Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1C-164-2012.pdf
PDF · 105.8 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-1C/164/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudkyňou Mgr. Jarmilou Bílikovou v právnej veci žalobcu: Debtinvest Limited so sídlom 33 Porter Road, P.O.BOX 3169, Road Town, Tortola, Britské Panenské ostrovy, IČ: 609 191, zastúpený splnomocnencom: AK Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin proti žalovaným v 1.rade: T. B., nar. XX.XX.XXXX, H. č. XX, XXX XX H., štátny občan SR, v 2.rade: I. B., nar. XX.X.XXXX., H. č. XX, XXX XX H., štátny občan SR o zaplatenie sumy 2.681,09 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaní v 1. a 2.rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi sumu 2.087,71 eur s 9,5 % úrokom z omeškania ročne od 17.9.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania splnomocnencovi žalobcu a to trovy právneho zastúpenia v sume 132,33 eur a iné trovy v sume 89,46 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd žalobu vo zvyšku z a m i e t a.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 3.4.2012 a po pripustení zmeny petitu žaloby zo dňa 23.10.2012 domáhal, aby súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť sumu 2.681,09 eura s 9,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.536,02 eur od 17.9.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobu dôvodil tým, že spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava uzatvorila so žalovanými zmluvu o splátkovom úvere zo dňa 17.9.2004, na základe ktorej sa zaviazala poskytnúť žalovaným spotrebný úver 50.000,- Sk, t.j. 1.659,70 eur, ktorý sa zaviazali splácať v mesačných splátkach v sume 710,-Sk, t.j. 23,57 eur so splatnosťou prvej splátky 20.10.2004 a konečnou splatnosťou úveru dňa 20.9.2014. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú všeobecné obchodné podmienky. Úver bol zabezpečený dohodou o zabezpečení úveru životným poistením. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.10.2010 medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako postupcom a spoločnosťou APS Slovakia, a.s. Bratislava ako postupníkom bola pohľadávka voči žalovaným postúpená a následne zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 10.11.2010 postupník postúpil pohľadávku na spoločnosť žalobcu. Žalovaní porušili svoju povinnosť splácať poskytnutý úver, resp. jednotlivé splátky a v súlade s čl. 7.6 VOP bola dňa 16.9.2011 vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru. Žalovaná suma predstavuje celkový dlh žalovaných ku dňu podania žaloby ako postúpenú pohľadávku v sume 2.681,09 eur.
Žalovaný v 1. a 2.rade sa k žalobe nevyjadrili.
Súd skôr než začal vo veci samej konať sa vysporiadal s otázkou svojej právomoci a príslušnosti, ako nevyhnutných podmienok konania v zmysle ustanovenia § 103 a nasl. O.s.p. v spojení s ustanovením § 7 a nasl. a § 84 a nasl. O.s.p. z dôvodu, že sa jedná o konanie s tzv. cudzím prvkom, keď žalobca je zahraničnou právnickou osobou so sídlom na Britských Panenských ostrovoch, ktoré podliehajú jurisdikcii Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska a žalovaný je štátnym občanom SR s bydliskom na území SR. Neexistuje viacstranná medzinárodná dohoda alebo dvojstranná dohoda medzi SR a Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska, ktorá by popri právnej pomoci upravovala i otázku právomoci súdov oboch štátov na konanie v občianskoprávnych veciach a rozhodné právo. V danom prípade súd posudzuje svoju právomoc a príslušnosť v zmysle ustanovení Zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších prepisov. Oba dotknuté štáty sú však členskými štátmi Európskej únie, viazanými Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva a na členské štáty sa vzťahuje Nariadenie Rady (ES) č.44/2001 z 22.decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.
V danom konaní je predmetom konania zaplatenie žalovanej sumy v súvislosti s uzavretou spotrebiteľskou zmluvou o úvere, keď žalovaný je spotrebiteľom. Súd svoju právomoc v tejto veci odvodil v zmysle osobitného ustanovenia čl. 16 ods. 2 cit. Nariadenia, podľa miesta bydliska žalovaných a pre posúdenie sporného právneho vzťahu účastníkov je rozhodné hmotné právo vecne a mieste príslušný slovenský súd, postupujúci podľa slovenských procesnoprávnych predpisov. Súd aplikoval hmotnoprávnu úpravu podľa slovenského právneho poriadku, ako práva miesta, kde bola spotrebiteľská zmluva uzavretá podľa slovenského právneho poriadku medzi pôvodnými účastníkmi zmluvy a ktorého použitie jednoznačne zodpovedá rozumnému usporiadaniu posudzovaného právneho vzťahu (§ 10 ods. 1, 3 ZMPSP).
Súd vo veci vykonal dokazovanie zmluvou o splátkovom úvere, všeobecnými obchodnými podmienkami /VOP/, zmluvami o postúpení pohľadávok, výzvou, potvrdením vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, zostavou prehľadu transakcií a zistil tento skutkový stav veci:
Podľa zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 17.9.2004 právny predchodca žalobcu poskytol splátkový úver žalovaným vo výške 50.000,- Sk, t.j. 1.659,70 eur s 9,80% úrokovou sadzbou ročne, poplatkom za poskytnutie úveru 2% z výšky úveru, poplatkom za správu úveru 40,- Sk mesačne, mesačnou splátkou 710,-Sk, t.j. 23,57 eur, splatnosťou vždy k 20.dňu v mesiaci, so splatnosťou prvej splátky 20.10.2004, končenou splatnosťou úveru 20.9.2014. Podľa čl. III. bod 7. Zmluvy dlžník je povinný v prípade omeškania so splácaním pohľadávky z úveru, platiť úrok z omeškania vo výške určenej veriteľom zverejnením. Dlžník súhlasí, že z došlých súm veriteľ najskôr uhradí splatné poplatky a náklady súvisiace s úverom, úroky z omeškania, úroky a istinu. Podľa čl. V. bod 4. Zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú podľa § 262 ObZ. spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. Podaním doručeným súdu dňa 5.8.2012 žalobca uviedol, že žalovaná suma pozostáva z istiny vo výške 1.622,56 eur ako poskytnutý úver 1.659,70 eur mínus zaplatená časť na istine v sume 37,14 eur, úrokov vo výške 822,54 eur ako celková výška úrokov 1.238,10 eur mínus zaplatená časť vo výške 415,56 eur, z poplatkov za správu úveru v sume 90,92 eur ako celková výška poplatkov 208,43 eur mínus zaplatená časť v sume 117,51 eur, úrokov z omeškania v sume 145,07 eur ako celková výška úrokov z omeškania 315,55 eur mínus zaplatená časť úrokov z omeškania 170,48 eur. Ani na základe výzvy žalobca nepredložil súdu dôkaz o dohodnutej výške úrokov z omeškania v percentuálnom vyjadrení v zmysle čl. III. bod 7. Zmluvy, aby súd mohol posúdiť dôvodnosť tejto časti uplatneného nároku žalobcu v súlade s ustanoveniami občianskeho práva.
Podľa zostavu prehľadu transakcií úveru žalovaní čerpali bezhotovostne úver dňa 19.9.2004. Žalovaní splácali úver nepravidelne a celkom na splatenie úveru zaplatili sumu 740,69 eur. Od roku 2005 bol žalovaným účtovaný úrok z omeškania bez uvedenia percentuálnej výšky. Poslednú splátku žalovaní zaplatili dňa 8.10.2008.
Podľa bodu 7.6.1. písm. a) VOP, banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti. Potvrdením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru žalobca oznámil žalovaným potvrdenie vyhlásenia mimoriadnej splatnosti ku dňu 16.9.2011.
Súd posúdil nárok navrhovateľa v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, Zák. č.634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľov a Zák. č. 258/52001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy.
Podľa § 23a ods. 1 Zák. č. 634/1992 Z.z. o ochranu spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa § 1 ods. 2 písm. e/ Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru do 200 EUR a nad 20.000 EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver.
Podľa § 2 písm. a) a b) Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov na účely tohto zákona sa rozumie a/ spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b/ zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 2 písm. d) a e) Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov na účely tohto zákona sa rozumie
d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č.1 z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru,
e) poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytovaním úveru, okrem úrokov.
Podľa § 4 ods. 2 písm. g) Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 4 ods. 4, 5 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 52 ods. 1 OZ /účinný od 1.5.2004 do 31.12.2007/, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 53 ods. l, 2, 3, 4 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.
Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobný návrh bol podaný sčasti dôvodne. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu a žalovaní uzavreli zmluvu o splátkovom úvere s dohodnutými podmienkami. Zmluva obsahuje náležitosti Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a jedná sa o spotrebiteľskú zmluvu. Zák. č. 258/2001 Z.z. je právny predpis upravujúci osobitný typ zmluvy vo všeobecnosti a zmluvy o spotrebiteľských úveroch predstavujú samostatný druh súkromnoprávnych zmlúv, a nie iba jeden špecifický druh zmluvy o úvere. Z úvodných ustanovení zákona je zrejmé, že účelom spotrebiteľského úveru nie je upraviť vzťahy pri podnikaní medzi podnikateľskými subjektmi, ale naopak regulovať vzťahy pri využití produktov podnikania /tovarov a služieb/ spotrebiteľmi. Spotrebiteľ je prioritne fyzická osoba, ktorej bol spotrebiteľský úver poskytnutý na iný účel, ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Za spotrebiteľský úver sa považuje každé dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy spotrebiteľovi, a to za odplatu veriteľom bez ohľadu na právnu formu, s výnimkou zmlúv vymedzených v § 1 ods. 2, 3 cit. zákona. Musí ísť o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov, ktoré musí spotrebiteľ po uplynutí dohodnutej doby vrátiť. Záväzkový vzťah vznikne výlučne na základe dvojstranného právneho úkonu v písomnej forme. Spotrebiteľom je výlučne fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je vždy odplatná a odplatou sú spravidla poplatky a úroky. Veriteľom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania. Predmetná zákonná úprava pokrýva všetky zmluvné typy, pri ktorých dochádza k poskytnutiu peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, dočasne, za odplatu. Pojem spotrebiteľský úver je všeobecným pojmom a pokrýva široký rozsah zmluvných typov ako sú zmluva o úvere, zmluva o pôžičke, nepomenované zmluvy atď.
Veriteľ na základe zmluvy poskytol žalovaným úver vo výške 1.659,70 eur, ktorý vyčerpali bezhotovostným čerpaním. Zaviazali sa úver zaplatiť v dohodnutých 120 mesačných splátkach po 23,57 eur, spolu teda v sume 2.828,40 eur, z ktorej sumy súd vychádzal pri rozhodovaní o priznaní žalovanej sumy. Súd má za to, že táto suma je dohodnutá suma, ktorá pozostáva z vrátenia poskytnutého úveru spolu s dohodnutou odplatou. Žalovaní formou mesačných splátok celkom zaplatili na splatenie
úveru sumu 740,69 eur a zostáva zaplatiť nesplatenú sumu 2.087,71 eur. Žalobca, resp. jeho právny predchodca však jednotlivé splátky nezapočítal na zaplatenie istiny, ale podľa uvedenej podmienky zmluvy v poradí na splatné poplatky, úroky z omeškania, úroky a istinu.
Oprávnenie veriteľa započítať akúkoľvek platbu dlžníka na plnenie peňažného záväzku z úverovej zmluvy najprv na dlžné splatné príslušenstvo záväzku od najstaršej pohľadávky je podmienkou neprijateľnou. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy explicitne neupravoval účel plnenia dlhu pri odklone od dohodnutého splátkového kalendára. Doplnenie ustanovenia § 566 ods. 2 o favorizáciu vôle dlžníka (ak dlžník neurčí inak) bolo vykonané až po vzniku zmluvy novelou OZ Zák.č.568/2007 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2008. Občiansky zákonník však v čase uzavretia zmluvy ani neupravoval to, aby si mohol svojvoľne veriteľ určiť účel platby, ktorú mu poukazuje dlžník. Uvedené ustanovenia dáva dodávateľovi úveru použiť splátku aj na iný účel ako na splatenie istiny, a to bez ohľadu na vôľu spotrebiteľa ako dlžníka, ktorý nemá nijakú možnosť túto zmluvnú podmienku uvedenú vo formulárovej typovej zmluve ovplyvniť s poukazom na znenie podmienky, keď veriteľom určený účel splátky nemožno meniť, pretože platí aj vtedy, ak dlžník pri platení určí inak. Uvedená podmienka má za následok založenie nevyváženého vzťahu veriteľa a dlžníka v otázkach plnenia dlhu spotrebiteľa, keď spotrebiteľ má v prvom rade záujem na prednostnom splatení predpísaných splátok a vždy prioritne istiny. Zmluvná podmienka je vo svojej podstate na škodu spotrebiteľa, keď na jednej strane spôsobuje nerešpektovanie vôle spotrebiteľa a jeho oprávnených záujmov a na strane druhej umožňuje dodávateľovi bezvýhradne presadiť jeho ekonomické záujmy v zmluvnom vzťahu.
Súd taktiež poukazuje na zaplatenie poplatku za poskytnutie úveru vo výške 2% z výšky úveru s tým, že sa stotožňuje s rozhodovacou líniou potvrdenou Vrchným Krajinským súdom Karlsruhe z 3.mája 2011 (17 U 192/10), podľa ktorej je pre spotrebiteľa vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované a vykonávané vo vlastnom záujme dodávateľa (bod 34. rozsudku).
V ďalšom podľa histórie splácania úveru bola časť zaplatených splátok započítaná ako sankčný poplatok za omeškané zaslanie splátky, v ktorej časti žalobca nepreukázal o aký nárok sa má jednať a v akej pevnej sume alebo percentuálnej výške bol vypočítaný, na základe akej podmienky Z čl. III. bod 7. Zmluvy a bodu 7.4.4. VOP vyplýva podmienka o zaplatení stanovenej sadzby úroku z omeškania pri omeškaní so splátkou, ktorej aktuálna výška mala byť určená zverejnením, ale nebolo preukázané, v akej výške bola stanovená táto sadzba. Súd potom s poukazom na uvedené skutočnosti priznal žalobcovi zaplatenie sumy 2.087,71 eur ako je hore uvedené. S poukazom na realizovaný spôsob započítania splátok a nepreukázanie relevantnej výšky vyčíslených úrokov z omeškania, nároku na účtované poplatky ako neprijateľnú podmienku vo zvyšku žalobu zamietol.
Žalovaní sa dostali do omeškania s plnením peňažného dlhu a preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania, ktorý je v súlade s Nar. vl. č. 87/1995 Zb. v zmysle ustanovení občianskeho práva. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania podľa žaloby, pretože tento nepresahuje úrok z omeškania vo výške o 8 percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu /9,5%/ Pri spotrebiteľskom úvere sa jedná o občianskoprávny vzťah upravený ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ktorý maximálnu výšku úroku z omeškania limituje vykonávacím predpisom. Súd priznal úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 2 O.s.p., keď mali účastníci vo veci pomerný úspech a preto pomerne rozdelil náhradu trov konania. Žalobca mal vo veci čistý úspech 55,74% pri úspechu 77,87% - neúspechu 22,13%. Súd priznal žalobcovi náhradu trov konania a to trovy právneho zastúpenia, keď vypočítal základnú sadzbu tarifnej odmeny z hodnoty priznanej v rozhodnutí za jeden
úkon v sume 91,29 eur takto: za dva úkony právnej služby v sume 182,58 eur /2 x 91,29, prevzatie a príprava, podanie žaloby na súd/, 20% DPH v sume 36,52 eur, 2 x paušálna náhrada v sume 18,31 eur /2 x 7,63 +20% DPH v sume 3,05 eur/, 237,41 eur. Náhradu trov právneho zastúpenia vo výške čistého úspechu potom súd priznal v sume 132,33 eur /55,74% z 237,41/. Súd priznal vo výške čistého úspechu žalobcovi náhradu iných trov a to zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu v sume 89,46 eur /55,74% z 160,50/.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.).