Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2T-121-2012.pdf
PDF · 86.3 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-2T/121/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Považskej Bystrici na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23. októbra 2012 trestnej veci obžalovaného F. J. pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. a) Tr. zák. v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Číža a prísediacich Anny Cenklovej a Mariána Babušu takto
rozhodol:
obžalovaný F. J. , nar. X.X.XXXX v N. D., trvalé bytom U. XX, okres N. D., bez pracovného pomeru,
j e v i n n ý , ž e
1/ dňa 27. decembra 2011, v čase medzi 00.20 hod. až 00.45 hod. v N. D., na sídlisku I. v bare K., v opilom stave fyzicky napadol tam prítomného O. Z., nar. X.XX.XXXX, bytom A. K. XXX tak, že vrazil do neho, následne ho udrel päsťou do tváre, trhal ho za košeľu a zhodil ho na zem, a keď mu chcel v ďalšom konaní zabrániť W. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom N. D., časť N. N. XXX, udrel ho päsťou do tváre, čím takto spôsobil O. Z. a W. Q. zranenia s dobou liečenia do 7 dní,
2/ dňa 27. decembra 2011 asi o 00.50 hod. v N. D. na H. ulici, neďaleko baru K., keď proti nemu zasahovala privolaná hliadka PZ z Obvodného oddelenia PZ N. D., v zložení N. J. U. a N. K.. K. W., vulgárne hliadke PZ nadával, a keď bol vyzvaný, aby sa ukľudnil, prestal vulgárne nadávať a preukázal svoju totožnosť, na výzvu nereagoval, pri zaistení kládol aktívny odpor, pričom bol N. J. U. spacifikovaný na zem, a keď sa mu snažila založiť služobné putá, kopol ju nohou do pravého kolena, pričom v tej dobe ďalší člen hliadky PZ N. K.. K. W. zasahoval proti S. J., nar. XX.XX.XXXX, ktorý tiež vulgárne nadával na adresu hliadky PZ, ktorý keď videl ako obžalovaný F. J. kopol N. J. U., snažil sa jej pomôcť tak, že ako držal S. J. na zemi, chytil aj obžalovaného F. J. a snažil sa ho udržať na zemi, pričom ako sa obžalovaný F. J. metal a trhal na zemi, N. K.. K. W. si V. čím takto obžalovaný F. J. spôsobil N. J. U., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N. D. I. XXXX/XX, N. ktoré zranenia si vyžiadali podľa znaleckého posudku znalca chirurga liečenie najmenej štyri mesiace a ktoré zranenia ju obmedzovali v bežnom spôsobe života počas trvania doby liečenia, dlhodobým používaním podpory pri chôdzi, výraznou bolestivosťou poraneného kolena, znemožnením vykonávať niektoré pohyby pravou dolnou končatinou, zdĺhavou rehabilitáciou ako aj pohybovým obmedzením v prípade nastúpenia do zamestnania, a poškodenému K.. K. W., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom N. D., časť N. N. XX, N. ktoré si vyžiadalo lekárske ošetrenie s dobou liečenia do 7 dní,
t e d a
v bode 1/
dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prípustnom výtržnosti tým, že napadol iného,
v bode 2/
použil násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa a takým činom spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,
t ý m s p á c h a l
v bode 1/
prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.,
v bode 2/
zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. a) Tr. zák. a
o d s u d z u j e s a z a t o
podľa § 323 ods. 3 Tr. zák., za použitia § 41 ods. 1, 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák. na úhrnný trest 11 (slovom: jedenásť) rokov a 7 (slovom: sedem) mesiacov odňatia slobody.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. je obžalovaný povinný nahradiť škodu poškodenej J. U., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N. D., I. XXXX/XX, zastúpenej splnomocnencom S.. O. U., advokátom so sídlom v N. Q. XXX/XX, vo výške 3.268,25 Eur.
odôvodnenie:
Dokazovaním prevedeným na hlavnom pojednávaní a to výsluchom obžalovaného, svedkyne J. U., prečítaním svedeckých výpovedí O. Z., W. Q., K. W., K.. S. J., S. J., prečítaním znaleckého posudku K.. O. H., K. I. H. a na základe ostatného dôkazného materiálu súd zistil skutkový stav tak, ako je uvedené vo výroku.
Obžalovaný vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že si na uvedený deň nepamätá, nakoľko mal požité väčšie množstvo alkoholu, ktoré predtým požíval nakoľko oslavovali narodeniny jeho brata. Následne prišiel do baru K., pričom už v bare nepil. Keď prišiel do baru videl ako jeho priateľka tancovala s iným chalanom, čo vzbudilo u neho žiarlivosť a začal sa správať agresívne a s niekým sa pobil, čo pokračoval aj vonku. Bol strašne nahnevaný a bol ako zmyslov zbavený. Následne si už pamätá len to, že prišli policajti. Voči hliadke sa správal veľmi vulgárne a keď mu niekto z policajtov povedal, aby si ľahol, tak si ľahol na zem. Žiadny odpor nekládol. Nevie o tom, že by kopol policajtku. Pokiaľ sa dopustil trestnej činnosti, tak túto ľutuje. Na hlavnom pojednávaní v podstate zotrval na svojej výpovedi s tým, že spresnil, že si na udalosť podrobne nepamätá, vie o tom, že sa pobil, ale že by U. o tom, nevie, resp. nevedel. Viac sa k veci nevedel vyjadriť.
Svedkyňa J. U., policajtka, ktorá bola členkou hliadky, ktorá zasahovala proti obžalovanému, zhodne uviedla, či už v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní, že v kritický deň vykonávala službu v hliadke so svedkom W., keď boli C. operačným dôstojníkom preveriť oznámenie svedka Z., ktorý mal byť
fyzicky napadnutý v klube K.. Po príchode pred klubom ich čakal Z., ktorý ukázal na obžalovaného. Keď obžalovaný zbadal hliadku, začal úplne do nepríčetnosti vykrikovať, že sú kurvy vyjebané zelené, nech ťahajú do piče, že nás pozabíja. Vo vulgárnom správaní pokračoval aj ďalej. Na výzvy, aby sa ukľudnil nereagoval a začal voči hliadke útočiť. Na výzvy a upozornenia, že budú voči nemu použité donucovacie prostriedky tiež nereagoval a stále sa voči hliadke zaháňal rukami, preto svedok W. použil slzotvorný plyn. Následne k nemu pristúpila a pomocou hmatov a chvatov ho položila na zem na brucho a snažila sa mu dať putá. V čase, keď na ňom kľačala a snažila sa mu dať putá sa prudko zvrtol, zhodil ju na zem a následne ju prudko kopol do pravého kolena. Išlo o silný úder a doslova jej "vyletelo jabĺčko z kolena", zaprašťalo to a doslova ju otočilo na bok a ostala úplne paralyzovaná. Vzápätí prišla na výpomoc ďalšia hliadka. Na uvedené zranenie je doposiaľ práceneschopná.
Pokiaľ ide o prečítanú svedeckú výpoveď K. W., ďalšieho člena hliadky polície tento v podstate vo svojej výpovedi uvádza to isté ako svedkyňa U..
Z prečítaných svedeckých výpovedí svedkov O. Z. a W. Q. súd zistil, že títo v podstate zhodne uvádzajú, že boli fyzicky napadnutí obžalovaným. Pokiaľ ide o výpoveď Z., ten tiež potvrdzuje útok obžalovaného na policajnú hliadku, konkrétne sa svedkyňu U..
Zistený skutkový stav bol na hlavnom pojednávaní potvrdený aj prečítanou svedeckou výpoveďou S. J., brata obžalovaného, ktorý potvrdzuje útok na poškodenú, resp. fyzické násilie proti Z. a Q..
Z lekárskych správ a zranení poškodených bolo zistené, že títo utrpeli zranenia tak, ako je uvedené vo výroku.
Pokiaľ ide o zranenie poškodenej U., bol vypracovaný znalecký posudok, ktorý súd na hlavnom pojednávaní prečítal a z tohto bolo zistené, že poškodená utrpela dňa 27.12.2011 okolo 00.50 hod. poranenia tak, ako je uvedené vo výroku. Z lekárskeho hľadiska je hodnotené ako ťažké zranenie. Zo zdravotnej dokumentácie poškodenej neboli zistené také zmienky o utrpení úrazu, ako aj skutočnosti, ktoré by súviseli, resp. mohli sa podieľať na zvýraznení poranení utrpených pri predmetnom skutku. Pokiaľ ide o A. a nemalo vplyv na vznik vyššie uvedených poranení, či komplikácií spojené s predmetným poranením kolena. Poranenie kolena u poškodenej vzniklo v dôsledku solidárneho poškodenia tupého mechanického násilia veľkej intenzity, v danom prípade ide o zranenie ktoré si vyžaduje minimálne 8 až 12 týždňov práceneschopnosť s dobou liečenia 4 až 8 mesiacov. Samotné zranenie obmedzovalo poškodenú v bežnom spôsobe života počas práceneschopnosti, ako aj doby liečenia dlhodobým používaním podpory pri chôdzi, výraznou bolestivosťou pravého kolena pri jeho zaťažení a bežnými pohybmi, absolvovaním operačného zákroku, zdĺhavej rehabilitácie.
Z prečítaného znaleckého posudku K.. I. H. súd zistil, že v prípade obžalovaného nebola u neho zistená závislosť na alkohole a ani nebola preukázaná prítomnosť duševnej poruchy.
Vzhľadom na takto prevedené dokazovanie potom súd ustálil skutkový stav tak, ako je uvedené vo výroku. Tento mal jednoznačne za preukázaný jednak čiastočným priznaním obžalovaného, ale hlavne výpoveďou svedkyne U., prečítanými svedeckými výpoveďami, prečítaným znaleckým posudkom. T. dôkazy usvedčujú obžalovaného zo spáchania trestnej činnosti a preto súd v tomto smere nemal žiadne pochybnosti. Po právnej stránke potom súd konanie obžalovaného kvalifikoval ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. (bod 1), nakoľko bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného. Pokiaľ ide o konanie pod bodom 2, súd konanie obžalovaného kvalifikoval ako zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. a) Tr. zák. teda, že použil násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa a takým činom spôsobil ťažkú ujmu na zdraví. V zmysle § 128 ods. 1, 2 Tr. zák. je príslušník policajného zboru verejným činiteľom a v danom prípade povinnosti a právomoci verejného činiteľa vykonával a
preto mu v tomto smere prináleží ochrana verejného činiteľa. Súd tak isto nemal pochybnosti o fyzickom útoku obžalovaného voči členovi hliadky polície, ktorá si plnila svoje povinnosti. Jednoznačne mal súd za preukázané, že obžalovaný spôsobil verejnému činiteľovi ťažkú ujmu na zdraví, ktorou v danom prípade treba rozumieť v zmysle § 123 ods. 3 písm. e), ods. 4 Tr. zák. ako porucha zdravia trvajúca dlhší čas, teda porucha ktorá si objektívne vyžadovala liečenie, pracovnú neschopnosť v trvaní najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného. Vzhľadom na tieto skutočnosti potom obžalovaný naplnil všetky znaky uvedeného prečinu a zločinu.
Obžalovaný v mieste bydliska požíva vcelku dobrú povesť. Po pracovnej stránke nie je hodnotený. V súčasnej dobe je športovec H. je hodnotený kladne. Súdne trestaný doposiaľ nebol.
Súd pri ukladaní trestu vychádzal zo zásad pre ukladanie trestov v zmysle § 34 Tr. zák., že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmú na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Obžalovaný mal jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zák., že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život. Priťažovalo mu, že spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h) Tr. zák.). Súd ukladal obžalovanému úhrnný trest v zmysle § 41 ods. 1, 2 Tr. zák., teda ukladal mu trest odňatia slobody za dva úmyselné trestné činy, z ktorých je jeden zločinom spáchaným dvoma skutkami. V danom prípade sa zvyšuje horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšieho trestného o jednu tretinu; súd uloží obžalovanému trest nad jednu polovicu, pričom polovica predstavuje 11 rokov a 6 mesiacov. S prihliadnutím na všetky tieto okolnosti, osobu obžalovaného, jeho doterajší život, ale aj závažnosť jeho konania, ktorá je hlavne pokiaľ ide o zločin útoku na verejného činiteľa, pomerne vysoká, čo zákonodarca prejavil aj v trestnej sadzbe za takýto trestný čin, preto súd ukladal trest v zmysle týchto zásad. Súd uložil obžalovanému úhrnný trest, nakoľko ho odsudzoval na prečin a zločin.
Súd zaradil obžalovaného pre výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko pred spáchaním trestnej činnosti nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
Poškodená si voči obžalovanému uplatnila náhradu škody a nakoľko súd túto považoval za preukázanú, zaviazal obžalovaného aj k jej náhrade.
Poučenie:
Tento rozsudok môže odvolaním napadnúť:
a) p r o k u r á t o r pre nesprávnosť, ktoréhokoľvek výroku,
b) o b ž a l o v a n ý pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsudku, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
c) p o š k o d e n ý pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,
d) z ú č a s t n e n á o s o b a pre nesprávnosť výroku o zhabaní vecí.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo, že chýba (§ 307 Tr. por.).
V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
V prospech obžalovaného môže rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2 Tr. por.).
Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. por.).