Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-6P/88/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci starostlivosti o mal. deti V. Z., K.. XX.XX.XXXX a P. Z., K.. XX.XX.XXXX, bytom X., U. XXX, zastúpených Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Revúcej ako kolíznym opatrovníkom, detí rodičov otca V. Z., K.. XX.XX.XXXX, O. W. - Č. XXX a matky G. V., K.. XX.XX.XXXX, O. X., U. XXX o návrhu matky na úpravu práv a povinností k maloletým deťom, takto

rozhodol:

Maloleté deti V. Z., K.. XX.XX.XXXX a P. Z., K.. XX.XX.XXXX sa zverujú do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.

Otec je povinný platiť na výživu maloletého V. Z., K.. XX.XX.XXXX výživné vo výške 45,- €, a to mesačne vopred k rukám matky vždy do 20. dňa toho ktorého kalendárneho mesiaca počnúc dňom 01.11.2012.

Otec je povinný platiť na výživu maloletého P. Z., K.. XX.XX.XXXX výživné vo výške 40,- €, a to mesačne vopred k rukám matky vždy do 20. dňa toho ktorého kalendárneho mesiaca počnúc dňom 01.11.2012

Na výslovnú žiadosť rodičov maloletých detí sa styk otca s maloletými deťmi V. Z. a P. Z. neupravuje.

Matka je p o v i n n á informovať otca pravidelne vždy k poslednému dňu každého mesiaca v kalendárnom roku o zdravotnom stave maloletých, o ich školských výsledkoch a mimoškolských aktivitách a priebežne mu podávať správy o aktuálnych mimoriadnych podstatných veciach, týkajúcich sa maloletých.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom došlým súdu dňa 27.07.2012 sa matka G. V. domáhala úpravy práv a povinností k mal. V. a P. Z., ktorých otcom je J. Z. z dôvodu, že od apríla 2012 nežijú s otcom v spoločnej domácnosti.

Otec sa k návrhu vyjadril podaním došlým súdu dňa 20.09.2012, v ktorom uviedol, že súhlasí so zverením detí do osobnej starostlivosti matky, súhlasí s platením výživného v celkovej výške 60 € mesačne a súhlasí s tým, aby jeho styk s mal. deťmi upravovaný nebol. Otec zároveň vyjadril súhlas s pojednávaním v jeho neprítomnosti.

Súd vo veci rozhodol na pojednávaní konanom dňa 24.10.2012 kde z vykonaných dôkazov zistil nasledujúce:

Zo vzťahu medzi G. V. a J. Z. pochádza V. Z., K.. XX.XX.XXXX a P. Z., K.. XX.XX.XXXX (viď rodné listy z č.l. 3,4).

Matka je v súčasnosti zamestnaná v Slovenskej pošte, pracovisko X. s dohodnutou mzdou 288 € brutto.

Otec je zamestnaný v strojárňach v R. - ČR a jeho čistý priemerný zárobok za 01/2012 - 07/2012 je cca 350 € mesačne.

Zo správy kolízneho opatrovníka súd zistil, že matka sa o deti stará riadne a v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky, ktoré by bránili zvereniu mal. detí do jej osobnej starostlivosti.

Podľa o rodine (ďalej len zákon o rodine) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia , a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného (ods.1) .

Podľa § 25 ods.1 zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods.2 zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Súd maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky, nakoľko otec s tým súhlasil a zo správy kolízneho opatrovníka vyplynulo, že táto sa o deti stará riadne v záujme ich všestranného rozvoja.

Pokiaľ ide o styk otca s maloletými deťmi, tento súd na výslovnú žiadosť oboch rodičov neupravoval.

Pokiaľ ide o výživné, kde súd neurčil jeho výšku 30 € pre každé mal. dieťa napriek zhodnej vôli rodičov, k tomu súd uvádza, že takýmto prejavom vôle rodičov viazaný nie je a aj pri určovaní výživného je primárne sledovanie záujmu mal. detí, ktoré neformálna dohoda rodičov vždy sledovať nemusí.

Podľa o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods.2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods.4 zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods.5 zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods.1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods.1 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods.3 zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Pokiaľ ide o samotné výživné pojem výživné zákonom o rodine nie je výslovne definovaný.

Literatúra a súdna prax považujú výživné za zabezpečovanie potrieb medzi subjektmi rodinnoprávnych vzťahov, teda pod výživným nerozumujú iba uhradzovanie výživy v užšom slova zmysle ale aj uspokojovanie ostatných hmotných potrieb.

Výživné môže byť plnené zásadne poskytovaním pravidelne sa opakujúcich peňažných dávok, môže ale spočívať aj v poskytovaní určitých naturálnych plnení, napríklad bývania a najmä tiež zabezpečovania osobnej starostlivosti o oprávneného a o spoločnú domácnosť.

Zaistenie výživy detí v intenciách zákona o rodine teda nie je len zaistením výživy detí v užšom slova zmysle, ale zaistením všetkých nevyhnutých potrieb nutných pre život kultúrneho človeka. Z tohto hľadiska je potrebné na náležité plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom poskytovanie dostatočných prostriedkov (prípadne in natura) rodičmi na vytváranie takej hmotnej základne, z ktorej sú uspokojované vlastne všetky osobné potreby dieťaťa (a to ako každodenné, pravidelne sa opakujúce, tak aj dlhodobé alebo náhodilo sa vyskytujúce). Teda výživa ako taká zahŕňa okrem výživy v užšom slova zmysle aj všetky ostatné hmotné potreby (šatstvo, bielizeň, obuv, bývanie a podobne) a ďalšie potreby dôležité na úspešnú výchovu dieťaťa (potreby na rozširovanie a prehlbovanie vzdelania, na rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby a podobne).

Hlavnou úlohou súdov, ktoré rozhodujú o výžive mal. dieťaťa je správne určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k mal. dieťaťu. Aj pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k mal. dieťaťu vychádzajú súdy zo zásady, ktorá ovláda každé rozhodovanie o úprave práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu, že totiž rozhoduje záujem dieťaťa zvažovaný v súlade s prospechom spoločnosti.

Pri určovaní vyživovacej povinnosti je potrebné predovšetkým vyriešiť otázku odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, ktorému sa má výživné poskytnúť a otázku schopnosti a možnosti povinného rodiča. Pri tom, aj keď je výživné v peňažnej forme určené iba rodičovi, ktorému deti neboli zverené do osobnej starostlivosti, je potrebné zisťovať aj možnosti a schopnosti druhého rodiča, teda rodiča, ktorý poskytuje výživu dieťaťu in natura.

Zároveň je potrebné prihliadať aj na to, že zákon o rodine neumožňuje poskytnutie príspevku na akési náhodilé potreby dieťaťa vo forme jednorázovej platby určenej súdom, preto je potrebné pri rozhodovaní o výživnom prihliadnuť aj na tieto náhodilo sa vyskytujúce výdavky.

Odôvodnenými potrebami mal. dieťaťa, ktoré ovplyvňujú určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k mal. dieťaťu sú teda všetky nevyhnuté potreby nutné pre život kultúrneho človeka. Ich miera je rôzna podľa okolností konkrétneho prípadu; predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa (fyzickej a duševnej vyspelosti), jeho zdravotného stavu, schopností, náklonnosti a spôsobu prípravy na budúce povolanie a na celkové uplatnenie v spoločenskom živote, prípadne podľa vlastných zárobkových možností dieťaťa a podobne. Niet pochýb napríklad o tom, že odôvodnené potreby mal. dieťaťa útleho veku sa líšia výrazne od odôvodnených potrieb mal. dieťaťa školského veku alebo od odôvodnených potrieb mal. dieťaťa, ktoré je v období prudkého telesného a duševného rozvoja a prípravy na zvolené povolanie v čase dospievania.

Odôvodnené potreby mal. dieťaťa nie sú však dané iba týmito okolnosťami, týkajúcimi sa samotného mal. dieťaťa; sú závislé súčasne od schopností a možností rodičov na výživu mal. dieťaťa. Ak sú tieto schopnosti a možnosti rodičov veľmi obmedzené sú odôvodnené iba bežné potreby mal. dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru, všetkých nevyhnutných potrieb nutných pre život kultúrneho človeka; ak sú tieto schopnosti a možnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnené aj ďalšie potreby mal. dieťaťa, ktoré vzhľadom na vek dieťaťa, jeho zdravotný stav, schopnosti, náklonnosti a spôsob prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote nie sú síce celkom bežné, ale sú prospešné všestrannému vývoju jeho osobnosti.

V rozhodnutí o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu je teda potrebné vyjadriť zásadu úmernosti životnej úrovne dieťaťa k životnej úrovni rodičov.

Pokiaľ ide o schopnosti a možnosti rodičov platí zásada, že nerozhodujú skutočné zárobkové (a majetkové) pomery rodičov, ale ich reálne zárobkové (a majetkové) možnosti. Z tejto zásady plynie zároveň to, že je povinnosťou rodičov, aby venovali všetky sily na dôsledné zabezpečenie výživy svojich detí v záujme ich náležitého telesného a duševného vývoja. Zároveň je nutné zohľadniť to, že na roveň poskytovania prostriedkov na výživu mal. dieťaťa vo forme finančných prostriedkov je postavená osobná starostlivosť o dieťa, to znamená, že rodič, ktorý sa osobne stará o mal. dieťa plní týmto spôsobom čiastočne alebo celkom svoju vyživovaciu povinnosť k mal. dieťaťu. Výška výživného rodiča, ktorému nebolo mal. dieťa zverené do výchovy sa potom určuje s ohľadom na mieru osobnej starostlivosti o mal. dieťa vykonávané rodičom, ktorý vychováva mal. dieťa.

Súdna prax vytvorila niekoľko časových úsekov, ktoré možno ohraničiť určitým množstvom oprávnených potrieb mal. dieťaťa. Tak sa rozlišuje

a) najútlejší dojčenský vek,

b) prechod od dojčenského do predškolského veku,

c) začiatok povinnej školskej dochádzky,

d) pubertálny vek a dospievajúci vek dieťaťa.

Pre správne rozhodnutie o výške výživného je potrebné určiť aké sú oprávnené náklady na každého z maloletých. Pri tomto určovaní súd vychádzal z vyčíslenia poskytnutého a preukázaného matkou, ktoré nebolo otcom rozporované. Z tohto vyčíslenia je zrejmé, že:

- náklady na byt a energie sú mesačne 24 €,

- náklady na televízny signál Digi Tv sú 9 € mesačne,

- náklady na vodu - 20 € ročne,

- náklady na vývoz komunálneho odpadu - 33 € ročne.

Pokiaľ ide o výdavky na mal. syna V. tieto matka deklarovala nasledujúco:

- poplatky v materskej škole - 28 € mesačne,

- strava - 30 € mesačne,

- oblečenie 10 mesačne.

Pokiaľ ide o výdavky na mal. P. tieto matka deklarovala nasledujúco:

- poplatky v materskej škole - 31 € mesačne,

- strava - 30 € mesačne,

- oblečenie - 10 € mesačne.

Náklady na každé z mal. detí vyčíslené matkou predstavujú vyslovene tie najnutnejšie náklady nevyhnutné na prežitie. Súd má teda za to, že za oprávnené náklady na každé z maloletých detí prihliadajúc na vyčíslenie vykonané matkou, prihliadajúc tiež na pomernú časť z ceny bývania, ako aj vo vyčíslení neuvedené náklady na hračky, záujmovú činnosť a náklady vyskytujúce sa nepravidelne, berúc do úvahy dnešné ceny tovarov a služieb treba považovať sumu minimálne 120 € na každé dieťa.

Pri určovaní výživného v danej veci je treba zároveň prihliadnuť aj na osobnú starostlivosť matky o synov vykonávanú v čase keď deti nie sú v predškolskom zariadení a zahŕňajúcu sprevádzanie do tohto predškolského zariadenia, prípravu stravy, údržbu šatstva, sprevádzanie k lekárovi a pod.

Pri príjme matky 288 € brutto (resp. minimálna mzda brutto) a príjme otca - cca 350 € netto, považuje súd za primerané aby otec platil výživné na staršie dieťa - V. vo výške 45 € mesačne a na mladšie dieťa

- P. vo výške 40 € mesačne.

Súd pre informáciu uvádza, že ním určené výživné zodpovedá aj tabuľke vyhotovenej Ministerstvom spravodlivosti ČR pri obdobnej právnej úprave rodinného práva aká je v SR a podľa ktorej výživné na jedno dieťa vo veku 0 - 5 rokov má predstavovať 11 - 15 % z čistého príjmu povinného rodiča (v prejednávanej veci 39 € - 53 €).

O trovách konania rozhodol súd podľa , podľa ktorého žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku ak išlo o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v 2 vyhotoveniach na Okresný súd Revúca, pričom odvolanie musí mať náležitosti uvedené v ust. a .

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.