Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15C-94-2012.pdf
PDF · 102.95 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/94/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci navrhovateľa Q. Q., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom S., Ul. Ľ.B. č. XXX/XX, občana SR, proti odporcovi I. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G., O. XXXX/X, občanovi SR, o zaplatenie 1.340,10 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 1.320,10 € spolu s 9% ročným úrokom z omeškania
zo sumy 1.340,10 € od 13.5.2012 do 29.6.2012,
zo sumy 1.320,10 € od 30.6.2012 do 24.7.2012
a vo výške 8,75%
zo sumy 1.300,10 € od 25.7.2012 do 22.8.2012 a
zo sumy 1.280,10 € od 23.8.2012 do zaplatenia
v pravidelných mesačných splátkach po 20,-- € počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia splatných vždy do 25-teho dňa v mesiaci pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky.
V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a .
Navrhovateľovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Zvolen súdny poplatok vo výške 79,-- €, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Zvolen štátom preddavkované trovy vo výške 7,50 €, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Návrhom, ktorý došiel na súd dňa 20.4.2012 žiadal navrhovateľ zaviazať odporcu na zaplatenie dlžnej istiny vo výške 1.340,10 € titulom náhrady škody z dôvodu ublíženia na zdraví spolu s 2,5 mesačným úrokom z omeškania od 19.8.2010 do zaplatenia. Svoj nárok odôvodňoval tým, že dňa 19.8.2010 v lese na chodníku od zimného štadióna na Pustý hrad po slovnej výmene názorov medzi ním a odporcom ho odporca fyzicky napadol, pričom utrpel zranenia s práceneschopnosťou 11 dní a dobou liečenia 21
dní. Škoda na zdraví bola vyčíslená znalcom MUDr. Gregom na 1.340,10 €. Vo veci prebiehalo trestné konanie, kde rozhodnutím Okresného súdu Zvolen sp. zn. 1T XXX/XXXX bol odporca uznaný vinným zo spôsobenia škody na zdraví navrhovateľovi. Okrem istiny žiadal priznať aj úrok z omeškania odo dňa, keď došlo k ublíženiu na zdraví vo výške 2,5% mesačne z dlžnej sumy.
Odporca potvrdil, že k uvedenému útoku došlo aj, že bol za toto ublíženie na zdraví právoplatne odsúdený. Ako uviedol všetko vzniklo kvôli manželke navrhovateľa, ktorá v tom čase s navrhovateľom nežila a bola priateľkou odporcu. Zaplatil však tri splátky zo škody po 20,-- € o čom doložil súdu poštové peňažné poukazy zo dňa 27.6.2012 na sumu 20,-- €, zo dňa 20.7.2012 na sumu 20,-- € a z 20.8.2012 opätovne na sumu 20,-- €. Poukazoval na svoje rodinné, majetkové a osobné pomery s tým, že je čiastočný invalidný dôchodca, nezamestnaný a nachádza si prácu len príležitostne, brigádnicky, preto žiadal o povolenie splácať dlžnú sumu vo forme splátok po 20,-- €. To je maximum čo môže a preto aj začal splácať túto čiastku, keďže sa dozvedel o tomto súdnom spore. Poprel, že by bol v nejakom omeškaní alebo, že by bol vyzvaný navrhovateľom na zaplatenie škody, ku ktorej došlo.
Navrhovateľ na pojednávaní potvrdil, že ho nevyzýval na úhradu dlžnej sumy a rovno dal žalobu na súd. Rovnako potvrdil, že mu bolo poslaných po 20,-- € s tým, že tieto čiastky neprevzal. Prvú sumu prevzal jeho starý otec Q. F., čiže 20,-- € mu bolo zaplatených, avšak zvyšné dve splátky neprevzal a tieto sumy sa mali vrátiť naspäť odporcovi. Nesúhlasil so splácaním dlžnej sumy vo forme splátok.
Súd si pripojil spis tunajšieho súdu sp. zn. 1T XXX/XXXX, z ktorého bolo zistené, že dňa 26.9.2011 bola podaná obžaloba na I. B., nar. XX.X.XXXX (odporcu) na tom skutkovom základe, že dňa 19.8.2010 mal po slovnej výmene názorov fyzicky napadnúť Q. Q., nar. XX.X.XXXX (navrhovateľa) čím mu spôsobil zranenia, ktoré si vyžiadali práceneschopnosť od 19.8.2010 do 30.8.2010, t.j. 11 dní, pričom podľa záverov znaleckého dokazovania by si predmetné zranenia vyžiadali práceneschopnosť spojenú s dobou liečenia až 21 dní. Tunajší súd vo veci vydal trestný rozkaz 29.9.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť 21.10.2011. Obvinený I. B. bol uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2, písm. f/ Trestného zákona za čo bol odsúdený podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, 4, 8 Trestného zákona a § 37, písm. h/ Trestného zákona, § 46 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov, ktorý mu bol podľa § 49 ods. 1, písm. a/ Trestného zákona podmienečne odložený. Zároveň bola určená skúšobná doba v trvaní 15 mesiacov. Poškodený Q. Q. bol podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázaný so svojim nárokom na náhradu škody na konanie o občiansko-právnych veciach. Súčasťou trestného spisu je aj odborné vyjadrenie č. 9/2011 znalca MUDr. Jaroslava Gregu k zraneniam poškodeného Q. Q. spolu s bodovým ohodnotením bolestného na 90 bodov pri sume 14,89 € za bod, vo výške 1.340,10 €.
Odporca k návrhu pripojil kópie poštových peňažných poukazov, podacích lístkov o úhradách čiastky náhrady škody po 20,-- € v prospech navrhovateľa zo dňa 27.6.2012, 20.7.2012 a 20.8.2012.
Vzhľadom na túto skutočnosť súd urobil dopyt na Slovenskú poštu Zvolen 1 a Kováčová pri Zvolene, ktorá dňa 19.10.2012 odpovedala s tým, že odporca v prospech navrhovateľa zaplatil po 20,-- € na Pošte Zvolen 1 27.6., 20.7. a 20.8.2012. Poštový poukaz na adresu podaný dňa 27.6.2012 na podávacej pošte Zvolen 1 bol dňa 29.6.2012 vyplatený adresátovi. Poštový poukaz na adresu podaný dňa 20.7.2012 došiel na dodávaciu poštu Kováčová pri Zvolene dňa 24.7.2012. V ten istý deň bol vykonaný pokus o doručenie sumy 20,-- € zaslaný prostredníctvom poštového poukazu. V čase doručenia adresát na odovzdávacom mieste nebol zastihnutý, preto mu bol zanechaný v domovej listovej schránke poštový poukaz, aby si sumu mohol vyzdvihnúť na pošte v čase jeho platnosti. Keďže v čase platnosti poukaz nebol vyzdvihnutý po jej skončení bola vrátená späť odosielateľovi dňa 2.10.2012, táto bola prevzatá odosielateľom. Rovnako poštový poukaz na adresu podaný dňa 20.8.2012 došiel na dodávaciu poštu dňa 22.8.2012 s tým, že nebol vyplatený. Doba poukazu končí 20.10.2012.
Podľa ustanovenia § 135 ods. 1 O.s.p. súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská
republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise základného imania; súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.
Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa ustanovenia § 444 OZ pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že navrhovateľovi bola spôsobená škoda na zdraví. Túto skutočnosť nikto z účastníkov nepoprel a odporca potvrdil, že bol právoplatne uznaný vinným z ublíženia na zdraví navrhovateľovi v konaní vedenom pred tunajším súdom pod sp. zn. 1T XXX/XXXX. Za tento čin bol právoplatne odsúdený, pričom navrhovateľovi v rámci trestného konania nebola priznaná náhrada škody v zmysle odborného vyjadrenia MUDr. Jaroslava Gregu titulom obodovania bolestného na zdraví. Z tohto dôvodu si navrhovateľ podal samostatný návrh na tunajší súd, kde žiadal priznať škodu na zdraví. V tejto časti mal súd za to, že návrh je dôvodný a vyhovel mu, pričom zaviazal odporcu na zaplatenie čiastky 1.320,10 €. Dlžnú sumu znížil v čiastke 20,-- €, ktoré boli preukázateľne vyplatené navrhovateľovi a samotný navrhovateľ potvrdil, že túto splátku prevzal jeho starý otec v júni 2012. Keďže navrhovateľ zostal nečinný a neurobil z dôvodu úhrady časti dlžnej istiny žiadnu dispozíciu s predmetom konania súd v tejto časti návrh ako nedôvodný o zaplatenie 20,-- € zamietol. Vo zvyšku považoval návrh čo sa týka vyplatenia, priznania škody na zdraví za dôvodný a vyhovel mu.
Podľa ustanovenia § 522 OZ veriteľ je v omeškaní, ak neprijal riadne ponúknuté plnenie alebo neposkytol v čase plnenia súčinnosť potrebnú na splnenie dlhu. V takých prípadoch je veriteľ najmä povinný nahradiť dlžníkovi náklady, ktoré mu tým vznikli. Ďalej naňho prechádza nebezpečenstvo náhodnej skazy veci. Okrem toho je dlžník oprávnený žiadať od veriteľa náhradu iných škôd spôsobených mu omeškaním, ak možno veriteľovi pripočítať zavinenie.
Podľa ustanovenia § 523 OZ za čas veriteľovho omeškania nie je dlžník povinný platiť úroky.
Podľa ustanovenia § 566 OZ veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie, ak to neodporuje dohode alebo povahe pohľadávky.
Podľa ustanovenia § 567 ods. 2 OZ peňažný dlh plnený prostredníctvom peňažného ústavu alebo prostredníctvom poštového podniku je splnený pripísaním sumy dlhu na účet veriteľa v peňažnom ústave alebo vyplatením sumy dlhu veriteľovi v hotovosti, ak osobitný zákon neustanovuje inak alebo ak sa veriteľ a dlžník písomne nedohodnú inak.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 1, veta prvá a ods. 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia než základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Okrem istiny žiadal navrhovateľ priznať aj úrok z omeškania vo výške 2,5% mesačne z dlžnej sumy odo dňa kedy došlo ku škode na zdraví, t.j. od 19.8.2010. Súd pri rozhodovaní o úroku z omeškania
vychádzal jednak z ustanovení § 517 ods. 1 a 2 OZ ako aj z ustanovení § 522 a § 523 OZ z omeškania veriteľa. Preukázateľne zaplatil časť dlhu odporca navrhovateľovi tým, že mu zaslal v troch splátkach po 20,-- €. Prvá splátka bola 27.6.2012 s tým, že táto bola prevzatá tak ako vyplýva zo správy Slovenskej pošty 29.6.2012. Tu v tejto časti dlh bol splnený v zmysle ustanovenia § 567 v časti istiny 20,-- € 29.6.2012. Pokiaľ ide o ďalšie dve splátky 20,-- € 20.7.2012 a 20,-- € 20.8.2012 tu súd mal za to, že odmietnutím čiastočného plnenia v zmysle ustanovenia § 566 OZ sa dostal práve navrhovateľ ako veriteľ do omeškania a z týchto čiastok úrok z omeškania navrhovateľovi nebol priznaný v zmysle ustanovenia § 523 OZ. Pokiaľ ide o začiatok omeškania súd aj v tejto časti návrh ako nedôvodný zamietol, nakoľko do omeškania sa podľa názoru súdu odporca nedostal dňom, keď došlo k ublíženiu na zdraví, t.j. 19.8.2010, nakoľko v tento deň nemohol nik z účastníkov incidentu to znamená, že ani samotný navrhovateľ vedieť aká škoda mu vznikla a či vôbec nejaká škoda na zdraví navrhovateľovi vznikla. Navrhovateľ potvrdil, že nikdy pred podaním návrhu nevyzval odporcu na náhradu škody a že rovno podal návrh na tunajší súd. Odporca sa teda prvýkrát dozvedel o tom až z návrhu, ktorý mu bol doručený 12.5.2012. To znamená, že úrok z omeškania v zákonom stanovenej výške bol priznaný z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho, t.j. od 13.5.2012. Je síce pravda, že navrhovateľ v rámci trestného konania uviedol, že si bude uplatňovať náhradu škody dňa 22.10.2010, ale neuplatnil si ju voči odporcovi ani neuviedol v akej výške konkrétne žiada priznať náhradu škody. To znamená, že súd vychádzal z dátumu prevzatia návrhu na začatie konania, ktorým si navrhovateľ uplatnil voči odporcovi náhradu škody, t.j. tak ako je vyššie konštatované 12.5.2012. Odo dňa nasledujúceho priznal navrhovateľovi úrok z omeškania v zákonom stanovenej výške. Navrhovateľ žiadal priznať 2,5% mesačne čo pri počte 12 mesiacov predstavuje 30% ročne. Zákonom stanovená maximálna výška úroku z omeškania na rok je o osem percentuálnych bodov vyššia než je stanovená úroková sadzba Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania (§ 3 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z.). Táto úroková sadzba predstavuje 9% ročne k 13.5.2012. Nakoľko však navrhovateľ ako veriteľ sa dostal do omeškania tak ako je už vyššie konštatované výška úrokovej sadzby sa menila za jednotlivé obdobia s tým, že od 25.7.2012 predstavuje výška úroku z omeškania 8,75%, nakoľko percentuálna výška Európskej centrálnej banky k uvedenému dátumu nie je 1%, ale 0,75%. Preto od 25.7.2012 bol priznaný úrok z omeškania ročne z jednotlivých čiastok 8,75%. Úrok z omeškania bol priznaný od jednotlivých dátumov tak ako bolo preukázané, že sa dostal navrhovateľ ako veriteľ do omeškania s prevzatím dlžnej sumy. Preto v prevyšujúcej časti aj ohľadom úrokov z omeškania bol návrh ako nedôvodný zamietnutý. Pokiaľ ide o omeškanie veriteľa s jednotlivými splátkami súd vychádzal zo správy Slovenskej pošty, z ktorej vyplýva, že ďalšia čiastka podaná dňa 20.7.2012 na podávacej pošte Zvolen 1 došla na dodávaciu poštu Kováčová pri Zvolene 24.7.2012, teda odo dňa nasledujúceho mal súd za to, že sa dostal veriteľ do omeškania. Rovnako v prípade poslednej splátky 20,-- € táto bola dodaná na Poštu Kováčová pri Zvolene 22.8.2012 to znamená, že sa veriteľ dostal do omeškania dňom nasledujúcim 23.8.2012.
Podľa ustanovenia § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť je potrebné ju splniť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Odporca žiadal o povolenie splácať dlžnú sumu vo forme splátok, pričom poukazoval na svoje majetkové, osobné a rodinné pomery. Dlžnú sumu začal splácať v splátkach po 20,-- čo podľa jeho slov predstavuje maximum, ktoré si môže dovoliť. Súd zistil, že odporca je čiastočne invalidným dôchodcom bez trvalého zamestnania, pričom prácu si nachádza len príležitostne. Vzhľadom na takto zistené skutočnosti povolil splácať dlžnú sumu vo forme splátok, pričom určil nielen výšku splátok, ale aj zročnosť, ako aj dôsledky omeškania sa čo i len s jednou zo splátok.
V konaní bol úspešnejší navrhovateľ, preto by mu v zmysle ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p. prináležalo právo na náhradu trov konania. Avšak pri trovách konania sa jedná o návrhové konanie v zmysle ustanovenia § 151 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľ nepožadoval priznať náhradu trov konania, preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Navrhovateľ bol v konaní zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku. V zmysle ustanovenia § 2 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch súd rozhodol o povinnosti odporcu zaplatiť na účet Okresného súdu
vo Zvolene súdny poplatok vo výške 79,-- €. Súdny poplatok bol vyrubený podľa položky 1a/ Sadzobníka súdnych poplatkov z priznanej sumy.
V konaní vznikli štátom preddavkované trovy vo výške 7,5 €, ktoré zaplatil Okresný súd Zvolen Slovenskej pošte za podanie správy tak ako vyplýva z dokladov založených v spise dňa 22.10.2012. Jedná sa o trovy, ktoré svojim správaním a postojom zavinil a zapríčinil navrhovateľ tým, že súd musel zisťovať na dodacej pošte kedy, ktorým dňom boli prevzaté jednotlivé splátky, resp. ktorým dňom došli na dodaciu poštu a kedy a komu boli vrátené. Podľa ustanovenia § 147 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, alebo jeho zástupcovi súd uloží, aby uhradil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli ak ich spôsobili svojim zavinením alebo ak tieto trovy vznikli náhodou, ktorá sa im prihodila. Súd mal za to, že tieto trovy, ktoré boli vyplatené predbežne z rozpočtových prostriedkov štátu zapríčinil a zavinil samotný navrhovateľ, preto ho v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia zaviazal na úhradu na účet Okresného súdu Zvolen vo výške 7,5 € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O. s. p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
10) bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O. s. p.).