Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20CoP-51-2012.pdf
PDF · 138.9 KB
Case nature
Area
Subarea
20CoP/51/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu: JUDr. Mária Hajdínová a JUDr. Ayše Pružinec Erenová, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: I. W., T.. XX.XX.XXXX, G. W., T.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny I., deti rodičov: matka - F. W., T.. XX.XX.XXXX, X. I. XX, I., zast. JUDr. Ľubomír Hnát, advokát, Guothová 20, Bratislava a otca - F. W., T.. XX.XX.XXXX, M. XX, H., zast. Advokátska kancelária Nagyová Tenkač, s.r.o., Ružinovská 42, Bratislava o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté deti a o návrhu navrhovateľa: N. W., T.. XX.XX.XXXX, X. I. XX, I. proti odporcovi: F. W., T.. XX.XX.XXXX, M. XX, H., zast. zast. Advokátska kancelária Nagyová Tenkač, s.r.o., Ružinovská 42, Bratislava o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky, č.k. 9P 44/2012-108 zo dňa 20.06.2012, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým súd zvýšil vyživovaciu povinnosť odporcu na navrhovateľa N. W., T.. XX.XX.XXXX, m e n í tak, že zvyšuje vyživovaciu povinnosť odporcu na navrhovateľa N. W., T.. XX.XX.XXXX zo sumy 73,03 eur na sumu 110,- eur mesačne od 11.10.2011, ktorú sumu je odporca povinný platiť vždy do 15. dňa v kalendárnom mesiaci vopred k rukám navrhovateľa.
Zročné výživné v sume 460,34 eur je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo výroku, ktorým súd zvýšil vyživovaciu povinnosť na maloletú I. W., nar. XX.XX.XXXX m e n í rozsudok súdu prvého stupňa tak, že zvyšuje vyživovaciu povinnosť na maloletú I. W., T.. XX.XX.XXXX zo sumy 66,38 eur na sumu 150,- eur mesačne od 11.10.2011, ktoré je otec maloletej povinný platiť do 15. dňa v kalendárnom mesiaci vopred k rukám matky maloletej.
Zročné výživné na maloletú I. za obdobie od 11.10.2011 do 24.10.2012 vo výške 1.041,20 eur je otec maloletej povinný zaplatiť k rukám matky maloletej do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo výroku, ktorým súd zvýšil vyživovaciu povinnosť na maloletú G. W., nar. 27.01.1997 m e n í rozsudok súdu prvého stupňa tak, že zvyšuje vyživovaciu povinnosť na maloletú G., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 59,75 eur mesačne na sumu 130,- eur mesačne od 11.10.2011, ktorú je otec maloletej povinný platiť vždy do 15. dňa v kalendárnom mesiaci vopred k rukám matky maloletej.
Zročné výživné na maloletú G. za obdobie od 11.10.2011 do 24.10.2012 vo výške 874,70 eur je otec maloletej povinný zaplatiť k rukám matky maloletej do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Týmto rozsudkom sa m e n í rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 6C 220/06-45 zo dňa 26.04.2007 vo výroku o určenie výživného na N. W., nar. XX.XX.XXXX, na I. W., T.. XX.XX.XXXX Z. na G. W., T.. XX.XX.XXXX.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 20.06.2012 zvýšil vyživovaciu povinnosť na maloleté deti I. W., T.. XX.XX.XXXX zo sumy 66,38 eur na sumu 100,- eur mesačne od 01.09.2011 a zročné výživné za obdobie od 01.09.2011 do 20.06.2012 vo výške 246,20 eur uložil otcovi maloletých detí zaplatiť k rukám matky do 30. dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa zvýšil vyživovaciu povinnosť na maloletú G. W., T.. XX.XX.XXXX zo sumy 59,75 eur na sumu 90,- eur mesačne od 01.09.2011 a zročné výživné na maloletú G. za obdobie od 01.09.2011 do 20.06.2012 vo výške 215,50 eur uložil otcovi maloletých detí zaplatiť do 30. dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň súd rozhodol o vyživovacej povinnosti odporcu na plnoletého syna N. W., T.. XX.XX.XXXX, keď zvýšil vyživovaciu povinnosť zo sumy 73,03 eur na sumu 110,- eur mesačne od 01.09.2011 a zročné výživné za obdobie od 01.09.2011 do 20.06.2012 vo výške 260,- eur uložil odporcovi zaplatiť do 30. dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň súd vo výroku vyslovil, že týmto rozhodnutím sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 6C 220/06-45 zo dňa 26.04.2007 vo výroku o vyživovacej povinnosti na deti W.. Rozhodol tak na základe podaného návrhu matky detí, ktorým žiadala, aby súd zvýšil výživné na N. na sumu 200,- eur mesačne, na I. na sumu 150,- eur mesačne a na G. v sume 130,- eur mesačne z dôvodu, že naposledy bolo určené výživné rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, vo veci sp. zn. 6C 220/06, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.06.2007. Od tohto rozhodnutia uplynula dlhšia doba a pomery na strane účastníkov sa zmenili. N. navštevuje 3. ročník strednej X. Š. D. H., I. navštevuje 1. ročník C. Z. G. Z. a G. chodí do 9. ročníka základnej školy D. I.. K zmene pomerov došlo na strane matky, ktorej sa z dôvodu zmeny zamestnania znížil príjem. N. W. D. priebehu konania nadobudol plnoletosť, pripojil sa k návrhu matky a naďalej vystupuje v konaní ako navrhovateľ. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu vyživovacej povinnosti zo strany otca. Od poslednej úpravy výživného uplynula doba viac ako 5 rokov. N. Z. I. začali študovať na strednej škole a u I. sa zistili aj zdravotné problémy, ktoré nemala pri predchádzajúcej úprave výživného. Maloletá G. nastúpila na druhý stupeň základnej školy a od septembra 2012 bude pokračovať na strednej škole. Uvedená zmena nepochybne odôvodňuje aj zvýšené výdavky a to najmä na školu, ale tiež aj na stravu, oblečenie a voľný čas detí. Zmenu pomerov súd ustálil a výživné zvýšil od 01.09.2011, keď podľa názoru súdu ide o začiatok nového školského roka v čase takto ustáleného dátumu bola určite naplnená u všetkých detí uvedená zmena pomerov. U plnoletého N. sa zvýšilo výživné o 36,97 eur mesačne, ktoré považuje súd za primerané, keď N. je žiakom strednej školy a nie je schopný sám sa živiť, zároveň tiež sa zvýšili jeho výdavky na stravu, ošatenie, výdavky súvisiace so školou a voľnočasové aktivity. Súd pri určení výživného prihliadol na to, že Jaroslav má možnosť privyrobiť si na brigáde a na výživnom je povinná podieľať sa aj jeho matka, u ktorej sa nedá konštatovať, že si výživné plní výkonom osobnej starostlivosti. U maloletej I. zvýšil výživné o 33,62 eur a u G. o 30,25 eur mesačne, u ktorých detí tiež došlo od poslednej úpravy k zmene pomerov a to zvýšením nákladov na stravu, ošatenie, výdavky súvisiace so školou a voľnočasovými aktivitami. Súd mal preukázané, že je v možnostiach a schopnostiach odporcu platiť na deti takto určené výživné, keď jeho príjem je vo výške 981,- eur mesačne, z čoho 367,- eur mesačne je výsluhový dôchodok a 614,- eur mesačne mzda. Určená suma výživného na všetky tri deti predstavuje 30% z jeho mesačného príjmu. Zároveň súd uviedol, že odporca si musí uvedomiť, že má tri vyživovacie povinnosti a preto prirodzene musí vynakladať väčšiu sumu na výživu, ako keby mal povinnosť len jednu. Vyživovacia povinnosť k deťom je prvoradou povinnosťou a má prednosť pred ostatnými výdavkami povinného rodiča. Odporca si ako svoj nevyhnutný výdavok uviedol aj sumu 50,- eur mesačne ako splátku na spotrebiteľský úver, ktorý si zobral na kúpu pohovky. Tento výdavok nie je určite nevyhnutným výdavkom odporcu a podľa názoru súdu, že ak úver bude splácať do júna 2012, nie je možné už v čase rozhodovania súdu na tento výdavok na nasledujúce obdobie prihliadnuť. Súd s prihliadnutím na možnosti a schopnosti na strane povinného a jeho nevyhnutné výdavky určil u každého dieťaťa zvýšenie o 30,- eur mesačne a to aj napriek tomu, že došlo aj k vyššiemu nárastu výdavkov. Zročné výživné súd umožnil odporcovi zaplatiť v dlhšej lehote a to do 30. dní od právoplatnosti rozsudku s prihliadnutím na jeho príjem a výdavky. O trovách konania v časti, ktorej súd rozhodoval o vyživovacej povinnosti na maloleté deti rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože išlo o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu. O trovách konania v časti vyživovacej povinnosti na plnoletého Jaroslava súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 3 O.s.p.
Proti rozsudku podal odvolanie odporca ako otec maloletých detí a plnoletého navrhovateľa, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľa Jaroslava, nar. 22.11.1993 sumou 85,- eur mesačne od 01.09.2011, zročné výživné za obdobie od 01.09.2011 do 20.06.2012 vo výške 10,- eur je povinný zaplatiť navrhovateľovi do 30. dní od právoplatnosti rozsudku a o trovách konania rozhodnúť tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Vo výroku, ktorým súd zvýšil vyživovaciu povinnosť na maloletú I., nar. XX.XX.XXXX žiadal zmeniť rozsudok tak, že súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť zo sumy 66,38 eur na sumu 76,- eur mesačne a na maloletú G., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 59,75 eur na sumu 69,- eur mesačne od 01.09.2011, u obidvoch maloletých detí a zročné výživné žiadal, aby mu súd uložil zaplatiť v lehote 30. dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania o zvýšenie výživného na maloletú I. Z. G. žiadal rozhodnúť tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Odporca v odvolaní namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Namietal, že pri rozhodovaní súd prihliadol iba na potreby detí a nie ja na ďalšie okolnosti, ktoré je nevyhnutné zohľadniť pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti. Poukázal na ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. V zmysle uvedeného ustanovenia preto pri určovaní výšky výživného je nevyhnutné posudzovať aj majetkové pomery povinného, teda otca detí. Uviedol, že je vlastníkom jednoizbového bytu, za ktorý spláca hypotéku mesačne vo výške 278,- eur. Nakoľko si hypotéku zobral vo veku 41 rokov, má ju na obdobie 30 rokov, k hypotéke si musel zriadiť aj šetriaci program, ktorým uhradí zvyšok hypotéky v čase, keď sa stane dôchodcom. Na tento šetriaci program uhrádza mesačne sumu vo výške 70,- eur a zároveň má zriadené aj sporenie, na ktoré uhrádza mesačne 50,68 eur. Zdôraznil, že nevlastní motorové vozidlo a ani iné hnuteľné veci vyššej hodnoty. V súčasnosti je jeho príjem výsluhový dôchodok vo výške 367,- eur mesačne a mzda vo výške 614,- eur mesačne, čo spolu predstavuje sumu 981,- eur. Jeho náklady spojené so zabezpečením bytu predstavujú mesačne sumu 399,60 eur, náklady spojené s bývaním sumu vo výške 120,- eur mesačne, zároveň uhrádza do mesiaca jún 2012 spotrebiteľský úver vo výške 59,- eur mesačne, ktorý použil na rekonštrukciu bytu, nakoľko byt kúpil v pôvodnom stave. Mesačne platí internet vo výške 16,- eur. Odporca namietal, že súd prvého stupňa neprispôsobil svoje rozhodnutie vo veci uvedeným výdavkom, keď sa riadil iba výškou jeho príjmu. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že určená výška výživného na všetky tri deti predstavuje 30% z mesačného príjmu odporcu. Na základe uvedených výdavkov, ktoré má tvrdil, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil s poukazom na ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, keď súd v zmysle tohto ustanovenia musí prihliadnuť na to, že obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Súd prvého stupňa pokiaľ ide o zmenu pomerov na jeho strane vzhľadom na tieto výdavky nevyhodnotil v dostatočnej miere, neprihliadol na tieto výdavky a zaoberal sa iba zmenou pomerov na strane detí, na základe čoho súd vec nesprávne právne posúdil a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov aj na jeho strane, keď nemal vyriešené vlastné bývanie a v súčasnej dobe je už vlastníkom jednoizbového bytu, za ktorý platí hypotéku a má s tým spojené aj ďalšie náklady. Odporca si je vedomý, že došlo k zmene pomerov a potrieb jeho detí, avšak považuje za nevyhnutné, aby boli v rozhodnutí zohľadnené aj jeho majetkové pomery, ktoré sa od posledného rozhodnutia vo veci zhoršili v dôsledku jeho vyšších výdavkov spojených s bývaním. Odporca ďalej poukázal na ustanovenie § 62 ods. 4 Zákona o rodine, v súvislosti s námietkou nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvého stupňa, podľa ktorého pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. V tej súvislosti odporca poukázal na to, že v čase poslednej úpravy výživného všetky tri deti bývali v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá im poskytovala osobnú starostlivosť. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že N. v súčasnosti, počas pracovného týždňa nebýva v spoločnej domácnosti s matkou, ale býva v H. a do I. dochádza nepravidelne, jedenkrát do mesiaca, väčšinou jedenkrát za dva mesiace, maximálne na dva dni. Matka N. síce na pojednávaní uviedla, že prispieva synovi N. sumou 20,- až 50,- eur mesačne, ale súd sa nezaoberal tým, či ide o dostatočnú čiastku vzhľadom na príjem matky. Podľa názoru odporcu matka tak vynakladá menej osobnej starostlivosti o Jaroslava a odporca je toho názoru, že by matka mala vo zvýšenej miere prispievať na výživu Jaroslava. Odporca zároveň poukázal na to, že matka detí nadobudla do vlastníctva štvorizbový byt, o zabezpečenie ktorého sa pričinil on sám a je potrebné prihliadnuť na to, že on zabezpečil bývanie pre deti a ich matku. Odporca je toho názoru, že deti majú dvoch rodičov a na ich výžive by sa mala v adekvátnej miere podieľať aj navrhovateľka, ako matka maloletých detí. Súd by preto mal zohľadniť aj životnú úroveň a jej majetkové pomery. Podľa jeho názoru je primerané výživné v celkovej sume 230,- eur mesačne na tri deti a to na
N. vo výške 85,- eur, na I. vo výške 76,- eur a na G. vo výške 69,- eur mesačne. Jeho mesačný príjem predstavuje sumu 981,- eur a výdavky sumu vo výške 594,60 eur. Rozdiel predstavuje suma 386,40 eur, z ktorej musí uhradiť výživné na deti a na jeho životné potreby mu zostane 86,40 eur. Poukázal na to, že mesačne mu nezostáva na živobytie ani suma určovaná ako životné minimum v zmysle zákona č. 601/2003 Z.z. Pri určení výšky výživného na základe rozhodnutia súdu prvého stupňa by sa ocitol v existenčných problémoch, nakoľko by zo svojich príjmov nebol schopný zabezpečiť si živobytie. Pokiaľ ide o výšku zročného výživného spolu 718,70 eur nie je schopný túto sumu uhradiť v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku a preto takéto rozhodnutie je nevykonateľné, keď on nemá žiadne úspory, z ktorých by mohol súdom určené zročné výživné zaplatiť. Namietal, že súd na túto skutočnosť vôbec neprihliadol, tiež na jeho majetkové pomery a zárobkové možnosti. Preto žiadal, aby odvolací súd zročné výživné, ktoré vznikne po rozhodnutí vo veci mu bolo umožnené splácať v mesačných splátkach po 10,- eur mesačne.
K odvolaniu odporcu, ako otca detí sa písomne vyjadril opatrovník maloletej I. a G., ktorý žiadal rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť, pretože určené výživné je v záujme detí.
Matka detí sa k odvolaniu otca maloletých nevyjadrila.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. a § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa nie je vecne správny vo výroku, ktorým súd rozhodol o vyživovacej povinnosti na navrhovateľa N. W., nar. XX.XX.XXXX od 01.09.2011 a sú splnené podmienky výživného na maloleté deti I. Z. G..
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že manželstvo rodičov maloletých detí bolo rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 6C 220/06-45 zo dňa 26.04.2007 rozvedené, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.06.2007. Súd na čas po rozvode rodičov deti zveril do osobnej starostlivosti matke a otcovi uložil prispievať na výživu maloletého N. výživným v sume 2.200,- Sk (73,03 eur) mesačne, na maloletú I. sumou 2.000,- Sk (66,39 eur) mesačne a na maloletú G. sumou 1.800,- Sk (59,75 eur) mesačne. Matka detí si návrhom, ktorý bol doručený Okresnému súdu Malacky dňa 11.10.2011 žiadala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť na maloletého N., T.. XX.XX.XXXX na sumu 200,- eur mesačne, na maloletú I., T.. XX.XX.XXXX na sumu 150,- eur mesačne a na maloletú G., T.. XX.XX.XXXX na sumu 130,- eur mesačne od 01.09.2011. Návrh matka odôvodnila tým, že od poslednej úpravy výživného uplynula dlhšia doba a nastala zmena pomerov na strane maloletých detí v dôsledku vyššieho veku a prechodu na vyšší stupeň školského systému a tiež nastala zmena pomerov na jej strane, keď sa jej znížil príjem v dôsledku ukončenia predchádzajúceho zamestnania a jej príjmu v súčasnej dobe priemerne vo výške 401,03 eur. Zmena pomerov na strane maloletých detí nastala tým, že maloletý N. navštevuje tretí ročník X. Š. G. D. H., (v čase podania návrhu) a jeho náklady sú v sume 30,- eur na cestovné do školy, 10,- eur triedny fond, 80,- eur školné ročne, 45,- eur zubár, 400,- eur notebook, 300,- eur maturitný večierok a iné bežné náklady. K tomu matka predložila potvrdenie o návšteve školy a účty. Maloletá I. v čase podania návrhu navštevovala 1. ročník C. Z. G. Z. D. H., jej náklady sú 27,- eur štúdium anglického jazyka, 11,- eur štúdium nemeckého jazyka, 40,- eur cestovné do školy, 158,- eur ročne hudobná akadémia
- klavír, 88,- eur ročne hudobná akadémia spev, 578,50 eur zubný strojček, 400,- notebook, 12,- eur električenka mesačne, 32,- eur obedy v školskej jedálni a iné bežné náklady, k čomu matka predložila potvrdenie o návšteve školy a účty. Maloletá G. v čase podania návrhu navštevovala 9. ročník základnej školy v I. s tým, že v priebehu konania, ako tvrdila matka bola prijatá a začala navštevovať strednú školu, jej náklady sú 10,- eur doprava mesačne, 12,- eur učebnice monitor, 9,- eur kredit mesačne, 20,- eur zubár, 130,- eur vyhotovenie okuliarov, 60,- eur školské náklady - výlet, 199,- eur jazdecké potreby, k čomu predložila potvrdenia o návšteve školy a účty. Matka k návrhu uviedla, že došlo k zmene pomerov aj na jej strane a to znížením jej príjmu, ktorý je okolo 430,- eur mesačne, podľa predloženého potvrdenia o príjme matky zo dňa 22.09.2011 od zamestnávateľa T., Z..G.., G. G. D. C., je príjem matky od septembra 2010 do augusta 2011 v priemere 401,03 eur. Matka okrem nákladov na deti uhrádza aj všetky náklady spojené s bývaním. Otec maloletých detí okrem výživného inak neprispieva na úhradu nákladov na maloleté deti, poberá výsluhový dôchodok od Ministerstva obrany SR a je zamestnaný ako skladník v spoločnosti V., G..M..B.. Z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa vyplýva, že odporca ako otec detí je vlastníkom jednoizbového bytu, na ktorý spláca hypotéku 278,- eur mesačne.
K hypotéke si musel zriadiť šetriaci program z dôvodu jeho veku. Na tento program platí mesačne 70,- eur. Zároveň má zriadené sporenie, na ktoré uhrádza 50,68 eur mesačne. Má príjem 367,- eur mesačne výsluhový dôchodok a 614,- eur mesačne mzdu, spolu 981,- eur mesačne. Náklady spojené so zabezpečením bytu predstavujú u odporcu sumu 399,60 eur mesačne, náklady spojené s bývaním 120,- eur mesačne. Zároveň uhrádza spotrebiteľský úver vo výške 50,- eur mesačne do júna 2012, ktorý využil na nákup pohovky, resp. ako tvrdil v konaní na rekonštrukciu bytu. Mesačné náklady má 16,- eur na internet. Mesačné výdavky odporcu bez výživného a stravy predstavujú sumu 594,60 eur, po odpočítaní doterajšej výšky výživného v sume 200,- eur mesačne mu zostane suma 186,40 eur na stravu a osobné potreby. Náklady na stravu odporcu predstavujú denne raňajky 2,50 eur, večeru 2,50 eur a obed v pracovných dňoch 4,- eurá, t.j. spolu mesačne 243,- eur. Jeho výdavky sú pri súčasnej výške výživného v rovnováhe, sú o niečo vyššie ako príjmy a tento stav je schopný zvládnuť len vďaka svojej priateľke, ktorá mu finančne vypomáha. Výška výživného na 3 deti v sume 200,- eur mesačne je podľa jeho názoru primeraná. Odporca v konaní tvrdil, že od poslednej úpravy výživného nenastala podstatná zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného, ako požaduje matka maloletých detí a na základe podaného odvolania proti rozsudku súdu prvého stupňa je podľa názoru odporcu výživné primerané na N. v sume 85,- eur mesačne, na I. v sume 76,- eur mesačne a na G. v sume 69,- eur mesačne s tým, že zročné výživné žiadal, aby mu súd povolil splácať v mesačných splátkach po 10,- eur mesačne.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Súd prvého stupňa pri určení výšky výživného vychádzal z ust. § 62 Zákona o rodine, v zmysle ktorého plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Vyživovacia povinnosť zaťažuje oboch rodičov, bez ohľadu na to, či sa dieťa narodilo v manželstve. Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Vychádza z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z rodičov. Kritériá na strane rodičov sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane oprávneného dieťaťa. Ide o osobné právo každého dieťaťa, preto súd vymedzuje vyživovaciu povinnosť voči každému dieťaťu osobitne na základe jeho individuálnych potrieb. Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb dieťaťa je rôzna. Závisí od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, schopnosti, zdravotného stavu, záujmov, nadania, talentu, vzdelania, od formy budúcej prípravy na povolanie. Nemožno dospieť k všeobecne platnému záveru, ide o individuálnu fyzickú a duševnú vyspelosť toho
- ktorého dieťaťa, potreby detí v tom istom veku sa môžu odlišovať, súčasne závisí od schopností a možností rodičov.
Podľa § 78 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Zmenu pomerov možno vymedziť ako zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúcom rozhodnutiu súdu. K zmene pomerov môže dôjsť na strane oprávneného, povinného alebo na oboch stranách. Podľa okolností konkrétneho prípadu môže ísť o subjektívne ako aj objektívne skutočnosti, o zmenu v oblasti príjmových pomerov, výdavkov a celkových majetkových pomerov. V praxi sa najčastejšie uplatňujú dôvody ako zmena potrieb dieťaťa z
dôvodu začiatku plnenia školskej dochádzky, prechod medzi jednotlivými stupňami školského systému, zmena zdravotných pomerov, strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti a podobne.
Súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že došlo k zmene pomerov na strane maloletých detí, tým, že nastúpili na strednú školu, čo odôvodňuje v zmysle ustanovenia § 78 Zákona o rodine zmenu súdneho rozhodnutia, ktorým bola určená predchádzajúca vyživovacia povinnosť. Zmena pomerov predpokladaná v ust. § 78 Zákona o rodine vzniká nástupom na strednú školu, teda prechodom do vyššieho stupňa školského systému zo základnej školy na strednú školu, čím dochádza k zvýšeniu nákladov na maloletého, keď náklady na výživu a výchovu na maloleté dieťa v súvislosti s nástupom na vyšší stupeň školského systému sú iné a to najmä v oblasti nákladov na vzdelanie a na školské potreby, športové potreby, stravu, ošatenie, mimoškolskú činnosť a pod. a preto jednoznačne dochádza k zvyšovaniu nákladov maloletého dieťaťa.
Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je ich zákonnou povinnosťou. Žiadny účinný zákon v SR nezakotvuje povinnosť pracovať. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti nie je vôbec rozhodujúce, koľko rodič prácou zarobí, alebo či vôbec pracuje. Oveľa väčšiu výpovednú hodnotu má zistenie jeho potencionálnej životnej úrovne, ktorá je limitovaná, okrem majetkových pomerov aj jeho finančnými nárokmi na zabezpečenie uspokojenia jeho potrieb. Jedným z faktorov, ktoré pri určovaní miery životnej úrovne môže súd vziať do úvahy je aj zistenie a vyčíslenie mesačných nákladov povinného rodiča.
Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb.
V danom prípade pri skúmaní mesačných nákladov povinného rodiča z vykonaného dokazovania vyplýva, že mesačný príjem odporcu, ako otca detí je vo výške 981,- eur. Jeho náklady spojené so zabezpečením bytu predstavujú mesačne sumu 399,60 eur a náklady spojené s bývaním sumu vo výške 120,- eur mesačne. Je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že pokiaľ ide o bývanie otca a s tým súvisiace náklady, tieto sú vo výške 399,60 eur a 120,- eur mesačne, čo spolu predstavuje sumu 519,60 eur mesačne. Okrem toho má otec spotrebiteľský úver, ktorý spláca vo výške 59,- eur mesačne na rekonštrukciu bytu, ako vyplýva z podaného odvolania, keď prirátame k sume 519,60 eur sumu 59,- eur, suma, ktorú odporca vynakladá na svoje bývanie je vo výške 578,60 eur mesačne. V súvislosti s vyčíslenou sumou otca detí na bývanie pre seba vo výške 578,60 eur mesačne odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ otec sám potrebuje túto sumu pre svoje bývanie, ako mesačné náklady, v porovnaní s príjmom matky vo výške 401,- eur mesačne nie je možné predpokladať, že matka takto z príjmu je schopná sama zabezpečiť okrem nákladov na bývanie pre seba a maloleté deti aj ďalšie odôvodnené potreby pre seba v súvislosti s cestovným, stravovaním, ošatením, uhrádzaním všetkých potrieb a nákladov domácnosti, tiež potreby troch detí tak, ako ich vyčíslila v podanom návrhu. Odporca, ako otec maloletých detí žiadal prihliadnuť na jeho odôvodnené potreby, ktoré sú v neprimerane vysokej sume, ako už bolo uvedené na jeho bývanie a tiež vyčíslenie nákladov na stravovanie. Pokiaľ ide o stravovanie odporca má mesačné výdavky vo výške 243,- eur len na stravu sám pre seba a to denne raňajky 2,50 eur, večera 2,50 eur a obed v pracovných dňoch 4,- eurá, pričom v porovnaní s výživným na maloleté deti doteraz všetky potreby maloletých sa museli uhrádzať zo sumy 200,- eur mesačne, ktorú otec uhrádzal na všetky tri maloleté deti mesačne a sám má náklady so stravovaním vo výške 243,- eur mesačne, čo možno hodnotiť prinajmenšom ako neprimerané. Je potrebné tiež pripomenúť, že odporca vo svojom vyjadrení uviedol, že od poslednej úpravy výživného nedošlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného tak, ako žiadala matka maloletých detí, ktorá uhrádza všetky potreby seba, aj svojich troch detí z príjmu vo výške 401,- eur mesačne s tým, že otec prispieva na výživu maloletých detí čiastočne na základe rozhodnutia súdu, čo považuje za postačujúce. Odporca v podanom odvolaní poukázal na ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodiča. V súvislosti s uvedeným tvrdením nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvého stupňa je potrebné uviesť, že pokiaľ sa deti majú podieľať na životnej úrovni rodiča a je v možnostiach a schopnostiach rodiča svoje osobné výdaje mesačne uviesť v sume 594,60 eur ako ich vyčíslil otec detí v podanom odvolaní, keď rozdiel medzi príjmom 981,- eur a výdavkami vo výške 594,60 eur predstavuje sumu 386,40 eur, ktorá suma nepostačuje odporcovi ako tvrdí na jeho nevyhnutné životné potreby, je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že odporca si odkladá finančné prostriedky a to 70,- eur na šetriaci program a sporenie v sume 50,68 eur mesačne. Tieto
sumy odôvodňujú, že otec detí má dostatok finančných prostriedkov na to, aby platil vyššie výživné, ako bolo určené rozhodnutím súdu prvého stupňa. Odporca v odvolaní poukázal na to, že matka dostatočne neprispieva na syna Jaroslava finančne, pretože suma 20,- až 50,- eur mesačne je neprimeraná a súd neskúmal, či je to dostatočná čiastka, s ohľadom na príjmy matky N. a podľa jeho názoru, by matka mala vo zvýšenej miere prispievať na výživu N.. V súvislosti s uvedeným názorom odporcu je potrebné poukázať na ustanovenie § 62 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého na výživu svojich detí prispievajú obaja rodičia, podľa svojich majetkových pomerov. Odvolací súd dáva do pozornosti odporcovi, že príjem matky je vo výške 401,03 eur a jeho príjem je vo výške 981,- eur, pričom ako tvrdí finančne mu pomáha aj jeho priateľka, pretože inak by mu táto suma nepostačovala. Odporca v podanom odvolaní však neuviedol akou zvýšenou sumou by mala matka prispievať na výživu N., keď celý svoj príjem 401,03 eur vynakladá na potreby domácnosti a starostlivosti o deti, pričom táto suma je v nepomere k príjmu otca detí, keď jeho príjem je 981,- eur a len sám má výdavky mesačne 594,60 eur a na stravu minie 243,- eur mesačne. Tiež nie je dôvodná námietka odporcu v záveru svojho odvolania, že deti majú dvoch rodičov a na ich výžive by sa mala v adekvátnej miere podieľať aj navrhovateľka ako ich matka. Súd by preto mal zohľadniť aj jej životnú úroveň a majetkové pomery. K uvedenému je potrebné opätovne poukázať na to, že príjem matky je mesačne 401,03 eur a ako z vykonaného dokazovania vyplýva, keď sa otec detí odsťahoval zo spoločnej domácnosti, všetky náklady uhrádzala matka. Podľa názoru odvolacieho súdu, vzhľadom na príjem matky, nie je potrebné skúmať aká je jej životná úroveň, keď musí uhrádzať všetky odôvodnené potreby, svoje a maloletých detí z príjmu 401,03 eur mesačne.
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je ich zákonnou povinnosťou. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich potrieb. Pokiaľ matka zabezpečuje starostlivosť o deti aj zadlžením, je potrebné upriamiť pozornosť otca na skutočnosť, že si riadne neplní vyživovaciu povinnosť a v dôsledku toho nastane situácia, že jeho dieťa je v stave hmotnej núdze, keď on nie je schopný zabezpečiť a poskytnúť svojmu dieťaťu potrebnú starostlivosť a finančnú podporu.
Z odvolania otca nie je zrejmé ako dospel k tomu, že nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného tak, ako žiadala matka a nie je zrejmé ako dospel k tomu, že štúdiu na strednej škole nie je finančne náročnejšie ako navštevovanie základnej školy. K tomu nie je potrebné, aby matka preukazovala túto skutočnosť, ale ide o všeobecne každému známu skutočnosť, že prechodom na vyšší stupeň školského systému nepochybne dochádza k zvýšeniu nákladov na maloleté dieťa a to najmä náklady na výživu, vzdelanie, školské potreby, športové potreby, stravu, ošatenie, mimoškolskú činnosť atď.
Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že nastala zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie vyživovacej povinnosti na navrhovateľa a dve maloleté deti I. Z. G.. Odvolací súd sa však nestotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že výživné v sume 100,- eur mesačne na maloletú I. a 90,- eur mesačne na maloletú G. zodpovedá ich odôvodneným potrebám a najmä možnostiam a schopnostiam otca maloletých detí.
Odvolací súd preto podľa § 220 O.s.p. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú I. tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť zo sumy 66,38 eur mesačne na sumu 150,- eur mesačne a na maloletú G. zo sumy 59,75 eur mesačne na sumu 130,- eur mesačne a uložil otcovi platiť výživné na maloleté deti do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky od 11.10.2011 v súlade s ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine.
Proti výroku rozsudku, ktorým súd rozhodol o výživnom pre maloleté deti podal odvolanie otec maloletých detí. Podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie bez návrhu. Podľa § 81 ods. 1 O.s.p. aj bez návrhu môže súd začať konanie vo veciach starostlivosti o maloletých. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsahom a dôvodmi odvolania nebol viazaný. Odvolanie vo veci podal otec maloletých detí. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu a rozhodol o zmene vyživovacej povinnosti v súlade s uvedenými ustanoveniami zákona.
Pokiaľ ide o výrok, ktorým súd zvýšil vyživovaciu povinnosť na navrhovateľa N., T.. XX.XX.XXXX, tento v priebehu konania dosiahol plnoletosť a tak vystupuje v konaní sám ako navrhovateľ a na neho sa uvedené ustanovenia nevzťahujú, pretože nejde o maloleté dieťa, ale o plnoleté. Navrhovateľ sám disponuje návrhom vo veci a z jeho strany odvolanie podané nebolo. Odvolanie proti výrok rozsudku,
ktorým súd zvýšil jeho vyživovaciu povinnosť podal odporca, ktorý žiadal výživné znížiť. Odvolací súd poukazuje na to, že navrhovateľ vo veci odvolanie nepodal. Pretože neboli splnené podmienky pre zmenu a to zníženie vyživovacej povinnosti voči navrhovateľovi, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým súd zvýšil vyživovaciu povinnosť na navrhovateľa N. W. zo sumy 73,03 eur na sumu 110,- eur mesačne potvrdil. Odvolací súd zmenil výrok, ktorým súd prvého stupňa zvýšil vyživovaciu povinnosť na navrhovateľa iba dňom, ktorým sa zvyšuje vyživovacia povinnosť a to nie od 01.09.2011, ale od podania návrhu od 11.10.2011 a tiež došlo k zmene dňa zvýšenia vyživovacej povinnosti aj u maloletých detí I. Z. G., vzhľadom na nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa s poukazom na ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine.
Navrhovateľka, ako matka detí žiadala zvýšiť vyživovaciu povinnosť od 01.09.2011 a súd prvého stupňa zvýšil vyživovaciu povinnosť od uvedeného dňa s odôvodnením, že ide o začiatok nového školského roka a v čase takto ustáleného dátumu bola určite naplnená u všetkých detí zmena pomerov.
Odvolací súd dáva vzhľadom na uvedené do pozornosti súdu prvého stupňa, že zákon č. 36/2005 Z.z. doplnil do normatívneho textu podmienku existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa v súvislosti s ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého ustanovenia možno výživné priznať len odo dňa začatia súdneho konania a pre maloleté dieťa možno priznať výživné v prípade, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Preto nebol správny postup súdu, keď odôvodnil priznanie výživného spätne od podania návrhu dňom 01.09.2011, ako žiadala matka, pričom matka v konaní nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Deň začatia konania procesný predpis určuje ako deň, keď bol súdu doručený návrh na jeho začatie, resp., v prípade vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom, keď konanie možno začať aj bez návrhu a súd toto konanie začne, to bude deň vydania uznesenia o začatí konania bez návrhu. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne, ktoré sa počítajú odo dňa začatia konania, bez ohľadu na to, či konanie bolo začaté na návrh, alebo z úradnej povinnosti. Zákon č. 36/2005 Z.z. doplnil do normatívneho textu podmienku existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa. Pokiaľ z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú o určenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Dôvody hodné osobitného zreteľa bude treba posúdiť podľa konkrétnych okolností prípadu a s ich existenciou sa musí súd vyporiadať v odôvodnení rozsudku. Zákon striktne vyžaduje preukázanie dôvodov hodných osobitného zreteľa aj v prípade, ak by sa v návrhu požadovalo výživné napríklad počnúc jedným dňom pred začatím konania.
Návrh v danej veci bol súdu doručený dňa 11.10.2011. V podanom návrhu matka žiadala priznať výživné od 01.09.2011. Súd priznal výživné od 01.09.2011, pričom v zmysle uvedeného ustanovenia nepostupoval. Odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvého stupňa novelu Zákona o rodine, ktorá nadobudla účinnosť v roku 2005 a v zmysle ktorej súd danú vec neposúdil a uvedeným ustanovením § 77 Zákona o rodine sa neriadil. Vzhľadom k tomu, že matka nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie spätného výživného, teda pred dňom 11.10.2011, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že priznal výživné od 11.10.2011 v zmysle ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine.
Odporca ako otec detí v podanom odvolaní namietal, že súd prvého stupňa neprihliadol na skutočnosť, že nemá žiadne úspory, z ktorých by mohol zročné výživné zaplatiť a preto žiadal, aby mu súd umožnil splácať zročné výživné v mesačných splátkach po 10,- eur mesačne.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. je možné určiť, že povinný môže zaplatiť dlžné výživné v splátkach. Právo na povolenie plnenia zročného výživného v splátkach by nemal súd uplatňovať automaticky. Ide o výhodu povinného oproti oprávnenému, ktorá musí byť odôvodnená, napr. postojom povinného k plneniu vyživovacej povinnosti, výškou priznaného nedoplatku, platobnou schopnosťou povinného, ale tiež pomermi oprávneného. Spôsob, akým súd určí zaplatiť zročné výživné nesmie byť s ohľadom na osobné pomery oprávneného príliš ťaživé. Spôsob zaplatenia zročného výživného a skutočnosti, na základe ktorých súd povolil splátky je súd povinný náležite odôvodniť v rozsudku. Preto aj táto časť výroku
rozhodnutia súdu musí byť podložená zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré presvedčivo zdôvodnia záver súdu, že je vzhľadom na povahu prejednávanej veci priznaného nároku a osobných pomerov účastníkov vhodné určiť, že peňažné plnenie sa môže zaplatiť v splátkach.
Hľadiskami pre úvahu súdu, či má žalovanému, ktorého platobnú povinnosť určil priznať výhodu splátok, bude najmä výška priznaného plnenia, platobné schopnosť povinného, aj v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku, možnosť oprávneného domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania a skutočnosť, či by prípadné zdržanie v plnení súdom ustanovenej povinnosti, nedodržaním jednotlivých splátok nebolo v riešenom prípade vzhľadom na osobné pomery oprávneného príliš ťaživé. Vzhľadom na uvedený názor vyplývajúci z judikatúry súdov, odvolací súd je toho názoru, že nie sú splnené podmienky pre splácanie zročného výživného v mesačných splátkach po 10,- eur mesačne. Ako ustanovuje Zákon o rodine v § 62 vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. V danom prípade je predmetnom konania určenie výživného a je nepochybné, že deti odporcu nie sú schopné samé sa živiť. Táto podmienka nie je splnená ani u plnoletého N. a ani u dvoch maloletých detí I. Z. G.. Otec detí vzhľadom na jeho vyjadrenia v priebehu celého konania nemá snahu prispievať výživným na deti tak, aby boli zabezpečené všetky ich odôvodnené potreby, keď aj s prihliadnutím na jeho výdavky vo výške 594,60 eur mesačne ako uvádza a jeho pravidelné mesačné úspory, ktorými si zabezpečuje finančné prostriedky pre seba neodôvodňujú jeho snahu plniť si zákonnú vyživovaciu povinnosť v potrebnom rozsahu. Do príliš ťaživej situácie, ako vyplýva z uvedenej judikatúry súdov, by sa deti odporcu dostali v prípade, ak by zročné výživné splácal sumou 10,- eur mesačne, čo by uhrádzal dlhú dobu a tak by odôvodnené potreby detí neboli uhrádzané v potrebnom rozsahu, keď by matka nemala dostatok finančných prostriedkov tak ako doteraz, pre výživu svojich dvoch maloletých detí a tiež navrhovateľa, ktorý nie je schopný sám sa živiť a nemohol by uhrádzať svoje odôvodnené potreby a potreby svojho vzdelania a ďalšieho štúdia. Odporca má vedomosť o tom, že má zákonnú vyživovaciu povinnosť k deťom a táto vyživovacia povinnosť mu bola určená už v predchádzajúcom rozhodnutí, ktorým súd manželstvo s matkou detí rozviedol a uložil mu platiť výživné na maloleté deti. Nie je preto v záujme maloletých detí, aby otec platil výživné v súčasnej dobe v mesačných splátkach, pretože vyživovaciu povinnosť si mal plniť riadne, včas a v dostatočnom rozsahu.
Zročné výživné pre navrhovateľa za obdobie od 11.10.2011 do 24.10.2012 v sume 460,34 eur odvolací súd uložil odporcovi zaplatiť do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Zročné výživné na maloletú Moniku za obdobie od 11.10.2011 do 24.10.2012 v sume 1.041,20 eur a na maloletú Silviu za uvedené obdobie v sume 874,70 eur súd uložil odporcovi zaplatiť do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.