Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-61-2008.pdf
PDF · 126.71 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-4C/61/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom Mgr. Markom Anovčinom v právnej veci navrhovateliek: 1/ C. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. F. Č.. X, 2/ E.. L. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. F. Č.. X, obe právne zastúpené Pavlom Trnkom, advokátom so sídlom v Bánovciach nad Bebravou, Novomeského 1322/16, proti odporkyni: Oľga Malecová, Chudá Lehota č. 80, IČO 30044341, zastúpená JUDr. Mariánom Ševčíkom, CSc., advokátom so sídlom v Bratislave, Nezábudková 22, o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 3 506,78 eur s prísl. takto
rozhodol:
Odporkyňa j e povinná zaplatiť navrhovateľke v 1/ rade z titulu bezdôvodného obohatenia sumu 939,88 eur so 6 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 139,50 eur od 17.06.2005 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 173,13 eur od 16.11.2006 do zaplatenia, s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 339,84 eur od 28.01.2009 do zaplatenia, s 10 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 59,25 eur od 21.02.2009 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 228,16 eur od 02.06.2011 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľke v 2/ rade z titulu bezdôvodného obohatenia sumu 1 215,87 eur so 6 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 139,50 eur od 17.06.2005 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 173,13 eur od 16.11.2006 do zaplatenia, s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 339,84 eur od 28.01.2009 do zaplatenia, s 10 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 59,25 eur od 21.02.2009 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 504,15 eur od 02.06.2011 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku návrh z a m i e t a.
O trovách konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovateľky sa podaným návrhom v znení jeho poslednej zmeny zo dňa 16.05.2011 domáhali, aby súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľke v 1/ rade z titulu bezdôvodného obohatenia sumu 1 528,21 eur so 6 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 227,36 eur od 15.04.2005 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 281,45 eur od 08.09.2006 do zaplatenia, s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 551,92 eur od 06.09.2008 do zaplatenia, s 10 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 120,50 eur od 05.02.2009 do zaplatenia, s 10 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 169,88 eur od 11.10.2009 do zaplatenia a s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 177,10 eur od 24.06.2010 do zaplatenia a zaplatiť navrhovateľke v 2/ rade z titulu bezdôvodného obohatenia sumu 1 978,57 eur so 6 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 227,36 eur od 15.04.2005 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 281,45 eur od 08.09.2006 do zaplatenia, s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 551,92 eur od 06.09.2008 do zaplatenia, s 10 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 120,50 eur od 05.02.2009 do zaplatenia, s 10 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 169,88 eur od 11.10.2009 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 177,10 eur od 24.06.2010 do zaplatenia a s 8,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 450,36 eur od 14.05.2011 do zaplatenia.
Návrh pôvodne podala dňa 19.04.2005 navrhovateľka 1/ a jej manžel E. Š. ako navrhovateľ 2/ a domáhali sa od odporkyne vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie ich pozemku pôvodnej parcely č. XXX/X - zastavané plochy o výmere 692 m2. Uvedená parcela je do výmery 352 m2 zastavaná nehnuteľnosťou - stavbou pohostinstva súp. č. XX, ktorej vlastníčkou je odporkyňa. Na ďalších 31,5 m2 sa nachádza žumpa, prípojka kanalizácie, prístupový chodník do budovy pohostinstva a prístupový chodník do suterénu budovy pohostinstva. V tomto rozsahu je pozemok priamo užívaný odporkyňou na výkon podnikateľskej činnosti - prevádzky pohostinstva. Aj ďalšie nezastavané časti pozemku sú aj keď nie sústavne užívané odporkyňou na zabezpečenie zásobovania prevádzky pohostinstva, prípadne na parkovanie dopravných prostriedkov zákazníkov pre budovou pohostinstva. Nezastavaná časť parcely, keďže sa nachádza po okrajoch zastavanej časti, je pre navrhovateľov pre akúkoľvek ich potrebu nevyužiteľná. Odporkyňa za užívanie parcely nič neplatí, odmietla uzavrieť nájomnú zmluvu, čím sa užívaním cudzej nehnuteľnosti bez právneho dôvodu obohacuje. Pôvodný navrhovateľ 2/ E.. E. Š. dňa 11.10.2009 zomrel. Pohľadávku voči odporkyni, ktorú si uplatňoval v tomto konaní, zdedila jeho dcéra, s ktorou súd ďalej pokračoval v konaní ako s navrhovateľkou v 2/ rade. Aktuálny návrh navrhovateliek zohľadňuje výšku nájmu určeného znaleckým posudkom vyhotoveným v konaní znalkyňou Ing. Danielou Kováčovou. Parcela XXX/X o výmere 692 m2 bola rozdelená na parc. č. XXX/X o výmere 340 m2 a parc. č. XXX/X o výmere 352 m2. K rozsahu a v spôsobe užívania zo strany odporkyne nedošlo k žiadnym zmenám. Navrhovateľka 1/ previedla na navrhovateľku 2/ spoluvlastnícky podiel 1/2 k vyššie označeným nehnuteľnostiam darovacou zmluvou, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Bánovce nad Bebravou pod V 660/10 dňa 24.06.2010. Vkladom označenej zmluvy sa navrhovateľka 2/ stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľností - parc. č. XXX/X a č. XXX/X v kat. úz. C. F., a preto pokiaľ ide o užívanie uvedených nehnuteľností odporkyňou v období od 24.06.2010 až do súčasnosti, je navrhovateľka 2/ jedinou oprávnenou osobou na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie predmetných nehnuteľností.
Okresný súd Trenčín vydal vo veci dňa 07.06.2005 platobný rozkaz č. k. 26Ro/207/2005-14, proti ktorému podala odporkyňa včas odpor s odôvodnením vo veci samej. Odporkyňa v odpore spochybňovala právny dôvod bezdôvodného obohatenia, namietala výšku požadovanej sumy zodpovedajúcej nájomnému 100,- Sk / m2, ktoré je pre podmienky obce C. F. neobvyklé a spochybňovala aj rozsah vlastníckeho práva navrhovateľov. V ďalšom písomnom vyjadrení uviedla, že nepopiera, že užíva ako vlastníčka stavby súp. č. XX aj pozemok, na ktorom sa stavba nachádza, avšak stavbu - závod verejného stravovania nadobudla kúpnou zmluvou od predávajúceho JEDNOTA, spotrebné družstvo Topoľčany, pričom predávajúci kúpnu zmluvu uzatvoril s tým, že vlastníctvo k pozemku si dodatočne majetkovoprávne usporiada, keďže pozemok riadne kúpil ešte v čase, kde začal so stavbou verejného stravovania a tento následne prevedie na odporkyňu, k čomu nedošlo. Odporkyňa tak pozemky užívala s vedomím, že sú vo vlastníctve JEDNOTY Topoľčany. Výška požadovanej sumy je neprimerane vysoká a presahuje trhovú cenu pozemku v danej lokalite.
Súd vo veci nariadil pojednávanie a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedka E. H., oboznámením listinných dôkazov, a to najmä výpisov z listov vlastníctva, geometrických plánov, fotografií, kópie katastrálnej mapy, správou Obce Dolné Naštice, úmrtným listom, kúpnych zmlúv, osvedčenia o dedičstve, znaleckým dokazovaním - posudkom znalca Ing. Juraja Kolníka č. 62/2008 a jeho výsluchom, posudkom znalkyne Ing. Dany Kováčovej č. 149/2010, obhliadkou na mieste samom a zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľka 1/ a pôvodný navrhovateľ 2/ E. Š. boli podielovými spoluvlastníkmi parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, nachádzajúcej sa v katastrálnom území C. F., v obci C. F., v okrese T.F. F. T. parc. č. XXX/X - zastavané plochy o výmere 692 m2, a to každý v podiele 1/2. Uvedená parcela bola rozdelená na základe geometrického plánu geodetickej kancelárie Ing. Ľubomíra Antalu zo dňa 23.11.2002, ktorý bol overený Správou katastra Bánovce nad Bebravou pod č. 493/2002. Z uvedenej parcely vznikli parcely registra "C" parc. č. XXX/X o výmere 340 m2 - zastavané plochy a nádvoria a parc. č. XXX/X o výmere 352 m2 - zastavané plochy a nádvoria. Odporkyňa je výlučnou vlastníčkou stavby závodu verejného stravovania súp. č. XX, postavenej na parcele č. XXX/X v katastrálnom území C. F.. Odporkyňa platí Obci Dolné Naštice daň z nehnuteľnosti, a to zo stavby pohostinstva za 370 m2. Znalkyňa Ing. Dana Kováčová stanovila znaleckým posudkom č. 149/2010 výšku obvyklého nájomného v rokoch 2004 - 2010 za parcely registra "C" č. XXX/X a XXX/X v kat. úz. Dolné Naštice tak, že ročné nájomné za 1 m2 parcely č. XXX/X určila v roku 2004 sumou 0,641 eur, v roku 2005 sumou 0,607 eur, v roku 2006 sumou 0,689 eur, v roku 2007 sumou 0,90 eur, v roku 2008 sumou 0,969 eur, v roku 2009 sumou 0,806 eur a v roku 2010 sumou 0,813 eur. Ročné nájomné za 1 m2 parcely č. XXX/X určila v roku 2004 sumou 0,512 eur, v roku 2005 sumou 0,486 eur, v roku 2006 sumou 0,552 eur, v roku 2007 sumou 0,72 eur, v roku 2008 sumou 0,775 eur, v roku 2009 sumou 0,644 eur a v roku 2010 sumou 0,65 eur. Dňa 11.10.2009 pôvodný navrhovateľ 2/ E. Š. zomrel a navrhovateľka 2/ sa ako jeho dedička stala podielovou spoluvlastníčkou uvedených parciel v rozsahu 1/2 a taktiež si v dedičskom konaní uplatnila a ako dedič nadobudla pohľadávku zosnulého E. Š., ktorú si uplatňoval v tomto konaní voči odporkyni. Navrhovateľka 1/ darovacou zmluvou previedla na navrhovateľku 2/ spoluvlastnícky podiel na uvedených parcelách a táto sa od 24.06.2010 stala ich výlučnou vlastníčkou. Okrem toho navrhovateľka 2/ nadobudla aj časť vedľajšej parcely, ktorá sa na základe geometrického plánu stála súčasťou parcely XXX/X, ktorej výmera sa tak rozšírila na 405 m2, avšak táto skutočnosť nie je v tomto konaní podstatná, keďže navrhovateľky si uplatňujú vydanie bezdôvodného obohatenia iba za pôvodnú výmeru parciel XXX/X a XXX/X spolu 692 m2. Z geometrického plánu spoločnosti GSK, majetkoprávny servis, s.r.o. č. 36316709 - 79/08 sú jednoznačné rozmery budovy a pozemkov (pozn. č. l. 217 spisu). Podľa tohto geometrického plánu je plocha reálne zastavaná budovou súp. č. XX v rozsahu 352m2, čo je plocha totožná s výmerou parcely č. XXX/X. Odporkyňa užíva väčšiu, než túto plochu, keď sama deklarovala, že je to plocha o výmere 370 m2, za ktorú platí daň z nehnuteľností. Do budovy vedú (čelný pohľad na budovu) spredu, vpravo od terasy schody na terasu, rovnako na ľavej strane terasy sú schody vedúce do budovy a na terasu. Vľavo od budovy je plocha ("cesta") slúžiaca minimálne v šírke 3 m na zásobovanie pohostinstva, t. j. na príjazd a odjazd aj nákladných vozidiel, ktorú odporkyňa využívala a využíva aj na parkovanie svojich vozidiel. Zadná strana budovy meria 23,2 m (21,7m budova + 1,5m rampa spojená s budovou). Pravá stena budovy spolu s terasou meria 17,28 m (12,3 m + 4,98 m).
Navrhovateľka 1/ na pojednávaní uviedla, že odporkyňa im za užívanie pozemku neplatí žiadnu sumu.
Pôvodný navrhovateľ 2/ E. Š. na pojednávaní uviedol, že k pozemku patrí aj cíp zakreslený v náčrte, ktorý odporkyňa tiež užíva. Záhrada o rozlohe 2,7 árov za budovou pohostinstva je priestor medzi pohostinstvom a vedľajším domom, ktorý je ako záhrada nevyužitý.
Navrhovateľka 2/ na pojednávaní uviedla, že neuvažuje nad tým, že by prenajala iba pozemok pod budovou, pretože jeden meter široký pás pred budovou a 8 metrov za budovou pohostinstva je pre ňu nevyužiteľný. Odporkyňa doposiaľ nič neuhradila.
Odporkyňa na pojednávaní uviedla, že neužíva parcelu č. XXX/X, ktorá sa nachádza z bočnej a zadnej strany stavby. Užíva iba priestor pred stavbou, ktorý je verejným priestranstvom. Žumpa sa z 3/4 nachádza na verejnom priestranstve pred budovou a asi len z 1/4 sa nachádza na pozemku navrhovateľov. Je pravdou, že kanalizačná prípojka prechádza cez pozemok navrhovateľov a ide o plochu asi 40 m2. Celkovo možno povedať, že z toho ďalšieho pozemku navrhovateľov odporkyňa užíva približne 60 m2 a za toto užívanie je ochotná zaplatiť. Nie je ochotná zaplatiť za časti pozemku, ktoré neužíva. Autá na predložených fotografiách, zaparkované pri budove pohostinstva, patria odporkyni. Odporkyňa podľa platobného výmeru č. 12/2007 platí obci daň z nehnuteľností za výmeru, ktorú skutočne užíva, a to 105 m2 a 265 m2, pričom pokiaľ ide o výmeru 105 m2, ide o plochu vedľa pohostinstva a pokiaľ ide o plochu 265 m2, ide o plochu zastavanú pohostinstvom. Celý pozemok spredu pred pohostinstvom je verejným pozemkom a plochu vzadu o rozlohe 2,7 árov môžu navrhovatelia užívať rovnako, ako betónovú plochu vedľa pohostinstva, o ktorej navrhovateľ uviedol, že si tam zloží stavebný materiál. Taktiež si navrhovatelia môžu pozemok ohradiť. Ďalej uviedla, že je ochotná zaplatiť za užívanie pozemku o rozlohe 370 m2. Takto to zameral starosta obce so zamestnankyňou obce v roku
2007. Z predložených fotografií jednoznačne nevyplýva, že autá odporkyne sú zaparkované na pozemku navrhovateľov, kľudne to môže byť verejné priestranstvo. Odporkyňa a ani nikto iný autá na pozemkoch navrhovateľov neparkujú. Na záver odporkyňa uviedla, že chce zaplatiť len za zastavanú plochu, pretože viac nevyužíva, pozemok je neoplotený a je prístupný aj z pravej, aj z ľavej strany. Odporkyňa súhlasila s výškou bezdôvodného obohatenia za 1 m 2 v roku 2011 tak, že táto zodpovedá výške nájomného určeného znaleckým posudkom pre rok 2010.
Svedok E. H., starosta obce Dolné Naštice, na pojednávaní uviedol, že pohostinstvo v obci Dolné Naštice bolo postavené občanmi obce v akcii "Z" ako závod verejného stravovania. Potom budova prešla pod Jednotu. Jednota chcela budovu predať, tak svedok bol za pánom U., predsedom predstavenstva Jednoty, informovať sa ohľadne predaja budovy, pretože obec mala o ňu záujem a pán U. mu povedal, že pokiaľ budú budovu predávať, dajú mu vedieť a obec bude na prvom mieste. Stretli sa ešte jedenkrát, kde mu bolo povedané, aby si obec podala žiadosť o odkúpenie budovy. Žiadosť pripravoval, no medzitým bola budova odklepnutá odporkyni. Toto pociťoval ako krivdu, pretože Jednota sa nezachovala férovo. Pozemok pod budovou patril E. Š. a po jeho smrti by ho mala mať jeho dcéra. Dochádza tam k treniciam ohľadne nájmu a odporkyňa neplatí nájom za pozemky. Stav okolo budovy je dlhodobo neudržiavaný a pozemok najmä za budovou bol zaburinený, čo dali pokosiť majitelia susedného domu, aby im to nespôsobilo škody. Rovnako tak neudržiavaná je zvonku aj budova, no obec v tomto nemá dosah a je to na majiteľke budovy. Pokiaľ ide o pozemok, niečo im tam teraz pridávali, predávali nejaké časti v celej ulici, pretože občania ulice mali vlastne predzáhradky na obecnom. Predtým hranica terasy pohostinstva zachádzala do obecného, teraz po novom GP a po predaji časti pozemku E.. Š., patrí E.. Š. pozemok pred budovou od terasy smerom k ceste v šírke asi 2 metre. Žumpa slúžiaca pre pohostinstvo stála čiastočne na obecnom. K budove pohostinstva vedú dva chodníky, ktoré využívajú zákazníci pohostinstva na prístup do pohostinstva. Pred budovou pohostinstva je asfaltová plocha, ktorá sa sporadicky využíva na parkovanie áut zákazníkmi pohostinstva. Na vykladanie tovaru do pohostinstva je prispôsobená plocha za budovou, kde sa vykladajú sudy s pivom a parkujú tam aj autá, ktoré vykladajú tovar. Terasa pohostinstva má dve schodištia z dvoch strán a k obom týmto vedú chodníky, ktoré využívajú zákazníci pohostinstva. Pri pohľade čelom k pohostinstvu, dva metre od budovy pohostinstva patrí pani E.. Š. a ďalej až po chodník je pozemok p. P. z Q., cez ktorý ide krížom vyšliapaný chodník, ktorý využívajú občania obce, ale aj návštevníci obce ako skratku a to nielen za účelom návštevy pohostinstva, ale aj keď sa chcú napríklad dostať z hlavnej cesty na vedľajšiu ulicu, idú na ihrisko a podobne.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení do 31.12.2008) výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení od 01.01.2009) výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh je v časti dôvodný. Odporkyňa je vlastníčkou stavby postavenej na prcele č. XXX/X v kat. úz. C. F., ktorá bola na začiatku tohto konania v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľky 1/ a právneho predchodcu navrhovateľky 2/ E. Š. vo veľkosti podielu každého 1/2. Dňa 11.10.2009 pôvodný navrhovateľ 2/ E. Š. zomrel a od tohto dňa bola uvedená parcela v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľky 1/ a navrhovateľky 2/ vo veľkosti podielu každej 1/2. Odo dňa 24.06.2010 je navrhovateľka 2/ výlučnou vlastníčkou parcely č. XXX/X. Tým, že stavba odporkyne je postavená na cudzom pozemku, a odporkyňa s navrhovateľkami nemá uzatvorenú žiadnu zmluvu oprávňujúcu ju užívať pozemok pod stavbou, užíva odporkyňa pozemok pod stavbou bez právneho dôvodu v celom rozsahu 352 m2. Pozemok parc. č. XXX/X je obkolesený parc. č. XXX/X, pre ktorú platí rovnaký režim vlastníctva ako je uvedené vyššie pri parc. č. XXX/X. Parcela č. XXX/X je nepochybne užívaná odporkyňou, čo napokon nespochybňovala ani odporkyňa, ktorá bola ochotná uhradiť bezdôvodné obohatenie aj za užívanie tejto parcely, keď uviedla, že je ochotná uhradiť za rozsah užívania 370 m2, pričom parcela XXX/X má výmeru 352 m2. Navrhovateľky žiadali vydať bezdôvodné obohatenie za rozsah užívania parcely č. XXX/X v jej predchádzajúcej výmere 340m2. Súd však dospel k záveru, že z tejto parcely odporkyňa užíva len 101 m2. Odporkyňa nepochybne užíva plochu zastavanú stavbou 352 m2, plochy pred stavbou, na ktorých sú schodištia na prístup do budovy a na terasu budovy a plochu ("cestu") vľavo vedľa budovy na parkovanie vozidiel a zásobovanie prevádzky pohostinstva. Užívanie uvedených častí parcely č. XXX/X vyplýva z fotografií, výpovedí účastníkov, svedka H., ako aj z vykonanej obhliadky. Pokiaľ ide o výmeru užívanú odporkyňou, ustálil súd výmeru 453 m2, z ktorých 352m2 je výmera parcely č. XXX/X zastavanej budovou (vrátane terasy) a 101 m2 je výmera užívaná odporkyňou z parcely č. XXX/X. K uvedenej výmere dospel súd tak, že navrhovateľka nepochybne užíva plochu obdĺžnika 17,28 m x 26,2 m, čo je 453 m2. Z uvedenej výmery je po odpočítaní výmery zastavanej budovou výmera parcely č. XXX/X užívaná odporkyňou v rozsahu 101 m2. Pokiaľ ide o rozmer 17,28 m, je to šírka budovy s terasou vpravo, pričom nepochybne odporkyňa, resp. jej zákazníci užívajú aj časť pred budovou vedľa terasy vpravo ako schodisko na terasu. Pokiaľ ide o rozmer 26,2 m, je to dĺžka budovy spolu s nakladacou rampou (21,7 m + 1,5 m) + 3 metre šírky vedľa budovy zľava, ktorá je využívaná ako prístupová cesta pre nákladné vozidlá pri zásobovaní pohostinstva, ale aj na parkovanie vozidiel odporkyne. Šírka 3 metre je pritom minimálne nevyhnutná na riadne a bezpečné zaparkovanie vozidla vedľa rampy a na vystúpenie z vozidla a nastúpenie do vozidla. Šírka osobného vozidla je pritom bežne 1,8 m a spôsob parkovania pri minimálnej vzdialenosti od rampy 0,6 m vyplýva aj z fotografií (č. l. 107, 108). Rozsah užívania v šírke minimálne 3 metrov je nevyhnutný aj pre zásobovanie pohostinstva menšími nákladnými autami. Nepochybné je aj užívanie pozemku vľavo vedľa terasy a pred budovou, ako aj vľavo vedľa budovy pred nakladacou rampou, a to na zásobovanie, vstup do budovy, vstup do pivnice pod rampou, vstup na terasu, pričom zároveň v rozmere "obdĺžnika" užívanou odporkyňou súd zohľadnil aj to, že nemusí nevyhnutne užívať časť vľavo pred budovou vedľa schodiska, no zároveň užíva, resp. jej zákazníci užívajú časť chodníka smerujúceho spredu ku schodom naľavo od terasy, ktoré nesmerujú dopredu, ale napravo od budovy. Odporkyňa je tak povinná vydať navrhovateľkám bezdôvodné obohatenie za užívanie plochy ich parciel 453 m2 za obdobie od 19.02.2004 do 13.05.2011. Výška bezdôvodného obohatenia zodpovedá výške obvyklého nájomného za predmetné parcely, za ktoré by ich navrhovateľky mohli prenajať, a ktoré bolo určené znaleckým dokazovaním. Súd vzal pritom za rozhodujúci znalecký posudok č. 149/2010 znalkyne Ing. Kováčovej, ktorá výšku obvyklého nájomného určila najnižšou sumou, pričom tomuto posudku prispôsobili požadovanú výšku bezdôvodného obohatenia aj navrhovateľky, pri určení výšky bezdôvodného obohatenia za rok 2011 vychádzali z výške obvyklého nájomného za rok 2010, s čím súhlasila aj odporkyňa, ktorá napokon výšku znalkyňou určeného nájomného nenamietala ani pre ostatné obdobia. Výška bezdôvodného obohatenia je tak vypočítaná nasledovne (101 m2 x ročný nájom za 1 m2 za príslušný rok za parcelu XXX/X) + (352 m2 x ročný nájom za 1 m2 za príslušný rok za parcelu XXX/X). Takto vypočítané výšky nájomného za jednotlivé roky, resp. ich časti sú sčítané. Pokiaľ si navrhovateľky neuplatňovali bezdôvodné obohatenie za celý kalendárny rok, výška vypočítaného bezdôvodného obohatenia bola prerátaná na počet dní, za ktoré si navrhovateľky obohatenie uplatnili, a to ako pomerná časť k celkovému počtu dní v danom roku. Za obdobie od 19.02.2004 do 23.06.2010 patrí navrhovateľkám suma 1 879,76 eur, pričom každej z nich 1/2 tejto sumy, t. j. suma 939,88 eur. Uvedeným výpočtom patrí za obdobie od 24.06.2010 až do 13.05.2011 suma 275,99 eur, avšak táto už v celom rozsahu iba navrhovateľke 2/, keďže v tomto období bola už výlučnou vlastníčkou oboch parciel iba ona. Keďže odporkyňa si nesplnila dobrovoľne vydať navrhovateľkám bezdôvodné obohatenia, zaviazal ju na splnenie tejto povinnosti súd, a to zaplatiť navrhovateľke 1/ z titulu bezdôvodného obohatenia sumu 939,88 eur a navrhovateľke 2/ sumu 1 215,87 eur.
Odporkyňa bola povinná uhradiť sumy bezdôvodného obohatenia a tieto sa stali splatnými na základe výziev navrhovateliek. V tomto prípade je touto výzvou podaný návrh a jeho rozšírenia, pričom splatnosť jednotlivých častí bezdôvodného obohatenia nastala v deň nasledujúci po doručení návrhu alebo rozšíreného návrhu odporkyni a ďalší deň je prvým dňom omeškania. Pôvodným návrhom si navrhovatelia uplatňovali bezdôvodné obohatenie od 19.02.2004 do 15.04.2005. Podľa vyššie uvedených výpočtov patrí za toto obdobie každej z navrhovateliek suma 139,50 eur. Návrh bol odporkyni doručený dňa 15.06.2005, splatnou sa uvedené sumy stali dňa 16.06.2005 a prvým dňom omeškania s úhradou týchto súm navrhovateľkám je deň 17.06.2005. Dňa 08.09.2006 navrhovatelia svoj návrh rozšírili tak, že si uplatnili bezdôvodné obohatenie za obdobie až do 07.09.2006. Od 16.04.2005 do 07.09.2006 patrí každej z navrhovateliek suma 173,13 eur. Tento rozšírený návrh bol odporkyni doručený dňa 14.11.2006, splatnými sa tieto sumy stali dňa 15.11.2006 a prvým dňom omeškania s úhradou týchto súm navrhovateľkám je deň 16.11.2006. Dňa 08.09.2008 navrhovatelia svoj návrh rozšírili tak, že si uplatnili bezdôvodné obohatenie za obdobie až do 05.09.2008. Od 08.09.2006 do 05.09.2008 patrí každej z navrhovateliek suma 339,84 eur. Tento rozšírený návrh bol odporkyni doručený dňa 26.01.2009, splatnými sa tieto sumy stali dňa 27.01.2009 a prvým dňom omeškania s úhradou týchto súm navrhovateľkám je deň 28.01.2009. Dňa 06.02.2009 navrhovatelia svoj návrh rozšírili tak, že si uplatnili bezdôvodné obohatenie za obdobie až do 31.12.2008. Od 06.09.2008 do 31.12.2008 patrí každej z navrhovateliek suma 59,25 eur. Tento rozšírený návrh bol odporkyni doručený na pojednávaní dňa 19.02.2009, splatnými sa tieto sumy stali dňa 20.02.2009 a prvým dňom omeškania s úhradou týchto súm navrhovateľkám je deň 21.02.2009. Dňa 19.05.2011 navrhovateľky svoj návrh rozšírili tak, že si uplatnili bezdôvodné obohatenie za obdobie až do 13.05.2011. Od 01.01.2009 do 23.06.2010 (deň predchádzajúci dňu, kedy sa navrhovateľka 2/ stala výlučnou vlastníčkou parciel) patrí každej z navrhovateliek suma 228,16 eur. Okrem toho navrhovateľke 2/ za obdobie od 24.06.2010 do 13.05.2011 patrí suma 275,99 eur. Tento rozšírený návrh bol odporkyni doručený dňa 31.05.2011, splatnými sa tieto sumy stali dňa 01.06.2011 a prvým dňom omeškania s úhradou týchto súm navrhovateľkám je deň 02.06.2011.
Keďže sa odporkyňa dostala s vydaním bezdôvodného obohatenia do omeškania tak ako je uvedené vyššie, patrí navrhovateľkám úrok z omeškania. Za omeškanie, ktoré nastalo do 31.12.2008, patrí navrhovateľkám úrok z omeškania vo výške dvojnásobku základnej (diskontnej) sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Za omeškanie, ktoré nastalo od 01.01.2009, patrí navrhovateľkám úrok z omeškania vo výške o 8 percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Z príslušných súm by tak navrhovateľkám od 17.06.2005 patril úrok z omeškania vo výške 6 % ročne, od 16.11.2006 vo výške 9,5 % ročne, od 28.01.2009 vo výške 10,5 % ročne, od 21.02.2009 vo výške 10 % ročne, od 02.06.2011 vo výške 9,25 % ročne. Keďže ide o občianskoprávny vzťah, patrí navrhovateľkám úrok z omeškania podľa predpisov občianskeho práva, t. j. z jednotlivých súm maximálne vo výške uvedenej vyššie. Zároveň však nemožno priznať viac, než si navrhovateľky uplatnili, a preto zo sumy 173,13 eur im súd priznal iba 9 % ročne, pričom by im patril 9,5 % ročne, zo sumy 339,84 eur im súd priznal iba 8,5 % ročne, pričom by im patril 10,5 % ročne a zo sumy 228,16, resp. zo sumy 504,15 eur im súd priznal 9 % ročne, hoc by im patril vo výške 9,25 % ročne. Uvedené pravdepodobne vzniklo v tej súvislosti, že navrhovateľky si úrok z omeškania uplatňovali skôr, než im patrí, čím si zrejme uplatnili aj výšku úroku z omeškania podľa skôr platnej úrokovej sadzby, ktorá mohla byť nižšia, než v období, keď sa odporkyňa skutočne dostala do omeškania. Úrok z omeškania nie je dôvod deliť a uplatňovať si ho v rôznej výške v nadväznosti na deň úmrtia pôvodného navrhovateľa 2/, ani na deň nadobudnutia parciel navrhovateľkou 2/ v celom rozsahu, ale jediným podstatným kritériom je deň splatnosti a tým aj prvý deň omeškania. Pokiaľ si navrhovateľky uplatňovali vydanie bezdôvodného obohatenia vo väčšom rozsahu a aj úrok z omeškania z vyššieho bezdôvodného obohatenia, v tejto časti súd návrh ako nedôvodný zamietol. Súd nemal preukázaný rozsah užívania parcely 165/4 v rozsahu 340 m2, ako tvrdili navrhovateľky. Takéto užívanie nebolo preukázané vo vzťahu k plochám tejto parcely nachádzajúcim sa vedľa budovy vpravo a ani za budovou. Skutočnosť, že budova je umiestnená na pozemku tak, ako je, a že z parcely č. 165/4 zostávajú navrhovateľkám na užívanie iba plochy rozmerov nevhodných na akékoľvek užívanie, nezakladá u nich nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a zároveň ani nárok na úhradu obvyklej ceny nájmu týchto plôch z iného právneho dôvodu, a to ani napr. z titulu náhrady škody, keďže v konaní bolo preukázané, že uvedenú stavbu nepostavila a takým spôsobom na pozemku neumiestnila odporkyňa. K obrane odporkyne považuje súd za potrebné uviesť, že nie je podstatné, či v minulosti malo byť vlastnícke právo k pozemkom prevedené na iný subjekt. Súd vychádza z toho, že vlastníčkami sú navrhovateľky a otázku vlastníckeho práva nemôže súd v tomto konaní riešiť ako predbežnú otázku. Konanie, v ktorom sa táto otázka mala riešiť, a pre ktoré bolo aj toto konanie prerušené, bolo právoplatne skončené bez rozhodnutia v merite veci a iné konanie sa o tejto otázke v súčasnosti nevedie. Odporkyňa v konaní v zásade nepopierala právny základ nároku navrhovateliek, no rozsah, za ktorý bola ochotná zaplatiť sa v rôznych štádiách konania líšil od skutočne zastavanej plochy až po plochu 370 m2, resp. po plochu 412 m2, keď na jednom z pojednávaní uviedla, že z pozemku nezastavaného stavbou užíva 60m2. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že plochu užívanú odporkyňou ustálil súd tak, ako je uvedené vyššie, pričom ďalšie dokazovanie pre určenie rozsahu plochy parciel užívaných odporkyňou účastníci nenavrhli. Štatutára COOP Jednota Topoľčany, spotrebné družstvo, O.. U. súd napokon nevypočul, pretože takýto dôkaz by nemal význam pre rozhodnutie vo veci samej, keď táto osoba by sa mohla vyjadriť iba k výstavbe budovy, k jej prevodu a k prevodu pozemkov, pričom znovu je potrebné zdôrazniť, že súd otázku vlastníctva pozemkov nemôže v tomto konaní riešiť ako predbežnú. Taktiež nie je možné plochu užívanú odporkyňou stanoviť presne na centimetre štvorcové, a to aj vzhľadom inžinierske siete vedené v zemi a rôzne spôsoby použitia pozemku na vjazd rôznych vozidiel na pozemok a na rôzny spôsob vstupu (z ktorej strany, priamo, oblúkom a pod.) osôb do budovy. Pokiaľ odporkyňa namietala, že z predložených fotografií jednoznačne nevyplýva, že autá odporkyne sú zaparkované na pozemku navrhovateľov, kľudne to môže byť verejné priestranstvo a odporkyňa a ani nikto iný autá na pozemkoch navrhovateľov neparkujú, tieto argumenty považoval súd iba za ničím nepodloženú, účelovú obranu odporkyne s cieľom vyhnúť sa vydaniu bezdôvodného obohatenia vo väčšom rozsahu. Zaparkovanie vozidiel je zrejmé z fotografií, odporkyňa potvrdila, že sú to jej vozidlá a z ďalších dôkazov, najmä z katastrálnej mapy, geometrických plánov, ktoré sú súčasťou spisu a z obhliadky je bez pochybností preukázané, že parkovala vozidla na pozemku navrhovateliek parc. č. XXX/X. Okrem toho sa aj sama vyjadrila, že užíva časť aj z tohto pozemku. Pokiaľ pozemok parcelu č. XXX/X užívajú aj tretie osoby za účelom návštevy pohostinstva, ktoré prevádzkuje odporkyňa, je to akoby užívala pozemky ona, pretože v uvedenej budove prevádzkuje živnosť za účelom dosiahnutia zisku, k čomu jej slúžia zákazníci pohostinstva, pre ktorých je toto otvorené. K tvrdeniam odporkyne, že pozemok parc. č. XXX/X je prístupný verejnosti, pretože nie je oplotený, súd uvádza, že uvedený argument je pravdivý, avšak vzhľadom na ustálený rozsah a účel užívania neopodstatnený. V prípade oplotenia parcely č. XXX/X navrhovateľkami by odporkyňa nemal možnosť užívať svoju stavbu vôbec, alebo v podstatne obmedzenom rozsahu. Okrem toho neoplotené časti pozemku vpredu vpravo a vpredu vľavo slúžia nielen odporkyni pre vstup do budovy pohostinstva, ale najmä pre jej zákazníkov, čím môže dosahovať účel svojej živnosti. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Vzhľadom na viaceré zmeny návrhu a aj rozsah vykonaného dokazovania, považoval súd spor za zložitý po skutkovej stránke, a preto v súlade s ust. § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozhodol, že o trovách konania (účastníkov aj štátu) rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou na Krajský súd v Trenčíne.
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k nasledovným vadám (§221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku):
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
- bol odvolacím súdom schválený zmier.
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.