Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Co-66-2012.pdf
PDF · 99.02 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/66/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Márie Kupkovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci žalobcu Slovenská republika - Štátne lesy Tatranského národného parku so sídlom Tatranská Lomnica, zast. JUDr. Mariánom Kollárom so sídlom v Poprade, Mnoheľova 25 za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalobu Ministerstva pôdohospodárstva SR, Bratislava, Dobrovičova 12 proti žalovaným 1/ Ing. X. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. X., Z. S. M., V. XX, ČR, t. č. bytom W. N., W. Q. X, 2/ MUDr. X. H. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. X., Z. S. M., V. XX, 3/ E.. X. M.,nar. XX.XX.XXXX, bytom M., R. X, t. č. bytom M., X. X, 4/ F. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. N., W. Q. č. X, 5/ R. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., T.-J. X, 6/ E.. F. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, 7/ X. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., časť N. W., M. X, zast. AK JUDr. Sidor, s.r.o., Zdravotnícka 6, Poprad o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a o neplatnosť zmlúv s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného v 7. rade proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 05.03.2012 č. k.10C/1138/1998-586 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že výlučným vlastníkom parcely č. 3590/1-zastavaná plocha o výmere 806 m2 v kat. úz. W., ktorá bola vytvorená z parcely č. 3590, zapísanej na LV č. XXXX v kat. úz. W., na základe geo. plánu č. 40/2011, parcely č. 3589/1- ostatná plocha vo výmere 226 m2, kat. úz. W. a parcely č. 3589/6-ostatná plocha o výmere 30 m2, kat. úz. W., ktoré boli vytvorené z parcely č. 3589 zapísaných na LV č. XXXX kat. úz. W. na základe geo. plánu č. 40/2011 je žalobca. Určil, že darovacia zmluva zo dňa 11.08.1998 uzatvorená medzi nebohým J. M. a žalovaným v 4/ rade, kúpna zmluva zo dňa 21.08.1998 uzatvorená medzi žalovaným v 4/ rade a žalovaným v 5/ rade a kúpna zmluva zo dňa 08.10.1998 uzatvorená medzi žalovaným v 5/ rade a žalovaným v 6/ rade a kúpna zmluva zo dňa 15.10.1998 uzatvorená medzi žalovaným v 5/ rade a žalovaným v 7. rade sú neplatné v častiach týkajúcich sa prevodov novovytvorenej parcely č. 3590/1-zastavaná plocha o výmere 806 m2, parcely č. 3589/1-ostatná plocha o výmere 226 m2 a parcely č. 3589/6-ostatná plocha o výmere 30 m2, všetko v kat. úz. W., a to podľa geo. plánu č. 40/2011. Súd prvého stupňa určil, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozsudku.
Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba žalobcu v znení jej poslednej úpravy, ktorá bola pripustená súdom je dôvodná, a preto jej vyhovel. Zdôraznil, že pôvodný žalovaný v 1. rade J. M. nenadobudol v roku 1998 v zmysle práva vlastníctvo na základe notárskeho osvedčenia o nadobudnutí vlastníckeho práva k predchádzajúcim parcelám č. 80/2 a 80/3 kat. úz. W. Q. vydržaním a ktoré sú podľa vypracovaného geometrického plánu č. 40/2011 totožné s terajšími novovyznačenými parcelami v kat. úz. W., a to parcela č. 3590/1 ( vznikla odčlenením od parcely č. 3590 vo vlastníctve žalovaného v 7. rade ) a parcela č. 3589/1 a č. 3589/6 ( vznikli odčlenením od parcely č. 3589 vo
vlastníctve terajšieho žalovaného v 6/ rade ). Súd prvého stupňa zdôraznil, že J. M. nesplnil zákonom stanovené podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, chýbala dobromyseľnosť a nepretržitá 10-ročná držba pozemkov, ktoré by užíval ako vlastné. J. M. nepravdivo osvedčil tieto skutočnosti pred notárom o tom, že dané pozemky nadobudol neformálnymi prevodmi od pôvodných pozemnoknižných vlastníkov pred vyše 20 rokmi a za toto konanie bol v trestnom konaní OS Poprad sp. zn. 6T/107/2002 uznaný vinným zo spáchania prečinu podvodu a bol mu uložený trest. Nesplnenie zákonných podmienok vydržania J. M. vyplývajú aj z prednesu právneho zástupcu žalovaného v 7. rade, ktorý bol právnym zástupcom tohto pôvodne žalovaného účastníka v tom zmysle, že od 70-tych rokov do 90-tych rokov tieto pozemky mali užívať Pozemné stavby Poprad a občianske združenie TJ Červená Hviezda W. Q.. Potom nie je pravdou, že ich užíval v tom istom čase J. M. ako vlastné a v skutočnosti ich ani neužíval. Tiež počas konania vyšlo najavo z prednesu tohto právneho zástupcu, že J. M. si pred spisovaním notárskej zápisnice o osvedčení nadobudnutia vlastníctva k pozemkom vydržaním vôbec nepreveroval pozemnoknižných vlastníkov týchto pozemkov a na základe toho nie je pravda, že pozemky získal neformálnymi prevodmi od pôvodných pozemnoknižných vlastníkov. Menovaný totiž vôbec nevedel kto je vlastníkom týchto pozemkov a nikdy s nimi nejednal. Vzhľadom na to, že pôvodným vlastníkom žalovaných pozemkov a ktorým podľa geo. plánu č. 40/2011, ktorý je súčasťou tohto rozsudku zodpovedajú terajšie žalované novovyznačené parcely v kat. úz. W. je štát a spravuje ich terajší správca Štátne lesy Tatranského národného parku Tatranská Lomnica podľa súdu prvého stupňa je osoba správcu žalovaných pozemkov vo vlastníctve SR nespochybniteľná. Tomuto správcovi patrí stále výkon správy k žalovaným pozemkom od jeho pôvodného zápisu do pozemnoknižnej vložky č. 191 kat. úz. W. Q. a doteraz nedošlo k zmene výkony správy, ku ktorej by mal súd prihliadať. Prvostupňový súd zdôraznil, že predmetom tohto konania je v prvom rade vyriešiť vlastnícke vzťahy v prospech Slovenskej republiky k pozemkom, u ktorých bolo riadne osvedčené, že patria štátu a že ich správu vykonáva tento správca. Ďalej bolo osvedčené zriaďovacou listinou Štátnych lesov Tatranského národného parku Tatranská Lomnica, že tento subjekt vykonáva správu pozemkov v chránenom území Národného parku TANAP. Preto je nad rámec tohto konania riešiť prípadný ďalší výkon správy k žalovaným pozemkom s prihliadnutím na to, či žalované pozemky slúžia alebo neslúžia v súčasnosti k plneniu funkcií lesa. Súd prvého stupňa týmto rozsudkom obnovil pôvodné vlastnícke právo štátu s výkonom správy k pozemkom, k ich doterajším správcom, a to podľa stavu, ktorý tu bol pred neoprávneným osvedčením vydržania vlastníckeho práva J. M. a pred žalovanými neplatnými prevodmi vlastníckeho práva k týmto pozemkom medzi jednotlivými žalovanými ako nevlastníkmi, a to podľa zásady, že nikto nemôže previesť na iného viac práv, než sám má. Bude vecou doterajšieho správcu majetku štátu, aby pri ďalšej správe týchto pozemkov postupoval v súlade s osobitnými predpismi za predpokladu, že sa nebude môcť ďalej spracovať tieto žalované pozemky a ktoré sa tak vlastníkovi ako aj doterajšiemu správcovi majetku štátu týmto rozsudkom vracajú. Súd prvého stupňa dodal, že aj keď sa zmenilo katastrálne územie, v ktorom sú žalované pozemky, naďalej však patria do chráneného územia Národného parku TANAP, v ktorom Štátne lesy Tatranského národného parku Tatranská Lomnica majú osobitné oprávnenie pri správe majetku štátu vyplývajúce zo zriaďovacej listiny osobitných predpisov. Podľa tohto právoplatného rozsudku bude následne vykonaný záznam zmeny vlastníckych vzťahov k novovytvoreným žalovaným pozemkom podľa geometrického plánu, ktorý je súčasťou tohto rozsudku, a to v katastri nehnuteľností a ktoré vykoná po doručení právoplatného rozsudku príslušná správa katastra.
Súd prvého stupňa si vymienil rozhodnúť o trovách konania samostatným rozhodnutím v zmysle § 151 ods. 3 O. s. p.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný v 7. rade, ktorý navrhol rozsudok zmeniť tak, aby žaloba bola zamietnutá, alternatívne navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie pre nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku. Žalovaný v 7. rade poukazuje na to, že v danom prípade je žalobcom štát, avšak tvrdí, že tento nebol zastúpený osobou oprávnenou, pričom správca zastupujúci štát nepreukázal, že k pozemkom, ktoré sú predmetom sporu mu prislúcha správa majetku štátu, čo je aj inou vadou konania, ktorá sa prejavila vo výsledku konania formulovanom vo výroku napadnutého rozsudku, ktorým súd prvého stupňa nielen určil, že vlastníkom daných nehnuteľností je Slovenská republika, ale súčasne rozhodol aj o správe týchto nehnuteľností v prospech ŠL TANAP Tatranská Lomnica čo je aj v rozpore s právnymi predpismi, ktoré určujú, ktorý orgán rozhoduje o správe majetku štátu v prípade sporov o správu, ktoré z vykonaného dokazovania vyplynuli. Súd prvého stupňa sa týmito námietkami podľa jeho názoru nezaoberal, nevyhodnotil ich a na základe nesprávnych skutkových zistení nesprávne vec právne posúdil. Vadný je výrok o určení, že darovacia zmluva a kúpne zmluvy sú neplatné, pretože na takomto určení nemohol mať žalobca
naliehavý právny záujem, keďže sa zároveň domáhal určenia vlastníckeho práva k sporným pozemkom, ktoré boli predmetom právnych úkonov. Žalobca v zastúpení správcu nepreukázal správu majetku štátu, teda sporných pozemkov, ktoré sú predmetom tohto konania. Ak účastníkom konania je štát, tak žaloba musí byť podaná v súlade s § 79 ods. 1 O. s. p. a návrh musí obsahovať označenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu alebo právnickej osoby, ktorá je oprávnená za štát konať. Pozemky, ktoré sú predmetom sporu nemajú Štátne lesy TANAP-u zahrnuté ani v lesnom hospodárskom pláne a nie sú využívané na plnenie funkcií lesov. Túto skutočnosť potvrdil svedok Ing. M.. Dané pozemky teda nie sú lesnými pozemkami a tieto pozemky ani inak správca nevyužíva na plnenie funkcie lesov. Správca odvodzuje správu majetku štátu k sporným pozemkom zo zápisu v PK č. 191 kat. úz. W. z roku 1926. Ide o zápis v pozemkovej knihe, kde údaje okrem vlastníctva nie sú hodnoverné a čo do druhu pozemkov ich výmery a správy sú len archívnym materiálom. Je zrejmé aj to, že koncom 60-tych rokov v rámci stavebných aktivít na Štrbskom Plese došlo k zmene správy sporných pozemkov, čo sa prejavilo aj v zápisoch v evidencii nehnuteľností, keď na evidenčných listoch boli vedení iní správcovia - užívatelia týchto pozemkov a užívanie súviselo s aktivitami v tom zmysle, že na jednom z týchto pozemkov bola postavená ubytovňa Pozemných stavieb a na inom pozemku bolo ihrisko Telovýchovnej jednoty Červená Hviezda W. Q.. Tým žalovaný preukázal spornosť správy daných pozemkov žalujúcim správcom. Žalovaný v 7. rade tvrdí, že sporné pozemky nepatria nielen do lesného fondu, ale ani do poľnohospodárskeho pôdneho fondu a v zmysle výpovede svedka Ing. Piteľa, pozemky by mali byť v správe príslušného okresného úradu. O tom, že pozemky nepatria do lesného pôdneho fondu svedčí aj skutočnosť, že Štátne lesy TANAP podali návrh na bývalý Okresný úrad, odbor pozemkový o vydanie rozhodnutia, aby správny orgán rozhodol o tom, či dané pozemky patria alebo nepatria do lesného fondu a o tomto zatiaľ nebolo rozhodnuté. Z dokazovania teda vyplýva, že je pochybné, kto je správcom majetku štátu, sporných pozemkov, či Štátne lesy TANAP-u alebo Obvodný úrad v Prešove, alebo vo vzťahu k jednotlivým pozemkom TJ Červená hviezda W. Q., alebo Pozemné stavby, m.p. Poprad v likvidácii a či vôbec tieto pozemky sú v správe konkrétneho správcu. Vada konania - nedostatok v zastúpení sa teda prejavila priamo vo výroku rozsudku, keď súd určil, že Štátne lesy TANAP sú súčasne správcom žalovaných pozemkov. Rozsudok je podľa žalovaného v 7. rade nepreskúmateľný, keď súd prvého stupňa sa vôbec nevysporiadal s dôkazmi, na základe ktorých sa mal súd v súlade s pokynom odvolacieho súdu vyporiadať s posúdením toho, či žalované pozemky sú lesné alebo nie, lebo preukázanie tejto skutočnosti je rozhodujúce pre posúdenie toho, či správcom daných nehnuteľností môžu byť Štátne lesy TANAP-u. Žalovaný v 7. rade tiež namieta, že výrok o určení neplatnosti právnych úkonov nemá žiaden vplyv na vykonateľnosť rozhodnutia. Žalobca nemá, ani nemôže mať naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právnych úkonov, keď podanou žalobou sa súčasne dožaduje určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom sporných právnych úkonov. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľností nie je daný, ak sa práva k nehnuteľnosti dotýka ďalšia právna zmena v zmysle § 34 ods. 2 Katastrálneho zákona. Uvedený nesprávny postup totiž nepriamo ovplyvňuje aj trovy tohto konania, keď by bolo na ujmu žalovaných, aby znášali trovy aj z úspechu žalobcu ohľadom určenia neplatnosti právnych úkonov, keď nárok na vlastníctvo je vyriešený výrokom o určení vlastníckeho práva. V zmysle týchto dôvodov navrhol žalovaný v 7. rade podanému odvolaniu vyhovieť.
Ostatní účastníci sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 212 ods. 1,2 O.s.p. spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie dôvodné nie je. Je potrebné konštatovať, že súd prvého stupňa vo veci dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil, o veci následne správne rozhodol a skutkové zistenia prvostupňového súdu majú oporu vo vykonanom dokazovaní.
Ako je zrejmé z vykonaného dokazovania, pôvodný žalovaný v 1. rade nebohý J. M. nadobudol vlastníctvo k nehnuteľnostiam pôvodne označeným ako parcely KN 80/2 - ostatná plocha vo výmere 437 m2 a KN 80/3 - zastavaná plocha o výmere 827 m2 osvedčením vyhlásenia o vydržaní týchto nehnuteľností podľa zákona č. 323/1992 Zb. Svoje vlastnícke oprávnenia k týmto nehnuteľnostiam menovaný odvádzal od neformálnych prevodov realizovaných od pôvodných pozemnoknižných vlastníkov pred viac ako 20-timi rokmi (pred 1.7.1998) a tvrdil, že nehnuteľnosti užíval dobromyseľne ako svoje vlastné a v ich užívaní nebol doposiaľ nikým rušený. Osvedčenie o vyhlásení o vydržaní bolo spísané do notárskej zápisnice dňa 1.7.1998 (N 191/98, Nz 191/98).
Vydržanie je jedným zo spôsobov pôvodného nadobudnutia vlastníckeho práva. Jeho základnými podmienkami, pokiaľ právny poriadok tento spôsob nadobudnutia vlastníctva pripúšťa, sú oprávnená držba, uplynutie zákonom určenej vydržacej doby a spôsobilý predmet vydržania. Právne následky vydržania pritom nastávajú vtedy, ak sú splnené všetky podmienky, ktoré právny poriadok pre takéto nadobudnutie vlastníctva vyžaduje. Od účinnosti Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. a to konkrétne od 1.1.1951 do 31.3.1964 vlastníctvo k hnuteľnej i nehnuteľnej veci mohol nadobudnúť ten, kto ju držal oprávnene a nepretržite po dobu troch rokov u hnuteľných vecí a 10 rokov u nehnuteľností. Kto nadobudol oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, mohol si započítať vydržaciu dobu svojho predchodcu a vydržacia doba, ktorá začala plynúť pred 1.1.1951 sa podľa prechodných ustanovení zákona č. 141/1950 Zb. skončila najneskôr uplynutím 10 -ročnej lehoty počítanej od 1.1.1951, ak neuplynula už skôr. Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. účinný od 1.4.1964 oproti uvádzanému skoršiemu právnemu stavu vydržanie vôbec neumožňoval a v podstate len rešpektoval vydržaním nadobudnuté vlastníctvo k veci alebo k právam do 31.3.1964. Až novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 131/1982 Zb. opätovne zaviedla inštitút vydržania a súčasne umožnila pre vydržanie započítať dobu, po ktorú občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe s tým, že tento čas neskončí skôr než uplynutím jedného roka od účinnosti tohto právneho predpisu. Ďalšia novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 509/1991 Zb. účinná od 1.1.1992 podstatne rozšírila spôsobilosť predmetu vydržania, umožnila vydržať pozemky do vlastníctva držiteľa (a nie štátu), umožnila vydržanie aj voči štátu, ako i možnosť vydržať vlastnícke právo právnickou osobou.
Súd prvého stupňa v preskúmavanom rozhodnutí správne konštatoval, že právny predchodca žalovaných v 1. až 4. rade nenadobudol vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam, keďže neboli preukázané zákonom určené podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva J. M.. Je nepochybné, že pôvodným vlastníkom častí, z ktorých boli vytvorené tieto pozemky, bol bývalý Československý štát v správe Tatranského národného parku v Tatranskej Lomnici (mpč. 2275/a, PK č. 191 kat. úz. W.), bývalé Československá štátne kúpele a žriedla na Štrbskom Plese (mpč. 2275/a/22, 2275/a/23, PK č. 25 kat. úz. W.) a mpč. 2273/2 a 2273/1 (ich časti) boli vedené ako neknihované parcely. W. Q., ktorý do roku 1990 býval v drevenej ubytovni nachádzajúcej sa na týchto nehnuteľnostiach, nikdy nebol ich vlastníkom, J. M. v minulosti nezisťoval, kto bol pôvodným vlastníkom daných pozemkov, s týmito vlastníkmi ani nikdy nejednal, čím nepochybne nepreukázal titul pre vstup do držby prejednávaných nehnuteľností. Na jeho strane absentovala dobromyseľnosť a napokon aj nepreukázal, že by tieto pozemky po zákonom stanovenú XX-ročnú dobu oprávnene užíval. Nesplnenie podmienok vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v zmysle ním uvádzaných dôvodov dokumentuje taktiež aj rozsudok vydaný v konaní Okresného súdu Poprad sp. zn. 6 T 107/2002, ktorým bol J. M. uznaný vinným zo spáchania prečinu podvodu, a to v súvislosti s nepravdivými prehláseniami uvedenými v osvedčení vyhlásenia o vydržaní vlastníctva v už uvádzanej notárskej zápisnici.
Predmetom osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva v prospech právneho predchodcu žalovaných v 1. až 4. rade boli pôvodne pozemky KN č. 80/2 a 80/3 vedené v kat. úz. W. Q.. Časti týchto parciel vznikli z pôvodnej mpč. 2275/a vedenej v PK č. 191 kat. úz. W., a to konkrétne diel 8 z parcely KN 80/3 vo výmere 806 m2, diel 3 vo výmere 226 m2 z KN 80/2 a diel 5 vo výmere 30 m2 z KN 80/2 (geometrický plán č. 52/98, č.l. 33). Podľa ďalšieho geometrického plánu č. 182/2001 častiam pôvodnej mpč. 2275/a kat. úz. W. zodpovedali novovytvorené parcely č. 80/2 vo výmere 226 m2, č. 80/16 vo výmere 30 m2 a č. 80/3 vo výmere 806 m2, kat. úz. W. Q.. Na následné zmeny vykonané v katastrálnom operáte Správy katastra Poprad, pokiaľ ide o číselné označenie parciel, reagoval v poradí tretí vyhotovený geometrický plán č. 40/2011, ktorý potvrdzuje, že pozemkom vytvoreným z mpč. 2275/a z PK č. 191 kat. úz. W., zodpovedajú v súčasnosti parcely vytvorené týmto geometrickým plánom a ktoré sú aj predmetom žalobného návrhu s tým, že konkrétne ide o parcelu č. 3590/1 vo výmere 806 m2, parcelu č. 3589/1 vo výmere 226 m2 a parcelu č. 3589/6 vo výmere 30 m2, kat. úz. W..
Ako už bolo uvádzané, pôvodná nehnuteľnosť parcela mpč. 2275/a bola v PK č. 191 kat. úz. W. vedená ako les pod a ku plesu, ktorý bol v správe Tatranského národného parku v Tatranskej Lomnici. V zmysle predloženej zriaďovateľskej listiny je žalujúci správca príspevkovou organizáciou zriadenou od 1.1.1995 na dobu neurčitú podľa rozhodnutia Ministerstva pôdohospodárstva SR a spravuje a obhospodaruje lesný fond, stavby a zariadenia slúžiace lesnému hospodárstvu, ktoré sú vo vlastníctve štátu na území Tatranského národného parku, Pieninského národného parku a v ich ochrannom pásme. Je teda nutné konštatovať, že tomuto správcovi svedčí pôvodný zápis v PK č. 191 kat.úz. W.. Aj keď v súčasnosti sú dané nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností vedené ako ostatná alebo zastavená plocha, stalo sa
tak na základe výkazu zmien v bývalej evidencii nehnuteľností v období roka 1989 s tým, že vykonané dokazovanie nepotvrdzuje, čo bolo dôvodom vykonania takejto zmeny druhu týchto pozemkov. Už v predchádzajúcom konaní bolo pritom spomínané, že aj keď sú v súčasnosti nehnuteľnosti vedené ako ostatná a zastavaná plocha, toto ich označenie bez ďalšieho neznamená, že by žalujúci správca majetku štátu nemohol byť subjektom práv či povinností tvoriacich predmet tohto konania. V zmysle § 3 ods. 1 písm. e/ Zákona o lesoch č. 326/2005 Z.z., lesnými pozemkami sú aj pozemky bez lesných porastov, ktoré slúžia lesnému hospodárstvu a sú pre jeho činnosť nevyhnutné, najmä pozemky, na ktorých sú lesné cesty a zvážnice, lesné sklady a rozdeľovacie prieseky a ktorých využívanie súvisí s využívaním funkcií lesa, najmä rekreačné miesta, políčka pre zver, ohryzové plochy pre zver, rašeliniská, sutiny, skaly a prameniská. V tejto súvislosti napokon aj Štátne lesy TANAP - u v Tatranskej Lomnici požiadali o prehlásenie daných pozemkov za súčasť lesného pôdneho fondu argumentujúc, že tak ako v minulosti sú využívané ako lesné pozemky, pričom o tejto zmene nebolo bývalým Okresným úradom v Poprade
- odborom pozemkovým, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva rozhodnuté z dôvodu prerušenia spomínaného konania do doby ukončenia prebiehajúceho súdneho sporu (rozhodnutie zo 17.2.2000, č.l. 354). Preto ani táto odvolacia námietka žalovaného v 7. rade dôvodná nie je.
Súd prvého stupňa napokon správne uzavrel, že ak sa právny predchodca žalovaných v 1. až 4. rade J. M. nikdy nestal vlastníkom sporných nehnuteľností, tieto následne nemohli byť ani predmetom ďalších prevodov vlastníckych oprávnení medzi ním a žalovanými v 4., 5., 6. a 7. rade. Darovacia zmluva a kúpne zmluvy, ktoré boli uzatvárané medzi týmito účastníkmi v priebehu roka 1998 v časti nehnuteľností tvoriacich predmet konania, sú od začiatku absolútne neplatnými právnymi úkonmi (§ 39, § 41 Občianskeho zákonníka), keďže boli nadobúdané od osoby, ktorá ich nikdy nevlastnila. Zmluva, ktorá svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, či sa prieči dobrým mravom, je od počiatku absolútne neplatná, pričom nie je rozhodujúce, či účastníci zmluvy o dôvode jej neplatnosti vedeli. Platnosť, či neplatnosť právneho úkonu sa pritom posudzuje so zreteľom na okolnosti prípadu v okamihu, keď k právnemu úkonu došlo. Námietka o nedostatku naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení neplatnosti týchto právnych úkonov nemá právny význam v situácii, že predmetom konania bol aj určovací vlastnícky žalobný návrh a bolo nutné vyporiadať sa okrem iného aj s platnosťou namietaných zmlúv.
So zreteľom na všetky tieto dôvody je rozhodnutie súdu prvého stupňa vecne správne a odvolací súd poukazujúc na uvedené ho potvrdil postupom podľa § 219 O.s.p.
O trovách odvolacieho konania bude rozhodnuté súdom prvého stupňa v jeho rozhodnutí podľa § 224 ods. 4 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.