Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_12P-195-2012.pdf
PDF · 74.9 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/195/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: N. I., nar. XX.X.XXXX v konaní zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny Komárno, dieťa rodičov: I. I., nar. XX.X.XXXX, bytom H., J. XX a otec neuvedený v konaní o nariadení ústavnej starostlivosti sudkyňou JUDr. Adrianou Konkolovskou takto
rozhodol:
Súd nariaďuje nad mal. N. I., nar. XX.X.XXXX ústavnú starostlivosť , ktorej výkon bude realizovaný v A. A. J..
Matka je povinná platiť výživné na mal. dieťa mesačne vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku.
Výživné je zročné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred na účet Detského domova J..
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny sa návrhom zo dňa 25.7.2012 domáhal vydania predbežného opatrenia a zároveň podal podnet na začatie konania o nariadenie ústavnej starostlivosti. Na základe návrhu uznesením 12P/195/2012 zo dňa 27.7.2012 súd nariadil predbežné opatrenie, ktorý mal. N. dočasne zveril do starostlivosti právnickej osoby - Detského domova J.. Následne uznesením XXP/XXX/ XXXX -XX zo dňa 26.9.2012 súd začal konať ex offo o nariadenie ústavnej starostlivosti.
Kolízny opatrovník uviedol, že matka mal. dieťaťa po pôrode dňa 23.7.2012 svojvoľne opustila novorodenecké oddelenie F., R.. V.. C. R. J.. Matka mal. dieťaťa odmietla zabezpečovať riadne starostlivosť o mal. dieťa. Od vydania predbežného opatrenia k zmene pomerov nedošlo a matka naďalej záujem o dieťa neprejavuje. Preto úrad navrhol nariadiť ústavnú starostlivosť v Detskom domove J. a matke uložiť povinnosť platiť výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žiadosťou o umiestnenie, RL mal. dieťaťa, oznámením o prijatí mal. dieťaťa a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil tento skutkový a právny záver:
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že uznesením XXP/XXX/XXXX zo dňa 27.7.2012 súd nariadil predbežné opatrenie, ktorý mal. N. dočasne zveril do starostlivosti právnickej osoby - Detského domova J.. Následne uznesením XXP/XXX/XXXX -XX zo dňa 26.9.2012 súd začal konať ex offo o nariadenie ústavnej starostlivosti. Od uvedeného obdobia k žiadne zmene nedošlo. Matka neprejavuje záujem o dieťa a nedostavila sa ani len na pojednávanie, napriek tomu, že doručenie mala vykázané, preto súd podľa § 101 ods. 2. O.s.p. pojednával bez prítomnosti matky.
Podľa § 54 ods.2 Zák. o rodine (účinný od 1.4.2005) súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa.
Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností , možností a majetkových pomerov.
Podľa § 62 ods.3 Zák. o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Z definície náhradnej starostlivosti v zmysle § 44 Zák. o rodine je zrejmé, že ústavná starostlivosť musí byť vždy len dočasným opatrením. Ide o výnimočnosť formy náhradnej starostlivosti. Ústavná starostlivosť sa uplatní len vtedy, keď predošlé formy nemohli predchádzať. I v prípade umiestnenia dieťaťa do ústavného zariadenia sú za jeho riadnu výchovu naďalej zodpovední rodičia. Rodičia alebo iné osoby, ktorým inak patrí právo vychovávať dieťa sú vo svojom práve obmedzení len v tej časti ktorá bola priznaná tomuto zariadeniu. Dôvody umiestnenia detí do ústavných zariadení sú rôzne. Súd je povinný preverovať, či neprichádzajú do úvahy ako vhodné osoby na výkon osobnej starostlivosti prarodičia, súrodenci rodičov, iný príbuzný, známi, alebo iné osoby, ktoré majú k dieťaťu blízky citový vzťah. Ústavná starostlivosť sa môže nariadiť len vtedy ak výchova mal. dieťaťa je vážnej ohrozená, alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave. Spôsob ani stupeň ohrozenia ani narušenia zákon neuvádza, iba zdôvodňuje, že to musí byť vážne. Ohrozená môže byť negatívnym postojom a až patologickým správaním voči dieťaťu a pod. Príčiny vážneho narušenia spočívajú najčastejšie v prostredí v ktorom dieťa vyrastá, rodičia žijú asociálnym spôsobom života, rodičia nie sú osobnostne zrelí a pod. Príčinou však môže byť aj prípad, keď rodič ani pri náležitom úsilí nemôže zvládnuť výchovu dieťaťa pre odchýlky v jeho vývoji, jeho drogovú alebo inú závislosť a pod. výkon podmieňuje nariadenie ústavnej výchovy aj celým radom výchovných opatrení ktoré však neviedli k náprave. Ústavnú starostlivosť možno nariadiť aj vtedy ak rodičia nemôžu zabezpečiť starostlivosť o dieťa z iných vážnych dôvodov. Nariadením ústavnej starostlivosti vzťah medzi dieťaťom a rodičmi naďalej trvá.
V danom prípade mal súd za preukázané vykonaným dokazovaním, že podmienky na nariadenie ústavnej výchovy sú splnené. Dieťa nie je možné zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti a vo výchove dieťaťa zo strany matky sa vyskytol nezáujem o starostlivosť. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že sú splnené podmienky na nariadenie ústavnej starostlivosti. Súd ďalej rozhodol o vyživovacej povinnosti matky nakoľko každá povinná osoba musí vždy aj keď na úkor svojho minima zabezpečiť výživu dieťaťa. Právo dieťaťa na výživu voči rodičom vzniká jednoznačne najskôr narodením. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Plnenie vyživovacej povinnosti je zákonná povinnosť rodičov a existuje ako podporný prostriedok výživy po celú dobu života subjektov tohto právneho vzťahu. V danom prípade súd určil výživné v minimálnej výške, t. j. 30% základného životného minima. Matka je povinná súdom stanovené výživné platiť na účet DD J. nakoľko tento subjekt v súčasnosti zabezpečuje celodennú starostlivosť maloletému dieťaťu.
Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ustanovení § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie písomne v troch
vyhotoveniach do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku/uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.