Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B2-26Cb-155-2022.pdf
PDF · 99.61 KB
Case nature
Area
Subarea
B2-26Cb/155/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava III v konaní pred sudcom Mgr. Radoslavom Prutkayom v právnej veci žalobcu: G R A D A Slovakia s.r.o., so sídlom Moskovská 29, 811 08, Bratislava, IČO: 31 346 103, zastúpený: JUDr. Jana Polakovičová, advokátka, Studenohorská 42, 841 03 Bratislava, proti žalovanému: RECYKOGROUP, a.s., so sídlom Záhradnícka 51, 821 08 Bratislava, IČO: 48 116 441, zastúpený: Matejka Friedmannová s.r.o., Dunajská 48, Bratislava o zaplatenie 22.862,12 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 22.862,12 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne:
- zo sumy 453,76 Eur od 22.06.2017 do zaplatenia,
- zo sumy 323,66 Eur od 15.07.2017 do zaplatenia,
- zo sumy 511,63 Eur od 31.10.2017 do zaplatenia,
- zo sumy 701,86 Eur od 23.01.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 583,10 Eur od 26.04.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 308,02 Eur od 17.07.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 486,77 Eur od 20.10.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 751,49 Eur od 18.01.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 569,09 Eur od 26.04.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 556,70 Eur od 27.07.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 545,47 Eur od 24.10.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 1.184,64 Eur od 24.01.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 569,04 Eur od 29.04.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 795,36 Eur od 18.07.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 714,- Eur od 17.10.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 1.260,- Eur od 30.01.2021 do zaplatenia,
- zo sumy 1.409,18 Eur od 26.05.2021 do zaplatenia,
- zo sumy 2.466,61 Eur od 27.07.2021 do zaplatenia,
- zo sumy 2.138,08 Eur od 16.10.2021 do zaplatenia,
- zo sumy 4.170,96 Eur od 29.01.2022 do zaplatenia,
- zo sumy 2.378,99 Eur od 27.04.2022 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd priznáva žalobcovi právo na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu, o výške náhrady trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 25.09.2022 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 22.862,12 Eur s príslušenstvom.
2. Žalobca v tomto návrhu uviedol, že dňa 23.11.2016 uzavrel so žalovaným Zmluvu o plnení výhradných povinností v zmysle zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch a v zmysle §269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Žalobca bol podľa § 52 ods. 11 zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch výrobcom na ktorého sa vzťahovala rozšírená povinnosť výrobcov a plnenie vyhradených povinností podľa ust. § 27 ods. 3 tohto zákona. Žalovaný je v zmysle § 28 ods.1 Zákona o odpadoch organizáciou zodpovednosti výrobcov (OZV), ktorá vykonáva svoju činnosť na základe autorizácie udelenej dňa 24.5.2016 a 19.12.2018. V zmysle čl. 2 uzavretej zmluvy žalovaný pre žalobcu zabezpečoval zber, prepravu, zhodnocovanie a recykláciu odpadov z obalov a neobalových výrobkov, vedenie evidencie údajov, archivovanie a oznamovanie príslušným orgánom, informovanie spotrebiteľov o spôsobe zabezpečenia zberu odpadov, poskytovanie odbornej poradenskej činnosti. Na základe zmluvy žalobca objednával u žalovaného služby na plnenie povinností v zmysle Zmluvy, ktorých plnenie mu vyplývali zo zákona o odpadoch. V zmysle novely vyhlášky č. 373/2015 Z.z. platnej od 16.1.2017 došlo k vyradeniu tlačených kníh spod rozšírenej zodpovednosti výrobcov neobalových výrobkov z kategorizácie nakladania s odpadmi patriaceho do vyhradeného prúdu odpadov.
3. Napriek tejto skutočnosti žalobca naďalej u žalovaného objednával služby v zmysle zmluvy vzhľadom na to, že o novelizácii vyhlášky nemal informácie. Podľa žalobcu mal ho žalovaný podľa čl. 2.1 písm. e) zmluvy o tejto zmene informovať. Túto povinnosť si žalovaný nesplnil, o zmene vyhlášky a jej novelizácii a skutočnosť, že nie je povinný plniť povinnosti v zmysle zákona o odpadoch a vyhlášky 373/2015 žalobcovi neoznámil.
4. Odo dňa platnosti novely vyhlášky č. 373/2015 Z.z. žalovanému žalobca zaplatil bezdôvodne spolu 22 862,12 Eur a to nasledovne:
21.6.2017 453,74 Eur
14.7.2017 323,66 Eur
30.10.2017 511,63 Eur
22.1.2018 701,86 Eur
25.4.2018 583,10 Eur
16.7.2018 308,02 Eur
19.10.2018 486,77 Eur
17.1.2019 751,49 Eur
25.4.2019 569,09 Eur
26.7.2019 556,70 Eur
23.10.2019 545,47 Eur
23.1.2020 1184,64 Eur
28.4.2020 569,04 Eur
17.7.2020 795,36 Eur
16.10.2020 714,00 Eur
29.1.2021 1260,00 Eur
25.5.2021 1409,18 Eur
26.7.2021 2466,61 Eur
15.10.2021 2138,08 Eur 28.1.2022 4170,96 Eur 26.4.2022 2362,72 Eur
5. Zvyšné čiastky považuje žalobca za oprávnene fakturované a zaplatené. Žalovaný podľa žalobcu tieto prostriedky získal neoprávnene za bezdôvodne vykonávanú činnosť.
6. Žalovaný so žalobou žalobcu nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že strany sporu uzavreli dňa 23.11.2016 zmluvu o plnení výhradných povinností v zmysle zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a v zmysle § 269 ods. 2 zákona č. 513/1993 Zb. Obchodného zákonníka. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, podľa ktorého tým, že žalobcovi neoznámil, že v zmysle novely vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 373/2015 Z.z. o rozšírenej zodpovednosti výrobcov vyhradených výrobkov a o nakladaní s vyhradenými prúdmi odpadov (ďalej len ako „Vyhláška“) platnej od 16.01.2017 došlo k vyradeniu tlačených kníh spod rozšírenej zodpovednosti výrobcov a plnenie výhradných povinností v zmysle § 27 ods. 3 Zákona o odpadoch, porušil článok 2.1. písm. e) Zmluvy. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie čl. 3 bod 3.2 zmluvy, ako
aj znenie čl. 4 bod 4.1. Z týchto ustanovení zmluvy podľa žalobcu vyplýva, že žalobca je povinný viesť evidenciu v súlade nielen so zákonmi, ale aj s vykonávacími predpismi k týmto zákonom medzi ktoré patrí aj vyhláška a zároveň je výlučne zodpovedný za správnosť údajov poskytnutých žalovanému. Teda povinnosťou žalobcu je poskytovať žalovanému úplne a správne údaje v súlade zákona o odpadoch a jeho vykonávacích predpisov, pričom za opomenutie tejto povinnosti zo strany žalobcu nenesie žalovaný žiadnu zodpovednosť. Podľa zmluvy poskytuje žalovaný žalobcovi služby len na základe záväznej objednávky, nie proaktívnym konaním žalovaného. Žalobca bol toho názoru, že nedošlo k porušeniu článku 2.1 písm. e) zmluvy, nakoľko jednal na základe záväzných objednávok žalobcu v súlade s údajmi, ktoré boli poskytnuté žalobcom žalovanému. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že podľa § 15 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky. V zmysle tohto ustanovenia sa stala predmetná novela vyhlášky známa žalobcovi dňom jej vyhlásenia v Zbierke zákonov. Žalovaný sa mal a mohol oboznámiť s účinnou právnou úpravou. Preto žalovaný považuje za irelevantné argumenty ohľadom neznalosti účinnej právnej úpravy v podobe Vyhlášky. Žalovaný taktiež uviedol, že všetky platby boli prijaté na základe výkazov, ktoré sú považované za záväzné objednávky žalobcu v súlade s platnou zmluvou uzavretou medzi žalovaným a žalobcom a boli fakturované oprávnene.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
8. Zo zmluvy o plnení vyhradených povinností súd zistil, že žalobca ako objednávateľ a žalovaný ako organizácia zodpovednosti výrobcov uzatvorili zmluvu, ktorej predmetom bol záväzok žalovaného zabezpečiť pre žalobcu zber, prepravu, zhodnocovanie a recykláciu odpadov pochádzajúcich z obalov a neobalových výrobkov, ktoré žalobca uviedol na trh alebo distribuoval najmenej vo výške miery zhodnocovania a recyklácie ustanovenej v prílohe č. 3 zákona o odpadoch, zber, prepravu zhodnocovanie a recykláciu odpadov z obalov a neobalových výrobkov, ktoré sú súčasťou oddelene zbieraných zložiek komunálnych odpadov, najmenej vo výške zberového podielu žalobcu, vedenie evidencie údajov a ich archivovanie a tiež ohlasovanie údajov príslušným orgánom odpadového hospodárstva v rozsahu a forme podľa príslušných ustanovení zákona o odpadoch a podľa súvisiacich vykonávacích predpisov, informovanie spotrebiteľa o spôsobe zabezpečenia zberu odpadov z obalov a neobalových výrobkov, poskytovanie odbornej poradenskej činnosti v oblasti odpadov z obalov a neobalových výrobkov. Podľa čl. 3 bod 3.1 zmluvy bol žalovaný povinný pri plnení tejto zmluvy postupovať s maximálnou odbornou starostlivosťou. Podľa čl. 3 bod 3.2 bola žalobca povinný viesť pravdivú a úplnú evidenciu o obaloch a obalových materiáloch podľa zákona o odpadoch a jeho vykonávacích predpisoch a dôsledne plniť povinnosti ustanovené mu zákonom o odpadoch a ostatnými právnymi predpismi, najmä ak ich plnenie môže mať vplyv tiež na riadne plnenie povinností žalovaného a tiež je povinný umožniť žalovanému kedykoľvek na jeho požiadanie nahliadnuť do jeho evidencie o obaloch. Žalobca bol taktiež povinný žalovanému poskytovať vždy pravdivé a úplné údaje a informácie potrebné na plnenie povinností žalovaného a poskytovať mu za tým účelom potrebnú súčinnosť.
9. Podľa § 373 Obchodného zákonníka Kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
10. Podľa § 378 Obchodného zákonníka škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
11. Podľa § 379 Obchodného zákonníka Ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti.
12. Podľa § 380 Obchodného zákonníka za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany
13. Podľa § 28 ods. 1 č. 79/2015 Z.z. zákona o odpadoch organizácia zodpovednosti výrobcov je právnická osoba so sídlom v Slovenskej republike založená, vlastnená a prevádzkovaná výlučne
výrobcami vyhradených výrobkov so sídlom v niektorom z členských štátoch. Organizácia zodpovednosti výrobcov, v súlade s udelenou autorizáciou, zabezpečuje na základe zmluvy o plnení vyhradených povinností plnenie vyhradených povinností za zastúpených výrobcov vyhradeného výrobku. Účelom organizácie zodpovednosti výrobcov nie je dosahovanie zisku
14. Podľa § 27 ods. 3 č. 79/2015 Z.z. zákona o odpadoch rozšírená zodpovednosť výrobcu je súhrn povinností výrobcu vyhradeného výrobku, ustanovených v tejto časti zákona alebo v osobitnom predpise, vzťahujúcich sa na výrobok počas všetkých fáz jeho životného cyklu, ktorých cieľom je predchádzanie vzniku odpadu z vyhradeného výrobku (ďalej len „vyhradený prúd odpadu“) a posilnenie opätovného použitia, recyklácie alebo iného zhodnotenia tohto prúdu odpadu. Obsah rozšírenej zodpovednosti výrobcu tvoria ustanovené požiadavky na zabezpečenie materiálového zloženia alebo konštrukcie vyhradeného výrobku, informovanosti o jeho zložení a o nakladaní s vyhradeným prúdom odpadu, na zabezpečenie nakladania s vyhradeným prúdom odpadu a na zabezpečenie finančného krytia uvedených činností.
15. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
16. Medzi žalobcom a žalovaným nebolo sporné, že dňa 23.11.2016 uzavrel žalobca so žalovaným Zmluvu o plnení výhradných povinností v zmysle zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch a v zmysle §269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Touto zmluvou sa žalovaný zaviazal vykonávať služby na plnenie povinností v zmysle zákona č. 79/2015, keďže žalobca bol v čase uzatvorenia zmluvy výrobcom, na ktorého sa vzťahovala rozšírená povinnosť výrobcov. Vyhláškou Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 14/2017, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 373/2015 Z. z. o rozšírenej zodpovednosti výrobcov vyhradených výrobkov a o nakladaní s vyhradenými prúdmi odpadov došlo k vyradeniu tlačených kníh spod rozšírenej zodpovednosti výrobcov neobalových výrobkov z kategorizácie nakladania s odpadmi patriaceho do vyhradeného prúdu odpadov.
17. Napriek uvedenému žalobca u žalovaného ďalej objednával služby aj keď sa na neho rozšírená povinnosť výrobcov už nevzťahovala. Žalovaný prijímal odplatu za objednané služby, pričom výška odplaty za služby poskytované po nadobudnutí účinnosti vyhlášky č. 14/2017 Z.z. predstavujúca sumu 22.862,12 Eur nebola sporná.
18. Organizácia zodpovednosti výrobcov (OZV) je podľa § 28 zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch právnická osoba so sídlom v Slovenskej republike založená, vlastnená a prevádzkovaná výlučne výrobcami vyhradených výrobkov so sídlom v niektorom z členských štátoch. Organizácia zodpovednosti výrobcov, v súlade s udelenou autorizáciou, zabezpečuje na základe zmluvy o plnení vyhradených povinností plnenie týchto povinností za zastúpených výrobcov vyhradeného výrobku. Účelom organizácie zodpovednosti výrobcov nie je dosahovanie zisku. Žalovanému bola udelená autorizácia a aj v zmluvnom vzťahu so žalobcom vystupoval ako organizácia zodpovednosti výrobcov. Zo zákona č. 79/2015 Z.z., ako aj zo zmluvy uzatvorenej so žalobcom vyplývala žalovanému vo vzťahu k žalobcovi povinnosť vykonávať iba také činnosti, ktoré majú za cieľ plniť povinnosti žalobcu vyplývajúce mu zo zákona. Pokiaľ žalovaný prijímal od žalobcu peňažné plnenia aj potom, čo sa tieto povinnosti na žalobcu prestali vzťahovať, takéto plnenia nie je možné považovať za odplatu v zmysle uzatvorenej zmluvy a žalobca nie je oprávnený si ju ponechať. 19. Žalovaný bol v zmysle zmluvy povinný pri plnení svojich povinností postupovať s maximálnou odbornou starostlivosťou, pričom plnenie svojich povinností mal pre žalobcu zabezpečiť v zmysle čl. 3 bod 1 zmluvy v rozsahu stanovenom príslušnou legislatívou platnou v čase plnenia povinností pre výrobcu. Žalovaný teda nebol oprávnený v zmysle zmluvy (a ani v zmysle zákona) poskytovať žalobcovi iné služby ako tie ktoré boli potrebné na splnenie zákonných povinností žalobcu ako výrobcu v zmysle zákona o odpadoch. Z vykonaného dokazovania a ani zo skutkových tvrdení strán sporu nie je zrejmé, aké služby žalovaný poskytol žalobcovi v súvislosti s vykazovaním tlačených kníh v evidencii. Ak by aj žalovaný reálne akékoľvek činnosti vykonal napriek tomu, že tieto vykonať nemal nemohol mu vzniknúť nárok na prijatie akejkoľvek odplaty od žalobcu. Žalovaný je teda povinný prijaté plnenia vrátiť a to bez ohľadu na to, či žalobcovi služby skutočne poskytoval alebo nie. V prípade, ak tieto služby poskytoval, náklady ktoré žalobcovi vznikli tým, že vykazoval v evidencii aj tlačené knihy, sú nákladmi, ktoré by neboli
vznikli, ak by žalovaný pri výkone svojich povinností konal riadne. Ak by si žalovaný plnil svoje povinnosti riadne, musel by si byť vedomý, že tlačené knihy žalobca vo svojej evidencii vykazuje nesprávne a tieto do vyhradeného prúdu odpadu nespadajú. Náklady takto vzniknuté a žalobcom uhradené je potrebné považovať za škodu, za ktorú zodpovedá žalovaný aj povinný ju žalobcovi nahradiť.
20. Súd neakceptoval obranu žalovaného, v zmysle ktorej sa mal žalobca sám oboznámiť s legislatívnymi zmenami, keďže k zmene došlo novelizáciou vyhlášky, ktorá bola zverejnená v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Ako už bolo uvedené žalovaný sa zaviazal poskytovať žalobcovi odborné poradenstvo (čl. 2 bod 2.1 zmluvy). Jednou z povinností žalovaného ako organizácie zodpovednosti výrobcov bolo aj vykonávanie kontrol za účelom overenia správnosti údajov poskytnutých od výrobcu. Táto povinnosť žalovanému vyplývala nielen z ustanovenia § 27 ods. 12 zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch, ale aj priamo z ustanovenia zmluvy (čl. 3 bod 3.1).
21. Súd neakceptoval ani obranu žalovaného spočívajúcu v tvrdení, že žalovaný nemal ako zistiť, či žalobca vykazuje papier alebo tlačené knihy. Súd v prvom rade považuje za potrebné uviesť, že žalovaný v priebehu celého konania až do svojej záverečnej reči nikdy nespochybnil spôsob žalobcovho vykazovania. Uvedeným tvrdením sa žalovaný začal brániť až vo svojej záverečnej reči, po poskytnutí predbežného právneho posúdenia súdu.
22. Jedným z najvýznamnejších štádií civilného sporového konania je dokazovanie. Prostredníctvom dokazovania súd zisťuje, či skutkový stav prezentovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu zodpovedá alebo nezodpovedá skutočnosti (v podstate ide o fázu verifikácie skutkových tvrdení). Predmetom dokazovania je teda skutok (fakty, objektívna realita) tvrdený stranami sporu, ktorý má význam pre rozhodnutie o merite sporu. S bremenom tvrdenia je preto neodmysliteľne späté dôkazné bremeno. Žalobca je v zásade povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho ohrozené alebo porušené právo, resp. právom chránený záujem. Žalovaný je povinný (za predpokladu, že chce byť úspešný v spore) tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú. Z toho vyplýva, že v spore nedokazuje iba žalobca, ale v závislosti od procesnej situácie môže dochádzať k presunu bremena tvrdenia a dôkazného bremena na žalovaného. 23. Pokiaľ teda žalovaný tvrdí, že žalobca poskytoval žalovanému také údaje, z ktorých nebolo možné zistiť, či vo výkazoch žalobca uvádza papier alebo tlačené knihy bolo povinnosťou žalovaného preukázať, že zo žalobcom poskytnutých údajov nebolo možné zistiť, že vo výkazoch uvádza aj tlačené knihy. Žalovaný síce na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 26.09.2023 navrhol vykonať dokazovanie predložením samotných výkazov ako listinných dôkazov, vzápätí však svoj návrh vzal späť. 24. Navrhovanie dôkazov, ako aj poskytovanie skutkových tvrdení stranami sporu je navyše v civilnom sporovom konaní časovo ohraničené sudcovskou koncentráciou konania a zákonnou koncentráciou konania. Tieto predstavujú vyjadrenie základného princípu civilného sporového konania uvedeného v čl. 10 C.s.p. (zásady arbitrárneho poriadku), podľa ktorého súd určuje priebeh a tempo konania s prihliadnutím na hospodárnosť konania tak, aby bol naplnený účel zákona.
25. Sudcovskou koncentráciou konania sa rozumie povinnosť strán sporu uplatniť prostriedky procesnej obrany a útoku (medzi ktoré sa radia aj návrhy na vykonanie dôkazov v zmysle § 149 C.s.p.) včas. Prostriedky procesného útoku a procesnej obrany nie sú uplatnené včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov. Žalovaný svoju obranu založenú na tvrdení, že zo žalobcom poskytnutých údajov nebolo možné zistiť aký druh tovaru vykazuje uviedol až v záverečnej reči na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 26.09.2023 a to bez toho, aby uviedol, akékoľvek objektívne skutočnosti, ktoré by mu bránili tieto prostriedky procesnej obrany uplatniť už skôr. Z tohto dôvodu súd na túto obranu žalovaného neprihliadal.
26. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná, má oporu v zákone a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
27.. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že priznal žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech právo na náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému.
28. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.