Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5C-543-2008.pdf
PDF · 86.58 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/543/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok samosudkyňou JUDr. Zuzanou Gajerovou v právnej veci navrhovateľov: X. K.N. M., K. Z. Š., M. XX, X. M.. M. M.P., K. Z. Š., M. XX, X. T.. Q. G., K. Z. Š., M. XX, X. C. C., K. Z. Š., M. XX, X. O. Z., K. Z. Š., M. XX, X. K. Z., K. Z. A., A. XX, X. O. M., K. Z. Š., M. XX, všetci zastúpení JUDr. Silviou Jakubcovou, advokátkou v Modre, Štúrova 34, proti odporcovi: SR - Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Nám. Slobody 6, o náhradu škody, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke v 1. rade sumu 1.003,42 EUR, navrhovateľke v 2. rade sumu 1.003,42 EUR, navrhovateľovi v 3. rade sumu 1.904,36 EUR, navrhovateľke v 4. rade sumu 2.022,07 EUR, navrhovateľke v 5. rade sumu 1.443,97 EUR, navrhovateľke v 6. rade sumu 567,35 EUR, navrhovateľovi v 7. rade sumu 1.586,86 EUR, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľom v 1.-7. rade trovy konania v sume 1.141,80 EUR na účet právnej zástupkyne, č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 02.8.2007 sa navrhovatelia v 1. až 7. rade domáhali náhrady škody, ktorá im bola spôsobená nezákonným rozhodnutím o vyvlastnení. Dôvodili, že ako navrhovatelia boli účastníkmi vyvlastňovacieho konania, ktoré prebiehalo na 1. stupni pred bývalým Okresným úradom v Pezinku - odbor životného prostredia. Príslušný orgán vydal dňa 04.2.2002 rozhodnutie č.j. Výst 4270. Vyvl./01-Pa a dňa 26.2.2005 č. výst. XXXX/XXXX-C., ktorými vyvlastnil nehnuteľnosti a príslušenstvo patriace navrhovateľom. Navrhovatelia podali proti týmto rozhodnutiam odvolanie, ktorým sa domáhali zmeny týchto rozhodnutí. Krajský úrad v Bratislave - odbor životného prostredia vydal rozhodnutie Č.H. zo dňa 29.5.2002 a Č. zo dňa 03.6.2002, ktorými rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.
Na základe tejto skutočnosti podali navrhovatelia na Krajský súd v Bratislave návrh na preskúmanie zákonnosti správneho rozhodnutia. Krajský súd v konaní XXS XXX/XX, XXS XXX/XX rozhodol rozsudkom zo dňa 17.10.2002 a rozhodnutia Krajského úradu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
Krajský úrad vec opätovne prejednal a návrh odvolateľov zamietol. Navrhovatelia sa opäť podaním domáhali na Krajskom súde v Bratislave preskúmania zákonnosti rozhodnutia. Krajský súd v Bratislave v konaní XS XXX/XX-XX Q. XS XXX/XX-XX zo dňa 09.2.2005 zrušil rozhodnutia tak prvostupňového ako aj druhostupňového správneho orgánu pre ich nezákonnosť.
Krajský stavebný úrad podal proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR tak, že rozsudkom XSž-U.-C.A. XX/XXXX zo dňa 22.9.2006 potvrdil správnosť rozsudku Krajského súdu.
Na základe uvedeného si navrhovatelia na príslušnom orgáne, ktorým bolo v tom čase Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR uplatnili náhradu škody, ktorá im bola nezákonnými rozhodnutiami spôsobená. Nárok na predbežné prerokovanie bol písomne podaný dňa 12.12.2006, doplnený podaním zo dňa 28.2.2007 a 24.4.2007.
Dňa 13.6.2007 bolo navrhovateľom zo strany odporcu oznámené, že nepreukázali dva zo základných predpokladov a to: existenciu škody a príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a rozhodnutiami správnych orgánov.
Nakoľko odporca odmietol uspokojiť nárok navrhovateľov na náhradu škody, boli navrhovatelia nútení obrátiť sa so žalobou o náhradu škody na súd. Skutočnosť je taká, že navrhovatelia ako vlastníci nezákonne vyvlastnených nehnuteľností sa nemôžu ujať svojho vlastníctva, pretože cez ich pozemky bola vybudovaná dvojkoľajná železničná trať a ich pozemky sú ohradené.
Náhradu škody navrhovatelia požadujú za škodu vzniknutú na odstránených stavbách, škodu na porastoch a ušlý zisk na úrode.
Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie a rozhodol rozsudkom č.k. XC XXX/XXXX-XXX, zo dňa 17.12.2010, tak, že návrhu na náhradu škody v časti istiny vyhovel a priznal navrhovateľom i náhradu trov konania. V časti uplatnenia nároku na zaplatenie úroku z omeškania návrh zamietol. Navrhovatelia podali proti zamietajúcej časti výroku odvolanie.
Krajský súd v Bratislave, rozhodol dňa 31.1.2012 uznesením č.k. XCo XXX/XXXX-XXX tak, že v napadnutej časti rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil na ďalšie konanie.
V odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že zo zákonnej úpravy zákona 514/2003 Z.z. je zrejmé, že štát je povinný nahradiť škodu najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa kedy poškodený nárok riadne uplatnil postupom podľa § 15 ods. 1. Márne uplynutie tejto lehoty stanovenej na mimosúdne uplatnenie nároku má ten následok, že štát ako dlžník sa ocitá v omeškaní.
V intenciách odôvodnenia uznesenia Krajského súdu Bratislava, ktorého názorom je súd prvého stupňa viazaný, teda opätovne predvolal účastníkov konania, za účelom rozhodnutia o nároku navrhovateľov na zaplatenie úroku z omeškania.
Právna zástupkyňa navrhovateľov podaním doručeným súdu dňa 17.4.2012 oznámila, že odporca si svoju povinnosť uloženú rozsudkom splnil dňa 10.4.2012, kedy vyplatil navrhovateľom istiny. V súvislosti s tým, teda upravili navrhovatelia obdobie omeškania odporcovi na čas od 13.6.2007 do 10.4.2012 a konkretizovali výpočet výšky úrokov z omeškania vychádzajúc pritom zo zákonnej výšky úrokov z omeškania vzťahujúcich sa na daný prípad a to: 8 % ročne z pôvodne uplatnenej istiny.
Úrok z omeškania vyčíslili navrhovatelia nasledovne : Navrhovateľka v 1. rade 8 % ročne z istiny 2598, 27 eur za obdobie od 13.6.2007 do 10.4.2010 v sume 1003, 42 eur. Navrhovateľka v 2. rade 8 % ročne z istiny 2598, 27 za obdobie od 13.6.2007 do 10.4.2010 v sume 1.003, 42 eur. Navrhovateľ v 3. rade 8 % ročne z istiny 4931,15 eur za obdobie od 13.6.2007 do 10.4.2010 v sume 1904, 36 eur. Navrhovateľka v 4. rade 8 % ročne z istiny 5235, 94 eur za obdobie od 13.6.2007 do 10.4.2010 v sume 2022, 07, 40 eur. Navrhovateľka v 5. rade 8 % ročne z istiny 3739 eur za obdobie od 13.6.2007 do 10.4.2010 v sume 1.443,97, 40 eur. Navrhovateľka v 6. rade 8 % ročne z istiny 1469 eur za obdobie od 13.6.2007 do 10.4.2010 v sume 567,35 eur.
Navrhovateľ v 7. rade 8 % ročne z istiny 4109 eur za obdobie od 13.6.2007 do 10.4.2010 v sume 1583, 86 eur.
Odporca na nariadenom pojednávaní uvedené výpočty nespochybnil, napriek tomu upozornil, že v zmysle zákona č. 514 úrok z omeškania nie je súčasťou nároku na náhradu škody za nesprávny úradný postup.
Podľa § 3 ods. 1 z. č. 514/2003 štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 3 ods. 2 z. č. 514/2003 Z.z. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
V rámci uvedeného ustanovenia sa zakotvuje absolútna objektívna zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci. Princíp absolútnej objektívnej zodpovednosti je nevyhnutný, pretože je potrebné, aby sa vo vzťahu k poškodenému napravili všetky dôsledky porušenia zákona.
Podľa § 5 ods. 1 z. č. 514/2003, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
Podľa § 6 ods. 1 z. č. 514/2003, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Podľa § 6 ods. 2 z. č. 514/2003, právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.
Zákon stanovil tri základné podmienky: nezákonnosť rozhodnutia, právoplatnosť rozhodnutia a vyčerpanie všetkých riadnych opravných prostriedkov. Nezákonnosť rozhodnutia nie je možné a ani účelné zisťovať v rámci konania o náhrade škody. Nezákonnosť rozhodnutia musí byť v čase prejedávania nároku o náhrade škody už konštatovaná príslušným orgánom, ktorý je podľa procesných predpisov oprávnený zrušiť nezákonné rozhodnutie pre jeho nezákonnosť. Otázku nezákonnosti rozhodnutia nie je možné riešiť ako otázku predbežnú. Podmienkou priznania nároku je teda to, že nezákonné rozhodnutie príslušný orgán zmenil alebo zrušil. Tým sa zabezpečuje, že otázku, či je v danom prípade právoplatné rozhodnutie nezákonné, zodpovedne zvážil už pred začatím konania o náhradu škody kvalifikovaný orgán Zodpovednosť štátu je daná iba v prípade, ak poškodený využil všetky riadne opravné prostriedky na dosiahnutie nápravy. Iná právna konštrukcia by viedla k obchádzaniu základného procesného inštitútu, ktorým riadne opravné prostriedky nepochybne sú.
Podľa § 15 ods. 1 z.č. 514/2003 , nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (s príslušným orgánom podľa
Podľa § 16 ods. 1 z. č. 514/2003, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa § 17 ods. 1. z. č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.1a
Podľa § 18 ods. 1, z. č. 514/2003, náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.
Súd vychádzajúc z názoru odvolacieho súdu, ktorým je viazaný , uznal nárok na zaplatenie úroku z omeškania ako súčasti nároku na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom, uznala ako dôvodná a priznal im jeho zaplatenie v zákonnej výške 8% ročne zo žalovanej sumy za obdobie od 13.6.2007, t.j. odo dňa, kedy uplynula štátu lehota na odškodnenie poškodených osôb do 10.4.2010, kedy štát oprávneným osobám odškodnenie poskytol.
Jednotlivé výpočty úroku neboli medzi účastníkmi sporné.
Podľa § 18 z. č. 514/2003 poškodenému patrí i náhrada trov konania, ktorému v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie vznikli. Odporca argumentoval, že navrhovatelia nemuseli byť v konaní zastúpení advokátom, nemali túto povinnosť. Navyše podľa § 31 ods. 1 správneho poriadku trovy, ktoré v konaní vznikli znáša účastník.
Účastník konania má právo zvoliť si advokáta, ktorý ho bude v konaní zastupovať. Táto možnosť je daná zákonom a každý účastník konania má právo ju využiť. Pokiaľ sa tak rozhodne , má na náhradu trov konania, v prípade, že bude v konaní úspešný. Podľa § 31 ods. 1 správneho poriadku nemožno postupovať, v prípade zodpovednosti štátu za vydanie nezákonného rozhodnutia.
Súd priznal navrhovateľom ako úspešným účastníkom konania i právo na náhradu trov konania a to v zmysle § 142 ods. 1 OSP. Trovy konania pozostávali z trov právneho zastúpenia, ktoré právna zástupkyňa vyčíslila pre :
Navrhovateľku v 1. rade: hodnota veci 1003,42 € hodnota 1 úkonu 51,67 € z toho 50 % = 25,84 € porada s klientom, 2x podanie na súd, prejednanie veci = 25,84 x 4= 103,35 €
Navrhovateľku v 2. rade : hodnota veci 1003,42 € hodnota 1 úkonu 51,67 € z toho 50 % = 25,84 € porada s klientom, 2 x podanie na súd, prejednanie veci = 25,84 x 4 = 103,35 €
Navrhovateľa v 3. rade: hodnota veci 1904,36 €, hodnota 1 úkonu 78,71 € z toho 50 % = 39,36 € porada s klientom, 2 x podanie na súd, prejednanie veci = 39,36 € x 4= 157,42 €
Navrhovateľa v 4. rade: hodnota veci 2022,07 €, hodnota 1 úkonu 82,24 € z toho 50 % porada s klientom, 2 x podanie na súd, prejednanie veci = 41,12 € x 4= 164,48 €
Navrhovateľku v 5. rade: hodnota veci 1443,97 €, hodnota 1 úkonu 74,85 € z toho 50 % =37,42 € porada s klientom, 2 x podanie na súd, prejednanie veci = 37,42 € x 4= 149,71 €
Navrhovateľku v 6. rade: hodnota veci 567,35 eur, hodnota 1 úkonu 36,67 € z toho 50 % = 18,34 € porada s klientom, podanie na súd, prejednanie veci = 18,34 € x 4 = 73,35 €
Navrhovateľa v 7. rade : hodnota veci 1586,86 eur, hodnota 1 úkonu 69,18 € z toho 50 % = 34,59 € porada s klientom, podanie na súd, prejednanie veci = 34,59 x 4= 138, 37
režijný paušál: 7,63 € x 4 = 30,52 € x 7 účastníkov = 213,64 €
cesta dňa 24.10.2012 - Modra - Pezinok a späť ( obchádzka cez Šenkvice ) 37 min x 2 = 3 x polhodina = 3 x 12,71 € = 38,13 eura.
Trovy právneho zastúpenia spolu: 1.141, 80 eura.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súdu, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 O.s.p. ods. 1 ) v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že, a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli doteraz uplatnené f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou.