Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoE/168/2012

Uznesenie

Krajský súd v Trnave vo veci exekúcie oprávneného: Železnice Slovenskej republiky, Bratislava, so sídlom Klemensova 8, 813 61 Bratislava, proti povinnému: GOLD STAR, s. r. o., so sídlom Staničná 21, 927 01 Šaľa, IČO: 35 832 771, o nepriznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi, na odvolanie súdneho exekútora Mgr. Júliusa Konečného, Exekútorský úrad so sídlom A. Sládkoviča 1802/2, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 32274785, proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. - 11 zo dňa 14. júna 2012, EX 167/2011-M takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú, následne exekúciu zastavil a rozhodol, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil poukazom na ustanovenie , Exekučného poriadku, , a , , , , Exekučného poriadku a vecne tým, že v priebehu vykonávania exekúcie bol povinný dňa 15.02.2012 ex offo vymazaný z obchodného registra bez právneho nástupcu. Preto v zmysle povinný ako právnická osoba zapísaná v obchodnom registri zanikol a to bez právneho nástupcu dňom 15.02.2012 na základe výmazu z tohto registra. Súd mal preukázané, že povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, pričom ide o neodstrániteľnú podmienku konania, preto súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a s poukazom na tieto skutočnosti ju zastavil. O trovách exekúcie rozhodol s prihliadnutím k tomu, že k zastaveniu exekúcie neprišlo zavinením oprávneného. V čase zastavenia exekúcie už povinný neexistoval. Z tohto dôvodu súd už neposudzuje majetnosť alebo nemajetnosť povinného. Preto nemožno zaviazať oprávneného na úhradu trov exekúcie ani podľa Exekučného poriadku. Preto súd dospel k záveru, že súdnemu exekútorovi nemožno trovy exekúcie priznať.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor Mgr. Július Konečný. Súdny exekútor vo svojom odvolaní uviedol, že podľa § 196 Exekučného poriadku mu patrí za výkon exekučnej činnosti odmena za náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času. Súdny exekútor poukazuje, že úvaha súdu podľa § 203 Exekučného poriadku prichádza do úvahy vtedy, ak v čase rozhodovania súdu o zastavení exekúcie sú účastníkmi konania oprávnený aj povinný. Ďalej uviedol, že ak nastane prípad, že povinný stratí spôsobilosť byť účastníkom konania, súd v takom prípade musí zaviazať na úhradu trov exekúcie oprávneného, ako je tomu v prípade, keď majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pretože inak by prišlo k porušeniu § 196 Exekučného poriadku. Súdny exekútor zdôrazňuje, že v predmetnom konaní vykonával úkony za účelom vymoženia pohľadávky oprávneného a preto má nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ďalej poukazuje na skutočnosť, že oprávnený pri podaní na vykonanie exekúcie musí počítať s tým, že ak exekúcia bude zastavená a povinného nebude možné zaviazať na úhradu trov, bude musieť zaplatiť náhradu trov exekútorovi. Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby odvolací súd náhradu trov exekúcie priznal a zaviazal na ich úhradu oprávneného.

Oprávnený podal vyjadrenie na odvolanie súdneho exekútora v ktorom je uvedené, že rozhodnutie v predmetnej veci ponecháva na uváženie odvolacieho súdu.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( - ďalej len ), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou - podal ho včas účastník konania (, 204 ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), a to v zákonom stanovenej lehote ( ), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ods. ) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne ( posledná veta ).

Predmetom tohto konania bolo uskutočnenie exekúcie proti povinnému v prospech oprávneného pre vymoženie istiny 359,38 eur s príslušenstvom a ďalších trov exekúcie. V priebehu výkonu exekúcie došlo k tomu, že povinný bol ex offo vymazaný z obchodného registra a zanikol bez právneho nástupcu. Na strane povinného v tomto konaní preto niet žiadneho subjektu a exekučné konanie sa nemôže viesť len s jediným účastníkom - oprávneným, pretože to stráca zmysel.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku(EP), ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

Pri aplikácii § 203 ods. 1, 2 veta prvá EP, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

V danom prípade na strane povinného ide o neexistujúci subjekt, ktorý neumožňuje exekúciu viesť a vôbec v nej pokračovať, pričom prvoradým hľadiskom tu nie je majetok povinného, ale neexistencia povinného subjektu, v prípade neexistencie povinného je neexistencia jeho majetku druhoradým hľadiskom, ktorý nebol prioritným pre rozhodnutie súdu o neprípustnosti exekúcie (následne zastavenie exekúcie). Výmaz povinného z obchodného registra nemohol oprávnený ani pri náležitej opatrnosti predpokladať, oprávnený zastavenie exekúcie nezavinil a jeho dôvod nemohol predvídať.

Nie je možné uzavrieť záver, že by povinnosť náhrady trov exekúcie súdneho exekútora prešla na oprávneného, pretože v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku možno k povinnosti úhrady trov exekúcie zaviazať oprávneného v prípade, ak je povinný nemajetný, ale nie vtedy, ak bol povinný vymazaný z obchodného registra, pričom dôvod výmazu povinného z obchodného registra nerozhoduje. Preto aplikácia ustanovenia § 203 Exekučného poriadku, kedy by mal trovy exekúcie znášať oprávnený, nie je naplnená. Oprávnený nemohol predpokladať zánik povinného subjektu.

Súdny exekútor má zákonný nárok na úhradu trov, nemusí to bezpodmienečne znamenať, že tieto trovy aj v každom prípade reálne vymôže (mutatis mutandis Van der Mussele c. Belgicko z 23. novembra 1983). Exekučný poriadok je založený na princípe, podľa ktorého trovy exekúcie znáša povinný. Iba vo výnimočných prípadoch uvedených v § 203 bolo možné na úhradu trov zaviazať oprávneného. Preto treba zvážiť, či možno v rámci ústavne konformného výkladu ustanovenia § 203 Exekučného poriadku zaviazať oprávneného na úhradu trov exekučného konania aj bez splnenia podmienok vyplývajúcich z tohto ustanovenia, a to s poukazom na skutočnosť, že súdny exekútor má zákonom priznaný nárok na úhradu trov, ktoré mu v exekučnom konaní vzniknú (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 22. októbra 2008).

Odvolací súd si osvojil záver súdnej praxe v tom zmysle, že súdnych exekútorov treba považovať za príslušníkov slobodného povolania, pričom je vecou slobodného rozhodnutia osoby spĺňajúcej predpísané predpoklady, že sa dá vymenovať za súdneho exekútora. Exekútorskú činnosť vykonávajú exekútori za účelom dosiahnutia zisku, teda v podnikateľskom režime. Súdny exekútor nesie pri vykonávaní svojho slobodného povolania riziko, ktoré je do značnej miery odôvodnené a kompenzované jeho monopolným postavením pri výkone exekúcie. Výkon slobodného povolania je cielený za účelom dosiahnutia zisku v podnikateľskom režime. Túto podnikateľskú činnosť vykonáva však na vlastné riziko, ktoré z výkonu tohto slobodného povolania vyplýva, a preto nepriznanie odmeny exekútorovi nie je protiústavným rozhodnutím.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1, 2 ako vecne správne potvrdil, osvojujúc si tiež dôvody tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.