Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Cob-101-2021.pdf
PDF · 97.77 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/101/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: LexCreditor k.s., so sídlom Laurinská 3/A, 81101 Bratislava, IČO: 47 245 913, správca konkurznej podstaty úpadcu SMART HEART, s. r. o., so sídlom Záhradnícka 70, 821 08 Bratislava, IČO: 46 010 394, zastúpeného: SMOLÁK HLAVATÁ advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Laurinská 3, 811 01 Bratislava, IČO: 47 254 432, proti žalovanému: MERY Holíč s. r. o., so sídlom Kátovská 25, 908 51 Holíč, IČO: 46 540 792, zastúpenému: Advokátska kancelária ANDRAŠOVIČ & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Lermontovova 14, 811 01 Bratislava, IČO: 36 860 018, o zaplatenie 190.000 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 27Cb/237/2018-163 zo dňa 12.8.2021 takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 27Cb/237/2018-163 zo dňa 12.8.2021 p o t v r d z u j e .
Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že žalobu zamieta a žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou z 24. júla 2018 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 190.000 Eur s príslušenstvom, titulom nezaplatenej kúpnej ceny. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že kúpnou zmluvou z 9. marca 2015 uzavretou medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXXX (aktuálne na LV č. XXXX) v k. ú. O. za kúpnu cenu vo výške 190.000 Eur, ktorá mala byť uhradená vo forme zápočtu vzájomných záväzkov a pohľadávok najneskôr do 31. júla 2015.
3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že na základe kúpnej zmluvy z 9. marca 2015 vznikol žalovanému záväzok zaplatiť úpadcovi kúpnu cenu vo výške 190.000 Eur. Úpadcovi vznikol záväzok voči veriteľovi Jaroslavovi Iglárovi zo zmluvy o pôžičke v celkovej výške 795.000 Eur na základe čiastočných platieb uskutočnených veriteľom na účet žalovaného vedeného v ČSOB, a.s. dňa 18. decembra 2013 v sume 300.000 Eur, dňa 20. decembra 2013 v sume 300.000 Eur a dňa 30. decembra 2013 v sume 195.000 Eur, čo mal preukázané z výpisu z účtu veriteľa vedeného v ČSOB, a.s. Úpadca predmetný záväzok evidoval aj vo svojom účtovníctve. Žalovaný sa stal dňa 9. marca 2015 veriteľom úpadcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, keď od pôvodného veriteľa úpadcu Jaroslava Iglára nadobudol časť pohľadávky zo zmluvy o pôžičke v celkovej výške 190.000 Eur. Dňa 10. marca 2015
došlo k započítaniu vzájomných pohľadávok vo výške 190.000 Eur medzi úpadcom a žalovaným na základe dohody o započítaní pohľadávok.
4. Súd prvej inštancie aplikoval ust. § 588, § 657, § 524 ods. 1, § 526 ods. 1 a § 580 Občianskeho zákonníka.
5. Súd prvej inštancie konštatoval, že v rozhodovanom spore vznikla žalovanému ako kupujúcemu povinnosť zaplatiť úpadcovi ako predávajúcemu kúpnu cenu v dohodnutej výške 190.000 Eur, pričom spôsob vyporiadania záväzku z kúpnej zmluvy si zmluvné strany dojednali tým spôsobom, že dôjde k započítaniu vzájomných pohľadávok najneskôr do 31. júla 2015. Zároveň súd uviedol, že v čase podania žaloby žalobca nedisponoval informáciou, či pohľadávka úpadcu voči žalovanému z kúpnej zmluvy zanikla alebo nie, keďže žalovaný mu neposkytol požadovanú súčinnosť na základe žiadosti z 22. júna 2018.
6. Pokiaľ ide o námietku neplatnosti zmluvy o pôžičke vznesenú žalobcom, súd uviedol, že mal v konaní preukázané, že medzi úpadcom ako dlžníkom a Jaroslavom Iglárom ako veriteľom došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, keďže veriteľ preukázateľne poskytol úpadcovi finančné prostriedky, ako to bolo preukázané predloženými výpismi z účtu veriteľa Jaroslava Iglára. Medzi Jaroslavom Iglárom a úpadcom tak vznikla zmluva o pôžičke ako reálny kontrakt. Následne veriteľ Jaroslav Iglár časť pohľadávky zo zmluvy o pôžičke v celkovej výške 190.000 Eur postúpil na žalovaného dňa 9. marca 2015. Keďže mal súd za preukázané platné Uzatvorenie zmluvy o pôžičke medzi Jaroslavom Iglárom a úpadcom, bol daný predmet postúpenia v zmluve o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi Jaroslavom Iglárom ako postupcom a žalovaným ako postupníkom. Z tohto dôvodu je podľa právneho názoru súdu platná aj zmluva o postúpení pohľadávky z 9. marca 2015. Vzhľadom na uvedené sa žalovaný stal veriteľom úpadcu s pohľadávkou v celkovej výške 190.000 Eur.
7. Podľa súdu prvej inštancie, keďže žalovaný disponoval pohľadávkou voči úpadcovi v sume 190.000 Eur, bol oprávnený s touto pohľadávkou disponovať, a to vrátane možnosti uzavrieť dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok, predmetom ktorej mohla byť postúpená pohľadávka. Z tohto dôvodu došlo dňa 10. marca 2015 k platnému uzatvoreniu dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok medzi žalovaným a úpadcom. Uzavretím dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok došlo k stretu pohľadávky žalovaného voči úpadcovi vo výške 190.000 Eur vyplývajúcej zo zmluvy o pôžičke a pohľadávky úpadcu voči žalovanému vo výške 190.000 Eur vyplývajúcej z kúpnej zmluvy. Týmto okamihom došlo k zániku obidvoch pohľadávok v rozsahu, v akom sa kryjú, teda v celej ich výške.
8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1, 2 C.s.p. tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%, keďže bol v konaní v plnom rozsahu úspešný.
9. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (ustanovenie § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p.) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ustanovenie § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.).
10. Poukázal na skutočnosť, že veriteľ úpadcu p. Jaroslav Iglár, bol v čase poskytnutia finančných prostriedkov úpadcovi štatutárnym orgánom - konateľom úpadcu. Medzi úpadcom a jeho veriteľom, p. Jaroslavom Iglárom tak existoval spriaznený vzťah. Uviedol, že p. Jaroslav Iglár, t.j. osoba, ktorá poskytla finančné prostriedky úpadcovi, vystupoval ako konateľ žalovaného v čase od 19.04.2012
- 03.09.2015. V čase postúpenia pohľadávky tak p. Jaroslav Iglár vystupoval ako štatutárny orgán postupníka (žalovaného) rovnako tak aj bol osobne postupcom (veriteľom) pohľadávky. V čase dojednania pôžičky p. Jaroslav Iglár vystupoval ako štatutárny orgán dlžníka (úpadcu). Zo strany Okresného súdu Bratislava I neprišlo v rámci predmetného súdneho konania k skúmaniu vzťahov medzi účastníkmi právnych vzťahov zo zmluvy o pôžičke a v rámci uvedených skutočností aj platnosti takto uzatvorenej zmluvy, nakoľko z uvedených skutočností jednoznačne vyplýva, že v čase poskytnutia finančných prostriedkov bol veriteľ osobou spriaznenou s dlžníkom - úpadcom.
11. Ďalej poukázal na to, že riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom
vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné.
12. Žalobca na základe uvedeného navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
13. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že žalobca v priebehu celého prvostupňového súdneho konania namietal výlučne neplatnosť Zmluvy o pôžičke a to len z dôvodu, že žalovaný nepreukázal riadne poskytnutie pôžičky veriteľom Jaroslavom Iglárom úpadcovi, a z tohto dôvodu namietal žalobca aj neplatnosť následných právnych úkonov (zmluva o postúpení pohľadávky z 09.03.2015 a dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok zo dňa 10.03.2015). Na základe správnych záverov Okresného súdu Bratislava I obsiahnutých v Rozsudku, bola však preukázaná platnosť tak ZoP a ako aj následných právnych úkonov. Žalovaný uvádza, že žalobca v žiadnom svojom podaní a ani na vytýčenom pojednávaní v priebehu celého prvostupňového súdneho konania ani raz neargumentoval s údajnou spriaznenosťou, na ktorú sa odvoláva až vo svojom Odvolaní žalobcu. Na základe uvedeného má žalovaný za to, že uvedené je v rozpore s koncentračnou zásadou súdneho konania (§153,154 a 366 C.s.p.).
14. Žalovaný poukázal na to, že žalobca nesprávne uvádza, že veriteľ úpadcu, p. Jaroslav Iglár, bol v čase poskytnutia finančných prostriedkov úpadcovi aj štatutárnym orgánom - konateľom úpadcu (SMART HEART, s. r. o.). Predmetná Zmluva o pôžičke bola uzatvorená dňa 17.12.2013 medzi Jaroslavom Iglárom ako veriteľom a úpadcom SMART HEART, s. r. o. ako dlžníkom, pričom v danom čase (17.12.2013) bol štatutárnym orgánom úpadcu Boris Iglár, a teda Jaroslav Iglár nebol v danom čase konateľom úpadcu. Žalovaný ďalej uviedol, že ak by aj pripustili spriaznenosť, tak ako to uvádza žalobca (bez bližšieho právneho odôvodnenia), následkom spriaznenosti by za splnenia podmienok špecifikovaných v zákone č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii /ďalej v texte tiež ako „ZKR“/, by mohla byť výlučne odporovateľnosť právneho úkonu, nie však neplatnosť právneho úkonu. Žalovaný považuje žalobcom namietanú údajnú spriaznenosť za tendenčnú a neopodstatnenú.
15. Na základe uvedeného navrhol žalovaný napadnutý rozsudok potvrdiť.
16. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 3 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave dňa 18.09.2023. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a dôvodmi odvolania žalobcu dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.
17. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
18. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku, keďže súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov správne zistil skutkový stav, zrozumiteľným spôsobom vysvetlil z ktorých dôkazov vychádzal, aké skutočnosti mal vykonanými dôkazmi preukázané, dôkazy vyhodnotil a zistený skutkový stav správne právne posúdil. Súd prvej inštancie dal v odôvodnení napadnutého rozsudku jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na sporné otázky a vysporiadal sa so všetkými podstatnými argumentami sporových strán. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia a k jednotlivým odvolacím námietkam dopĺňa odvolací súd nasledovné dôvody.
19. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 190.000,- Eur s príslušenstvom, titulom nezaplatenej kúpnej ceny. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že kúpnou zmluvou z 9. marca 2015 uzavretou medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXXX (aktuálne na LV č. XXXX) v k. ú. O. za kúpnu cenu vo výške 190.000,- Eur, ktorá mala byť uhradená vo forme zápočtu vzájomných záväzkov a pohľadávok najneskôr do 31. júla 2015. Dňa 17. decembra 2013 bola uzavretá Zmluva o pôžičke medzi Jaroslavom Iglárom, nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX J. XX, ako
veriteľom a úpadcom SMART HEART s.r.o., Kopčianska 35, 908 51 Holíč (v zastúpení konateľom Borisom Iglárom), ako dlžníkom, na základe ktorej veriteľ poskytol úpadcovi pôžičku vo výške 795.000,- Eur. Dňa 9. marca 2015 došlo k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky medzi Jaroslavom Iglárom ako postupcom a žalovaným ako postupníkom, predmetom ktorej bolo postúpenie časti pohľadávky zo zmluvy o pôžičke vo výške 190.000,- Eur. Predmetné postúpenie bolo úpadcovi oznámené listom z 9. marca 2015. Následne 10. marca 2015 došlo v súlade s článkom III. kúpnej zmluvy k uzavretiu dohody o započítaní pohľadávok medzi úpadcom a žalovaným, predmetom ktorej bola dohoda zmluvných strán o započítaní ich vzájomných pohľadávok, v akom sa zároveň kryjú, teda v sume 190.000 Eur. Započítaním pohľadávok došlo k zániku obidvoch pohľadávok, t. j. pohľadávky žalovaného ako aj pohľadávky žalobcu (úpadcu) ku dňu účinnosti dohody o započítaní pohľadávok (k 10. marcu 2015).
20. Odvolací súd nesúhlasí s odvolacou námietkou žalobcu, že súd prvej inštancie postupoval nesprávne, ak neskúmal vzťahy medzi účastníkmi právnych vzťahov zo zmluvy o pôžičke, keďže podľa žalobcu medzi úpadcom a jeho veriteľom Jaroslavom Iglárom existoval spriaznený vzťah. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že žalobca v priebehu celého prvoinštančného súdneho konania namietal výlučne neplatnosť Zmluvy o pôžičke zo dňa 17.12.2013 a neplatnosť s pôžičkou súvisiacej Dohody o započítaní pohľadávok zo dňa 10.03.2015 a to z dôvodu, že žalovaný nepreukázal, že úpadcovi bola pôžička riadne poskytnutá. V konaní však bolo preukázané, že medzi úpadcom ako dlžníkom a Jaroslavom Iglárom ako veriteľom došlo k platnému uzatvoreniu Zmluvy o pôžičke, keďže veriteľ preukázateľne poskytol úpadcovi finančné prostriedky, čo bolo preukázané okrem iného aj predloženými výpismi z účtu veriteľa Jaroslava Iglára (medzi Jaroslavom Iglárom a úpadcom tak vznikla zmluva o pôžičke ako reálny kontrakt) a ďalšími dôkazmi. Následne veriteľ Jaroslav Iglár časť pohľadávky zo zmluvy o pôžičke v celkovej výške 190.000,- Eur postúpil na žalovaného dňa 09.03.2015. Keďže bolo preukázané platné uzatvorenie zmluvy o pôžičke medzi Jaroslavom Iglárom a úpadcom, bol daný predmet postúpenia v zmluve o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi Jaroslavom Iglárom ako postupcom a žalovaným ako postupníkom.
21. Podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa tykajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
22. Koncepcia odvolacieho konania v civilnom spore vychádza z tzv. neúplného apelačného systému. Neúplnosť apelácie znamená, že právo odvolateľa použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, je obmedzené. Strany sporu mali v doterajšom priebehu konania niekoľko príležitostí tieto prostriedky použiť a boli súdom poučené o sudcovskej koncentrácii konania. Odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a dôkazov (novoty, nóva) je takto prípustná len za splnenia zákonom stanovených podmienok.
23. Z obsahu spisu ako aj samotného rozsudku vyplýva, že žalobca v priebehu prvoinštančného konania neargumentoval, t.j. netvrdil, že medzi úpadcom (štatutárnym orgánom) a veriteľom existoval spriaznený vzťah. Keďže žalobca žiadne takéto skutočnosti netvrdil, súd prvej inštancie nebol povinný skúmať údajnú spriaznenosť vzťahov a ak začal tvrdiť žalobca tieto skutočnosti až v odvolacom konaní, predstavuje to novoty v odvolacom konaní, na ktoré sa neprihliada. Žalobcovi nič nebránilo v konaní pred súdom prvej inštancie, aby uplatnil prostriedky procesného útoku, resp. obrany, ktoré uzná za vhodné, mohol tak však urobiť len do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania. Žalobca v odvolaní neuviedol žiadne také skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť jeho právo použiť argumentáciu o spriaznenosti vzťahov až v odvolacom konaní. Naviac odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca v odvolaní len uvedenú skutočnosť tvrdí bez uvedenia, aký následok by mala spriaznenosť spôsobiť, právne následky teda žiadnym spôsobom nezdôvodňuje. Odvolací súd taktiež poukazuje na nesprávne tvrdenie žalobcu, že v čase uzatvorenia Zmluvy o pôžičke bol veriteľ úpadcu Jaroslav Iglár aj konateľom úpadcu SMART HEART s.r.o., keďže podľa predmetnej zmluvy ako aj výpisu z Obchodného registra Mestského súdu Bratislava III predmetnej spoločnosti bol konateľom úpadcu Boris Iglár.
24. Odvolací súd nesúhlasí ani s odvolacou námietkou žalovaného, že rozsudok súdu prvej inštancie je nepresvedčivý a trpí teda nespreskúmateľnosťou. Ústavný súd SR podľa konštantnej judikatúry (pozri IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04) vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne, zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a ochranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07).
25. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Rozsudok súdu prvej inštancie nemožno považovať za nepreskúmateľný. Z odvolania žalobcu nie je zrejmé, v čom vidí nepreskúmateľnosť a nepresvedčivosť rozsudku (na ktoré rozhodujúce otázky nedal súd prvej inštancie odpoveď), keď súd prvej inštancie vymedzil sporné a nesporné skutočnosti, so spornými otázkami sa vysporiadal aplikujúc príslušné právne predpisy. Ako už bolo uvedené, ak sa súd nevysporiadal s údajným spriazneným vzťahom medzi stranami, nejde o procesné pochybenie, keďže žalobca takúto argumentáciu v konaní až do odvolania nepoužil. Ako vyplýva z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004).
26. Na základe uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.
27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 2 v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. Úspešnému žalovanému odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
28. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).