Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1C-215-2012.pdf
PDF · 116.43 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-1C/215/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudkyňou Mgr. Jarmilou Bílikovou v právnej veci žalobcu: BL Telecom debt, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 45 535 108 zastúpený splnomocnencom: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711 proti žalovanému: H. X., nar. XX.XX.XXXX, O. XXXX/X, XXX XX O., štátny občan SR o zaplatenie sumy 248,95 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Súd žalovanému nepriznáva právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 4.5.2012 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 248,95 eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 28.4.2009 do zaplatenia a náhradu trov konania. V žalobe uviedol, že žalovaná suma predstavuje neuhradenú faktúru v súvislosti s uzavretou zmluvou o poskytovaní elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom žalobcu, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku. V prípade nedodržania povinností sa žalovaný zaviazal uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v zmluve - dodatku. Žalovaný bol sankcionovaný za to, že nesplnil svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, v dôsledku čoho musela byť jeho SIM karta vypojená z prevádzky. Žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanému na základe uzavretej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2011 s právnym predchodcom Slovak Telekom, a.s. Bratislava.
Žalovaný so žalobou nesúhlasil, pretože o žiadnej pokute nemal vedomosť.
Súd vykonal dokazovanie zmluvou o pripojení, dodatkom k zmluve, faktúrou, všeobecnými podmienkami, cenníkom služieb a zistil tento skutkový stav veci:
Účastníci /resp. právny predchodca žalobcu a žalovaný/ uzavreli bez uvedenia dňa /vo fa splatnej dňa 22.3.2008 je uvedený dátum uzavretia zmluvy 19.3.2008/ Zmluvu o pripojení s dodatkom k zmluve bez uvedenia dňa o poskytovaní elektronických komunikačných služieb v zmysle Zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách a podľa dodatku sa účastníci dohodli na aktivácii programu služieb, s
dobou viazanosti 24 mesiacov a zmluvnou pokutou 7.500,- Sk, t.j. 248,95 eur, kúpou MT maximálne za kúpnu cenu 1,-Sk vrátane DPH. Žalovaný sa zaviazal v bode 1 písm. c) dodatku riadne a včas platiť cenu služieb podľa zvoleného programu a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou a všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete. Podľa bodu 2. dodatku sa žalovaný zaviazal po dobu viazanosti nepožiadať o vypojenie SIM karty z prevádzky a nedopustiť sa takého konania a ani neumožniť také konanie, na základe ktorého by vzniklo právo zrušiť zmluvu o pripojení odstúpením od nej alebo právo vypovedať zmluvu o pripojení. Podľa bodu 5. dodatku v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. c) alebo v bode 2, 3, 4 alebo v bode 3 dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) Všeobecných podmienok a následného vypojenia SIM karty zo strany podniku, je žalovaný povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke dodatku. Podľa čl. 3 bod. 3.6 Všeobecných podmienok /účinných od 1.2.2009/ sa žalovaný zaviazal, že SIM kartu nebude využívať a ani neumožní jej využívanie na poskytovanie tretím osobám, bude ju využívať výlučne v MT, ktorý nebude inštalovaný v zariadení pripojenom na inú sieť elektronickej komunikácie, nebude inštalovaná v zariadení umožňujúcom prepojenie VTS spoločnosti s inou sieťou. Podľa čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) sa žalovaný zaviazal používať služby iba podľa zákona, zmluvy a všeobecných podmienok, uhrádzať cenu za využívanie služieb v súlade so zmluvou a platným cenníkom, používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky podľa osobitných právnych prepisov.
Podľa predloženej faktúry žalovaný nezaplatil fa č. 7903139918 splatnú do dňa 27.4.2009 ako fakturovanú zmluvnú pokutu v sume 248,95 eur.
Žalobca v písomnom podaní doručenom súdu dňa 10.9.2012 poukázal na to, že zmluvná pokuta nezabezpečuje dlh žalovaného, ale zabezpečuje benefity, ktoré poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému. Žalovaný nebol sankcionovaný len za to, že nezaplatil splatné faktúry, ale predovšetkým aj za to, že tým, že nesplnil svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, bola jeho SIM karta vypojená z prevádzky, čím žalovaný porušil povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu po dohodnutú dobu viazanosti, keby prostredníctvom platieb za poskytnuté služby po dobu viazanosti postupne splnil svoj záväzok, ktorému zodpovedal protizáväzok právneho predchodcu žalobcu zabezpečiť žalovanému mobilný telefón za zľavnenú cenu. Účelom dojednanej zmluvnej pokuty bolo paušalizovanie náhrady škody a je sankcionovaný za to, že nesplnil svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, v dôsledku čoho musela byť jeho SIM karta vypojená z prevádzky. Neplnením záväzku viazanosti zo strany žalovaného vzniká na strane právneho predchodcu žalobcu škoda v sume rozdielu medzi plnou cenou mobilného telefónu a akciovou cenou mobilného telefónu. Zmluvná pokuta plní aj funkciu prevenčnú, musí byť do určitej miery vyššia ako je skutočná hodnota výhody. Funkcia zmluvnej pokuty, ako zabezpečovacieho prostriedku, spočíva predovšetkým v tom, že hrozbou majetkovej ujmy núti dlžníka, aby sa včas a riadne pripravil na splnenie zmluvnej povinnosti a potom včas a riadne splnil. Táto hrozba pritom musí byť dostatočne kvalifikovaná na to, aby svoj účel splnila. Otázku prijateľnosti výšky zmluvnej pokuty je potrebné posudzovať v čase kedy vznikal zmluvnú vzťah. Žalovaný mal možnosť ovplyvniť výšku zmluvnej pokuty tým, že mal možnosť výberu do akého zmluvného vzťahu vstúpi a mal možnosť výberu medzi zmluvou bez kúpy akciového telefónu alebo s kúpou akciového telefónu, čím mal pri dohodnutí výšky zmluvnej pokuty značnú účasť a nie je pravdou, že nemal možnosť výšku zmluvnej pokuty ovplyvniť. V súvislosti s primeranosťou zmluvnej pokuty poukázal na ustanovenie § 3a ods. 3 Nar. vl. 87/1995 Z.z., keď si žalobca neuplatňuje zmluvnú pokutu až v takej výške, ako by mu prípadne umožňovalo uvedené ustanovenie. V prípade neuznania nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty poukázal na to, že právnemu predchodcovi žalobcu bola spôsobená skutočná škoda, ktorá zodpovedá hodnote dotácie do poskytnutého telefónneho zariadenia, na ktorú náhradu škody má žalobca od žalovaného nárok. Hodnota telekomunikačného zariadenia bola 132,44 eur a hodnota dotácie právneho predchodcu žalobcu do jeho kúpy bola 132,41 eur.
Výsluchom žalovaného mal súd preukázané, že už dávno asi pred 8-9 rokmi uzavrel zmluvu o pripojení. Zamestnanci spoločnosti chodili po domácnostiach a ponúkali telefóny a služby. Súhlasil s tým a po určitej dobe mu priniesli telefón domov aj so zmluvou, ktorú podpísal. Povedali mu, že bude dva roky
využívať služby operátora. O inom sa nerozprávali a nemá vedomosť o žiadnej pokute, ktorú by mal zaplatiť. Telefón mu predali na 1,-Sk, kartu vôbec neužíval, túto zničil a telefón predal. Žiadne služby operátora nevyužíval.
Predložená zmluva o pripojení s dodatkom neobsahovali dátum ich uzatvorenia a súd pri právnom posúdení vychádzal z ustanovení zákonov účinných ku dňu 19.3.2008, ktorý je uvedený v hore uvedenej faktúre ako dátum uzavretia zmluvy.
Podľa § 42 ods. 1, písm. a), ods. 4, písm. b) Zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb. Účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa § 43 ods. 1, ods. 5, písm. b) Zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.
Podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.
Podľa § 3 ods. 3 Zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa § 52 ods. 1, 2 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 - 6 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči predávajúcemu vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči predávajúcemu,
n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba predávajúcemu,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Ak je v spotrebiteľskej zmluve predmetom záväzku poskytnutie peňažných prostriedkov za neprimeranú odplatu, súd môže odplatu znížiť; prihliadne pritom najmä na odplaty poskytované bankami pri spotrebných úveroch. Ak súd rozhodne o znížení odplaty za poskytnuté peňažné prostriedky a spotrebiteľ splnil svoj záväzok vo väčšom rozsahu, ako bol podľa rozhodnutia súdu povinný, dodávateľ
je povinný bez zbytočného odkladu vrátiť spotrebiteľovi plnenie, ktoré presahuje výšku poskytnutých peňažných prostriedkov a primeranej odplaty.
Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje postavenie.
Podľa § 517 ods. 1, 2 OZ, ak dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Súd z vykonaného dokazovania vyvodil ten právny záver, že medzi účastníkmi vznikol spotrebiteľský vzťah titulom uzavretej zmluvy o pripojení. Súd posúdil právny vzťah účastníkov v zmysle hore citovaných ustanovení zákonov účinných v čase uzavretia dodatku k zmluve o pripojení, v ktorom bola dohodnutá doba viazanosti, povinnosti žalovaného a výška zmluvnej pokuty. Predmetom konania je žalobný návrh na zaplatenie fakturovanej zmluvnej pokuty v sume 248,95 eur. Zmluvná pokuta bola žalovanému uložená z dôvodu neplnenia si svojej povinnosti, a to riadne a pravidelne realizovať zmluvné dobíjanie v zmysle čl. 1 písm. d) dodatku.
Zmluva bola uzavretá medzi účastníkmi v zmysle ustanovenia § 43 Zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, ktorá patrí medzi tzv. zmluvy spotrebiteľské podľa § 52 a nasl. OZ.
Vzhľadom k tomu, že medzi účastníkmi sa jedná o vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, súd posúdil nárok žalobcu uplatnený titulom dojednanej výšky zmluvnej pokuty v súvislosti s tým, či sa nejedná o podmienku neprijateľnú. Zmluva o pripojení je zmluvou občianskoprávnou, pričom vzťah medzi Občianskym zákonníkom a Zák. č. 610/2003 Z.z. má povahu vzťahu všeobecného predpisu a predpisu osobitného. Dodatok zmluvy o pripojení bol uzavretý v čase, keď Slovenská republika transformovala do právneho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá v nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva, ľahšiu dostupnosť právnych služieb, orientáciu na trhu, možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne prostredníctvom formulárových zmlúv. Zmluvné podmienky v rámci spotrebiteľských zmlúv nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto zmluvnej podmienky. Dojednaná zmluvná pokuta musí v rámci spotrebiteľského vzťahu obstáť v rámci súdnej kontroly so zreteľom na povahu, obsah a osobitosti právneho úkonu, vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade aj so zreteľom na sankcionovanie za nesplnenie povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. V danom právnom vzťahu spotrebiteľskej zmluvy treba dbať na skutočný zmysel a cieľ inštitútu zmluvnej pokuty ako inštitútu súkromného práva zvlášť pri osobitne chránených spotrebiteľských vzťahoch. Žalobca /resp. jeho právny predchodca/ ponúka žalovanému svoje služby ako spotrebiteľovi prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebiteľ nemôže zmluvné podmienky ovplyvniť. Toto platí aj pre zmluvnú pokutu. Žalobca sa domáha zaplatenia zmluvnej pokuty v paušálnej výške bez ohľadu na to, o aké zmluvné porušenie ide a hrozba zmluvnej pokuty existuje podľa hore citovaných bodov dodatku
a všeobecných podmienok pri akomkoľvek porušení. Žalobca uplatňuje sankciu v podobe zmluvnej pokuty za porušenie akejkoľvek zmluvnej povinnosti, vo výške, ktorá je nezmenená a bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Svedčí o tom aj znenie bodu 3 dodatku, keď sa uvádza, že v prípade porušenia zmluvných povinností a v zátvorke poukazuje najmä na hociktorú povinnosť v bode 1 písm. c) dodatku alebo v bode 2, 3, 4 dodatku, pričom v konkrétnom tomto konaní žalobca poukázal na to, že žalovaný porušil podmienku, keď včas a riadne pravidelne neuhrádzal cenu za poskytnuté služby. V danom konaní bola na základe dodatku k zmluve bez uvedenia dňa dohodnutá doba viazanosti 24 mesiacov, nie je zrejmé, kedy táto uplynula a z predložených dôkazov nevyplýva čoho sa žalovaný dopustil, akého porušenia v ktorom období. Uvedená zmluvná podmienka takto poškodzuje spotrebiteľa a neprimeranosť sankcie sa prejavuje osobitne bez uvedenia v spojení s časovým aspektom.
V zmysle uvedeného § 53 ods. 3 OZ v čase uzavretia dodatku neprimerane vysoká zmluvná pokuta je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania a platí všeobecný zákaz akéhokoľvek dojednania, ktoré tvorí v právach a povinnostiach značnú nerovnováhu podľa ustanovenia § 53 ods. 1 OZ. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že v znení ako bola dojednaná zmluvná pokuta v súvislosti s porušením povinností na strane žalovaného je podmienkou neprijateľnou, teda absolútne neplatnou pre nerovnováhu v právach a povinnostiach, keď je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Súd preto žalobný návrh zamietol. Z rozhodovacej činnosti súdu je známe, že bola zmluvná pokuta rovnakého významu vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku / rozsudok Okresného súdu Prešov č.k.17C/23/2010-65 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Co/137/2010, Okresného súdu Svidník sp. zn. 7C/119/2011, rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k.11C/184/2011-82 a iné/. Podľa § 53a ods. 1 OZ, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. I keď bola predmetná zmluva o pripojení uzavretá pred vydaním právoplatných rozhodnutí o neprijateľnosti zmluvnej podmienky v časti zmluvnej pokuty a teda nemohol sa už dodávateľ dodatočne v konkrétnej zmluve vzdať použitia tejto podmienky, nemá právo domáhať sa plnenia z takejto neprijateľnej podmienky, pretože je absolútne neplatná.
Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom /rozs. Mostaza Jclaro, C 168/05, bod 25, Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C244/98/.
K námietke údajného individuálneho vyjednania zmluvnej pokuty súd poukazuje na to, že zmluva o pripojení aj jej dodatok sú typickými štandardnými formulárovými listinami, na ktoré zásadne dopadá súdna kontrola. Zmluvná pokuta bola vopred zo strany dodávateľa naformulovaná bez možnosti jej zmeny zo strany spotrebiteľa.
K námietke významu zmluvnej pokuty, súd nepopiera význam zmluvnej pokuty a ani je dojednania, ale treba dbať aj na skutočný zmysel a cieľ inštitútu zmluvnej pokuty, ktorá je inštitútom súkromného práva zvlášť pri osobitne chránených spotrebiteľských vzťahoch. Právny predchodca žalobu ponúka žalovanému svoje služby ako spotrebiteľovi prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebiteľ nemôže zmluvné podmienky ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú žiada zaplatiť žalobca od žalovaného ako spotrebiteľa a to v paušálnej výške bez ohľadu na to, o aké zmluvné porušenie ide, hrozba pokuty existuje pri akomkoľvek porušení, takže zmluvné
pokuty neobchádza ani aspekt určitosti. Takto formulovaná zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa a subjektívny postoj zmluvných strán.
Žalobca ďalej poukázal na to, že v prípade nedôvodnosti žaloby titulom uplatnenej zmluvnej pokuty, je dôvodná žaloba titulom náhrady škody vo výške rozdielu medzi predajnou a trhovou cenou v sume 165,64 eur. V predmetnom konaní si žalobca evidentne uplatnil nárok zo zmluvnej pokuty, ktorá bola písomne dohodnutá a je samostatným predmetom konania. Ide o návrh na plnenie zo zmluvy v zmysle ustanovenia § 80 písm. b) O.s.p.. Právo na náhradu škody je pre zmenu právom z porušenia práva, keď sú zákonom dané predpoklady zodpovednostného vzťahu iné ako v prípade práva zo zmluvy. Súd má za to, že nie je dôvod na vyvodenie konzekvencii k inej ako dohodnutej kúpnej (maximálnej - uvedené v zmluve) cene 1,- Sk, pre ktorú sa operátor dobrovoľne v rámci svojej obchodnej politiky rozhodol. Inú ako predajnú cenu zaplatenú pri uzavretí kúpnej zmluvy súd nepovažuje z hľadiska záväzku žalovaného za relevantnú. Skutočnosť, že žalovaný využíval výhody paušálneho vzťahu je rovnako bezvýznamná, pretože využíval služby žalobcu a dopustil sa porušenia až v druhom roku viazanosti tým, že nerealizoval dobitie a dovtedy služby využíval a prispel žalobcovi na jeho náklady.
Súd rozhodol o trovách konania v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., keď úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože ich priznanie nenavrhol a z obsahu spisu mu žiadne trovy nevyplývajú.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/-f/ O.s.p.)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.)
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.)
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).