Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28P/81/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II vo veci starostlivosti o maloletú A. A., nar. XX.X.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/a, Bratislave, dieťa matky I. A., bytom v T., J. XX a otca R. P., trvale bytom v T., Q. XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného takto

rozhodol:

Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca k maloletej A. A. , nar. XX.X.XXXX zo sumy 150,- eur mesačne na sumu 175,- eur mesačne od 3.7.2012, ktorú je otec povinný uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky.

Zročné výživné za obdobie od 3.7.2012 do 31.10.2012 vo výške 98,20 eur súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 5,- eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom november 2012, pod následkom straty výhody splátok.

Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. -21 zo dňa 31.3.2009.

Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom podaným na Okresný súd Bratislava II dňa 18.4.2012 žiadala matka o zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletej na sumu 250,- eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že naposledy určené výživné nie je adekvátne súčasným podmienkam a veku maloletej.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca kolízneho opatrovníka maloletej, oboznámil sa s príjmom matky, s príjmom otca, so spisom Okresného súdu Bratislava II ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil nasledovný stav:

O vyživovacej povinnosti otca k maloletej rozhodoval naposledy Okresný súd Bratislava II v konaní č. k. -21 zo dňa 31.3.2009, v ktorom bola schválená dohoda rodičov, ktorou bola zvýšená vyživovaciu povinnosť k maloletej A. A., nar. XX.X.XXXX zo sumy 3.200,- Sk mesačne na sumu 150,- eur mesačne od 1.4.2009. V čase rozhodovania navštevovala maloletá X. ročník základnej školy, mala zdravotné problémy ( astma), pravidelne užívala lieky za ktoré matka doplácala 700,- Sk mesačne. Matka bola slobodná, bola invalidná dôchodkyňa, poberala invalidný dôchodok vo výške 3.330,- Sk

(110,- eur) mesačne, nemala ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Otec bol slobodný, nemal ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Bol nezamestnaný, poberal dávku v nezamestnanosti vo výške cca 200,- eur mesačne. Pracovný pomer ukončil dohodou, počas jeho trvania dosahoval priemerný mesačný príjem 483,- eur netto.

V súčasnosti navštevuje maloletá X. ročník základnej školy. Matka uviedla, že dcéra má zdravotné problémy, má astmu, na ktorú je dlhodobo liečená, užíva pravidelne lieky, nevedela uviesť výšku doplatku. Maloletá užíva z dôvodu akútnej pankreatitídy liek Kreon, za ktorý matka mesačne dopláca 8,- eur.

Matka je slobodná, nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Býva v dvojgarsónke, náklady na bývanie dosahujú výšku 180,- mesačne, za elektrinu uhrádza 33,- mesačne, za káblovú televíziu 28,- eur mesačne. Matka je invalidná dôchodkyňa, má zníženú pracovnú schopnosť o 50%. Poberá invalidný dôchodok vo výške 128,30 eur. Uviedla, že sa snaží brigádovať, z čoho má mesačne príjem cca 100,- eur. Poberá prídavok na dieťa vo výške 22,- eur mesačne.

Na pojednávaní konanom 3.7.2012 matka doplnila návrh a žiadala zvýšenie vyživovacej povinnosti od 3.7.2012.

Otec nesúhlasil so zvýšením vyživovacej povinnosti. Býva so svojou priateľkou u jej rodičov, na bývanie im prispieva sumou 180,- eur mesačne, je v tom zahrnutý aj príspevok na stravu. Uviedol, že nemôže riešiť či je to veľa alebo málo, nakoľko vlastné bývanie nemá. Na MHD mesačne vynaloží 20,- eur, platí si dôchodkové sporenie vo výške 20,- eur mesačne. Priateľka má základné vzdelanie, pracuje ako sanitárka v nemocnici, dosahuje mesačný príjem 350,- eur netto.

Otec je slobodný, iné vyživovacie povinnosti nemá. Je zamestnaný v strážnej službe, dosahuje priemerný mesačný príjem 501,- eur netto.

Kolízny opatrovník navrhoval zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca na 180,- eur mesačne.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa §75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa §77 ods.1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Podľa , ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Súd vykonal porovnanie pomerov dôležitých pre určovanie výživného tak v pôvodnom ako i terajšom konaní a zistil, že na strane maloletej došlo k zmene pomerov a to v dôsledku nástupu na druhý stupeň základnej školy, ako aj vývoja životných nákladov.

Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletej ako aj z možnosti otca. Výšku výživného určenú v tomto rozhodnutí považuje súd za primeranú možnostiam otca, berúc do úvahy tú skutočnosť, že otec sa s maloletou nestretáva nad rámec vyživovacej povinnosti neprispieva. Otec sa svojej vyživovacej povinnosti nemôže zbaviť poukazovaním na svoje momentálne príjmy a ponechávať bremeno výživy na druhého rodiča, v tomto prípade na matku. Na druhej strane nemožno od otca žiadať, aby dosahoval taký príjem, ktorý by uspokojil všetky nároky maloletej. Demokratické zriadenie a trhové hospodárstvo prinieslo pre našu spoločnosť aj diferenciáciu v príjmoch, ktorá sa premieta do životnej úrovne jednotlivých členov spoločnosti, teda aj detí, ktoré nemajú rovnaké podmienky. Deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, je však nevyhnutné prispôsobiť životnej úrovni rodičov aj výdavky detí. Oproti existujúcej výške vyživovacej

povinnosti požadovala matka zvýšenie výživného o cca 70 %, pričom takéto zvýšenie nepreukázala zmenou vo výdavkoch maloletej a nebolo preukázané, ani v príjmoch otca, ten má príjem porovnateľný s príjmom v predchádzajúcom konaní. Otec má ukončené učňovské vzdelanie, sotva možno od neho požadovať pracovný pomer s výrazne vyššou mzdou akú aktuálne poberá. Vyživovaciu povinnosť má aj matka a pokiaľ si ju bude plniť čo i len vo výške jednej tretiny z príspevku otca ( t.j. 58,- eur), spolu s prídavkom na dieťa, by mala maloletá na výživu cca 250,- eur mesačne, čo je vzhľadom na sociálnu situáciu rodičov primeraná suma. Matka má síce zníženú schopnosť pracovať ( o 50%), súd je však toho názoru, že i s týmto znevýhodnením, je možné nájsť si brigádnickú činnosť v meste Bratislava. Samotná matka potvrdila, že brigáduje a vyplýva to aj z pomeru jej nákladov a príjmov, je nemožné aby matka financovala náklady na bývanie a svoje potreby z invalidného dôchodku. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na možnosti poberania sociálnych dávok a ktoré môže matka požiadať. Z vyššie uvedených dôvodov súd návrh matky vo zvyšku zamietol. Výživné súd zvýšil od 3.7.2012 ako požadovala matka.

Zročné výživné súd vyčíslil ako rozdiel medzi výživným určeným v tomto rozhodnutí a naposledy určeným výživným za obdobie od 3.7.2012 do 31.10.2012 (3 mesiace + alikvótna časť za mesiaca júl t.j. 29 dní ) = 98,20 eur ( 3x25,- eur + alikvótna časť 23,20 eur naposledy určené výživné 150,- eur, v tomto rozhodnutí 175,- eur, rozdiel 25 eur).

Vzhľadom na možnosti otca dovolil súd splácanie zročného výživného v primeraných splátkach spolu s bežným výživným.

O trovách konania rozhodol súd v súlade s tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia účastníkom, ktorí sa nevzdali práva na odvolania a to na Okresnom súde Bratislava II.

Účastníci, ktorí sa vzdali práva na odvolanie sa proti tomuto rozhodnutiu nemôžu odvolať.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.