Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_6Er-361-2011.pdf
PDF · 77.57 KB
Case nature
Area
Subarea
6Er/361/2011
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekučného konania oprávneného: FINE CREDIT, a.s. so sídlom Sokolská 536/22, 779 00 Olomouc, Česká republika, IČO: 26866919, zast. Mgr. Jiřím Kňávom, advokátom, Sokolská 536/22, 779 00 Olomouc, Česká republika, proti povinnému: W. U., D.. XX.XX.XXXX, N. F. XX, XXXXX N. N., štátny občan SR, na vymoženie pohľadávky vo výške 4875,- Kč s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Vladimírom Polákom, so sídlom Exekútorského úradu Hurbanova 643, 907 01 Myjava, pod spis. zn. EX 769/11, takto
rozhodol:
Súd exekučné konanie, ktoré začalo pred súdnym exekútorom JUDr. Vladimírom Polákom, so sídlom Exekútorského úradu Hurbanova 643, 907 01 Myjava, pod spis. zn. EX 769/11, z a s t a v u j e.
Súd oprávnenému náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.
Súd súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
Oprávnený, prostredníctvom právneho zástupcu podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 4875,- Kč s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu, rozhodčího nálezu JUDr. Romana Brnčala, rozhodcu Rozhodčí a správní společnosti, a.s. Hellichova 458/1, 118 00 Praha, Malá strana, pobočka Olomouc, spisová značka 4728/2008 zo dňa 10.10.2008 (ďalej len rozhodcovský rozsudok).
Podaním, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 01.06.2011 súdny exekútor podal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ku ktorej pripojil návrh oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučný titul.
Okresný súd Banská Bystrica uznesením číslo konania 6 Er/361/2011-13 zo dňa 20.09.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.12.2011.
Podľa § 44 ods. 3 prvá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok") ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla právoplatné, súd exekučné konanie zastaví.
Keďže predmetné rozhodnutie súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 17.12.2011, súd z úradnej povinnosti exekučné konanie podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku zastavil.
Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "O.s.p.") sa na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 151 ods. 1 vety prvej OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 142 ods. 1 OSP, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Nakoľko oprávnený, ktorý si uplatnil trovy exekúcie, v konaní úspech nemal, súd vychádzajúc z vyššie citovaného zákonného ustanovenia mu náhradu trov konania nepriznal.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekučného konania spolu vo výške 39,83 Eur
( z toho odmena 33,19 Eur a 20 % DPH z odmeny vo výške 6,64 Eur).
Podľa § 146 ods. 2 vety prvej OSP ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.
Z uznesenia tunajšieho súdu č.k. 6 Er/361/2011-13 zo dňa 20.09.2011 vyplýva, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola zamietnutá z dôvodu, že sa oprávnený vo svojej žiadosti na vykonanie exekúcie domáhal vykonania exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku, ktorý bol súdom vyhodnotený ako nulitný právny akt. Na základe uvedených skutočností má súd za to, že oprávnený procesne zavinil, že sa exekučné konanie muselo zastaviť a preto v súlade s citovaním ustanovením § 146 ods. 2 OSP uložil oprávnenému povinnosť uhradiť exekútorovi trovy exekučného konania, avšak nie v takej výške, v akej si ich tento uplatnil.
Podľa § 47 ods. 3 vety druhej Exekučného poriadku do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má však exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.
Podľa § 21a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len "vyhláška") odmena za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice je 16,60 eura.
Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Podľa § 196 vety druhej Exekučného poriadku ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Súdny exekútor si v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky uplatnil odmenu vo výške 33,19 Eur a k nej prislúchajúcu DPH. Zákonné ustanovenie § 14 vyhlášky upravuje odmenu súdneho exekútora pri zastavení exekúcie (resp. pri vylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcie). Predmetné ustanovenie však nie je v danom prípade aplikovateľné, nakoľko súd nerozhodol o zastavení exekúcie, ale o zastavení exekučného konania po právoplatnosti uznesenia, ktorým bola zamietnutá žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, t.j. exekúcia ani nezačala. V takom prípade (ak nedošlo k udeleniu poverenia na vykonanie exekúcie) má súdny exekútor v zmysle ustanovenia § 47 ods. 3 Exekučného poriadku nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.
Na základe uvedených skutočností, súd odmenu vo výške 33,19 Eur (a k nej prislúchajúcu DPH) súdnemu exekútorovi v celom uplatnenom rozsahu nepriznal a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Z ustanovenia § 169 ods. 1 vety druhej OSP vyplýva, že ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§ 171 ods. 3 OSP), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Keďže v danom prípade už bola exekúcia zastavená (proces konania už neprebieha), niet žiadneho dôvodu pre to, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia, na tunajší súd, písomne v troch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 OSP). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.