Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_25C-41-2011.pdf
PDF · 106.24 KB
Case nature
Area
Subarea
25C/41/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Patriciou Skotnickou v právnej veci navrhovateľov X. B.. C. K., X. B.. O. K., X. E. K., všetkých bývajúcich v R., H. X, X. G.. K.. Y. R., bývajúcej v R., H., navrhovatelia zastúpení Mgr. Zuzanou Bojkovskou, advokátkou, so sídlom v Bratislave, Rožňavská 2, proti odporcom X. H. T., X. R. R., X. F. I., X. K. I., všetkých bývajúcich v R., H. X, o určenie neplatnosti rozhodnutia schôdze a ďalšie, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľov v 1.,2., 3. a 4. rade v celom rozsahu z a m i e t a.
Odporkyni v 1. rade, odporkyni v 2. rade, odporkyni v 3. rade a odporcovi v 4. rade súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovatelia v 1. až 4. rade sa návrhom podaným na tunajší súd domáhali určenia neplatnosti rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov bytového domu na H. ulici X v Bratislave konanej dňa 24.2.2011 o 1/ bode 2 programu označeného ako schválenie návrhu príspevkov do fondu údržby a opráv SVB H. X, ktorým prítomní vlastníci bytov bytového domu schválili navrhovanú výšku a spôsob príspevku do fondu údržby a opráv pre jednotlivé byty a nebytové priestory podľa LV č. XXXX, k.ú Staré mesto, ako aj o 2/ bode 3 programu označeného ako schválenie návrhu príspevkov do fondu prevádzky, údržby a opráv SVB H. X, ktorým prítomní vlastníci bytov bytového domu odsúhlasili výšku príspevku do fondu prevádzky, údržby a opráv pre jednotlivé byty a nebytové priestory podľa prílohy č. 2 zápisnice zo schôdze. Navrhovatelia sa domáhali (alternatívne) i určenia, že 3/ návrh na určenie výšky a spôsobu príspevku do fondu údržby a opráv SVB H. X pre jednotlivé byty a nebytové priestory, ktorý bol v programe Schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu na H. X v Bratislave, konanej dňa 24.2.2011 uvedený ako bod 2, nebol schválený, a určenia, že 4/ nebol schválený ani návrh na odsúhlasenie výšky príspevku do fondu prevádzky, údržby a opráv SVB H. X pre jednotlivé byty a nebytového priestory, ktorý bol v programe
- 2 -
schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu na H. X v Bratislave, konanej dňa 24.2.2011 uvedený ako bod 3. Dôvodili, že dňa 19.2.2011 boli na základe oznamu vyveseného v spoločných priestoroch bytového domu oboznámení o schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na H. Z. Č.. X v Bratislave (ďalej len "bytový dom"), ktorá sa mala konať dňa 24.2.2011 o 18.00 hod. so špecifikovaným programom. Na tejto schôdzi, ktorej sa osobne nezúčastnili, keď sa jej zúčastnili len odporcovia v 1. a 4. rade, boli prijaté rozhodnutia ohľadne spôsobu a výšky príspevku do fondu údržby a opráv a fondu prevádzky, údržby a opráv pre jednotlivé byty a nebytové priestory, ktorých spôsob prijatia namietali ako rozporný so zákonom, konkrétne s ustanovením § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len "zákon č. 182/1993 Z.z."), keďže
o daných bodoch programu nerozhodla potrebná väčšina vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu. O výsledku hlasovania sa navrhovatelia dozvedeli dňa 3.3.2011, a to z obsahu zápisnice zo schôdze vyvesenej na vývesnej tabuli v spoločných priestoroch bytového domu. Určenia neplatnosti rozhodnutí prijatých schôdzou vlastníkov bytov dňa 24.2.2011 sa navrhovatelia domáhali s poukazom na § 14 ods. 4 veta prvá zákona č. 182/1993 Z.z.
Odporcovia v 1. až 4. rade so žalobou navrhovateľov nesúhlasili, pričom namietali, že výsledok hlasovania zo schôdze vlastníkov dňa 24.2.2011 bol formou zápisnice oznámený vlastníkom v zákonom stanovenej lehote a v súlade so zmluvou o spoločenstve spôsobom v dome obvyklým, a to vyvesením na nástenke bytového domu ešte v deň konania schôdze, t.j. dňa 24.2.2011, od ktorého dátumu začala navrhovateľom v súlade s ustanovením § 14 ods. 4 veta prvá zákona č. 182/1993 Z.z. plynúť 15 - dňová lehota, aby sa obrátili so žalobou na súd. Túto podľa odporcov navrhovatelia nedodržali. Naviac, navrhovatelia v 1. a 2. rade úhradou na účet spoločenstva vyjadrili súhlas s novo určenými zálohovými platbami za byt a nebytový priestor v ich vlastníctve.
Súd nariadil vo veci pojednávanie na 24.10.2012, na ktorom po vykonaní dokazovania vyhlásil rozsudok vo veci samej.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom odporcov v 1. až 4. rade, oboznámil sa s ústnymi prednesmi právnej zástupkyne navrhovateľov, ako aj s listinnými dôkazmi založenými do súdneho spisu, a to výpisom z listu vlastníctva č.XXXX Q.o dňa 14.3.2011 a ku dňu vyhlásenia rozsudku, oznamom o zhromaždení vlastníkov bytov a nebytových priestorov, prezenčnou listinou a zápisnicou zo zhromaždenia vlastníkov bytov zo dňa 24.2.2011, dodatkom č. 1 k zmluve o spoločenstve vlastníkov bytov, splnomocnením zo dňa 14.7.2009, ako aj ostatným obsahom súdneho spisu.
Súd podľa § 120 ods. 4 O.s.p. poučil účastníkov konania o povinnosti predložiť a označiť potrebné dôkazy, ktoré v konaní žiadajú vykonať, a to písomne v predvolaní na pojednávanie. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním potom súd zhodnotil v rozsahu potrebnom pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k podstate veci a vzhľadom na charakter sporového konania uzavrel, že nie je opodstatnené výnimočne nariaďovať ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity účastníkov konania, keďže skutkový stav, na základe ktorého súd rozhoduje v sporovom konaní, ovládanom zásadou kontradiktórnosti, má byť výsledkom dôkaznej aktivity a snahy účastníkov konania, ktorí majú hlavnú zodpovednosť za
- 3 -
zistenie skutkového stavu a preukázanie svojich tvrdení a aktivita súdu v rámci dokazovania sa obmedzuje na rozhodovanie, ktoré z označených dôkazov účastníkmi konania vykoná, a preto súd uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.). Skutkový stav je nasledovný:
Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre kat. územie Staré Mesto, obec Bratislava - mestská časť Staré mesto, okres Bratislava I, vedeného Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislava, vyplýva, že v čase podania žaloby bola vlastníkom bytu č. 1 v bytovom dome na H. Č.. X v Bratislave odporkyňa v 3. rade, vlastníkom bytu č. 2 odporkyňa v 1. rade, spoluvlastníkmi bytu č. 3 navrhovatelia v 1. a 2. rade, vlastníkom bytu č. 4 navrhovateľka v 4. rade, ktorá bola zároveň i vlastníčkou nebytového priestoru č. 2 - NPG7, vlastníkom bytu č. 5 bytového domu odporkyňa v 2. rade, vlastníkom bytu č. 6 odporca v 4. rade a vlastníčkou nebytového priestoru č. 2-NPG8 navrhovateľka v 4. rade.
Z totožného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, pre kat. územie Staré Mesto, ku dňu vyhlásenia rozsudku vo veci samej súd zistil, že medzičasom došlo k prevodu vlastníckeho práva, a to vo vzťahu k bytu č. 1 z pôvodnej odporkyne v 3. rade na odporcu v 4. rade, k bytu č. 2 z pôvodnej odporkyne v 1. rade do bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľov v 1. a 2. rade, k bytu č. 4 a č. 5, a k nebytovému priestoru č. 2 - NPG7, keď tieto nadobudli od odporkyne v 2. rade a navrhovateľky v 4. rade na základe kúpnych zmlúv I. D. s manželkou.
Podľa oznamu zo dňa 19.2.2011 sa mala vo štvrtok dňa 24.2.2011 o 18.00 hod. v byte č. 1 v suteréne bytového domu uskutočniť schôdza vlastníkov bytov a nebytových priestorov SVB H. X s nasledovným programom: 1. návrh príspevkov do fondu údržby a opráv, 2. schválenie návrhu rozpočtu na rok 2011, 3. prerokovanie rekonštrukčných prác v dome a 4. ostatné.
Zo zápisnice zo zhromaždenia vlastníkov bytov zo dňa 24.2.2011 súd zistil, že zhromaždenie viedol odporca v 4. rade ako predseda spoločenstva, ktorý zistil osobnú prítomnosť odporkyne v 1. rade, odporkyne v 2. rade a odporcu v 4. rade, pričom odporkyňu v 3. rade zastupovala na základe plnej moci, udelenej dňa 14.7.2009 s doložkou osvedčenia pravosti podpisu odporkyne v 3. rade, p. G. R.. Výsledkom predmetného zhromaždenia bolo prijatie rozhodnutí o 1/ výške príspevku do fondu údržby a opráv na 0,5 Eur za m2, keď výsledná suma za všetky byty a nebytové priestory v bytovom dome predstavovala sumu 3.286,32 Eur, z ktorej sa výška jednotlivého príspevku odvodzovala od veľkosti spoluvlastníckeho podielu jednotlivých bytov a nebytových priestorov v súlade s ustanovením § 5 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. a o 2/ výške príspevku do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa predložených faktúr súvisiacich s vyúčtovaním úhrad za plnenia a ich prehľadom podľa prílohy č. 2, a to za jednotlivé byty a nebytové priestory.
Odporkyňa v 1. rade vo svojej výpovedi potvrdila, že sa zúčastnila zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu dňa 24.2.2011, a to na základe pozvánky vyvesenej v bytovom dome, ktorý spôsob bol bežným spôsobom oznamovania konania schôdze a vyjadrili s ním súhlas všetci vlastníci. Pozvánku na schôdzu, ako aj jej program, musel vidieť každý, kto z domu vychádzal. Rozhodnutia prijaté na zhromaždení vlastníkov dňa
- 4 -
24.2.2011 považovala odporkyňa v 1. rade za platne prijaté, došlo nimi k zvýšeniu príspevku do fondu prevádzky, údržby a opráv, pričom navrhovatelia podľa nej vedeli o dôvodoch zvýšenia tohto príspevku. V súčasnosti ju predmetné rozhodnutia vlastníkov nijako neovplyvňovali, nakoľko už nebola vlastníčkou bytu č. 2, ani iného nebytového priestoru.
Odporkyňa v 2. rade, odporkyňa v 3. rade a odporca v 4. rade vo svojej výpovedi zhodne potvrdili spôsob zvolania zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov dňa 24.2.2011, jeho program, ako i prijaté rozhodnutia Tieto pokiaľ išli o odporkyňu v 2. rade a odporkyňu v 3. rade ich už nijako neovplyvňovali, nakoľko prestali byť vlastníčkami bytov bytového domu na H. X v Bratislave a nevlastnili ani iné byty, prípadne nebytové priestory v dome. Odporca v 4. rade naviac uviedol, že zvýšenie príspevku do fondu prevádzky, údržby a opráv pre jednotlivé byty, okrem bytu č. 1, bol nevyhnutným krokom, nakoľko dom bol v zlom stave a s odstupom času by sa nevyhli exekúcii.
Právna zástupkyňa navrhovateľov vo svojich ústnych prednesoch zotrvala na dôvodnosti návrhu navrhovateľov, ktorý odvodzovala od ustanovenia § 14 ods. 4 veta prvá zákona č. 182/1993 Z.z. Potvrdila, že navrhovatelia mali vedomosť o konaní zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov dňa 24.2.2011, ako aj o jeho programe, a to z oznamu uverejneného dňa 19.2.2011 v bytovom dome. Hoci išlo o obvyklý spôsob oboznamovania konania schôdze, podľa jej názoru mala byť pozvánka na schôdzu doručená každému z vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Rozhodnutia prijaté na schôdzi dňa 24.2.2011 považovala za neplatné, keďže tieto neboli prijaté potrebnou väčšinou hlasov vlastníkov bytov a nebytových priestorov tak ako ustanovuje zákon č. 182/1993 Z.z., keďže ich odsúhlasili len štyria z ôsmich vlastníkov bytov a nebytových priestorov, pričom v takom prípade je potrebná nadpolovičná väčšina hlasov. Navrhovatelia dodržali aj zákonnú lehotu na podanie žaloby, keďže ako nezúčastnení a nehlasujúci vlastníci bytov a nebytových priestorov sa oboznámili s výsledkami hlasovania schôdze dňa 3.3.2011 a žalobu podali na súd dňa 14.3.2011, teda v lehote 15 dní od kedy sa dozvedeli o výsledku hlasovania. Právna zástupkyňa navrhovateľov potvrdila, že od podania žaloby na súd nastali zmeny vo vlastníckych vzťahoch k bytom a nebytovým priestorom bytového domu na H. X v Bratislave, pričom v tomto smere nerozporovala výpis z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 23.10.2012, ani to, že navrhovateľka v 4. rade a odporkyne v 1., 2., a 3. rade už prestali byť vlastníčkami bytov a nebytových priestorov v dome. Naďalej mala za to, že navrhovatelia majú naliehavý právny záujem na podanej žalobe, keďže v čase prijatia jednotlivých rozhodnutí sa ich tieto dotkli, na ich základe musia platiť vyššie úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to najmä pokiaľ išlo o navrhovateľov v 1. a 2. rade. K úhrade príspevkov podľa rozhodnutí prijatých na schôdzi dňa 24.2.2011 však navrhovatelia pristúpili z opatrnosti, aby zabránili prípadnému uskutočneniu výkonu záložného práva na predmet ich vlastníctva.
Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a
hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu, spoločných nebytových priestoroch, príslušenstve a pozemku na schôdzi vlastníkov. Oznámenie o schôdzi vlastníkov musí byť v písomnej forme doručené každému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome minimálne päť dní pred dňom konania
- 5 -
schôdze. Výsledok hlasovania oznamuje ten, kto schôdzu vlastníkov alebo zhromaždenie zvolal, a to do piatich pracovných dní od konania schôdze vlastníkov alebo zhromaždenia spôsobom v dome obvyklým.
Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov pri hlasovaní na schôdzi vlastníkov sa rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak počet zúčastnených vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome neumožňuje hodinu po začatí schôdze vlastníkov právoplatné hlasovanie, rozhoduje sa nadpolovičnou väčšinou zúčastnených ; to neplatí, ak ide o hlasovanie podľa odseku 3, § 7a ods. 1, § 7c ods. 2 písm. i) a ods. 3, § 8a ods. 1 a 6, § 8b ods. 2 písm. i), § 10 ods. 1 a § 16 ods. 3 a 4.
Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania, inak jeho právo zaniká. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina hlasov pri hlasovaní podľa odsekov 2 a 3 nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome súd.
Podľa § 14 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov za každý byt a nebytový priestor v dome má vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome alebo spoluvlastníci jeden hlas pripadajúci na ich byt alebo nebytový priestor v dome. Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome môže písomne, s úradne overeným podpisom, splnomocniť inú osobu, aby ho na schôdzi vlastníkov zastupovala. Súčasťou splnomocnenia môže byť aj príkaz, ako má splnomocnenec hlasovať pri konkrétnych otázkach. Splnomocnená osoba sa originálom splnomocnenia preukazuje na začiatku schôdze rade alebo zástupcovi vlastníkov.
Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 159 ods. 2 O.s.p. výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého.
Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti s poukazom na § 132 O.s.p. a dospel k záveru, že návrh navrhovateľov nie je dôvodný.
Ustanovenie § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z. v prvej vete zakotvuje ochranu prehlasovanému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v bytovom dome, aby sa v súvislosti s prijatým rozhodnutím zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov obrátil na súd, aby tento rozhodol. Ochranu podľa predmetného ustanovenia teda nepožívajú tí vlastníci, ktorí sa buď vôbec nezúčastnili zhromaždenia, ktoré predmetné rozhodnutie prijalo, hoci boli o ňom riadne a včas informovaní, ale ani tí, ktorí hlasovali za prijatie väčšinového rozhodnutia.
- 6 -
Je zrejmé, že v danej veci, pokiaľ ide o prvú časť žalobného petitu, sa navrhovatelia domáhali určenia neplatnosti rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu zo dňa 24.2.2011 o bodoch programu 2 a 3 podľa zápisnice z tejto schôdze odvolávajúc sa na ustanovenie § 14 ods. 4 veta prvá zákona č. 182/1993 Z.z., čím de facto namietali neplatnosť rozhodnutia prijatého vlastníkmi bytov a nebytových priestorov na tomto zhromaždení. V konaní nebolo sporné, že navrhovatelia sa schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov dňa 24.2.2011 nezúčastnili, preto nemohli byť na tejto schôdzi prehlasovaní tak, ako to má na mysli ustanovenie § 14 ods. 4 veta prvá zákona č. 182/1993 Z.z (k tomu aj rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe vo veci sp. zn. 14Cmo
378/2007). Navrhovatelia sa preto nemohli odvolávať a uplatňovať si na súde právo s poukazom na § 14 ods. 4 veta prvá zákona č. 182/1993 Z.z., keďže nepatrili do kategórie prehlasovaných vlastníkov. Do úvahy neprichádza ani možnosť navrhovateľov dovolávať sa práv podľa druhej vety citovaného odseku § 14 zákona č. 182/1993 Z.z. poskytujúceho ochranu tým vlastníkom bytov a nebytových priestorov, ktorí sa nemohli objektívne zúčastniť hlasovania zhromaždenia vlastníkov, v dôsledku čoho sa nemohli ani dozvedieť o výsledkoch tohto hlasovania, a tak ovplyvniť jeho výsledok. Navrhovatelia sa evidentne dozvedeli o výsledkoch hlasovania zhromaždenia vlastníkov konaného dňa 24.2.2011, keď sami v návrhu na začatie konania uviedli ako deň získania vedomosti o výsledku tohto hlasovania dátum 3.3.2011. Vychádzajúc z obsahu skutkových tvrdení, mohli sa navrhovatelia obrátiť na súd podľa vety tretej ustanovenia § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z. argumentujúc, že dňa 24.2.2011 sa nedosiahla potrebná a zákonom požadovaná väčšina hlasov na prijatie rozhodnutia zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov. V takom prípade však ich žaloba nemala znieť na určenie neplatnosti rozhodnutia schôdze vlastníkov, keďže, ak sa nedosiahla väčšina stanovená zákonom na prijatie takého rozhodnutia, rozhodnutie de facto nebolo prijaté. Navrhovatelia však zvolili určovaciu žalobu podľa § 80 písm. c) O.s.p. a žiadali vyhlásiť rozhodnutia prijaté na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov dňa 24.2.2011 za neplatné, za ktorej situácie museli preukázať naliehavý právny záujem na požadovanom určení.
Podľa ustálenej súdnej judikatúry je naliehavý právny záujem na požadovanom určení (či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je) daný vtedy, ak by bez takého určenia bolo právne postavenie žalobcu ohrozené alebo neisté a výrok rozhodnutia súdu by toto ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v jeho právnom postavení odstraňoval bez tohto, aby ukladal splnenie nejakej povinnosti. Naliehavý právny záujem je daný tiež vtedy, ak medzi účastníkmi konania existuje stav objektívnej právnej neistoty, ktorý predstavuje ohrozenie právneho postavenia žalobcu a možno ho odstrániť práve rozhodnutím súdu podľa § 80 písm. c) O.s.p.
Pokiaľ ide o naliehavosť právneho záujmu určovacej žaloby navrhovateľov súd musel túto skúmať nevyhnutne v nadväznosti s otázkou vecnej legitimácie účastníkov konania, ktorú otázku považoval rovnako za rozhodnú.
Rozhodnutia prijaté na zhromaždeniach alebo schôdzach vlastníkov bytov a nebytových priestorov zásadne zaväzujú všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu. Z tohto dôvodu aj žaloba týkajúca sa rozhodnutí vlastníkov bytov a nebytových priestorov podaná na súd, aby vyvolala zamýšľané právne následky, musí smerovať proti všetkým aktuálnym vlastníkom bytov a nebytových priestorov. V opačnom prípade by totiž rozhodnutie
- 7 -
súdu vo veci samej nezaväzovalo všetky subjekty, ktoré by zaväzovať malo, a z tohto dôvodu by bolo de facto reálne nevykonateľné. Vlastníci bytov a nebytových priestorov, ktorí sa nezúčastnili takého súdneho konania, či už ako účastníci konania vystupujúci na strane navrhovateľov alebo odporcov, by v takom prípade mohli úspešne namietať, že rozhodnutím súdu nie sú viazaní (k tomu aj rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co 109/2007).
Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, pre k.ú. Staré mesto, je zrejmé a nerozporovali to ani účastníci konania, že vo vlastníckych vzťahoch k jednotlivým bytom a nebytovým priestorom bytového domu na H.L. X v Bratislave došlo počnúc od konania schôdze vlastníkov dňa 24.2.2011 a podania žaloby na súd dňa 14.3.2011 k zmenám, keď tak navrhovateľka v 4. rade, ako aj odporkyne v 1., 2. a 3. rade uskutočnili scudzovací úkon majúci za následok prevod vlastníckeho práva k bytom č. 1,3,4 a č. 5, ako aj k nebytovému priestoru č. 2-NPG7, a teda prestali byť vlastníčkami bytov a nebytových priestorov bytového domu. Vlastnícke právo k označeným bytom a nebytovým priestorom nadobudli pritom nielen navrhovatelia v 1. a 2. rade, a to vo vzťahu k bytu č. 2, a odporca v 4. rade k bytu č. 1, ktorí sú účastníkmi prebiehajúceho konania, ale i také fyzické osoby, ktoré účastníkmi konania nie sú, a to pokiaľ ide o byt č. 4, č. 5 a nebytový priestor č. 2-NPG7. Je teda zrejmé, že žaloba, ktorou sa navrhovatelia domáhali vyhlásenia rozhodnutí schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome zo dňa 24.2.2011 za neplatné a (alternatívne) určenia, že o návrhu programu schôdze pod bodmi 2 a 3 nebolo rozhodnuté, smeruje voči aktuálne len jednému z vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu, pričom ju podala i taká osoba, ktorá medzičasom už nie je vlastníkom žiadneho bytu a nebytového priestoru domu. Žaloba s daným okruhom účastníkov konania potom nemôže privodiť
také rozhodnutie súdu, ktoré by zaväzovalo i iných vlastníkov bytov a nebytových priestorov než tých, ktorí aktuálne vystupujú ako účastníci konania. Pokiaľ by teda súd i pristúpil k vyhláseniu rozsudku vo veci samej, ktorým by vyhlásil za neplatné rozhodnutie vlastníkov bytov a nebytových priestorov tak ako žiadali navrhovatelia, tento rozsudok by bol účinný iba voči tým fyzickým osobám účastným v konaní a nevyvolal by zamýšľané právne následky. Tým zároveň nie je daný ani naliehavý právny záujem na požadovanom určení, ktorý musí existovať v čase vyhlásenia rozsudku súdu vo veci samej, nakoľko naliehavý právny záujem na navrhovateľmi žiadanom určení by bol osvedčený iba v prípade, ak by rozhodnutie súdu zaväzovalo všetkých aktuálnych vlastníkov bytov a nebytových priestorov. V dôsledku zmeny vo vlastníckych vzťahoch k bytom a nebytovým priestorov sa totiž právne postavenie účastníkov konania (navrhovatelky v 4. rade, odporkýň) nijako nezmení (k tomu aj rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 13Co 109/2007, ako i sp. zn. 14Co 244/2006).
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd návrh navrhovateľov v celom rozsahu, t.j. vo všetkých jeho výrokoch, zamietol, bez toho, aby sa zaoberal jeho vecnou stránkou.
Pre úplnosť súd udáva, že pokiaľ navrhovatelia v druhej časti žalobného petitu nazvaného alternatívny petit žiadali určiť, že bližšie špecifikovaný návrh označený v programe schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu konanej dňa 24.2.2011 ako bod 2 a bod 3 nebol schválený, žiadali o také určenie, ktoré nekorešpondovalo s ustanovením § 80 písm. c) O.s.p., podľa ktorého návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, a teda nie smerom do minulosti (k tomu i rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 131/2006).
- 8 -
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., keď plne úspešným odporcom v 1., 2., 3. a 4. rade by patrilo právo na náhradu trov konania voči navrhovateľom v 1.,2., 3. a 4. rade, ktorí vo veci úspech nemali. Vzhľadom na to, že odporcovia náhradu trov konania nežiadali a z obsahu spisu nevyplýva, že by im nejaké trovy vznikli, súd odporkyni v 1. rade, odporkyni v 2. rade, odporkyni v 3. rade a odporcovi v 4. rade náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že : a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V Bratislave, 24. októbra 2012 Mgr. Patricia Skotnická sudkyňa
Za správnosť vyhotovenia: Henčeková A.