Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_0Er-1935-2000.pdf
PDF · 79.49 KB
Case nature
Area
Subarea
0Er/1935/2000
Uznesenie
Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávneného PERSPEKTÍVA DRUŽSTEVNÁ ZDRAVOTNÁ POISŤOVŇA, Pluhová 2, Bratislava, IČO: 31629962 proti povinnému AGRO družstvo Marhaň, Marhaň, IČO: 31669298, o vymoženie 24.518,79 € takto
rozhodol:
Exekučné konanie z a s t a v u j e .
Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného a exekučného titulu sa dňa 10.10.2000 začalo exekučné konanie proti povinnému. Okresný súd Bardejov dňa 31.10.2000 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie za účelom vymoženia pohľadávky oprávneného.
Dňa 20.1.2010 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie súhlasu so znížením najnižšieho podania na dražbe nehnuteľnosti.
Dňa 26.2.2010 bol súdu doručený návrh spoločnosti ZH Kredit, s.r.o. na zmenu súdneho exekútora tak, že vykonaním exekúcie mala byť poverená súdna exekútorka JUDr. Alena Szalayová. Následne podaním zo dňa 27.8.2010 tá istá spoločnosť navrhla zmenu exekútora tak, že vykonaním exekúcie mal byť poverený JUDr. Juraj Kašinský.
Prv než sa súd začal zaoberať uvedenou žiadosťou a návrhmi, skúmal, či exekúcia v súčasnom štádiu konania je vlastne prípustná.
Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I bolo zistené, že dňa 8.8.2007 došlo u oprávneného ex offo k jeho výmazu. Týmto dňom v zmysle § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka teda došlo k jeho zániku.
Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 20 O.s.p. každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.
Podľa § 107 ods. 4 O.s.p. ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
Keďže oprávnený, ktorý bol právnickou osobou, zanikol po začatí exekučného konania bez právneho nástupcu, v exekučnom konaní nemožno ďalej pokračovať a musí sa zastaviť. Súd z tohto dôvodu predmetné exekučné konanie zastavil.
Uvedená skutočnosť nebola jediným dôvodom na zastavenie exekučného konania.
V predmetnom exekučnom konaní má byť exekučným titulom platobný výmer č. 1072/2000 zo dňa 30.5.2000, ktorý mal nadobudnúť právoplatnosť 21.6.2000 a vykonateľnosť dňa 30.6.2000. Tento platobný výmer bol vydaný likvidátorom PERSPEKTÍVY DRUŽSTEVNEJ ZDRAVOTNEJ POISŤOVNE v likvidácii, Mliekarenská 10, Bratislava, IČO: 31629962, a to Ing. Ľubomírom Gombitom.
Ako už bolo vyššie uvedené, z výpisu z obchodného registra vyplýva, že PERSPEKTÍVA DRUŽSTEVNÁ ZDRAVOTNÁ POISŤOVŇA bola 8. augusta 2007 vymazaná z obchodného registra. Dôvodom výmazu bola skutočnosť, že uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 7K 70/01-1404 z 22. februára 2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť 5. apríla 2007, bol zrušený konkurz na tohto úpadcu z dôvodu, že jeho majetok nepostačoval na úhradu výdavkov a odmeny správcu.
V čase, keď malo byť vydané vykonávané rozhodnutie (30.5.2000), postavenie zdravotných poisťovní upravoval zákon č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení predpisov účinných k 31.7.2000 (ďalej len „zákon č. 273/1994 Z.z.“). Uvedený zákon bol zrušený s účinnosťou od 1. novembra 2004 zákonom č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou. Z ustanovenia § 77a ods. 10 tohto zákona vyplýva, že konania začaté pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 581/2004 Z.z. sa dokončia podľa zákona č. 273/1994 Z.z..
V dôsledku zrušenia povolenia na zriadenie zdravotnej poisťovne (ktoré nadobudlo právoplatnosť 17. júla 1999) sa PERSPEKTÍVA DRUŽSTEVNÁ ZDRAVOTNÁ POISŤOVŇA zo zákona dostala do likvidácie (§ 34 ods. 4 zákona č. 273/1994 Z.z.). Likvidátor dňa 2.6.2000 vydal platobný výmer č. 1161/2000. Toto rozhodnutie má byť exekučným titulom pre exekúciu prebiehajúcu v tomto konaní, a to vo väzbe na postúpenie pohľadávky na oprávneného z tohto konania. Následne rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave z 20. apríla 2001 č.k. 7 K 70/2001-30 bol podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov na majetok poisťovne vyhlásený konkurz.
Súd pre ďalší procesný postup považoval za určujúcu otázku, či exekučný titul, ktorým v danej veci má byť platobný výmer vydaný Ing. Ľubomírom Gombitom, likvidátorom Perspektívy DZP, ktorého predmetom je predpis poistného za nesplnenie povinnosti platiť poistné v zmysle § 10 a 18 zákona č. 273/1994 Z.z., je exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41 Exekučného poriadku.
Predpokladom exekúcie je existencia rozhodnutia (okrem ak sa exekúcia vykonáva na základe vykonateľnej notárskej zápisnice). O aké rozhodnutie sa musí jednať podrobnejšie upravujú ustanovenia § 41 Exekučného poriadku. Vo všeobecnosti exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok (§ 41 ods. l Exekučného poriadku). Ustanovenie § 41 ods. 2 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva, na podklade akých rozhodnutí je možné vykonať exekúciu. Okrem iných, exekúciu je možné vykonať na základe vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu nezaplatenú na mieste (§ 41 ods. 2 písm. f/ Exekučného poriadku). Za účinnosti zákona č. 273/1994 Z.z. pôsobnosť
orgánu verejnej správy vykonávali aj zdravotné poisťovne. Preto boli v zmysle ustanovení § 19 ods. 2 a 3 uvedeného zákona oprávnené vydávať rozhodnutia (platobné výmery) o predpise poistného. Na uvedené konanie sa v zmysle ustanovení § 58 zákona č. 273/1994 Z.z. vzťahovali predpisy o správnom konaní, pričom právoplatné rozhodnutie bolo preskúmateľné súdom (§ 58 ods. 5).
Ako vyplynulo z vyššie uvedeného, platobný výmer, ktorý mal byť v posudzovanej veci exekučným titulom, nebol vydaný zdravotnou poisťovňou, ale jej likvidátorom. Preto je rozhodujúce vyriešiť otázku, či platobný výmer vydaný likvidátorom je exekučným titulom, pričom túto otázku je potrebné posudzovať v závislosti od postavenia likvidátora.
Podľa § 34 ods. 4 zákona č. 273/1994 Z.z. zrušením povolenia na zriadenie rezortnej poisťovne vstupuje rezortná poisťovňa do likvidácie. Likvidátora určí ministerstvo zdravotníctva. Likvidátor vykonáva len úkony, ktoré smerujú k likvidácii rezortnej poisťovne. Pri likvidácii rezortnej poisťovne sa postupuje podľa osobitného predpisu, ak tento zákon neustanovuje inak. Poistné, ktoré po dni vstupu rezortnej poisťovne do likvidácie príde na účet poisťovne v likvidácii, poukazuje likvidátor všeobecnej poisťovni alebo inej poisťovni, ktorá prevzala poistencov, a to pomerne podľa počtu prevzatých poistencov. Účtovnú závierku predloží likvidátor ministerstvu zdravotníctva na schválenie. Majetkový zostatok, ktorý vyplynie z likvidácie po uspokojení záväzkov a pohľadávok podľa odseku 3, vráti likvidátor zriaďovateľovi alebo jeho právnemu nástupcovi. Ak zriaďovateľ alebo jeho právny nástupca neexistuje, prevedie likvidátor majetkový zostatok všeobecnej poisťovni alebo inej poisťovni, ktorá prevzala poistencov, a to pomerne podľa počtu prevzatých poistencov.
Z ustanovení uvedeného zákona však nevyplýva oprávnenie likvidátora vydávať individuálne akty orgánu verejnej moci (správy). Pod úkonmi smerujúcimi k likvidácii poisťovne vo vyššie uvedenom zmysle preto nemožno rozumieť výkon práv prislúchajúci orgánu verejnej moci (zdravotnej poisťovne). Postavenie orgánu verejnej správy by mohlo byť likvidátorovi dané len právnou úpravou, ktorá by expressis verbis takéto oprávnenie likvidátorovi priznávala. Pokiaľ takúto právnu úpravu právny poriadok neobsahuje, likvidátor nie je oprávnený vydávať individuálne právne akty, ktoré sú exekučným titulom v zmysle ustanovení § 41 Exekučného poriadku.
Ako už bolo uvedené, predpokladom pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a následné vydanie upovedomenia o začatí exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia, pričom sa musí jednať o rozhodnutie vykonateľné po materiálnej aj formálnej stránke. Iba vykonateľné rozhodnutie totiž umožňuje v exekučnom konaní vynútiť plnenie. Súd sa pri skúmaní toho, či rozhodnutie je vykonateľné zaoberá predovšetkým tým, či sa jedná o rozhodnutie, ktoré možno vykonať podľa Exekučného poriadku, a či rozhodnutie je vykonateľné po formálnej ako aj po materiálnej stránke. Ide pritom o predpoklady, ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti. Súčasťou týchto predpokladov je, že exekučný titul bol vydaný orgánom na vydanie takéhoto rozhodnutia príslušným. Ak rozhodnutie vydal nepríslušný orgán, ide o právny akt nulitný, pri ktorom sa pre účely exekučného konania neuplatňuje princíp jeho správnosti ale naopak, má to za následok, že takéto rozhodnutie nie je možné vykonať. Nie je totiž aktom štátnej správy, resp. verejnej moci. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho akoby neexistoval.
Vzhľadom na vyššie uvedené, treba aj na vydanie platobného výmeru likvidátorom v danej veci hľadieť ako na nulitný akt. Toho dôsledkom je, že v preskúmavanej veci absentuje exekučný titul pre vykonanie exekúcie.
V tejto súvislosti súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3M Cdo 20/2008 zo dňa 22.4.2009, ako aj na uznesenie Okresného súdu Trenčín č. k. 23 Er/3676/2002-15 z 18. marca 2009 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 19 CoE/71/2009-36 z 30. júla 2009. Keďže v uvedených veciach súdy riešili obdobnú problematiku, tunajší súd si osvojil právny názor vyslovený v týchto veciach, a preto na ne poukazuje.
Súd má tak zato, že exekučné konanie bolo potrebné zastaviť aj z dôvodu nevykonateľnosti a neexistencie exekučného titulu. Vzhľadom na zistenie dôvodov neprípustnosti exekúcie, nebolo preto potrebné zaoberať sa žiadosťou exekútora o udelenie súhlasu so znížením najnižšieho podania a taktiež návrhmi spoločnosti ZK Kredit, s.r.o. na zmenu exekútora. Navyše táto spoločnosť nebola ani oprávnená na podanie takýchto návrhov, pretože v predmetnom exekučnom konaní nemá postavenie oprávneného.
O trovách exekúcie súd rozhodol tak, že ich náhradu súdnemu exekútorovi nepriznal. V danej veci došlo k zastaveniu exekučného konania, pričom oprávnený pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod tohto zastavenia (§ 203 Exekučného poriadku účinného do 31.1.2002), pretože nielen mohol ale aj mal vedieť, že nulitný právny akt nemôže byť podkladom pre exekúciu. Oprávnený by teda mal byť tým subjektom, ktorý by mal uhrádzať trovy, avšak keďže oprávnený už zanikol, túto povinnosť mu už nemožno uložiť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia prostredníctvom tunajšieho súdu (§ 374 ods. 4 O.s.p.).
V zmysle § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.