Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Cpr/1/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom pred samosudcom JUDr. Igorom Valentom v právnej veci navrhovateľky v rade v 1. K.. I. Y. nar. XX.X.XXXX, bytom Q. Y. I. Č.. XX, v 2. rade S. Y. nar. X.XX.XXXX, bytom Q. Y. I. Č.. XX proti odporcovi H. H. Y. V. H. Č.. XX/XX, K.: XXXXXXXX, zastúpený Y.. L. Š., štatutárnym zástupcom, zastúpený JUDr. Viktorom Šurkom, advokátom AK so sídlom Žiar nad Hronom SNP č. 120 o návrhu navrhovateľov na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru takto

rozhodol:

Súd u r č u j e, že skončenie pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou uzatvorenou dňa 30.3.2009 medzi navrhovateľkou v rade v 1. a odporcom uplynutím dňa 29.6.2012 je n e p l a t n é a pracovný pomer naďalej trvá.

Súd u r č u j e, že skončenie pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou uzatvorenou dňa 23.6.2009 medzi navrhovateľom v rade v 2. a odporcom uplynutím dňa 29.6.2012 je n e p l a t n é a pracovný pomer naďalej trvá.

Súd navrhovateľom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Navrhovatelia v rade v 1. a v 2. návrhom podaným na Okresný súd v Žiari nad Hronom dňa 2.7.2012 voči označenému odporcovi sa domáhali vyslovenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru navrhovateľov u odporcu, ktoré učinil oznámením o ukončení pracovného pomeru na dobu určitú zo dňa 26.6.2012.

Podanie návrhu na vyslovenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru odôvodňovali tým, že pokiaľ bol pracovný pomer medzi navrhovateľmi v rade v 1. a v 2. dojednaný na dobu určitú s odkazom na hmotnoprávne ustanovenie § 48 ods. 2. Zák. práce tak týmto spôsobom možno dohodnúť pracovný pomer len na dobu najviac troch rokov, ktorá doba uplynula. Navrhovatelia preto považovali s odkazom na ustanovenie § 71 ods. 2. Zák. práce keďže i po uplynutí dojednanej doby s vedomím odporcu ako zamestnávateľa vykonávali dojednanú prácu, pracovný pomer dohodnutý pôvodne na dobu určitú, zmenený na pracovný pomer uzatvorený na neurčitý čas. Ďalej navrhovatelia namietali samotné oznámenie o skončení pracovného pomeru, ktoré odporcom ako zamestnávateľom bolo realizované v rozpore s ustanovením . keďže takéto oznámenie týkajúce sa skončenia pracovného pomeru nebolo doručované do vlastných rúk.

Odporca sa k podanému návrhu navrhovateľov písomne vyjadril dňa 4.7.2012, kde uviedol skutočnosti pre ktoré s návrhom navrhovateľov nesúhlasí, poukázal na to, že v súlade so a uzavretou kolektívnou zmluvou došlo k skončeniu pracovného pomeru, ktorý bol uzavretý medzi odporcom ako zamestnávateľom a navrhovateľmi v rade v 1. a v 2. zamestnancami na dobu

určitú, existencia trvania pracovného pomeru bola viazaná na okolnosť / poskytovanie starostlivosti deťom / umiestneným u navrhovateľov ako profesionálnych rodičov, ktorí sú zamestnancami odporcu. Trvanie pracovného pomeru bolo viazané práve na poskytovanie takejto starostlivosti, ktorá počnúc dňom 29.6.2012 u oboch navrhovateľov v dôsledku ukončenia dohôd o vykonávaní starostlivosti v profesionálnej náhradnej rodine bola ukončená a z týchto dôvodov uplynula i doba dojednania pracovného pomeru na dobu určitú u oboch navrhovateľov. Ďalej odporca uviedol, že podľa ustanovenia § 48 ods. 4. písm. d/ Zák. práce ak došlo k predlženiu a opätovnému dohodnutiu pracovného pomeru na určitý čas i po uplynutí doby troch rokov došlo u navrhovateľov k takémuto dojednaniu v zmysle bodu 5 pracovnej zmluvy s odkazom na kolektívnu zmluvu ZO odporcu na rok 2009 v zmysle čl. 10 ods. 2. a z týchto dôvodov návrh navrhovateľov odporca považoval za neopodstatnený.

V rámci dokazovania súd realizoval výsluch navrhovateľov v rade v 1 a v 2 výsluch štatutárneho zástupcu odporcu, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to pracovnými zmluvami uzatvorenými medzi navrhovateľom v rade v 1, navrhovateľom v rade v 2 ako zamestnancami a označeným odporcom ako zamestnávateľom, zmenou pôvodných pracovných zmlúv realizovaných u navrhovateľky v rade v 1. dňa 15.4.2009, u navrhovateľa v rade v 2 dňa 22.8.2011, s pracovnou náplňou oboch navrhovateľov, s uzavretými dohodami o vykonávaných starostlivosti v profesionálnej náhradnej rodine uzavretými medzi odporcom a navrhovateľmi v rade v 1 a v 2, s oznámením odporcu o ukončení pracovného pomeru na dobu určitú zo dňa 26.6.2012, s oznámením navrhovateľov na trvaní ďalších zamestnávaní, s kolektívnou zmluvou odporcu uzavretou pre kalendárny rok 2009 na základe čoho súd zistil nasledovný skutkový stav veci:

Navrhovateľka v rade v 1. uzatvorila s odporcom pracovnú zmluvu dňa 30.3.2009, so vznikom pracovného pomeru dňom 30.3.2009, dohodnutým druhom práce ,, profesionálny rodič,, , miestom výkonu práce Q. Y. I. XXX/XX, deň nástupcu do práce dňa 30.3.2009 na dobu určitú do ukončenia poskytovania starostlivosti deťom, ktoré sú umiestnené v profesionálnej rodine zamestnanca. V bodoch 5 až 14 takto uzatvorenej pracovnej zmluvy došlo k ďalším vedľajším dojednaniam. K zmene pracovných podmienok pracovnej zmluvy došlo dodatkom zo dňa 15.4.2009 týkajúci sa mzdových dojednaní navrhovateľky. Obdobne navrhovateľ v rade v 2. uzatvoril pracovnú zmluvu s odporcom ako zamestnávateľom dňa 23.6.2009 so vznikom pracovného pomeru a dojednaným dňom nástupom do práce dňa 24.6.2009, druhom práce ,, profesionálny rodič,, miesto výkonu práce Hontianske Moravce Opatovská 168/28, s dojednaním pracovného pomeru na dobu určitú do ukončenia poskytovania starostlivosti deťom, ktoré sú umiestnené v profesionálnej rodine zamestnanca. V zmysle čl. 5 - 14 došlo k vedľajším dojednaniam týkajúcich sa pracovného pomeru. K zmene pôvodných dojednaní došlo dohodu zo dňa 22.8.2011 týkajúcou sa mzdových dojednaní. V zmysle čl. 13 oboch pracovných zmlúv ich súčasťou je i dohoda o vykonaní starostlivosti v profesionálnej náhradnej rodine. Navrhovateľka v rade v 1. ako i navrhovateľ v rade v 2. poukázali na skutočnosť, že odo dňa vzniku pracovného pomeru na základe uzatvorených pracovných zmlúv ako i dodatku, dodatkom k takýmto pracovným zmluvám realizovali a zabezpečovali ako profesionálni rodičia na základe dohody o vykonaní starostlivosti v profesionálnej náhradnej rodine starostlivosť o maloleté deti. Navrhovateľka v rade v 1. poskytovala starostlivosť o maloletého E. V. od 30.3.2009 do 6.11.2009, maloletú H. L. od 16.4.2009 do 27.4.2010, maloletého Š. Š. od 31.8.2010 do 13.9.2010, maloletého E. H. od 26.4.2011 do 22.8.2011, o maloletú L. L. od 2.7.2009 do 26.4.2011 a o maloletého R. a H. H. od 26.4.2011 do 29.6.2012, pričom dňa 12.6.2012 došlo k ukončeniu dohody o vykonávaní starostlivosti o maloletého R. a H. H. ku dňu 29.6.2012. Navrhovateľ v rade v 2. po vzniku pracovného pomeru zabezpečoval starostlivosť na základe uzavretých dohôd o vykonávaní starostlivosti v profesionálnej náhradnej rodine o maloletú V. L. od 24.6.2009 do 12.7.2011, maloletého H. L. od 24.6.2009 do 12.7.2011, o X. L. od 24.6.2009 do 12.7.2011 a o maloletého E. H. od 22.8.2011 do 29.6.2012, pričom na základe dohody uzavretej dňa 29.6.2012 došlo k ukončeniu dohody o vykonávaní starostlivosti v profesionálnej náhradnej rodine pre maloletého E. H. dňom 29.6.2012. Navrhovatelia uvádzali, že najprv pri osobnom stretnutí odporca im oznámil ukončenie pracovného pomeru dojednaného na dobu určitú, ktorá doba podľa odporcu bola viazaná na dobu poskytovania starostlivosti konkrétnym maloletým deťom na základe uzatvorených dohôd o vykonávaní starostlivosti v profesionálnej náhradnej rodine a následne dňa 26.6.2012 navrhovateľke v rade v 1. a navrhovateľovi v rade v 2. nie zákonným spôsobom bolo doručené oznámenie odporcu o skončení pracovného pomeru dňom 29.6.2012 a oznámená výška nevyčerpanej časti dovolenky za kalendárny rok 2011 a 2012. Navrhovatelia oznámením o skončení pracovného pomeru nesúhlasili, ktorú skutočnosť neodkladne oznámili i odporcovi ako zamestnávateľovi písomným podaním zo dňa

29.6.2012. Navrhovatelia poukazovali na skutočnosť, že ako u navrhovateľky v rade v 1. tak i u navrhovateľa v rade v 2 už v pôvodnej pracovnej zmluve nebola dostatočne jasným, a zrozumiteľným spôsobom ohraničená doba trvania pracovného pomeru, tak ako to má na mysli príslušné hmotnoprávne ustanovenie , na ktorú skutočnosť navrhovatelia ako zamestnanci odporcu opakovanej upozorňovali. Ďalej poukazovali na to, že v zmysle platnej právnej úpravy možno dojednať pracovný pomer na dobu určitú najdlhšie v zákonom stanovenej dobe, ktorá doba uplynula a preto došlo k zmene trvania pracovného pomeru z doby neurčitej na dobu určitú. Podľa navrhovateľov neexistoval žiadny zákonný dôvod preto na ukončenie pracovného pomeru spôsobom ako to učinil odporca.

Odporca i prostredníctvom právneho zástupcu uvádzal, že navrhovatelia ako profesionálni rodičia zabezpečovali starostlivosť maloletých detí do dňa 29.6.2012 kedy v zmysle uzatvorenia dohôd o skončení poskytovania takejto starostlivosti došlo zo strany odporcu i k skončeniu pracovného pomeru dohodnutého na dobu určitú tým spôsobom, že nastala skutočnosť, ktorá ohraničovala dobu trvania pracovného pomeru navrhovateľov u odporcu. Z tohto dôvodu odporca neukončoval pracovný pomer žiadnym iným spôsobom len oznámil navrhovateľom ako zamestnancom, že došlo k uplynutiu doby na ktorý bol pracovný pomer s nimi uzatvorený. Odporca uviedol, že i v zmysle uzatvorenej pracovnej zmluvy medzi odporcom ako zamestnávateľom a navrhovateľmi ako zamestnancami došlo v zmysle čl. 5 pracovných zmlúv k dojednaniu týkajúceho sa ďalšieho predlžovania pracovnej zmluvy na dobu určitú s odkazom na ustanovenie . písm. d platnom v čase uzatvorenia pracovnej zmluvy tak, že ďalšie predlženie pracovnej zmluvy na dobu určitú bolo možné s odkazom na kolektívnu zmluvu odporcu čl. 10 bod 2, kde bolo možné dohodnúť a predĺžiť pracovný pomer alebo opätovne dohodnúť pracovný pomer náhradnej rodiny na dobu určitú do troch rokov alebo i nad tri roky podľa potreby detského domova. I keď po uplynutí zákonnej doby troch rokov navrhovatelia naďalej vykonávali prácu v zmysle uzatvorených pracovných zmlúv došlo k vykonávaniu takto dohodnutej práce v pôvodne uzatvorených pracovných zmluvách podľa odporcu práve s odkazom na čl. 5 uzatvorených pracovných zmlúv medzi odporcom a navrhovateľmi ako profesionálnymi rodičmi. Žiadne dodatky k pracovným zmluvám po uplynutí doby troch rokov od ich uzavretia medzi zmluvnými stranami dohodnuté neboli, odporca tvrdil, že dobu trvania pracovného pomeru ohraničovala skutočnosť ,, zabezpečovania starostlivosti navrhovateľov ako profesionálnych rodičov o maloleté v zmysle dohôd uzatvorených medzi odporcom ako zamestnávateľom a navrhovateľmi ako zamestnancami o vykonávaní starostlivosti v profesionálnej náhrade rodine ´´. V tejto súvislosti odporca poukazoval i na článok 13 pracovných zmlúv kde je uvedená skutočnosť, že súčasťou pracovných zmlúv sú i dohody o vykonávaní takejto starostlivosti navrhovateľov v profesionálnej náhradnej rodine. Keďže existoval objektívny dôvod podľa tvrdení odporcu, na ktorý dôvod bola viazaná i doba trvania pracovného pomeru došlo k oznámeniu o skončeniu pracovného pomeru tak ako to uvádzajú navrhovatelia. Odporca sa tiež vyjadril, že od vzniku pracovného pomeru u navrhovateľky v rade v 1. i navrhovateľa v rade v 2. títo na základe dohôd uzatvorených medzi odporcom a navrhovateľmi až do dňa 29.6.2012 vždy zabezpečovali starostlivosť v profesionálnej náhradnej rodine a to paralerne resp. kontinuálne naväzujúc k jednotlivým maloletým deťom, ktoré boli v rodine navrhovateľov umiestňované. Z tohto dôvodu do dňa 29.6.2012 nebol zo strany odporcu ani žiadny dôvod na ukončenie pracovného pomeru, ktorý bol dojednaný na dobu určitú.

Podľa § 42 ods. 1. Zák. práce, pracovný pomer sa zakladá písomnopracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom.

Podľa § 43 ods. 1. Zák. práce, v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú a/ druh práce na ktorý sa zamestnanec príjma a jeho stručná charakteristika b/ miesto výkonu práce c/ deň nástupu do práce d/ mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve

Podľa § 48 ods. 1. Zák. práce, pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas, ak nebola v pracovnej zmluve výslovne určená doba jeho trvania, alebo ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu. Pracovný pomer je uzatvorený na neurčitý čas, aj vtedy, ak pracovný pomer na určitú dobu nebol dohodnutý písomne.

Podľa § 48 ods. 2. Zák. práce, pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na tri roky. Pracovný pomer na určitú dobu možno predlžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci troch rokov, najviac trikrát.

Z dokazovania, ktorú súd realizoval, z vyjadrení účastníkov konania, s predložených listinných dôkazov nebolo sporné medzi účastníkmi, že došlo k uzatvoreniu pracovných zmlúv, nebolo sporné, že takéto uzatvorenie pracovných zmlúv bolo dojednané na dobu určitú, pracovná zmluva u navrhovateľky v rade v 1. uzatvorená dňa 30.3.2009 a u navrhovateľa v rade v 2. dňa 23.6.2009, nebol sporný medzi účastníkmi ani druh dojednanej práce a miesto výkonu práce a tiež deň nástupu do práce. Spornou otázkou medzi účastníkmi konania bola skutočnosť, že takto pôvodne dojednaný pracovný pomer medzi odporcom ako zamestnávateľom a navrhovateľmi v rade v 1. a v 2. ako zamestnancami, po uplynutí doby troch rokov od času dojednania pracovného pomeru s odkazom na vyššie citované ustanovenie § 48 ods. 2. Zák. práce, uplynutím doby troch rokov sa nestal pracovným pomerom dojednaný na čas neurčitý.

Je vôlou účastníkov zmluvných strán akým spôsobom dojednajú pracovný pomer a to buď na dobu určitú, resp. neurčitú. Pracovný pomer dohodnutý na neurčitý čas je i v prípade, pokiaľ výslovne nebola určená doba jeho trvania pri uzatváraní pracovnej zmluvy. Pracovný pomer takýmto spôsobom je dojednaný i v prípade ak nedošlo k uzatvoreniu pracovnej zmluvy v zákonom predpísanej forme / písomná forma /. Pracovný pomer na čas určitý je však možné dohodnúť len pri súčasnom splnení zákonom uvedených podmienok t.j., že doba trvania pracovného pomeru v pracovnej zmluve je výslovne určená, resp. je závislá od okolnosti za ktorej dôjde k skončeniu pracovného pomeru / u účastníkov konania takáto doba skončenia pracovného pomeru bola ohraničená trvaním poskytovania starostlivosti deťom, ktorú sú umiestnené u navrhovateľov v rade v 1. a v 2. ako profesionálnych rodičov/. Opomenutie určenia doby trvania pracovného pomeru má vždy za následok skutočnosť, že pracovný pomer je dojednaný na neurčitý čas. Ďalšou zákonnou podmienkou pre dojednanie pracovného pomeru na dobu určitú je skutočnosť, že pracovný pomer na takto dojednanú dobu možno dohodnúť na najdlhšie troch rokov, pre prípad porušenia tejto podmienky sa má za to, že pracovný pomer je dohodnutý na dobu neurčitú.

Práve s odkazom na túto skutočnosť, že u navrhovateľky v rade v 1. ako i navrhovateľa v rade v 2. uplynula maximálna zákonom stanovená doba po ktorú možno dojednať pracovný pomer na dobu určitú, považovali navrhovatelia pôvodne dojednaný pomer na dobu určitú ex legge zmenený na dobu neurčitú, čo bol i dôvod, prečo sa domáhali vyslovenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru oznámením zo dňa 29.6.2012 zo strany odporcu. Naopak odporca opätovné predloženie pracovného pomeru nad dobu troch rokov odôvodňoval zmluvným dojednaním medzi účastníkmi v pracovnej zmluve v zmysle čl. 5, kde ďalšie predĺženie pracovnej zmluvy na dobu určitú je možné v znení neskorších predpisov s odkazom na § 48 ods. 4 písm. d/ Zák. práce t.j. pri vykonávaní prác dohodnutých v kolektívnej zmluve a s odkazom na samotnú kolektívnu zmluvu čl. 10 bod 2 u odporcu dojednanú pre kalendárny rok 2009 t.j., že je možné dohodnúť predĺženie pracovného pomeru alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru profesionálnej náhradnej rodiny na dobu určitú do troch rokov alebo nad tri roky podľa potrieb odporcu.

Podľa ustanovenia § 48 ods. 4 Zák. práce v platnom znení, ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do troch rokov alebo nad tri roky, je možné len z dôvodu a/ zastupovanie zamestnanca počas materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky, dovolenky bezprostredne nadväzujúcej na materskú dovolenku, alebo rodičovskú dovolenku, dočasnej pracovnej neschopnosti, alebo zamestnanca, ktorý bol dlhodobo uvolnený na výkon verejnej funkcie alebo odborovej funkcie b/ vykonávania prác, pri ktorých je potrebné podstatne zvýšiť počet zamestnancov na prechodný čas nepresahujúci 8 mesiacov v kalendárnom roku c/ vykonávania prác, ktoré sú závislé od striedania ročných období, každý rok sa opakujú a nepresahujú 8 mesiacov v kalendárnom roku / sezónna práca/ d/ vykonávania prác dohodnutých v kolektívnej zmluve.

Podľa § 48 ods. 5. Zák. práce, dôvod na predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru podľa ods. 4. sa uvedie v pracovnej zmluve.

v osobitných prípadoch, tak ako je vyššie uvedené v ustanovení umožňuje predlženie pracovného pomeru i nad obdobie troch rokov, avšak len z taxatívne uvedených dôvodov,

ktoré okrem ods. 4. sú uvedené i v ods. 6 príslušného ustanovenia , avšak s tým, že v pracovnej zmluve je nutné uviesť takéto dôvody.

Všetky zákonné podmienky na uzavretie pracovného pomeru na dobu určitú, musia byť splnené pri uzatváraní pracovnej zmluvy, resp. pri jej zmene. Medzi zákonné podmienky patrí možnosť pracovný pomer uzatvoriť na dobu určitú, najdlhšie na dobu troch rokov. Pokiaľ dochádza k dojednaniu pracovného pomeru nad dobu troch rokov, nie je splnená táto zákonná podmienka a dochádza k uzatvoreniu pracovného pomeru na dobu trvania neurčitého času. I keď v osobitných prípadoch umožňuje ďalšie predlženia a opätovné dohodnutie pracovného pomeru na dobu určitú aj na obdobie troch rokov ako je to vymenované v ustanovení a Zák. práce je nutné takýto dôvod na predĺženie pracovného pomeru uviesť v pracovnej zmluve. Súd oboznámením sa s pracovnými zmluvami uzatvorenými medzi odporcom ako zamestnávateľom a navrhovateľmi ako zamestnancami nemôže konštatovať, že ďalšie predĺženie pracovnej zmluvy dojednanej na dobu určitú a predĺženie takejto doby na dobu neurčitú, bolo jasným a zrozumiteľným spôsobom ako dôvod na predlženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru tak ako to má na mysli ustanovenie . Zák. práce dojednané v čl. 5 pracovnej zmluvy, kde je uvedené ,, ďalšie predlžovanie pracovnej zmluvy na dobu určitú je možné podľa Zákona NR - SR č. v znení nesk. predpisov, . písm. d a kolektívnej zmluvy čl. 10 bod 2 ´´. V zmysle kolektívnej zmluvy uzatvorenej u odporcu pre kalendárny rok 2009 čl. 10 bod 2, je možné dohodnúť predĺženia pracovného pomeru opätovne dohodnutého pracovného pomeru profesionálnej náhradnej rodiny na určitú dobu do troch rokov alebo nad tri roky podľa potreby odporcu. Takýmto spôsobom označený dôvod na predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru súd nepovažuje za dôvod, ktorý je riadnym spôsobom zrozumiteľne, jasne a konkrétne dojednaný, dôvod opätovného predĺženia pracovného pomeru do pracovnej zmluvy odporca nekonkretizoval a neuviedol spôsobom ako to má na mysli zákonodarca v zmysle vyššie citovaného ustanovenia Zák. práce, neoddeliteľnou súčasťou pri uzatváraní pracovnej zmluvy nebola kolektívna zmluva odporcu pre kalendárny rok 2009 a žiadnym spôsobom odporcom v konaní ani nebolo deklarované, že s takto uzatvorenou zmluvou navrhovatelia v čase uzatvárania pracovných zmlúv boli oboznámení. Z týchto dôvodov t.j. absencie jasným a zrozumiteľným spôsobom označeného dôvod na predĺženie dohodnutého pracovného pomeru v zmysle ustanovenia . Zák. práce, súd dospel k záveru, že pracovný pomer pôvodne uzatvorený na dobu určitú, ktorá bola ohraničená na čas poskytovania a vykonávania starostlivosti v profesionálnej náhradnej rodine došlo s odkazom na ustanovenie . Zák. práce k prekvalifikovaniu pracovného pomeru pôvodne dojednaného na dobu určitú na čas neurčitý. Z týchto dôvodov preto súd i návrhu navrhovateľov v celom rozsahu vyhovel a určil, že skončenie pracovného pomeru založeného navrhovateľov pracovnými zmluvami oznámením o uplynutí dňa 29.6.2012 je neplatné a pracovný pomer navrhovateľov u odporcu naďalej trvá.

Navrhovatelia napriek skutočnosti, že v konaní boli úspešní neuplatnili právo na náhradu trov konania a preto súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že navrhovateľom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí. Toto právo strácajú tí účastníci konania, ktorí sa po vyhlásení rozhodnutia vzdali práva podať proti nemu odvolanie a to výslovne do zápisnice súdu.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Z.č. o exekútoroch a exekučnej činnosti), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.