Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_30P-109-2012.pdf
PDF · 91.69 KB
Case nature
Area
Subarea
30P/109/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Renátou Sýkorovou vo veci starostlivosti o
maloletú: A. L., nar. XX.X.XXXX
bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko W., dieťa rodičov: matka B. L., nar. X.X.XXXX, trvale bytom W., M. A. Q., a otec U. L., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom O., O. XX, o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej A. výživným vo výške 100 EUR mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej.
Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 10C/63/03-31 zo dňa 21.5.2003 v časti výživného na maloletú A..
odôvodnenie:
Matka sa svojím návrhom podaným na Okresný súd v Žiline dňa 8.3.2012 domáhala, aby súd zvýšil výživné na maloletú A., vzhľadom k tomu, že od posledného rozhodovania súdu o výživnom v roku 2003 došlo k zmene pomerov na strane maloletej.
Otec vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu matky, došlom Okresnému súdu v Žiline dňa 10.7.2012 uviedol, že nesúhlasí s návrhom matky na zvýšenie výživného a jeho ochotný platiť výživné od 1.3.2012 vo výške 80 EUR mesačne. Uviedol, že je nezamestnaný, ale od 1.8.2012 nastupuje do práce, pričom adresu zamestnávateľa aj pracovnú zmluvu súdu doručí. V minulosti pracoval do 30.4.2012 v spoločnosti Q. s.r.o., O. - P. O., kde dosahoval minimálnu mzdu a boli mu poskytované diéty v súvislosti s pracovnými cestami do zahraničia. Od rozvodu manželstva mu nepribudla žiadna vyživovacia povinnosť a má vyživovaciu povinnosť len voči maloletej. Uviedol, že je bezmajetný, žije u svojich rodičov v rodinnom dome, nevlastní ani motorové vozidlo. Prispieva na úhradu nákladov spojených s bývaním vo výške 50 EUR. Vzhľadom k tomu, že je často v zahraničí s maloletou sa stretáva len cez prázdniny. Nad rámec výživného platí 5 EUR štvrťročne, kúpil jej bicykel pred dvoma rokmi za 250 EUR a pred Vianocami v minulom roku jej kúpil psa za 150 EUR, resp. dal jej peniaze na kúpu tohto psa. Uviedol, že nevie či sa zúčastní pojednávania, pretože býva často v zahraničí. Jeho zdravotný stav je dobrý a nemá zvláštne výdavky ohľadne jeho osoby, s tým, že platí pôžičku Z. vo výške 37,50 EUR.
Súd nariadil vo veci pojednávanie. Otec sa na pojednávanie nedostavil, doručenie mal riadne a včas vykázané. Svoju neprítomnosť neospravedlnil, ani nepožiadal a o odročenie pojednávania. Z toho dôvodu súd v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti otca.
Z výsluchu matky na pojednávaní súd zistil, že s otcom maloletej sa snaží už asi dva roky dohodnúť, aby prispieval dcére vyšším výživným, pretože naposledy bolo o výživnom rozhodované pri rozvode manželstva v roku 2003, kedy bolo určené výživné vo výške 1.000,-Sk. Po podaní návrhu na zvýšenie výživného jej otec zavolal, vyhrážal sa jej v súvislosti s podaným návrhom a od marca 2012 začal posielať výživné vo výške 100 EUR. Otec v marci 2012 poslal 200 EUR, za apríl, máj, jún, výživné vo výške 100 EUR, v 7. a 8. mesiaci neposlal vyššie výživné, v septembri vo výške 100 EUR a októbri vo výške 100 EUR. Má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k synovi Y.. Jeho otec žije v L., je to L.. Naposledy bolo na syna určené výživné vo výške 30 EUR. Podávala návrh na zvýšenie výživného, zatiaľ nebolo vo veci rozhodnuté. S deťmi bývajú v rodinnom dome u jej mamy. Rodinný dom je vo vlastníctve mamy. Spolu s nimi býva mama, ktorá je zamestnaná. Syn Y. má 4 roky. Hľadá si zamestnanie, zatiaľ sa jej podarilo nájsť si iba nejaké brigády. Dcéra navštevuje 7. ročník základnej školy. Má poruchu osobnosti, má dyslexiu, v škole navštevuje špeciálneho pedagóga. Z toho dôvodu jej potrebuje v učení pomáhať, aj preto sa jej horšie hľadá práca, keďže práca, ktorú si našla je na smeny. Od mája 2012 nepoberá dávku v hmotnej núdzi, keďže otec začal prispievať na výživu dcéry vo výške 100 EUR. Na bývanie neprispieva, pomáha jej mama. Na začiatku školského roka si požičala od brata, pretože bolo treba zakúpiť nejaké veci A. do školy. Požičala si 150 EUR. Dcéra má výdavky so stravou, ošatením, so školou. Prihlásila ju na neurológiu, začnú chodiť na kontroly. Zatiaľ jej neboli predpísané lieky. Dcéra má tráviace problémy, je doporučená diéta, ktorú by mala dodržiavať. Mala by jesť zdravú stravu. Dcéra cestuje do školy z miesta bydliska z M. do W., cestovné je 36 centov za jednu cestu. Navštevuje tanečný krúžok. Platila poplatok 3 EURÁ. Navštevuje tiež matematický krúžok. Za tento krúžok sa neplatí. Okrem bežných výdavkov nemá iné výdavky, na bývanie neprispieva, keďže nemá finančné prostriedky. Čo sa týka majetkových pomerov, nie je vlastníčkou žiadnych nehnuteľností ani hnuteľných vecí väčšej hodnoty. Otec sa s dcérou pravidelne nestretáva. Tento rok bola na týždeň v lete u starých rodičov, otec sa jej však nevenoval. Starali sa o ňu starí rodičia. Otec o dcérou nejaví záujem, netelefonuje jej, nedáva jej žiadne darčeky, nevolá jej na sviatky, meniny, narodeniny. Navrhla zvýšiť výživné vo výške 100 EUR mesačne, tak ako v súčasnej dobe otec platí na výživu maloletej, od právoplatnosti rozhodnutia.
Z výsluchu kolízneho opatrovníka na pojednávaní súd zistil, že navrhuje vyhovieť návrhu matky, určiť výživné 100 EUR tak ako navrhovala matka od právoplatnosti rozhodnutia, keďže otec výživné v tejto výške v súčasnej dobe platí.
Zo správy spoločnosti Q. s.r.o. P. zo dňa 4.7.2012 súd zistil, že otec bol zamestnancom tejto spoločnosti od 14.11.2011 do 30.4.2012 a pracoval ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy. Zamestnaný bol na dobu určitú a pracovná zmluva mu nebola predĺžená, nakoľko si našiel nového zamestnávateľa. Jeho priemerný mesačný čistý zárobok predstavoval za obdobie 11/2011 - 4/2012 sumu 261 EUR. Ďalšiu časť jeho príjmu tvorí stravné, ktoré je každý mesiac individuálne. Otec mohol zotrvať v pracovnom pomere v pôvodnom pracovnom zaradení. Jeho čistá mesačná mzda by bola rovnaká a rozdiel by bol len v stravnom podľa vykonávaných ciest v danom mesiaci.
Zo správy spoločnosti M. zo dňa 6.7.2012 súd zistil, že otec podal dňa 27.10.2011 žiadosť o ukončenie pracovného pomeru z dôvodu nedostatočného finančného ohodnotenia. Pracovná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. Jeho žiadosti sa vyhovelo a ukončenie pracovného pomeru nastalo dňa 31.10.2011. Pracoval ako vodič nákladného automobilu. Mohol naďalej zotrvať v pracovnom pomere a jeho mzda od roku 2012 by bola 392,64 EUR plus priznané odmeny podľa rozhodnutia nadriadeného pracovníka. Pracovná zmluva trvala od 8.7.2011 do 31.10.2011, dohoda o vykonaní práce od 1.4.2011 do 30.6.2011. Z dohody o vykonaní práce mal príjem každý mesiac 110,16 EUR netto, z pracovnej zmluvy mal príjem za 7/2011 367,71 EUR netto, za 8/2011 393,36 EUR netto, za 9/2011 262,32 EUR netto, za 10/2011 323,21 EUR netto.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko W., zo dňa 9.7.2012 súd zistil, že matka sa v evidencii poberateľov dávok v hmotnej núdzi a príspevkov nachádzala do 31.5.2012, poberala dávku vo výške 79,12 EUR.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko W., zo dňa 13.7.2012 súd zistil, že matka nie je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom matky a kolízneho opatrovníka, dospel súd k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný. Naposledy bolo o výživnom rozhodované rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 10C/63/2003-31 zo dňa 21.5.2003, ktorým súd manželstvo rodičov rozviedol, schválil dohodu rodičov v tom znení, že maloletá A. sa na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaväzuje prispievať jej na výživu výživným vo výške 1.000,-Sk mesačne. Matka v tom čase bola zamestnaná, jej priemerný mesačný čistý zárobok predstavoval 5.519,-Sk. Otec bol zamestnaný, pričom čistý mesačný predpokladaný zárobok bol 6.000,-Sk. Maloletá navštevovala materskú školu.
Pri svojom rozhodovaní o zmene výživného súd porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia ako aj v čase vydania rozhodnutia. Súd porovnal u oboch rodičov navzájom možnosti, schopnosti a majetkové pomery, prihliadol k odôvodneným potrebám maloletej. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov. Súd posudzuje zmenu pomerov od posledného rozhodovania súdu o výživnom, zisťuje okolnosti, ktoré sa závažnejším spôsobom prejavili v pomeroch účastníkov. Súd zistil, že matka je v súčasnej dobe na predĺženej materskej dovolenke, pribudla jej ďalšia vyživovacia povinnosť k synovi Y., ktorý má 4 roky. Matka si v súčasnej dobe hľadá zamestnanie, pracuje zatiaľ iba brigádne. Mesačne si zarobí okolo 30 EUR. Od mája 2012 nepoberá dávku v hmotnej núdzi, keďže otec začal prispievať na výživu dcéry výživným vo výške 100 EUR. Uviedla, že otec zaslal v marci 2012 sumu 200 EUR, za apríl, máj, jún 100 EUR, v septembri a októbri vo výške 100 EUR. Vzhľadom k tomu na pojednávaní uviedla, že
žiada, aby súd zaviazal otca prispievať 100 EUR mesačne od právoplatnosti rozhodnutia. Otec sa na pojednávanie neodstavil. Svoju neprítomnosť neospravedlnil, ani nepožiadal o odročenie pojednávania. Vo svojom vyjadrení k návrhu matky uviedol, že bol zamestnaný do apríla 2012, našiel si novú prácu, pričom tieto doklady mal zaslať súdu. Otec však pracovnú zmluvu a doklady o svojom príjme súdu nezaslal, nepreukázal súdu ani svoje výdavky. Naposledy, ako mal súd preukázané, pracoval ako vodič medzinárodnej dopravy, kde poberal minimálnu mzdu, s tým že mu boli vyplácané diéty. Mohol aj naďalej zotrvať v pracovnom pomere. Otec sám pracovný pomer ukončil. Z toho dôvodu súd vychádzal z potencionality príjmov otca, z naposledy dosahovaného príjmu, vychádzal zo skutočnosti, že otec platí dobrovoľne od marca výživné tak ako uvádzala matka, mesačne vo výške 100 EUR a keďže je nepochybné, že od posledného rozhodovania súdu o výživnom v roku 2003 došlo k zmene pomerov na strane A. ktorá v súčasnosti navštevuje 7. ročník základnej školy, má poruchu osobnosti, má dyslexiu, má výdavky so stravou, ošatením, so školou, má ďalšie výdavky súvisiace s cestovným do školy, kde je cestovné 36 centov za jednu cestu, navštevuje tiež tanečný krúžok, kde je poplatok 3 EURÁ, súd zvýšil výživné na sumu 100 EUR mesačne od právoplatnosti rozhodnutia, od času ako navrhovala matka. Podľa názoru súdu takto určená výška výživného zodpovedá odôvodneným potrebám maloletej vzhľadom k možnostiam a schopnostiam otca. Otec sa pravidelne s dcérou nestretáva, nedáva jej žiadne darčeky, okrem výživného jej iným spôsobom neprispieva. Súd poukazuje na to, že každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť aj formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb maloletej. Časť odôvodnených potrieb maloletej matka uhrádza z rodinného prídavku, ktorý na maloletú poberá. Treba uviesť, že oprávnené potreby detí závisia od veku, zdravotného stavu a výživné slúži nielen na uspokojovanie všetkých odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv, bývanie a podobne), ale aj ďalších odôvodnených potrieb (vzdelávanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby a podobne).
Naposledy bolo určené výživné vo výške 1.000,-Sk, čo predstavuje 33,19 EUR. Otec, ako uvádzala matka, začal prispievať na výživu dcéry 100 EUR mesačne. Matka žiadala určiť výživné od právoplatnosti rozhodnutia.
V súlade s ustanovením § 163 ods. 2 O.s.p. súd zmenil rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 10C/63/03-31 zo dňa 21.5.2003 v časti výživného na maloletú A..
Po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení, daní právneho poučenia o opravnom prostriedku a možnosti výkonu rozhodnutia sa matka a kolízny opatrovník vzdali práva podať voči nemu odvolanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 OSP ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom razítka a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného sú predbežne vykonateľné.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.