Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_39Er-1959-2007.pdf
PDF · 74.77 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-39Er/1959/2007
Uznesenie
Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného E. O. Y., D.. T.., F. XX, XXX XX P., S.: XX XXX XXX /pred tým E. O. Y., D.. T.. L. K./ proti povinnému A. T. T..I..N.., E. X, XXX XX L., S.: XX XXX XXX vedenej na Exekútorskom úrade v Liptovskom Mikuláši u súdneho exekútora JUDr. Petra Matejovie, Moyzesova 669/15, 031 01 Liptovský Mikuláš pod spis. zn. Ex 2265/2007 o vymoženie pohľadávky vo výške 2.318,76 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e.
Náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 28.6.2007 domáhal u súdneho exekútora JUDr. Petra Matejovie vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému vo výške 2.318,76 Eur s prísl., na základe exekučných titulov - právoplatných a vykonateľných platobných výmerov Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočky v Košiciach č. PV 80/000107/2006 zo dňa 3.4.2006 a PV 80/000855/2006 zo dňa 12.9.2006.
Dňa 6.7.2007 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami, na základe ktorej mu súd vydal poverenie č. 5803/051135 zo dňa 24.8.2007.
Dňa 8.10.2012 doručil Exekútorský úrad súdneho exekútora súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1, písm. h/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok") s odôvodnením, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekučného konania vo výške 79,25 Eur.
Podľa § 57 ods. 1, písm. h/ Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, vyjadruje zámer zákonodarcu, podľa ktorého účelom exekúcie nie je len úhrada jej trov, ale uspokojenie pohľadávky oprávneného. V prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku je nevyhnutné uvažovať o celom majetku povinného, a nie iba o časti, ktorá sa v konkrétnom prípade exekvuje, a ukáže sa, že výťažok z nej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Existencia nedostatku majetku povinného pritom musí byť podložená šetrením súdneho exekútora. Exekučný súd zároveň nie je viazaný rozhodnutím v inej veci, že povinný je nemajetný.
Preto súd nahliadol do exekučného spisu súdneho exekútora spis. zn. Ex 2265/2007 a zistil, že súdny exekútor po doručení poverenia na vykonanie exekúcie a po vydaní upovedomenia o začatí exekúcie preveroval majetkové pomery povinného súčinnosťou s Okresným dopravným inšpektorátom a Daňovým úradom Košice III, pričom bolo zistené, že povinný má vedené účty v banke. Preto súdny exekútor vydal príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, no z obsahu exekučného spisu súdneho exekútora nevyplýva, že by bol tento spôsob exekúcie úspešný. Ďalej súdny exekútor zistil, že povinný má na svoje meno evidovaných niekoľko motorových vozidiel. Následne došlo k výmazu povinného z Obchodného registra, a to dňa 20.3.2012.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného, najmä však tej skutočnosti, že povinný disponoval majetkom, prostredníctvom ktorého by mohlo dôjsť k uspokojeniu pohľadávky oprávneného vymáhanej v tomto exekučnom konaní, dospel súd k záveru, že dôvodom zastavenia exekúcie nemôže byť nemajetnosť povinného (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku).
Zároveň však súd nemohol opomenúť tú skutočnosť, že povinný bol dňa 20.3.2012 vymazaný z Obchodného registra.
Podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 19 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.") spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva. Predpokladom občiansko-procesnej spôsobilosti, t.j. spôsobilosti byť účastníkom občianskeho procesu je hmotnoprávna subjektivita t.j. spôsobilosť mať práva a povinnosti podľa hmotného práva /§ 7 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka/. U právnických osôb spôsobilosť na práva a povinnosti vzniká ich zápisom do Obchodného alebo iného príslušného registra a zaniká ich výmazom z neho.
Podľa § 103 O. s. p. kedykoľvek za konania súd prihliada na to, či sú splnené podmienky za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Za neodstrániteľný nedostatok podmienky konania je považovaný nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania v zmysle § 19 O. s. p.
Podľa ust. § 104 ods. 1 O. s. p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý súd nemôže odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa ust. § 251 ods. 4 O. s. p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Vo veci vyššie uvedenej, poukazujúc na uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že označený povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, pretože dňa 20.3.2012 bol ex offo vymazaný z Obchodného registra, čím zanikol bez právneho nástupcu. Preto súd exekúciu podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku zastavil.
Podľa ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Pokiaľ ide o súdnym exekútorom vyčíslené trovy exekúcie vo výške 79,25 Eur, súd vychádzal z toho, že podľa ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku trovy exekúcie uhrádza povinný. Oprávneného môže súd zaviazať na úhradu priznaných trov exekúcie len za predpokladu, že zastavenie exekúcie sám zavinil (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku), exekúcia sa zastavila z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje
ani na úhradu trov exekúcie (§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku) alebo došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného (§ 203 ods. 3 Exekučného poriadku).
Pretože v danom prípade nejde podľa názoru súdu ani o jeden z vyššie zmienených prípadov, a teda nie je možné postupovať podľa ust. § 203 Exekučného poriadku a rovnako nie je možné zaviazať na úhradu trov exekúcie ani povinného z dôvodu jeho zániku bez právneho nástupcu, súd rozhodol tak, že náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II.
Podľa ust. § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.") proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O. s. p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa ust. § 205 ods. 1 O. s .p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 42 ods. 3 O. s. p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.