Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/345/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu JUDr. Alexandry Hausovej a JUDr. Dariny Kuchtovej, v právnej veci navrhovateľov: 1/ J.. W. K., bytom Š. XX, E. X., 2/ Z. K., bytom Š. XX, E. X., obaja zastúpení Mgr. Branislavom Jurgom, advokátom v Piešťanoch, Sad A. Kmeťa 24, proti odporcovi: T., B.. B. T..Y.., so sídlom Š. N. X, A., o určenie vlastníckeho práva, o nahradenie prejavu vôle a o zaplatenie 5.787,94 € (174.367,35 Sk), na odvolanie navrhovateľov a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 2. marca 2011 č.k. -299, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti o nahradenie prejavu vôle vrátane trov konania p o t v r d z u j e.

V zamietajúcej časti o určenie vlastníckeho práva späťvzatie návrhu navrhovateľov 1/a 2/ pripúšťa, rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa nahradil vyhlásenie vôle odporcu, a to uzatvorenie kúpnej zmluvy s navrhovateľom, ktorej obsah je uvedený vo výrokovej časti rozsudku, vo zvyšnej časti návrh navrhovateľov zamietol, konanie v časti o zaplatenie sumy 174.367,35 € zastavil a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že účastníci uzavreli zmluvu o dielo na výstavbu bytu podľa ustanovení , v ktorej si vymedzili vzájomné práva a povinnosti. Z obsahu zmluvy mal za nepochybné, že byt a garáž, ktorých výstavba bola predmetom záväzku odporcu, mali byť postavené v obytnom dome (bytovom dome), pričom mali byť postavené na pozemku, ktorý vlastnícky patril odporcovi ako zhotoviteľovi a v zmluve si otázku vlastníckeho práva upravili tak, že po kolaudácii diela a následnej písomnej výzve odporcu bude medzi nimi uzavretá samostatná kúpna zmluva, na základe ktorej odporca prevedie vlastnícke právo k predmetu diela na navrhovateľov s tým, že kúpna cena sa rovná cene, ktorú navrhovatelia uhradili ako cenu za dielo. Vzhľadom k tomu mal za to, že navrhovatelia sa nestali vlastníkmi bytu a garáže (a už vôbec nie podielu na priľahlom pozemku, ktorý ani nebol predmetom zhotovovania, ale mal sa previesť samostatnou kúpnou zmluvou) originárnym spôsobom jeho výstavbou. Konštatoval, že k takejto situácii by došlo len za predpokladu, že by si to účastníci nedohodli v zmluve inak (t.j. že by si účastníci nedohodli, že vlastnícke právo k predmetu diela nadobudnú až po jeho dokončení na základe samostatne uzavretej kúpnej zmluvy), zároveň by išlo o stavbu nehnuteľnosti na pozemku navrhovateľov, pričom aj samotné stavebné povolenie vykonaného odporcom na meno navrhovateľov. Pred posúdením oprávnenosti navrhovateľov domáhať sa nahradenia prejavu vôle odporcu uzavrieť s

nimi kúpnu zmluvu sa vysporiadal s otázkou platnosti, resp. neplatnosti právneho úkonu odstúpenia od zmluvy o dielo vykonaného odporcom listom zo dňa 29.10.2002 s odôvodnením, že napriek tomu, že odporca s navrhovateľom zaslal dve výzvy na uzavretie kúpnej zmluvy č. XX/XXXX zo dňa 23.08.2002 a 129/2002 zo dňa 30.09.2002, títo do dňa odstúpenia od zmluvy návrhy kúpnych zmlúv nepodpísali, nenapísali prípadné výhrady k nim, ani inak na túto situáciu písomne ani telefonicky nereagovali. Stotožnil sa s právnou argumentáciou navrhovateľov ohľadom neplatnosti tohto odstúpenia od zmluvy o dielo odporcom v plnom rozsahu s tým, že nakoľko si zmluvné strany dohodli písomnú formu zmluvy o dielo (vrátane jej akýchkoľvek zmien vo forme písomných dodatkov pod sankciou neplatnosti), aj odstúpenie musí byť urobené v písomnej forme, musí byť druhej strane doručené, pričom ten, kto od zmluvy odstupuje, je viazaný dôvodom odstúpenia vymedzeným v tomto písomnom právnom úkone. Uviedol, že odporca doručenie návrhov zmlúv navrhovateľom zo dňa 23.08.2002 a 30.09.2002 nepreukázal napriek tomu, že ho v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno a dôvodom odstúpenia vymedzeným v jeho odstúpení od zmluvy je pritom viazaný. Mal tiež za to, že z odstúpenia nie je ani zrejmé, či návrhy kúpnych zmlúv, na ktoré sa odporca odvolával, sa obsahovo týkali prevodu bytu, garáže alebo len prevodu pozemkov, pričom čl. II bod 9 umožňoval odporcovi odstúpiť od zmluvy o dielo len vtedy, ak navrhovatelia odmietnu uzatvoriť zmluvu o kúpe pozemku, nie však aj zmluvu o kúpe bytu alebo garáže. Vyslovil názor, že len neoprávnené odmietnutie uzavrieť kúpnu zmluvu na pozemok navrhovateľmi by zakladalo zákonný dôvod na odstúpenie od zmluvy odporcom a pri oprávnenom „odmietnutí“ takýto dôvod nie je daný, nakoľko by sa to priečilo dobrým mravom a bolo by to zo strany odporcu kedykoľvek zneužiteľné v jeho prospech. Nemal ani za zrejmé, akú formu konania predstavuje odmietnutie uzavrieť kúpnu zmluvu, teda či musí ísť o výslovný právny úkon alebo aj právny úkon urobený mlčky, pričom pod pojmom „odmietnutie“ treba rozumieť výslovne urobený právny úkon, z ktorého ej nepochybne zrejmé, že konajúci odmietol (nemal záujem) uzavretie kúpnej zmluvy (čo je v rozpore s tým, že navrhovatelia sa viackrát písomne obrátili na odporcu, aby s nimi uzavrel kúpne zmluvy), nestačí len skutočnosť, že na výzvu nereagoval (ku ktorému by mohlo dôjsť z rôznych príčin). Považoval aj za nelogické, aby navrhovatelia zaplatili vopred celú kúpnu cenu (cenu diela) a následne by bezdôvodne odmietli podpísať kúpnu zmluvu, na základe ktorej by sa po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností stali vlastníkmi diela, zrejme nastala len chyba v komunikácii medzi účastníkmi ohľadom podpisovania kúpnych zmlúv. Z predložených listinných dôkazov mal za zrejmé, že navrhovatelia boli ochotní s odporcom uzavrieť kúpne zmluvy, viackrát ho listami k tomu vyzývali a návrhy kúpnych zmlúv, na ktoré sa odvolával odporca, im neboli predložené, ich predloženie odporca nepreukázal. Pokiaľ im boli predložené iné návrhy kúpnych zmlúv, a to č. XX/ XXXX a XX/XXXX, na ktoré odporca v odstúpení od zmluvy o dielo sa neodvolával, v návrhu č. XX/XXXX boli nezrovnalosti v označení garáže, výmery podlahovej plochy bytu (správne malo byť 121,85m2 a nie 123,42m2), ktoré nezrovnalosti navrhovatelia žiadali odstrániť a v návrhu č. XX/XXXX, ktorý nebol podpísaný odporcom, čísla výmery uvedené neboli navrhovateľom jasné, za ktorým účelom kontaktovali odporcu, ktorý sa s nimi odmietol stretnúť. Toto považoval za irelevantné, nakoľko odstúpenie sa týkalo návrhov kúpnych zmlúv č. XX/XXXX a XXX/XXXX, ktorých doručenie a odmietnutie podpísania navrhovateľmi odporca v konaní nepreukázal. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd prvého stupňa odstúpenie od zmluvy o dielo vykonané odporcom písomne listom zo dňa 29.10.2002 nepovažoval za platný právny úkon.

Ohľadom nároku na nahradenie prejavu vôle odporcu uzavrieť s navrhovateľmi kúpnu zmluvu poukázal na čl. IV bod 1 písm. b/, čl. I body 1, 2, 3, čl. II body 4, 8 a čl. II ods. 9, čl. IV bod 2 zmluvy o dielo v zmysle ktorých zhotoviteľ (odporca) zaviazal v lehote do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia uzavrieť zmluvu o prevode predmetu zmluvy a príslušného podielu pozemku do vlastníctva objednávateľa, vrátane podania návrhu na vklad vlastníckeho práva v prospech objednávateľa do katastra nehnuteľností za predpokladu, že vo vzťahu k zhotoviteľovi nemá žiadne finančné záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy. V čl. I zmluvy je presne popísaný predmet budúceho prevodu tak, že ide o byt č. F. X o rozlohe 121,85 m2 na 2. podlaží nachádzajúci sa v objekte F., súbor obytných domov E. X. - Š. L. na parc.č. XXX/X - zastavaná plocha, zapísané na LV č. XXXX, vrátane spoluvlastníckeho podielu spoločných častí podľa prílohy č. 3, podielu inžinierskych sietí (VN, NN, kanalizačná prípojka, prípojka plynu, vodovodu a telefónna prípojka). Neoddeliteľnú súčasť zmluvy tvorí plán bytu je priložený k zmluve ako dodatok ako dodatok č. 2. V čl. II body 4, 8 ako aj v ostatných bodoch zmluvy je upravená cena výstavby bytu s tým, že táto zároveň bude tvoriť cenu uvedenú na zmluve o prevode vlastníckeho práva predmetu zmluvy pri vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Konštatoval, že v cene predmetu zmluvy je zahrnutý spoluvlastnícky podiel spoločných častí,

inžinierskych sietí, spoločných zariadení a spoločného príslušenstva domu a príslušenstvo každého bytu, v cene bytu sú tiež zahrnuté náklady na projektovú dokumentáciu a inžiniersku činnosť, ktorá súvisí s predmetom zmluvy a v čl. II bod 9 účastníci vymedzili aj cenu pozemku, a to tak, že táto cena nie je obsiahnutá v cene bytu a v čase podpisu tejto zmluvy je trhová cena určená zhotoviteľom 1m2/900,- Sk, pričom túto cenu bolo možné zvýšiť len na základe zákonom stanovenej vyhlášky, ako aj upravená veľkosť v budúcnosti prevádzaného priľahlého pozemku, a to tak, že objednávateľ sa zaviazal odkúpiť časť pozemku pripadajúcu percentuálne na jeho rozlohu bytu. V čl. IV bod 2 písm. e/ sa strany dohodli na tom, že v prípade prevodu pozemku nachádzajúceho sa pod objektom, na ktorom sa nachádza predmet zmluvy, je objednávateľ povinný uhradiť pomernú časť ceny podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu tak, ako bude vyčíslený a v čl. IV bod 2 zmluvy je dohodnutý záväzok objednávateľ na výzvu zhotoviteľa prevziať predmet zmluvy v lehote a na mieste určenom v tejto výzve.

Súd prvého stupňa z prejavov oboch zmluvných strán, ale aj následného správania sa navrhovateľov a odporcu (prijatie peňažnej sumy ceny diela odporcom, ktorá mala zodpovedať kúpnej cene pri prevode, odovzdanie bytu na základe preberacieho protokolu zo dňa 08.04.2002, apod.) aj zo samého písomného prejavu, ktorý je obsahom posudzovanej zmluvy, považoval vôľu zmluvných strán v budúcnosti uzavrieť kúpnu zmluvu, zakotvená v samotnej zmluve o dielo, za nepochybnú., čo vyplýva aj z viacerých ustanovení predmetnej zmlúv, napr. čl. IV bod 1 písm. b/, I body 1, 2, 3, II body 4, 8 čl. II ods. 9, čl. IV bod 2, a pod. zmluvy. Za neplatnú nepovažoval ani zmluvu o budúcej zmluve, obsiahnutú v samotnej zmluve o dielo z dôvodu nedostatočnej identifikácie predmetu budúceho prevodu (predaja), keďže určenie obsahu v zmluve chýbajúcich údajov vyplýva zo všeobecne záväzného právneho predpisu (), ktorý určuje nielen spôsob určenia spoluvlastníckych podielov spoločných častí, ale aj vymedzuje aj predmet spoluvlastníctva. Mal za to, že medzi účastníkmi bola zároveň v rámci obsahu samotnej zmluvy o dielo na výstavbu bytu, platne uzavretá v písomnej forme zmluva o budúcej zmluve na prevod vlastníckeho práva k bytu, garáži a príslušných spoluvlastníckych podielov na priľahlom a zastavanom pozemku, ktorá zakladala jednostranne povinnosť odporcu v lehote do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia uzavrieť s navrhovateľmi zmluvu o prevode predmetu zmluvy a príslušného podielu pozemku do vlastníctva navrhovateľov do katastra nehnuteľností. Taktiež mal za to, že táto zmluva o budúcej kúpnej zmluve zároveň obsahovala všetky podstatné náležitosti budúcej kúpnej zmluvy, preto z hľadiska formy išlo o platne uzavretý záväzkovo-právny vzťah. Nesplnením povinnosti zo strany odporcu uzavrieť s navrhovateľmi riadnu kúpnu zmluvu po tom, čo nadobudlo právoplatnosť kolaudačné rozhodnutie, vznikol navrhovateľom nárok domáhať sa nahradenia prejavu vôle odporcu prostredníctvom súdu v zmysle .

Vychádzal zo zistenia, že navrhovatelia sa dozvedeli o existencii kolaudačného rozhodnutia až dňa 08.04.2002 zo zápisu o odovzdaní a prevzatí bytu spísaného dňa 8.4.2002, hoci kolaudačné rozhodnutie bolo vydané ešte dňa 05.12.2000. Mal za to, že pokiaľ mal odporca doručené kolaudačné rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť, mal si splniť svoju zmluvnú povinnosť podľa čl. VII bod 1 zmluvy o dielo a odporca sám spôsobil zmarenie splnenia uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva bytu od nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia, od ktorej mala začať plynúť 30 dňová lehota podľa čl. IV bod 1 písm. b/ zmluvy o dielo, pretože navrhovateľov v dohodnutej 15. dňovej lehote nevyzval písomne na preberacie konanie a neoboznámil ich tak o kolaudácii v dohodnutej dobe. Vyslovil názor, že aj keď v právnej praxi nie je jednoznačne ustálené, či jednoročná lehota v rámci ustanovení o budúcej zmluve má povahu lehoty prekluzívnej alebo lehoty premlčacej, v predmetnej veci sú dôvody hodné osobitného zreteľa, a to v tom, že navrhovatelia vyplatili odporcovi celú cenu prevádzaných nehnuteľností, odporca nemá záujem dobrovoľne previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na navrhovateľov, voči odporcovi sa vedie 18 exekučných konaní, z ktorých je zrejmé, že odporca nemá žiadne prostriedky na prípadné vrátenie ceny diela navrhovateľom (okrem toho, vzhľadom na prebiehajúce exekúcie na majetok odporcu by to už ani samostatne urobiť nemohol), navrhovatelia si pre účely kúpy týchto nehnuteľností zobrali úver, ktorý musia aj v súčasnosti splácať, pričom táto povinnosť by im zostala aj v prípade, ak by sa nestali vlastníkmi predmetných nehnuteľností a tiež, že navrhovatelia sa starajú o maloletú dcéru a nemajú inú možnosť bývania ako v predmetnom byte. Konštatoval, že to boli navrhovatelia, ktorí viackrát listami zo dňa 20.11.2001, 07.12.2001, 17.01.2002, 21.03.2002, 28.03.2002 a 04.04.2002 žiadali odporcu o uskutočnenie preberajúceho konania k bytu, pričom aj v žiadosti o odovzdanie a prebratie bytu a garáže zo dňa 07.12.2001, a tiež v liste zo dňa 11.01.2002 navrhovatelia konštatujú, že ich odporca zatiaľ písomne nevyzval na preberacie konanie.

Mal za to, že odporca, ktorý si svoju povinnosť podľa čl. VII bod 1 zmluvy o dielo na výstavbu bytu nesplnil, jednal spôsobom odporujúcim dojednaniam v zmluve o dielo na výstavbu bytu, poškodzujúc navrhovateľov, využívajúc ich právnu nevedomosť, využívajúc závislosť navrhovateľov na svojvôli odporcu vyzvať ich na preberacie konanie a tým ich oboznámiť s plynutím lehoty na kúpu bytu. Vyslovil tiež, že o včasnosti uplatnenia žalobného návrhu napokon svedčí aj skutočnosť, že dňa 08.04.2002 zmluvné strany písomne predĺžili svoj záväzok uzatvoriť kúpnu zmluvu na byt č. X a garáž č. X v zmysle zmluvy o dielo, a to z dôvodu, že dňa 08.04.2002 potvrdili podpísanie kúpnej zmluvy do budúcnosti, čím spôsobili plynutie novej lehoty na jej uzatvorenie opätovne od 08.04.2002, keď účastníci konania v písomne uzavretej dohode o vyrovnaní sa výslovne dohodli, že kúpnu zmluvu na byt č. X, garáž č. X a kúpnej zmluvy na pomernú časť ako zastavaného a priľahlého pozemku uzatvoria po uzavretí dohody o vyrovnaní zo dňa 08.04.2002, pretože v dohode o vyrovnaní sa výslovne dohodli, že podpisom kúpnej zmluvy na byt č. X, garáž č. X a kúpnej zmluvy na pomernú časť ako zastavaného, tak aj priľahlého pozemku v súlade s čl. II ods. 9 zmluvy o dielo na výstavbu bytu zo dňa 14.12.1999 považujú obe zmluvné strany svoje finančné záväzky voči sebe za vyrovnané.

Nakoľko súd prvého stupňa nepovažoval (na rozdiel od navrhovateľov) navrhovateľmi formulovaný petit žaloby ako petit alternatívny (ani eventuálny), ale považoval ho ako dva samostatné nároky (petity), každý opierajúci sa o iné právne zdôvodnenie, preto žalobný návrh v časti, v ktorej sa navrhovatelia domáhali určenia, že sú originárnymi vlastníkmi predmetných nehnuteľností, a to ich výstavbou, s poukazom na uvedené argumenty ako nedôvodný zamietol. Konanie v časti, v ktorej sa navrhovatelia domáhali aj zaplatenia sumy 174.367,35 Sk, zastavil, nakoľko navrhovatelia pred prvým pojednávaním vo veci samej vzali návrh v tejto časti späť, pričom súhlas odporcu s týmto späťvzatím nebol potrebný. O trovách konania v zastavenej časti rozhodol podľa prvá veta a odporcovi náhradu trov konania nepriznal s poukazom na to, že mu žiadne trovy v súvislosti s konaním nevznikli a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu rov konania.

Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie navrhovatelia i odporca.

Navrhovatelia žiadali rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa určenia vlastníctva zmeniť a ich návrhu aj v tejto časti vyhovieť dôvodiac tým, že v konaní preukázali, že odporcovi zaplatili celú cenu diela na základe uzatvorenej Zmluvy o dielo na výstavbu bytu podľa § 631 Obč.zák., v čl. II bod 1 ktorej sa zmluvné strany dohodli, zhotoviteľ, t.j. odporca im zhotoví ako objednávateľovi predmet zmluvy za dohodnutú cenu 1.937.415,- Sk. Boli preto toho názoru, že o riginárnym, spôsobom nadobudli vlastnícke právo k bytu č. X (pôvodne F. X), nachádzajúcom sa na X. nadzemnom podlaží stavby bytovka blok F. so súp.č. XXX v kat. území E. X., spolu s garážou č. X, ktorá sa nachádza na 1. nadzemnom podlaží stavby so súp.č. XXX v kat.úz. E. X.. Mali za to, že najneskôr prevzatím dokončeného predmetu diela nadobudli originárnym spôsobom vlastnícke právo k predmetnému bytu a tento spolu s garážou majú vo svojom bezpodielovom spoluvlastníctve manželov od 08.04.2002.

Súčasne podaním zo dňa 25.05.2011 vzali navrhovatelia v zamietajúcej časti (v ktorej podali odvolanie), t.j. v časti určenia vlastníctva k bytu č. X, nachádzajúcom sa na X. nadzemnom podlaží stavby v bytovke blok D so súp.č. XXX v kat.úz. E. X., spolu s garážou č. X, nachádzajúcou sa na X. nadzemnom podlaží stavby so súp.č. XXX v kat.úz. E. X., späť a žiadali v tejto časti konanie zastaviť.

Odporca žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na to, že navrhovatelia vo svojom liste odpoveď na list č.j. 158/2002 jasne uviedol, že začiatkom septembra 2002 prevzal od jeho pracovníčky pani B. návrhy predmetných zmlúv, a to ešte pred odstúpením od zmluvy, ktoré bolo až o necelé dva mesiace. Za nepravdivé tvrdenie považoval tvrdenie navrhovateľov, že ho hľadali na ul. D. v septembri 2002, pričom ich spoločnosť zmenila sídlo až v januári 2003 a všetka korešpondencia bola dovtedy vedená zo sídla spoločnosti na ul. V. v A., na ktorú navrhovatelia aj písali. A adresa V. X (nie D.) je uvedená aj na jeho odstúpení od zmluvy vrátane reakcií navrhovateľov. Za hodnoverný dôkaz nepovažoval tvrdenie navrhovateľov, že mu svoje výhrady k prevzatým zmluvám telefonicky oznámili. Nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa ohľadom neplatnosti odstúpenia od zmluvy z dôvodu, že navrhovatelia nepodpísali dva návrhy zmlúv, a to konkrétne č. XX/XXXX a XXX/XXXX zo dňa 30.09.2002, nakoľko

v zmluve uzatvorenej s navrhovateľmi nebolo napísané akou formou treba odstúpiť od zmluvy. Mal za to, že bolo preukázané, že navrhovateľom boli návrhy príslušných zmlúv doručené a boli na ich podpísanie v súlade s uzatvorenou zmluvou písomne vyzvaní, čo aj potvrdili, avšak nepreukázali, že sa k nim vyjadrili alebo, že by k nim mali výhrady, prípadne nejasnosti, čo považoval za odmietnutie ich podpísania a tvrdenia navrhovateľov za účelové. Nesúhlasil ani s tvrdením navrhovateľov, že sa o skutočnosti, že právoplatné kolaudačné rozhodnutie zo dňa 05.02.2000, bolo právoplatné, dozvedeli až z jeho listu zo dňa 08.02.2002, nakoľko navrhovatelia podľa zápisu o ohliadke zo dňa 25.10.2001 nechceli z dôvodu závad byt prevziať a po ich odstránení mu sami oznámili a navrhli termín 13.12.2001 na prevzatie bytu s garážou. Uviedol, že o tom, že prebehla kolaudácia, oznámil aj Štátnemu fondu rozvoja a bývania, ktorý poskytol navrhovateľom pôžičku vrátane nenávratného príspevku a po kolaudácii upravil, navrhovateľom aj ostatným vlastníkom výšku úrokovej sadzby v súlade s úverovou zmluvou. Považoval za preukázané, že navrhovatelia o kolaudácii bytu a garáže vedeli ešte pred 13.12.2001, kedy navrhli prevzatie bytu. Bol preto toho názoru, že jednoročná lehota na základe zmluvy o budúcej zmluve márne uplynula. Namietal tvrdenie súdu prvého stupňa, že zneužil nevedomosť navrhovateľov o kolaudácii stavby ani ďalšie tvrdenia, pretože vzniknutá situácia nenastala len z jeho strany, ale preukázateľne aj zo strany navrhovateľov. Poukázal aj na prebiehajúce konanie na Okresnom súde Bratislava I o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy pod sp.zn. medzi ním a navrhovateľmi, predmetom ktorého sú tie isté nehnuteľnosti od 15.01.2003, preto považoval tieto konania za duplicitné.

Navrhovatelia vo vyjadrení k odvolaniu odporcu žiadali rozsudok súdu prvého stupňa v jeho vyhovujúcej časti ako vecne správny potvrdiť poukazujúc na to, že odporca vo svojom, odvolaní neuvádza žiadne relevantné dôvody na jeho zrušenie. Poukázali na to, že odporcovi zaplatili celú cenu diela na základe uzatvorenej zmluvy o dielo na výstavbu bytu, v ktorej sa odporca zaviazal zhotoviť predmet zmluvy za dohodnutú cenu 1.937.415,- Sk a previesť na nich vlastnícke právo k predmetu diela, pričom odporca si svoju povinnosť nesplnil a peniaze im nevrátil. Konštatovali, že odporca nepreukázal doručenie im návrhov kúpnych zmlúv č. XX/XXXX zo dňa 23.08.202 a č. XXX/XXXX zo dňa 30.09.2002, pre ktorých údajné odmietnutie odstúpil od Zmluvy o dielo, tieto návrhu kúpnych zmlúv im neboli doručené, preto ani nemohli odmietnuť ich uzavretie. Namietali existenciu listu odporcu zo dňa 08.02.2002, čo odporca ani nepreukázal. Uviedli, že v konaní bol predložený ako dôkaz o oboznámení o kolaudácii listinný dôkaz zo dňa 08.04.2002, kedy došlo k odovzdaniu a prevzatiu predmetného bytu č. X a garáže č. X, kde sa zistilo, že odporca znížil výmeru garáže na 19,5m2 oproti 24m2, čo účastníci urovnali Dohodou po urovnaní zo dňa 08.04.2002. Pokiaľ išlo o reklamáciu uloženia parkiet dňa 25.10.2001, uviedli, že ani pri tejto nedošlo k oznámeniu kolaudácie, pritom nešlo o preberacie konanie k bytu, ale len o ohliadku bytu, o čom svedčí aj zápis z ohliadky zo dňa 25.10.2001. Mali za to, že ich žiadosť o odovzdanie bytu a garáže adresovaná odporcovi, preukazuje, že im odporca byt ani garáž neodovzdala až do 08.04.2002 a že ich písomne nevyzval na prevzatie bytu a garáže v dohodnutej lehote, ako aj zaplatenie odporcovi celej kúpnej ceny. Nakoľko Dohoda o urovnaní bola písomne uzavretá dňa 08.04.2002, mali za to, že lehota na podanie žaloby o nahradenie prejavu vôle podanej na súd dňa 01.04.2000, márne neuplynula. Konštatovali tiež, že konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. bolo právoplatne skončené rozsudkom zo dňa 16.12.2004 č.k. -93 a netvorí prekážku veci rozhodnutej, pričom návrh na určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy bol zamietnutý z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu práve z dôvodu, že prebieha toto konanie a odôvodnením, že navrhovatelia sa môžu domáhať a domáhajú sa žalobou podanou dňa 08.02.2002 priamo plnenia, čím sa odstráni ich stav neistoty. Namietali tvrdenie odporcu aj o tom, že sa dozvedeli od Štátneho fondu rozvoja bývania o kolaudácii, o čom doložili dôkaz o tom, že to bolo až v roku 2005 a z listu zo dňa 12.07.2005 zaslaného im Štátnym fondom rozvoja bývania až po podaní žaloby v tejto veci je zrejmé, že tento obdržal kolaudačné rozhodnutie až dňa 06.07.2005.

Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd ( ) prejednal vec podľa len vo vyhovujúcej časti podľa , keď po späťvzatí návrhu navrhovateľmi v zamietajúcej časti týkajúcej sa návrhu na určenie vlastníctva a podaní odvolania navrhovateľmi v tejto časti, vzali navrhovatelia následne v tejto časti návrh späť, a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.

Odvolanie môže odvolací súd vybaviť aj tak, že pripustí vzatie návrhu na začatie konania späť, alebo schváli zmier ( ).

Ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví ( ).

Navrhovatelia podaním zo dňa 25.05.2011 vzali svoj návrh v zamietajúcej časti týkajúcej sa určenia vlastníctva k predmetnému bytu a garáži (v ktorej časti podali odvolanie) späť a žiadali v tejto časti konanie zastaviť. Odvolací súd vyzval odporcu na vyjadrenie sa, či s týmto späťvzatím súhlasí s doložkou, že ak sa nevyjadrí v určitej lehote, bude sa predpokladať, že nemá námietky v súlade s ust. a keďže sa odporca ani na urgenciu odvolacieho súdu na túto výzvu nevyjadril, bol naplnený predpoklad ust. , že k späťvzatiu návrhu navrhovateľov v zamietajúcej časti nemal námietky.

Odvolací súd preto späťvzatie návrhu navrhovateľov v zamietajúcej časti týkajúcej sa určenia vlastníctva pripustil, rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti zrušil a konanie zastavil (, , ).

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody ( ).

Odvolací súd považoval vykonané dokazovanie súdom prvého stupňa za dostatočné a z neho vyplývajúce skutkové a právne závery za správne a s odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočné a presvedčivé a v ktorom sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými právnymi a skutkovo relevantnými otázkami danej veci, sa aj odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje ( ). Preto odvolací súd svojím odôvodnením len zdôrazňuje správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach (§ 50 a ods. 1 Obč. zák.).

Ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté (§ 50a ods. 2 Obč. zák.).

Forma zmluvy o budúcej zmluve je obligatórne písomná a určenie doby, do ktorej sa má konečná zmluva uzavrieť, je obligatórnou súčasťou zmluvy o budúcej zmluve a tiež predpokladom jej platnosti. K určeniu doby musí dôjsť nepochybným, určitým a zrozumiteľným spôsobom, ktorý sa však nemusí viazať na konkrétny dátum. Zmluva o budúcej zmluve však musí obsahovať podstatné náležitosti zmluvy, ktorá má byť uzavretá, ktoré sú ustanovené v kogentných ustanoveniach zákona alebo môžu vyplývať z dohody účastníkov. Platná zmluva o budúcej zmluve zakladá jej účastníkom domôcť sa uzavretia konečnej zmluvy aj súdne. Žalobu na nahradenie vôle súdnym rozhodnutím možno úspešne podať do jedného roka od uplynutia doby dohodnutej na uzavretie konečnej zmluvy.

Je nepochybné, že účastníci uzavreli dňa 14.12.1999 zmluvu o dielo na výstavbu bytu podľa , predmetom ktorej bolo zhotovenie diela - výstavba bytu č. F. o rozlohe 121,85m2 na X. podlaží nachádzajúceho sa v objekte F.. súbor obytných domov E.Á. X. - Š. L. na par.č. XXX/X zastavaná plocha, zapísané na LV č. XXX, vrátane spoluvlastníckeho podielu spoločných častí podľa prílohy č. 3, podielu inžinierskych sietíza dohodnutú cenu 1.937.415,- Sk, ktorá mala tvoriť cenu na zmluve o prevode vlastníckeho práva predmetu zmluvy pri vklade vlastníckeho práva do

katastra nehnuteľností. Odporca (zhotoviteľ) sa zaviazal zhotoviť predmet zmluvy pre navrhovateľov (objednávateľa) v lehote najneskôr do 30.04.2000 v zmysle č. III bod 1 zmluvy a za deň zhotovenia sa podľa čl. III bod 2 zmluvy považuje deň nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia. Dielo sa má za ukončené podľa čl. III bod 3 zmluvy zápisničným odovzdaním kompletného diela podľa projektovej dokumentácie vrátane právoplatného kolaudačného rozhodnutia. Odporca bol povinný v zmysle čl. IV bod 1 písm. b/ zmluvy do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia uzavrieť zmluvu o prevode predmetu zmluvy a príslušného podielu pozemku do vlastníctva objednávateľa, vrátane návrhu na vklad vlastníckeho práva v prospech navrhovateľov do katastra nehnuteľností za predpokladu, že vo vzťahu k odporcovi nemali žiadne finančné záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy. Z čl. VII bod 1 zmluvy vyplýva dohoda zmluvných strán, že po kolaudácii odporca (zhotoviteľ) písomne vyzve navrhovateľov(objednávateľa) na preberacie konanie najneskôr do 15 dní odo dňa právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia a aspoň 5 dní vopred a z čl. IV bod 2 písm. d/ vyplýva povinnosť navrhovateľov (objednávateľa) na výzvu odporcu (zhotoviteľa) prevziať predmet zmluvy v lehote a na mieste určenom v tejto výzve.

Súd prvého stupňa správne postupoval keď predovšetkým skúmal otázku platnosti, resp. neplatnosti odstúpenia odporcu od predmetnej zmluvy o dielo listom odporcu zo dňa 29.10.2002 a s touto otázkou sa aj správne vysporiadal. Pokiaľ odporca v odvolaní namietal, že ide o duplicitné konanie, pretože na Okresnom súde Bratislava I prebieha konanie o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy pod sp.zn. medzi ním a navrhovateľmi, táto jeho námietka nebola dôvodná, pretože pred posúdením nároku navrhovateľov na nahradenie prejavu vôle odporcu uzavrieť s navrhovateľmi kúpnu zmluvu na prevod vlastníckeho práva k bytu, garáži a spoluvlastníckeho podielu na zastavanom a priľahlom pozemku, musel sa ako s prejudiciálnou otázkou vysporiadať predovšetkým s otázkou platnosti, resp. neplatnosti odstúpenia odporcu od predmetnej zmluvy o dielo.

Odporca listom zo dňa 29.10.2002 odstúpil od zmluvy o dielo v zmysle čl. II ods. 9 zmluvy o dielo z dôvodu, že navrhovateľom poslal dve výzvy na uzavretie kúpnej zmluvy č. XX/XXXX zo dňa 23.08.2002 a č. XXX/XXXX zo dňa 30.09.2002 a že aj napriek tomu, že im boli obidve tieto výzvy doručené a pre kúpne zmluvy vrátane návrhov na vklad do príslušného katastra nehnuteľností si prišli osobne po jeho výzve, podpísané kúpne zmluvy nedoručili, nenapísali k nim prípadné výhrady k ich zneniu a ani inak na túto situáciu písomne ani telefonicky nereagovali. Súd prvého stupňa sa s otázkou neplatnosti tohto odstúpenia odporcu od zmluvy o dielo správna a náležite vysporiadal a odvolací súd v tomto smere len zdôrazňuje, že odporca nielenže nepreukázal doručenie návrhov kúpnych zmlúv č. XX/XXXX zo dňa 23.08.2002 a XXX/XXXX zo dňa 30.09.2002 navrhovateľom, ale ani článok II bod 9 odporcovi takéto odstúpenie od zmluvy o dielo neumožňoval, nakoľko podľa tohto dôvodom pre odstúpenie odporcu od zmluvy o dielo je odmietnutie uzavretia zmluvy o kúpe pozemku, resp. nevyplatenie kúpnej ceny a nie odmietnutie uzavretia kúpnych zmlúv, predmetom ktorých mal byť byt a garáž.

Súd prvého stupňa správne posúdil aj samotný nárok navrhovateľov na nahradenie prejavu vôle odporcu uzavrieť kúpnu zmluvu na prevod vlastníckeho práva k vystavanému bytu, garáži a spoluvlastníckeho podielu na zastavanom a priľahlom pozemku.

Z čl. IV bod 1 písm. b/ zmluvy o dielo uzavretej medzi účastníkmi nepochybne vyplýva povinnosť odporcu ako zhotoviteľa v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia predmetu zmluvy a príslušného podielu pozemku do vlastníctva navrhovateľov ako objednávateľa, vrátane návrhu na vklad vlastníckeho práva v prospech navrhovateľov do katastra nehnuteľností za predpokladu, že vo vzťahu k nemu ako zhotoviteľovi nemá finančné záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy. V danom prípade nebola pochybná ani vôľa zmluvných strán v budúcnosti uzavrieť kúpnu zmluvu s dostatočne identifikovaným predmetom budúceho prevodu. Medzi účastníkmi bola v rámci obsahu samotnej zmluvy o dielo na výstavbu bytu platne písomne uzavretá aj zmluva o budúcej zmluve na prevod vlastníckeho práva k bytu, garáži a príslušných spoluvlastníckych podielov na priľahlom a zastavanom pozemku, ktorá zakladala vyššie uvedenú povinnosť odporcu uzavrieť s navrhovateľmi v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia túto zmluvu o prevode do vlastníctva navrhovateľov, vrátane podania návrhu na vklad ich vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Odporca mal povinnosť písomne vyzvať navrhovateľov na preberacie konanie najneskôr do 15 dní odo dňa právoplatnosti

kolaudačného rozhodnutia a aspoň 5 dní vopred (čl. VII bod 1 zmluvy o dielo). Súd prvého stupňa dospel na základe vykonaného dokazovania k správnemu záveru, že odporca si túto svoju povinnosť napriek existencii kolaudačného rozhodnutia zo dňa 05.12.2000 nesplnil, v dôsledku čoho vznikol navrhovateľom nárok domáhať sa nahradenia prejavu vôle odporcu prostredníctvom súdu ( Obč.zák., ). Námietka odporcu, že navrhovatelia si tento svoj nárok neuplatnili v jednoročnej lehote, nebola dôvodná, nakoľko nepreukázal svoje tvrdenia o údajnej vedomosti navrhovateľov o právoplatnom kolaudačnom rozhodnutí, a tým aj o dohodnutej dobe na uzavretie zmlúv o predmetnom prevode a odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že sa o existencii tohto kolaudačného rozhodnutia mohli navrhovatelia dozvedieť najneskôr až dňa 08.04.2002 zo zápisu o odovzdaní a prevzatí bytu. Pokiaľ odporca poukazoval na zápis z ohliadky bytu zo dňa 25.10.2001, tento nesvedčí o vedomosti navrhovateľov o kolaudácii, išlo o reklamáciu závad v byte a ani žiadosti navrhovateľov o odovzdanie a prevzatie bytu, ktorými títo len vyzývali odporcu na plnenie si jeho povinnosti bez ohľadu na to, že by boli uvádzali vedomosť o existencii kolaudačného rozhodnutia. K tvrdeniu odporcu, že navrhovatelia mali mať tiež vedomosť o právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia od Štátneho fondu rozvoja bývania, ktorému mal právoplatnosť kolaudačného rozhodnutia oznámiť a na základe čoho tento mal navrhovateľom v súvislosti s tým aj upraviť výšku úrokovej sadzby úverovej zmluvy, navrhovatelia s vyjadrením k jeho odvolaniu doložili list Štátneho fondu rozvoja bývania zo dňa 12.07.2005, v ktorom im tento oznamuje, že obdržal kolaudačné rozhodnutie dňa 06.07.2005 s právoplatnosťou dňa 11.12.2000 a že im dňa 12.07.2005 ruší rozhodnutie o zvýšenom úroku k zmluve o úvere.

Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené rozsudok súdu prvého stupňa vo vyhovujúcej časti nahradenia prejavu vôle odporcu vrátane trov konania podľa potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa a v potvrdzujúcej časti rozsudku, v ktorej boli navrhovatelia úspešní a podľa prvá veta v zastavujúcej časti, kedy zastavenie konania v zamietajúcej časti zavinili navrhovatelia, a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.