Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Pc/14/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Máriou Nagyovou, v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., C. XXX/XX proti povinnej osobe- manželovi: D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., A. E. G. XX-XXX, F. XXX - XXXX, A. - H., I., o určenie výživného na manželku, takto

rozhodol:

I. Súd návrh navrhovateľky z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX domáhala určenia výživného na manželku tak, aby súd zaviazal povinnú osobu – manžela na platenie výživného vo výške XXX eur mesačne od podania návrhu.

2. Súd pojednával v neprítomnosti účastníkov podľa . Navrhovateľka zobrala termín pojednávania na vedomie dňa XX.XX.XXXX. Emailovou správou zo dňa XX.XX.XXXX doručila súdu ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní zo zdravotných dôvodov zo strachu o svoju bezpečnosť zo strany povinnej osoby. Nemala informácie o tom, že jej manžel bude predvolaný na súdne pojednávanie v ten istý deň ako ona. Manžel mal doručenie predvolania riadne vykázané dňa XX.XX.XXXX. Svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, ani nežiadal pojednávanie odročiť.

2.1. Súd pojednávanie neodročil, vzhľadom na vyjadrenie navrhovateľky, ktorá nežiadala pojednávanie odročiť z toho dôvodu, že manžel navrhovateľky je štátny občan Japonska, kde je doručovanie časovo náročné a trvá minimálne 6 mesiacov, k čomu je potrebné pripočítať ešte i čas na prekladanie listín, napríklad predvolania.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením predložených listinných dôkazov a zistil tento skutkový a právny stav:

3.1 Účastníci uzavreli manželstvo XX.XX.XXXX v I., ktoré je evidované v Knihe manželstiev E. J. E. D. Osobitná matrika vo zväzku F., ročník XXXX, na str. X, pod por. č. XX.

3.2 Správa od zamestnávateľa navrhovateľky zo dňa XX.XX.XXXX, z ktorej mal súd preukázané, že navrhovateľka uzatvorila s nimi dohodu o vykonaní práce od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX.

3.3 Prehľad mesačných zálohových platieb ohľadne bytu na adrese C., C. XXX/XX, ktoré uhrádza vlastníčka bytu pani G. B. za obdobie od XX/XXXX K. XX/XXXX, z ktorého mal súd preukázané, že spolu bola zaplatená suma X XXX,XX eur.

3.4 E. L. B. oznámila súdu, že navrhovateľka navštívila endokrinologickú ambulanciu dňa XX.XX.XXXX, bola jej nastavená liečba, ktorá bola prestavená na základe jej telefonického oznámenia dňa XX.XX.XXXX. Doplatok na jedno balenie liekov v počte 100 ks 0,92 eur. Dňa 01.02.2023 sa nedostavila na plánovaný odber krvi, ani na plánované vyšetrenie 01.03.2023.

3.5 Správa z J. M. N. na navrhovateľku, z ktorej mal súd preukázané, že bola evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie od XX.XX.XXXX K. XX.XX.XXXX, vyradená pre nespoluprácu a od XX.XX.XXXX K. XX.XX.XXXX, dôvod vyradenie vznik pracovného pomeru.

3.6 Správa zo D. O., pobočka M. N. na navrhovateľku o poberaní nemocenských dávok v období od XX.XX.XXXX K. XX.XX.XXXX, z ktorého mal súd preukázané, že navrhovateľke boli vyplatené nemocenské dávky vo výške X XXX,XX eur s tým, že práceneschopnosť ešte trvala v zmysle správy zo dňa XX.XX.XXXX.

3.7 Zamestnávateľ navrhovateľky A. D. O., P. XXX oznámil súdu, že pracovný pomer mala uzavretý na dobu určitú do XX.XX.XXXX, bola jej vyplatená čistá mzda XXX,XX eur v mesiaci február 2022 a odvtedy je práceneschopná. Správou zo dňa XX.XX.XXXX bolo súdu oznámené, že navrhovateľka uzavrela dohodu o pracovnej činnosti so zamestnávateľom dňa XX.XX.XXXX a dohoda bola skončená dňa XX.XX.XXXX. V mesiaci XX/XXXX vyplatená suma XX,XX eur a v XX/XXXX vyplatená suma XX,XX eur.

3.8 E. J. C. oznámil, že voči navrhovateľke eviduje nedoplatok za obdobie od roku XXXX do roku XXXX vo výške XXX,XX eur.

3.9 K. potvrdila, že voči navrhovateľke vymáhala sumu X XXX,XX eur a aktuálna suma k XX/XXXX je vo výške X XXX,XX eur.

3.10 Gynekológ E. I. Q. potvrdil súdu, že navrhovateľka absolvovala poslednú prehliadku XX.XX.XXXX a na žiadosť pacientky jej bola predpísaná hormonálna antikoncepcia pre nepravidelnú menštruáciu, 3- mesačné balenie XX eur, náklady na mesiac XX eur.

3.11 E. E. B. oznámila súdu, že naposledy bola u nich navrhovateľka na vyšetrení XX.XX.XXXX, mala odporúčané ďalšie vyšetrenia, s výsledkami sa nedostavila a lieky jej predpisované neboli.

3.12 E. R. S. – vedúci lekár T. oznámil súdu, že navrhovateľka bola rehabilitovaná na ich oddelení XX.XX.XXXX, ukončila rehabilitáciu XX.XX.XXXX, žiadne finančné prostriedky neplatila.

3.13 E. I. I. potvrdil súdu, že navrhovateľka absolvovala druhé vyšetrenie u nich dňa XX.XX.XXXX, nebolo u nej zistené neurologické ochorenie ani doporučená liečba a od tej doby u nich nebola.

3.14 E. A. L., psychiater potvrdil súdu, že navrhovateľka sa pravidelne podrobuje ambulantnej liečbe od XX.XX.XXXX, jej psychický stav je aktuálne pomerne dobre kompenzovaný, čo potvrdilo i kontrolné vyšetrenie zo dňa XX.XX.XXXX, kde E. B. konštatuje štúdium remisie v liečbe psychotického ochorenia, liečba spĺňa svoj účel a je dôvod pre jej úspešnosť naďalej pokračovať. Predpisované psychotropné lieky sú bez doplatku.

3.15 Lustrácie z registra živých spisov, kde je stranou sporu navrhovateľka a lustrácie archívnych spisov, kde je stranou sporu navrhovateľka, z ktorých mal súd preukázané, že navrhovateľka sa už domáhala výživného a odškodného i v konaní pod sp. zn. XX/X/XXXX.

4. Navrhovateľka vo svojej výpovedi upresnila, že na návrhu trvá, pred uzavretím manželstva sa jej narodilo dieťa E. B., nar. XX.XX.XXXX s vážnymi zdravotnými problémami. Manžela už poznala predtým a navrhol jej manželstvo, čo odmietla. Keď sa ocitla v ťažkej situácii, nevidela iné východisko ako zavolať mu, či je ochotný s ňou uzatvoriť manželstvo. Povedal, že áno a prišiel na Slovensko, aby spoznal jej syna a aby dieťa nezobrala k úplne cudziemu mužovi. Jednalo sa o krátku návštevu a vrátil sa späť do I.. Ona išla so synom za ním krátko na to. Následne uzavreli manželstvo XX.XX.XXXX, ktoré stále trvá. Ona má ukončené SOU v odbore predavačka. Po skončení strednej školy pracovala v tomto odbore a neskôr

v stávkovej kancelárii. Chcela pracovať i v I., ale manžel jej to zakázal s tým, že ženy v I. nepracujú a že im bude dávať peniaze na stravu. Manžel jej v prepočte dával okolo XXX – XXX eur a z týchto peňazí posielala matke na Slovensko okolo XXX eur. Predtým ako odišla do I. jej príjem pozostával z materskej vo výške X XXX Sk a platila podnájom X XXX Sk. I napriek tomu, že uzavreli manželstvo bývali oddelene, v poschodovom dome, kde dole žili rodičia manžela a oni hore. Ona so synom mala jednu izbu a manžel svoju. V noci si manžel vodil priateľky do svojej izby a keď mu to vytýkala, fyzicky jej ubližoval. Nesúhlasil s tým, aby zobrala choré dieťa k lekárom. V roku XXXX otehotnela, ale za situácie, ktorá bola v ich manželstve, si dieťa nechala zobrať. Manžel prišiel do nemocnice, kopal jej do postele. So synom bola i v krízovom centre, odkiaľ odišla do nemocnice s dieťaťom, kde zavolali manžela. Po dvoch rokoch sa vrátili so synom na Slovensko a manžel jej posielal XXX, XXX eur mesačne asi rok. Potom sa vrátil, ospravedlnil sa a prehovoril ju, že bude všetko v poriadku a v roku XXXX opäť vycestovali do I.. Chvíľočku to bolo dobré, ale situácia sa výrazne zhoršila po smrti otca manžela. Manžel ju obviňoval, že bola príčinou smrti jeho otca. Počas spoločného spolužitia sa viackrát vrátila za matkou na Slovensko. V Japonsku prekonala i porážku. Koncom roka 2017 sa natrvalo vrátila so synom na Slovensko, nemala prácu. Bola evidovaná na úrade práce. Prácu si našla predminulý rok v roku 2021 vo U. P. O. M. a jej hrubý príjem bol okolo XXX eur. Práca bola pomerne náročná, utrpela úraz a je práceneschopná od marca XXXX. Poberá nemocenské dávky vo výške XXX eur. Výplata nemocenských dávok skončila vo februári XXXX. Od roku XXXX jej bol priznaný invalidný dôchodok z dôvodu psychických problémov vo výške XXX eur. Invalidný dôchodok jej bol priznaný na základe rozhodnutia D. O. č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX vo výške XXX,XX eur od XX.XX.XXXX. Po návrate z I. išla bývať spolu so synom k matke, ktorá poberá starobný dôchodok vo výške XXX eur. Náklady na bývanie pozostávajú z nájomného vo výške XXX eur a zálohových platieb na vodu XX eur. Ďalšie výdavky sú komunálny odpad vo výške XX eur na osobu. Matke prispieva na náklady na bývanie sumou XXX eur mesačne. Z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie jej vznikli dlžoby v zdravotnej poisťovni a nedoplatok na smeti. Má vážne zdravotné problémy a je evidovaná u viacerých odborníkov: psychiater, endokrinológ, gynekológ, internista, neurológ. Keď bola vo finančnej tiesni písala manželovi, aby jej poslal nejaké jedlo a povedal, že jej nič nepošle. V lete XXXX prekonala Covid a jej syn napísal manželovi, že zomrela a že potrebuje peniaze na pohreb. Synovi poslal okolo X XXX eur a syn jej teraz dáva XX eur. Manžel je inžinier v odbore elektronika, pracoval u zamestnávateľa, od ktorého dostal veľmi vysoké odškodné. Asi pred štyrmi rokmi jej manžel hovoril, že chce postaviť detský domov, aby za ním prišla a mohla by tam pracovať. Keď bývala v podnájme so synom sama v I., manžel bol zaviazaný na platenie finančných prostriedkov pre ňu a syna, ktorú platil asi rok a potom dostávala sociálne dávky po dobu dvoch rokov. Všetko sa odohralo do roku XXXX. Návrh na výživné si podala až teraz, pretože nemala žiadne peniaze, nevedela cestovať, nepoznala svoje práva. Na návrhu trvá, pretože má zdravotné problémy a potrebuje peniaze na to, aby nezostali na ulici. Posledný nedoplatok mali vo výške XXX eur. Šetria, ako sa dá, večer nesvietia, nekúria celú zimu a sprchujú sa raz za dva týždne.

5. Súd doručil manželovi preložený návrh, zápisnicu o výsluchu navrhovateľky, uznesenie na vyjadrenie k návrhu, avšak manžel na výzvu súdu nijakým spôsobom nereagoval napriek tomu, že zásielku prevzal dňa XX.XX.XXXX.

6. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

7. Podľa § 71 ods. 2 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.

8. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

9. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi, to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

10. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 11. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

12. Znenie zákona v prvom rade predpokladá, že manželia budú svoju vzájomnú vyživovaciu povinnosť plniť dobrovoľne. Vyplýva to z viacerých ustanovení a základných zásad týkajúcich sa obsahu manželstva. V zmysle ustanovenia § 19 ods. 1 Zákona o rodine majú manželia povinnosť uspokojovať potreby rodiny podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. V prípade, ak nie je dodržaná táto vzájomná povinnosť, je možné pristúpiť k uplatneniu si vzájomnej vyživovacej povinnosti. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká okamihom uzavretia manželstva a zaniká jeho zánikom. Zákon o rodine predpokladá, že si manželia svoju vzájomnú vyživovaciu povinnosť budú plniť dobrovoľne. Pre záver, či priznanie výživného neodporuje zásadám morálky, môže byť významnou okolnosťou, či manžel uplatňujúci nárok na výživné neodmieta bez závažných dôvodov zo svojej strany plniť povinnosti vyplývajúce z ustanovení § 18 a § 19 Zákona o rodine. Vždy je potrebné súhrnne hľadieť na postoj manželov k manželstvu, jeho účasť na zabezpečovaní, potrebe spoločnej rodiny, domácnosti a význam vzájomnej vyživovacej povinnosti pre obnovenie manželského spolužitia. Manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Nemožno si nepovšimnúť aj úpravu vyjadrenú v § 19 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vychádzajúc zo Základných zásad uvedených v čl. 1 – 4 Zákona o rodine povinnosť uspokojovať potreby rodiny založenej manželstvom majú obidvaja manželia, avšak pokiaľ ide o rozsah, táto povinnosť závisí od schopností, možností a majetkových pomerov každého z manželov. Neznamená teda mechanickú rovnosť a povinnosť každého manžela prispievať rovnakým dielom. Oprávneným z vyživovacej povinnosti je manžel. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti medzi manželmi je súd povinný zisťovať, či a z akého dôvodu niektorý z manželov neplní svoju vyživovaciu povinnosť, aké sú osobné, rodinné a majetkové pomery manželov, aké sú odôvodnené potreby oprávneného a schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Právo oprávneného na výživné od povinného musí byť v súlade s dobrými mravmi. Skúma sa oprávnenie, nie povinnosť. To znamená, že podľa tohto ustanovenia nemožno priznať výživné len v prípade, ak pre to existujú dôvody na strane oprávneného. Predpokladá to teda také správanie oprávneného voči povinnému, ktoré spôsobí stratu práva priznať výživné. Pre prekážku rozporu s dobrými mravmi súd nemôže výživné priznať. Dobré mravy sú nepísané pravidlá slušnosti, ľudskosti, tolerancie, poctivosti a dôvery. Súd ich vždy posudzuje konkrétne v každom individuálnom prípade.

13. Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný. Súd mal jednoznačne preukázané, že účastníci uzavreli manželstvo 25.11.2003. Manželstvo bolo uzavreté na základe žiadosti navrhovateľky, ktorá volala manželovi, či je ochotný s ňou uzavrieť manželstvo, keďže sa ocitla vo vážnej situácii po narodení maloletého dieťaťa, ktoré malo zdravotné problémy. Navrhovateľka odišla do I., kde nikdy nepracovala, bývala v rodine manžela, kde mala k dispozícii jednu izbu so synom a manžel ďalšiu izbu. Od začiatku žili oddelene a ich manželstvo bolo len formálne. Viackrát počas manželstva sa vrátila na Slovensko, kde rovnako nepracovala. Natrvalo a naposledy odišla z I. v roku XXXX, odkedy sa zdržiava na území Slovenskej republiky. Nijakým spôsobom nepreukázala, že by bola v kontakte s manželom, neustále poukazovala na to, že má z neho strach a podobne. Minimálne od tohto obdobia manžel na jej výživu neprispieval a neprispieva. Súdu sa javí byť konanie navrhovateľky v rozpore s dobrými mravmi, keďže je nepochybné, že manželstvo síce stále trvá, avšak je len formálne, neplní ani jednu z funkcií stanovenú v zákone už dlhú dobu, minimálne od roku XXXX. Bolo tomu tak pravdepodobne i predtým, čo však navrhovateľka bližšie neuviedla. Ak manželstvo účastníkov je len formálne už veľmi dlhú dobu, tak ako je tomu i v tomto prípade, súd mal za to, že priznanie výživného by bolo v rozpore s dobrými mravmi. V neposlednom rade sa navrhovateľka domáhala určenia výživného vo výške XXX eur, súdu nevydokladovala a neuniesla dôkazné bremeno v časti jej výdavkov a potrieb a zároveň nijakým spôsobom nevedela preukázať ani finančnú situáciu manžela, keď poukazovala len na to, že je veľmi dobre finančne zabezpečený. Odvolávala sa na to, čo jej povedal a písal, čo však nijakým spôsobom súdu nepreukázala. Ak na jednej strane tvrdila, že

jej manžel je veľmi dobre finančne zabezpečený, potom by žiadané výživné nepredstavovalo rovnakú životnú úroveň manželov. Z týchto dôvodov s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, súd návrh navrhovateľky zamietol.

13.1.Súd zdôrazňuje, že v rámci vyšetrovacej zásady vykonal dokazovanie tak, aby mohol vo veci rozhodnúť, mal jednoznačne preukázané, že manželstvo účastníkov je len formálne, neplní svoj účel minimálne od konca roka XXXX, kedy sa navrhovateľka vrátila na Slovensko, nevykonávala ani jednu povinnosť vyplývajúcu jej z § 19 Zákona o rodine a až po 4 rokoch i napriek týmto skutočnostiam sa domáhala určenia výživného. Takéto konanie súd považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi, ktoré je sankcionované tým, že nepovažuje za spravodlivé, aby osoba, ktorá sa takéhoto konania dopustila požadovala plnenie založené práve na takomto osobnom vzťahu. V neposlednom rade navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno ohľadne skutočnosti uvádzaných vo svojom vyjadrení, nepreukázala výšku výdavkov ani príjmov povinného, t.j. manžela. Vzhľadom na dobu, ktorá uplynula od návratu navrhovateľky z Japonska a je preukázané, že manželstvo účastníkov je len formálne, navrhovateľka sa mala právo domáhať rozvodu manželstva a následne riešiť si svoju finančnú situáciu i iným spôsobom, napríklad žiadosťou o sociálne dávky. Nie je možné súhlasiť s tým, že navrhovateľka sa domáha výživného len preto, aby mala zabezpečené finančné prostriedky na bývanie po 4 rokoch od návratu na Slovensko.

14. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.