Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6C-116-2012.pdf
PDF · 82.94 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/116/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky pred sudcom JUDr. Róbertom Záhorákom v právnej veci navrhovateľa: R.. Y. X., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. Z. - N., V. XX, proti odporcovi: W. Z. W. nar. X.X.XXXX, bytom V. č. XXX zastúpený advokátom JUDr. Vladimírom Varinským, so sídlom Banská Bystrica, Horná 51, o 8.500,- eur s prísl., takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 8.500,- eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 27.5.2010 do zaplatenia a to do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy konania v sume 510,- eur a to do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 21.12.2010 domáhal zaplatenia sumy 8.500,- eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 27.5.2010 do zaplatenia a tiež trov konania. V návrhu navrhovateľ uviedol, že uvedenú sumu požaduje od odporcu ako vrátenie pôžičky, ktorú odporcovi poskytol dňa 19.5.2010 v sume 8.500,- eur, pričom medzi účastníkmi bolo dohodnuté, že odporca vráti navrhovateľovi sumu do siedmich dní, t.j. do 26.5.2010, pričom prevzatie pôžičky odporca potvrdil písomným vyhlásením dňa 19.5.2010, ktoré navrhovateľ vo fotokópii pripojil k návrhu na začatie konania. V návrhu navrhovateľ ďalej uviedol, že odporca uvedenú pôžičku do 26.5.2010 nevrátil a teda sa odporca dňom 27.5.2010 dostal do omeškania a preto navrhovateľ podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1. Nariadenia vlády č. 87/95 Z.z. požadoval úrok z omeškania. Navrhovateľ ďalej k návrhu pripojil aj výzvu na vrátenie pôžičky zo dňa 12.11.2010.
V predmetnej veci sa vyjadril podaním zo dňa 3.7.2012 právny zástupca odporcu, ktorý uviedol, že nárok navrhovateľa uplatnený návrhom na začatie konania považuje za nedôvodný, bez akejkoľvek opory v zákone s tým, že svoje tvrdenie preukáže počas dokazovania na pojednávaní. Zároveň žiadal, aby súd návrh na začatie konania v celom rozsahu zamietol.
Vo veci sa opätovne vyjadril právny zástupca odporcu podaním zo dňa 31.8.2012, v ktorom uviedol, že návrh považuje za nedôvodný, pričom uviedol, že voči odporcovi eviduje pohľadávku rádovo niekoľkonásobne vyššiu ako je pohľadávka, ktorú navrhovateľ voči nemu uplatňuje, pričom svoju pohľadávku voči odporcovi nadobudol na základe zmluve o postúpení pohľadávky uzavretej dňa 20.5.2012 medzi postupcom Y.., K. W. č. XXX a odporcom ako postupníkom. V uvedenom podaní ďalej ohľadne uvedenej pohľadávky uviedol, že spoločnosť L. ako postupca používal areál bývalého B., pričom tento areál patril spoločnosti Y., pričom spoločnosť L. so súhlasom majiteľa zrekonštruovala kancelársku
budovu XXX, ktorá patrila taktiež spoločnosti Y., pričom v súvislosti s uvedenou rekonštrukciou boli vynaložené náklady v celkovej sume 45.192,92 eura a tieto náklady boli fakturované spoločnosti Y. faktúrou č. XXXXXX zo dňa 11.1.2011 splatnou 13.2.2011, pričom túto faktúru Y. ani len čiastočne neuhradila. Odporca ďalej uviedol, že uvedenú sumu vyfakturoval ako bezdôvodné obohatenie, keďže rekonštrukciou budovy sa zvýšila jej hodnota. Zároveň poukázal na ustanovenie § 86 Obchodného zákonníka, podľa ktorého spoločníci ručia za záväzky spoločnosti svojim majetkom spoločne a nerozdielne a keďže navrhovateľ je spoločníkom spoločnosti Y., má odporca voči navrhovateľovi uvedenú pohľadávku z titulu zákonného ručiteľského vzťahu. Zároveň uviedol, že podľa § 98 O.s.p. si uplatňuje voči nároku navrhovateľa vyššie uvedenú pohľadávku na započítanie len do výšky uplatneného nároku zo strany navrhovateľa. K uvedenému podaniu pripojil zmluvu o postúpení pohľadávky a faktúru č. XXXXXX zo dňa 11.1.2011.
Na pojednávaní dňa 23.10.2012 navrhovateľ uviedol, že trvá na podanom návrhu, keďže uvedená pôžička zo strany odporcu nebola doposiaľ vrátená a uviedol, že odporca voči nemu nemá žiadnu pohľadávku. Jeho pohľadávka sa týka inej veci a poukázal na to, že túto pohľadávku firma Y. neakceptovala, čo vyplýva z listu zo dňa 10.10.2011, ktorý spoločnosť Y. prostredníctvom svojho právneho zástupcu zaslala spoločnosti Z., ktorá chcela uvedenú pohľadávku postúpiť na inú spoločnosť. V tomto oznámení sa konštatuje, že spoločnosť Y. uvedenú pohľadávku spoločnosti L.. neakceptuje, keďže nie je preukázaný právny základ nároku (pohľadávky). Zároveň uviedol, že spoločnosť Y. si žiadne práce u firmy L.. neobjednala. Zároveň uviedol, že uvedenú pohľadávku si spoločnosť Y.. nevymáhala na súde voči spoločnosti Y.. Zároveň uviedol, že uvedená faktúra bola vrátená späť spoločnosti Y. spolu s uvedeným sprievodným listom zo dňa 10.10.2011. Navrhovateľ žiadal priznať trovy konania, ktoré predstavovali zaplatení súdny poplatok v sume 510,- eur.
Odporca na uvedenom pojednávaní potvrdil, že pôžička, ktorá je predmetom sporu, mu bola poskytnutá a túto pôžičku nevrátil, keďže mal za to, že započítaním, ktoré urobil jeho právny zástupca v podaní zo dňa 31.8.2012 jeho záväzok voči navrhovateľovi, vyplývajúci z uvedenej pôžičky, zanikol. Zároveň uviedol, že firma L.. nepodala žalobu na súd voči firme Y., pričom táto pohľadávka bola postúpená na ďalšiu firmu, avšak doklad o tom momentálne nemá.
Právny zástupca odporcu na uvedenom pojednávaní uviedol, že sa pridržiava svojho vyjadrenia vo veci zo dňa 31.8.2012, pričom návrh navrhovateľa je nedôvodný, keďže odporca voči navrhovateľovi eviduje uvedenú pohľadávku v sume 45.192,92 eura, za ktorú navrhovateľ zo zákona ručí ako spoločník spoločnosti Y.. Zároveň žiadal, aby súd nariadil znalecké dokazovanie za účelom, aby bol určený rozdiel medzi hodnotou nehnuteľností patriacich Y. pred rekonštrukcii a hodnotou týchto nehnuteľností po rekonštrukcii. Ďalej uviedol, že spoločnosť Z. B. sa zaoberalo len vymáhaním pohľadávok a mal za to, že postúpenie pohľadávky zo strany L.. je platné a pohľadávka odporcu voči navrhovateľovi v sume 45.192,92 eura je dôvodná. Zároveň uviedol, že žiada návrh zamietnuť.
Súd na uvedenom pojednávaní upustil od ďalšieho dokazovania.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia, alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 657 a 658 odsek 1 Občianskeho zákonníka , zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu, pričom pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnaké od druhu, zaniká započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu, zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatky z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania; výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Súd po oboznámení sa s návrhom na začatia konania, a na základe vyjadrenia odporcu s prihliadnutím na potvrdenie zo dňa 19.5.2010, ktorým odporca potvrdil prevzatie pôžičky od navrhovateľa v sume 8.500,- eur zistil, že návrh navrhovateľa je v plnom rozsahu dôvodný, keďže z uvedeného potvrdenia ako i z výpovede odporcu na pojednávaní dňa 23.10.2012 bolo preukázané, že odporca prevzal od navrhovateľa pôžičku v sume 8.500,- eur, ktorú doposiaľ navrhovateľovi nevrátil a preto navrhovateľovi vzniklo právo na vrátenie pôžičky v zmysle ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka. Preto súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti návrhu navrhovateľa vyhovel a rozhodol podľa vyššie uvedených zákonných ustanovení tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Súd pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených skutočností, t.j., že uvedená pôžička bola riadne poskytnutá, ale nebola vrátená. Súd pri rozhodovaní nezohľadnil dôvody obrany odporcu, ktorý uviedol, že nárok navrhovateľa nie je dôvodný, keďže nárok navrhovateľa zanikol započítaním pohľadávky odporcu podaním zo dňa 31.8.2012, ktoré bolo doručené súdu dňa 4.9.2012. Konajúci súd mal za to, že v danom prípade nedošlo k riadnemu započítaniu pohľadávky vzájomných pohľadávok navrhovateľa, keďže nešlo o pohľadávky spôsobilé započítania, nakoľko pohľadávkami spôsobilými na započítanie sú pohľadávky, ktoré sú nesporné a ktorých oprávnenosť účastníci vzájomne voči sebe uznávajú. V danom prípade však pohľadávka odporcu voči navrhovateľovi nebola uznaná spoločnosťou Y. ktorá, naopak, spochybnila jej oprávnenosť a opodstatnenosť s odôvodnením, že nie je preukázaný právny základ nároku, čo vyplýva z podania právneho zástupcu Y. zo dňa 10.10.2011. Konajúci súd mal tiež za to, že argumentácia právneho zástupcu odporcu, že uvedená pohľadávka voči Y. automaticky zaväzuje k plneniu odporcu ako spoločníka Y. vzhľadom na vyššie uvedené je nedôvodná, keďže voči navrhovateľovi ako spoločníkovi spoločnosti Y. by predmetná pohľadávka odporcu mohla byť uplatnená až vtedy, ak by bol preukázaný právny základ, resp. oprávnenosť tejto pohľadávky a spoločnosť Y. by túto pohľadávku dobrovoľne neuhradila. V tomto prípade teda nemožno bez preukázania právneho základu a oprávnenosti pohľadávky odporcu aplikovať ustanovenie § 86 Obchodného zákonníka a § 546 Občianskeho zákonníka o ručení navrhovateľa, keďže ide o spornú pohľadávku. Preto súd s poukazom na ustanovenie § 657 Občianskeho zákonníka návrhu v celom rozsahu vyhovel.
Súd okrem žalovanej sumy priznal navrhovateľovi aj príslušenstvo pohľadávky, t.j. úroky z omeškania a o výške úrokov z omeškania rozhodol podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády číslo 87/1995 Z.z. v platnom znení, podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu, pričom základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 27.5.2010 predstavovala 1% a teda úrok z omeškania predstavuje 9%. Uvedené príslušenstvo súd priznal podľa ustanovenia § 517 odsek 2 a § 121 odsek 3 Občianskeho zákonníka.
Čo sa týka trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 142 odsek l O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Preto súd ohľadne trov konania rozhodol tak ako je uvedené vo výroku rozsudku a priznal úspešnému navrhovateľovi trovy konania v sume 510,- eur, ktoré predstavovali zaplatený súdny poplatok.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť proti ktorému rozsudok smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd I. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.