Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5Er-510-2012.pdf
PDF · 114.55 KB
No categories available
5Er/510/2012
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Mliekarenská 10, Bratislava, IČO: 35 792 752 proti povinným 1. P. H., nar. XX.X.XXXX a 2. W. V., nar. X.X.XXXX, obe trvale bytom M. Q. XXX, o vymoženie 559,11 eur s prísl. takto
rozhodol:
Súd z a m i e t a žiadosť súdneho exekútora JUDr. Jána Ondáša, Exekútorský úrad Košice zo dňa 4.9.2012 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej u súdneho exekútora pod sp. zn. Ex 1931/2012.
odôvodnenie:
Oprávnený podal súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie pre vymoženie 559,11 eur s príslušenstvom na základe rozhodcovského rozsudku, ktorý vydal dňa 17.2.2011 Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o. so sídlom Krížna 56, Bratislava, sp. zn. 49/02/11. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť 14.3.2011 a vykonateľnosť 18.3.2011. Uvedený rozsudok uložil povinným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť oprávnenému sumu 559,11 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 559,11 eur od 27.2.2010 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania vo výške 49,79 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku s tým, že plnením jedného povinného zaniká zároveň v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého povinného. Povinné v 1. a 2. rade do podania návrhu na vykonanie exekúcie nezaplatil rozhodcovským rozsudkom priznané nároky oprávneného ani čiastočne.
Z odôvodnenia exekučného titulu vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú oprávnený ako veriteľ uzatvoril s povinnou v 1. rade ako dlžníkom dňa 24.11.2008. Na základe tejto zmluvy poskytol oprávnený povinnej v 1. rade úver vo výške 547,70 eur, za odmenu vo výške 348,54 eur. Povinná v 1. rade sa zaviazala splatiť úver v 30 mesačných splátkach po 18,26 eur. K zmluve ako spoludlžník, s rovnakými povinnosťami ako povinná v 1. rade, pristúpila v súlade s § 533 Obč. zák. aj povinná v 2. rade. Rozhodcovským rozsudkom priznaná istina vo výške 559,11 eur pozostáva z nesplatenej istiny úveru vo výške 359,91 eur a zo zmluvných pokút v celkovej výške 293,09 eur. V odôvodnení exekučného titulu sa ďalej uvádza, že podľa rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluvných dojednaniach zmluvy bolo zistené, že Slovenský arbitrážny súd niektorým zo svojich rozhodcov, je oprávnený prejednať a rozhodnúť spor v rozhodcovskom konaní, nakoľko veriteľ ako žalobca za náhradného rozhodcu podaním žaloby určil Slovenský arbitrážny súd. Neskôr v odôvodnení uvádza ako prameň práva aj čl. 18 body 18.1. a 18.2.1. Zmluvy o revolvingovom úvere, podľa ktorých akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy, s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v bode 2 tohto článku s tým, že výber jednej z týchto dvoch alternatív spočíva na žalobcovi. Podľa bodu 2 tohto istého článku súčasne platí, pokiaľ sa žalobca rozhodne pre alternatívu rozhodcovského konania, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy, s
porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z rozhodcov uvedených v zmluve s tým, že ak postupne alebo naraz nastane situácia, že ani jeden z rozhodcov uvedených v zmluve nebude môcť prevziať funkciu rozhodcu v sporoch podľa tejto rozhodcovskej doložky, určí náhradného rozhodcu veriteľ.
Podľa § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Podľa 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa 52 ods. 3 a 4 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa 53 ods. 1 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie
- zo spotrebiteľskej zmluvy,
- zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy (uzatvára sa vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy nemení (tiež formulárová, adhézna, typová zmluva),
- na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok,
- pričom rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal,
- na základe rozhodcovskej doložky, podľa ktorej akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy, s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v čl. 18.2. zmluvy. Výber jednej z alternatív riešenia sporov podľa zmluvy spočíva na žalobcovi. V bode 18.2. zmluvy o revolvingovom úvere sa uvádza, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy, s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z tam vymenovaných rozhodcov, pričom v prípade, že postupne alebo naraz nastane situácia, že ani jeden z uvedených rozhodcov nebude môcť prevziať funkciu rozhodcu v sporoch podľa tejto rozhodcovskej doložky, určí náhradného rozhodcu veriteľ.
Uvedené skutočnosti sú zrejmé zo zmluvy o revolvingovom úvere a viedli súd k tomu, že podrobil súdnej kontrole rozhodcovskú doložku berúc do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky, a teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l OZ).
Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné previesť také posúdenie v rámci obdobných podobných riadení na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.
Slovenský právny poriadok nielenže umožňuje, ale priamo ukladá v niektorých prípadoch aj bez návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku. Takémuto postupu nebráni ani skutočnosť, že arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa a že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.6.2000 Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero, cieľ Článku 6 Smernice (93/13/ES), ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok.
Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú smernica (93/13/ES) zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.
Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 43, vnútroštátnemu súdu prislúcha posúdiť, či možno zmluvnú podmienku kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice (93/13/ES) ako nekalú. Podľa bodu 32 tohto rozhodnutia, je teda úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje, zabezpečiť potrebný účinok ochrany, ktorú sledujú ustanovenia smernice. Úloha, ktorú v konkrétnej oblasti vnútroštátnemu súdu udeľuje právo Spoločenstva, preto nie je vymedzená len možnosťou vysloviť sa k prípadnej nekalej povahe zmluvnej podmienky, ale zahŕňa taktiež povinnosť preskúmať ex offo túto otázku hneď potom, ako je súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, vrátane, ak nastolil otázku o svojej vlastnej miestnej príslušnosti.
Ustanovenie § 45 ZoRK v sebe zakotvuje osobitný prieskumný inštitút - prieskumnú právomoc exekučného súdu, resp. súdu rozhodujúceho vo veci výkonu rozhodnutia.
Exekučný súd je teda pri postupe podľa § 45 ZoRK oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol - nie je ním teda viazaný v zmysle § 159 O.s.p. a môže ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v § 45 ZoRK aj čo do jeho materiálnej správnosti. Môže teda skúmať, či sú tu dôvody na zastavenie uvedené v § 268 O.s.p. (resp. súčasnom § 57 Ex. por.), či sú tu nedostatky uvedené v § 40 písm. a) alebo b) ZoRK, alebo či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Toto ustanovenie (§ 45 ZoRK) potom treba považovať za to zákonné zmocnenie, ktoré umožňuje exekučnému súdu jeho skúmanie.
Toto skúmanie je exekučný súd oprávnený vykonávať tak, ako keby tu žiadny rozhodcovský rozsudok nebol, teda tak, ako by to mohol urobiť súd, keby sám rozhodoval o týchto otázkach. Môže preto samostatne posúdiť, či vec je spôsobilá na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní (§ 1 ods. 1 ZoRK), či v tej istej veci bolo už vydané právoplatné rozhodnutie súdu alebo rozhodcovského súdu, ďalej posúdiť obsah povinnosti uloženej rozhodcovským rozsudkom z hľadiska jej objektívnej možnosti, či nejde o plnenie právom nedovolené alebo priečiace sa dobrým mravom.
Podľa vnútroštátneho práva, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa v zmysle § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka obsahuje príkladný, teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu dopĺňaný a precizovaný. V tomto výpočte je s účinnosťou od 1.1.2008 výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Vnútroštátna úprava neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách nadväzuje na európsku úpravu spotrebiteľského práva v smernici Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993, ktorá podáva vzorový okruh nekalých klauzúl, ktoré sa majú transponovať do vnútroštátneho práva, pričom v prílohe sa dotýka aj rozhodcovskej doložky v štandardných zmluvách za stavu, že proces pred rozhodcom nie je právne regulovaný. Zákon len indikatívne vypočítava okruh neprijateľných zmluvných podmienok
(slovo „najmä“ v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka) a súd môže označiť za neprijateľnú aj inú zmluvnú podmienku. Súdu nebráni, aby judikoval neprijateľnosť zmluvnej podmienky aj na vzťahy, ktoré predchádzali zaradeniu zmluvnej podmienky medzi neprijateľné podmienky priamo do zákona.
Zákon explicitne nekonfrontuje navzájom inštitút dobrých mravov a inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. Pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku, aj takto sa dajú definovať dobré mravy. Ak tomuto kritériu zmluvná podmienka nevyhovuje, prieči sa dobrým mravom.
Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako bez návrhu súd exekúciu na plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky zastaví, resp. v štádiu pred udelením poverenia na vykonanie exekúcie zamietne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu, resp. v štádiu pred udelením poverenia na vykonanie exekúcie zamietne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia exekúciu v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39 a § 53 ods. 5 OZ, § 45 ods. 1 písm. c), ods. 2 ZoRK). Iba tak môže súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 smernice - postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali.
Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu arbitrom - rozhodcom (resp. rozhodcovským súdom) ako súkromnou osobou, na ktorú zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Častokrát sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená. Nejde teda v prípade rozhodovania rozhodcom o výkon verejnej moci. Pre porovnanie súd taktiež uvádza nález ÚS ČR IV.ÚS 174/02, v ktorom sa judikuje: „rozhodčí soud není orgánem verejné moci a tudiž ani jeho rozhodčí nálezy nemohou byt rozhodnutím orgánu verejné moci...Jeho moc tedy není delegovaná svrchovanou moci štátu, ale pochází od soukromé vlastní moci strán určovat si svuj osud". Súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležité naplánovať, sú plne namieste.
Keďže zmyslom, cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom minimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovená smernicou Rady 93/13/EHS, tak aj vnútroštátny súd je povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou smernicou. Podľa čl. 6 smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Z uvedeného je zrejmé, že sa čl. 6 smernice a ochrana spotrebiteľa je kladená nad
nečestné zmluvné podmienky na úroveň pravidiel, na ktorých musí štát bezvýhradne trvať.
Súd ďalej poukazuje na to, že rozhodcovskú doložku, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. To je pravdepodobne aj najčastejšia situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať exekučný titul. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Miesto konania ani zďaleka nespĺňa požiadavku predvídateľnosti a dostupnosti (rozhodcovský súd na druhom konci republiky, porovnaj rozsudok Océano Grupo Editorial spojené prípady C - 240/98 až C - 244/98) a o poučení spotrebiteľa o rozdiele medzi štátnym a rozhodcovským súdnym procesom niet v samotnej zmluve a zmluvných podmienkach ani zmienky. K uvedeným atribútom predvídateľnosti a dostupnosti rozhodcovského súdu a objektívnosti a spôsobe priebehu rozhodovacieho konania taktiež neprispieva ustanovenie v rozhodcovskej doložke, v zmysle ktorého v prípade, že postupne alebo naraz nastane situácia, že ani jeden z rozhodcov uvedených v rozhodcovskej doložke nebude môcť prevziať funkciu rozhodcu v sporoch podľa rozhodcovskej doložky, určí náhradného rozhodcu veriteľ. Navyše predmetná rozhodcovská doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu.
Pri závere o neprijateľnosti zmluvnej podmienky - Zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s r.o., ak by sa mal podľa nej vydaný rozhodcovský rozsudok vykonať na návrh oprávneného, je dôvodné exekučné konanie zastaviť, resp. v štádiu pred udelením poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože pri nekalej povahe rozhodcovskej doložky nie je možné v takomto prípade rozdeliť exekúciu na dovolenú a nedovolenú podľa práva Európskej únie. Na rozdiel od iných zmluvných podmienok, nekalá povaha rozhodcovskej doložky dopadá na celé exekučné konanie vyvolané oprávneným. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež smernice Rady 93/13/EHS. Teda na základe uvedeného súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie viazaný a táto je v rozpore príslušnými ustanoveniami najmä § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice Rady 93/13/EHS.
Navyše súd poukazuje na neprijateľnosť stanoveného postupu rozhodcovského konania v neprospech spotrebiteľa v prípade, že je žalovanou stranou. Rýchlosť konania je v danom prípade postavená nad náležité zistenie skutkového stavu a rovnosť strán v konaní. Podľa ustanovení uvedených v Zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere čl. 18.2. ods. 18.2.1. písm. a), a b) „Výber rozhodcu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Bez zbytočného odkladu po písomnom potvrdení prijatia ustanovenia za rozhodcu zašle rozhodca žalobný návrh žalovanému. Rozhodca je oprávnený vydať aj bez vypočutia žalovaného rozhodcovský rozsudok, ak sa v žalobnom návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúce zo skutočností uvedených žalobcom. Rozhodca je v takom prípade povinný zaslať rozhodcovský rozsudok spolu so žalobným návrhom žalovanému. Žalovaný je povinný sa k žalobnému návrhu vyjadriť formou žalobnej odpovede do 7 dní od doručenia žalobného návrhu žalovanému. Po uplynutí tejto lehoty žalovaný nesmie svoju žalobnú odpoveď dopĺňať ani inak meniť. V prípade, že sa žalovaný formou žalobnej odpovede v uvedenej lehote vyjadrí, rozhodcovský rozsudok sa bez ďalšieho zrušuje a rozhodca bude pokračovať v rozhodcovskom konaní. Na základe vykonaného dokazovania rozhodca vydá rozhodcovský rozsudok, ktorý možno preskúmať v súlade s podmienkami ustanovenými v čl. 18.2. ods. 18.2.1. písm. f)“. Podľa ustanovení čl. 18.2. ods. 18.2.1. písm. g) „Všetky písomnosti v rozhodcovskom konaní sa doručujú doporučenou zásielkou na poslednú známu adresu adresáta. Zásielka sa považuje za doručenú dňom odopretia prevzatia, pokiaľ adresát odmietne zásielku prevziať, posledným dňom úložnej lehoty, najneskôr však uplynutím 7. dňa nasledujúceho po dni uloženia zásielky, pokiaľ adresát neprevezme uloženú zásielku, a to aj keď sa adresát o doručovanej zásielke nedozvie, dňom, v ktorom pošta vykonala posledný pokus o doručenie zásielky, pokiaľ došlo k zmene bydliska alebo sídla adresáta a pokiaľ adresát o tejto zmene neupovedomil druhú stranu sporu ani rozhodcu, následkom čoho sa stal adresát neznámy alebo nezastihnuteľný, na čo dávajú obe strany podpisom zmluvy o revolvingovom
úvere výslovný súhlas.“ Z uvedeného teda vyplýva, že v prípade, že je žalovanou stranou spotrebiteľ a predmetom žalobného návrhu je zaplatenie peňažnej sumy, tak sa spotrebiteľ o podanej žalobe dozvie až spolu s doručeným rozhodcovským rozsudkom, čo u spotrebiteľa môže vyvolať dojem, že uplatňovaná pohľadávka už bola preverená a potvrdená osobou s právnickým vzdelaním, a teda je správna, stanovená v správnej výške a v súlade s právnymi predpismi. Takto doručený rozsudok rozhodcu je možné prirovnať k platobnému rozkazu, ktorý by bol vydaný všeobecný súdom, avšak aj to iba pokiaľ ide o zaslanie spolu s návrhom. Rozdiel medzi týmito rozhodnutiami súd badá v prvom rade v odôvodnení rozhodnutí, nakoľko pri platobnom rozkaze sa nenachádza odôvodnenie a jediné zdôvodnenie pohľadávky sa nachádza v samotnom návrhu žalobcu. Oproti tomu v rozhodcovskom rozsudku sa nachádza odôvodnenie, ktoré je konštruované samotným rozhodcom a nachádza sa tam právna argumentácia, ktorá vyslovuje súlad s právnymi predpismi, vrátane predpisov o ochrane spotrebiteľa, čo práve môže vyvolávať už vyššie uvedený pocit spotrebiteľa, že predmet žaloby bol preverený a potvrdený osobou s právnickým vzdelaním, a preto spotrebiteľ už nemá viac čo namietať. Ďalší rozdiel v neprospech spotrebiteľa ako žalovanej strany sa týka spôsobu doručenia a lehoty, v ktorej je žalovaný oprávnený podať žalobnú odpoveď, resp. odpor. Pokiaľ ide o platobný rozkaz vydaný všeobecným súdom, tento sa doručuje do vlastných rúk, pričom náhradné doručenie je vylúčené. V prípade, že je platobný rozkaz riadne doručený, žalovanej strane plynie 15 dňová lehota na podanie odporu. Ak sa súdu nepodarí platobný rozkaz doručiť žalovanej strane do vlastných rúk, tak ho súd uznesením zruší v plnom rozsahu a pokračuje v súdnom konaní. Naproti tomu je pre rozhodcovský rozsudok v ustanoveniach zmluvných dojednaní upravené doručovanie doporučenou zásielkou spolu s možnosťou využiť fikciu doručenia v troch prípadoch - 1. dňom, kedy žalovaný odmietol prevziať zásielku, 2. posledným dňom úložnej lehoty, najneskôr však uplynutím 7. dňa nasledujúceho po dni uloženia zásielky, pokiaľ adresát neprevzal uloženú zásielku alebo 3. dňom, v ktorom pošta vykonala posledný pokus o doručenie zásielky, pokiaľ došlo k zmene bydliska alebo sídla adresáta a adresát o tejto zmene neupovedomil druhú stranu alebo rozhodcu. V prípade, že je zásielka obsahujúca rozhodcovský rozsudok žalovanej strane doručená (či už reálne, alebo využitím fikcie doručenia), žalovaná strana má sedemdňovú lehotu na podanie žalobnej odpovede. V prípade použitia fikcie doručenia teda môže nastať situácia, kedy sa žalovaná strana nedozvie ani o začatí rozhodcovského konania, ani o vydaní rozhodcovského rozsudku, a teda jej bude odobratá možnosť brániť sa v základnom konaní. V týchto prípadoch by sa žalovaná strana o existencii rozhodcovského rozsudku dozvedela prakticky až v exekučnom konaní, po prípadnom vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, kedy by žalovanej strane bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie, prípadne z iného rozhodnutia súdu vydaného v priebehu exekúcie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd konštatuje aj neprijateľnosť samotného „dojednaného“ postupu rozhodcovského konania. Občiansky zákonník len indikatívne vypočítava okruh neprijateľných zmluvných podmienok (slovo „najmä“ v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka) a súd môže označiť za neprijateľnú aj inú zmluvnú podmienku. Súdu teda nič nebráni, aby judikoval neprijateľnosť inej zmluvnej podmienky.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu rozporu exekučného titulu so zákonom.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajšom súde do 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia tohto uznesenia. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.