Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5P-53-2012.pdf
PDF · 82.24 KB
Case nature
Area
Subarea
5P/53/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov samosudkyňou Mgr. Zdenkou Sarakovou v právnej veci navrhovateľa K. Š., R.. X.XX.XXXX, D. Z. Č.. XX, D., Š. V. I. W. proti odporkyni S. Š., W.. W., R.. XX.X.XXXX, D. Z. Č.. XX, D., Š. V. I. W. o rozvod manželstva takto
rozhodol:
Súd manželstvo K. Š., R.. X.XX.XXXX O. S. Š., W.. W., R.. XX.X.XXXX uzavreté dňa 16.11.1991 na Mestskom úrade v Bardejove rozvádza.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania, ktorý podal na tunajšom súde domáhal, aby súd rozviedol jeho manželstvo s odporkyňou. Návrh na rozvod manželstva odôvodňoval tým, že manželstvo uzatvárali po dlhodobej známosti a po uzavretí manželstva si založili spoločnú domácnosť v rodinnom dome u manželkiných rodičov. Neskôr sa presťahovali do D., na ul. Z. Č.. XX. Tvrdil, že po vzájomných nezhodách s manželkou ich manželský život sa zmenil len na spoločné bývanie v mieste trvalého bydliska. Už asi tri roky sa intímne nestýkajú. Vzťahy v manželstve sú vážne narušené a trvalo rozvrátené a nemožno očakávať z jeho strany obnovenie manželského spolužitia. Deti, ktoré sa narodili v manželstve, sú plnoleté.
Na pojednávaní navrhovateľ navrhoval svojmu návrhu na rozvod manželstva v celom rozsahu vyhovieť.
Odporkyňa súhlasila s rozvodom manželstva, teda pripojila sa k návrhu na rozvod manželstva, avšak domnieva sa, že skutočné dôvody, ktoré viedli k rozvratu manželstva účastníkov, nezodpovedajú tým dôvodom, ktoré označil žalobca za dôvody rozvratu ich manželstva.
Súd v tejto právnej veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s obsahom sobášneho listu účastníkov, potvrdenia o poslednom spoločnom bydlisku účastníkov a zistil tento skutkový stav:
Účastníci manželstvo uzavreli dňa XX.XX.XXXX. U oboch išlo o prvé manželstvo. V manželstve sa im narodili dve deti, A., R.. X.X.XXXX O. V., R.. XX.X.XXXX. Obe deti sú teda už plnoleté. Posledné spoločné bydlisko mali účastníci v D..
Účastníci manželstvo uzatvárali po dlhšie trvajúcej známosti. Poznali sa už počas štúdia na strednej škole a už vtedy udržiavali spolu známosť. Po ukončení strednej školy navrhovateľ nastupoval na základnú vojenskú službu. Ich známosť pretrvávala aj naďalej. Po návrate zo základnej vojenskej služby sa navrhovateľ zamestnal. Rozhodli sa s odporkyňou pre uzavretie manželstva, podľa tvrdenia účastníkov, na základe citového vzťahu a po uzavretí manželstva si založili spoločnú domácnosť v rodinnom dome rodičov odporkyne. Išlo o trojgeneračný rodinný dom v V. Č. D., kde bývali spolu 11 rokov. Mali samostatnú domácnosť. Neviedli spoločnú domácnosť s rodičmi. S pribúdajúcim vekom detí chceli bývať bližšie v meste, preto sa rozhodli pre kúpu bytu v meste, ktorý zrekonštruovali a nasťahovali sa do tohto bytu.
Navrhovateľ uvádzal, že po nasťahovaní sa do bytu I. V. bol práve v období puberty a začal robiť určité problémy. Mal dôvodné podozrenie z požívania alkoholických nápojov synom, k čomu mal výhrady a manželka nesúhlasila so spôsobom, ktorým sa rozhodol tento synov problém riešiť. Uvádzal, že existuje tu ešte iný dôvod, pre ktorý sa rozhodol pre podanie návrhu na rozvod manželstva, avšak nechce o ňom hovoriť. Poukazoval na to, že už bolo vedené na tunajšom súde konanie o rozvod manželstva na návrh terajšej odporkyne, ktorý odporkyňa potom zobrala späť. Deti v tom čase ešte neboli plnoleté.
Odporkyňa spolužitie účastníkov hodnotila do doby, kým sa nepresťahovali do D., ako harmonické. K zmene vzťahu došlo po presťahovaní sa do D.. Uznala, že začali viac spoločensky žiť. Myslela tým, že manžel pred príchodom z práce domov sa zastavil ešte v pohostinstve, ona mu to vytýkala. Vytýkala mu, že sa venuje svojim koníčkom, svojim záľubám viac ako rodine. Dochádzalo k nezhodám medzi účastníkmi. Tvrdila, že ju navrhovateľ vyhnal z bytu, ale vždy sa vrátila.
Navrhovateľ nepopieral, že boli situácie, keď došlo k nezhodám medzi účastníkmi, že radšej vyzval odporkyňu, aby v tej chvíli z bytu odišla, ale nikdy jej nepovedal, že sa nemá do bytu vracať. Tvrdil, že reagoval tak len na momentálnu situáciu, ktorá vznikla. Podľa odporkyne problémy sa prehlbovali aj z toho dôvodu, že aj keď sa ona snažila o komunikáciu s navrhovateľom, on nebol k tomu prístupný. Priznala, že sa vyskytli výchovné problémy so synom, ktorý, práve keď sa presťahovali do mesta, nastúpil na strednú školu a mal problém prispôsobiť sa novému prostrediu. Nezhodli sa na výchovnom riešení týchto problémov, ktoré so synom vznikli. Tvrdila, že navrhovateľ nemal záujem to riešiť spolu s ňou. Potvrdila, že v roku 2010 podala sama návrh na rozvod manželstva ako snahu o komunikáciu s terajším
navrhovateľom. Manžela to však veľmi nahnevalo a preto rozhodla sa návrh zobrať späť. K úprave vzťahov však medzi účastníkmi nedošlo. Prestali spolu intímne žiť a posledné Vianoce už netrávili spolu ako rodina a od začiatku roku XXXX už ani nevedú spoločnú domácnosť. Prestala navrhovateľovi prať a variť a navrhovateľ chodil domov iba prespávať. V súčasnej dobe žijú oddelene. Prosila navrhovateľa, aby sa odsťahoval z domácnosti, pretože už nedokázali spolu vôbec komunikovať a nevedela už nájsť iné riešenie zo vzniknutej situácie. Odkedy žijú účastníci oddelene, nedošlo k obnoveniu spolužitia, aj keď navrhovateľ potvrdil, že odporkyňa mu navrhovala ešte iné riešenie situácie ako rozvod, avšak on je rozhodnutý sa už do spoločnej domácnosti nevrátiť. Nezhody, ktoré mal navrhovateľ so synom, sa premietli aj do spolužitia s odporkyňou. Nemali jednotný prístup k výchove syna a k riešeniu problémov, ktoré sa vyskytli. Syn ho začal ignorovať.
Obaja účastníci sa vyjadrili, že už vzťah dospel do takého štádia, že nie sú schopní žiť spolu ako manželia.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahu medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že manželstvo účastníkov je vážne narušené a trvalo rozvrátené. Účastníci už nežijú v spoločnej domácnosti a ich spolužitie za posledné obdobie, aj keď bývali v jednom byte, už nie je možné označiť za vedenie spoločnej domácnosti, ale len za bývanie v jednom byte. Ani jeden z účastníkov už nemá záujem na obnovení spolužitia a podľa ich tvrdení by neboli schopní žiť v harmonickom vzťahu. K rozvratu vzťahov medzi účastníkmi konania došlo aj z dôvodu rozdielnych povahových vlastností, rozdielneho prístupu k výchove syna a z neschopnosti spolu a konštruktívne riešiť problémy, ktoré vznikli počas ich spolužitia.
Súd dospel k záveru, že sú naplnené podmienky Zákona o rodine, za ktorých môže súd manželstvo rozviesť a preto súd návrhu navrhovateľa vyhovel.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia účastníkom na Okresnom súde Bardejov.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav vecí, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočností
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia vecí.
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
predpisu, zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov (§ 251 O.s.p.).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).