Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17P-207-2012.pdf
PDF · 80.49 KB
Case nature
Area
Subarea
17P/207/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa O. J., nar. X.X.XXXX, bytom u rodičov, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa matky O. J., rod. D., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX H. J., K. J. XXX a otca O. J., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX H. J., K. J.Á. XXX o návrhu navrhovateľky O. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX H. J., K. J. XXX, na zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 27.6.2012 sa navrhovateľka domáhala zverenia mal. dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Svoj návrh odôvodnila tým, že mal. dieťa je na ňu citovo naviazané, rodičia dieťaťa, dieťa aj navrhovateľka bývajú v spoločnej domácnosti. O dieťa sa navrhovateľka stará od jej narodenia, pretože sa narodila rok po synovi J., nar. X.X.XXXX, pretože rodičia nezvládali výchovu oboch detí.
Rodičia mal. dieťaťa súhlasili s návrhom, nakoľko dieťa je na navrhovateľku citovo naviazané, s nimi má vytvorené len kamarátsky vzťah.
Súd v rámci dokazovania vypočul navrhovateľku, rodičov mal. detí, zástupcu kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Mal. dieťa sa nachádza v súčasnej dobe v starostlivosti rodičov a navrhovateľky a všetci spolu žijú v spoločnej domácnosti na adrese H. J.Ľ., K. J. XXX. Navrhovateľka je starou matkou mal. dieťaťa. Rodičia dieťaťa ani navrhovateľka nepracujú. Mal. dieťa je zdravé, navštevuje materskú škôlku v H. J..
Rodičia mal. dieťaťa majú aj syna J., ktorý tiež s nimi žije v spoločnej domácnosti. Rodičia mal. dieťaťa sú poberateľmi dávok v hmotnej núdzi a príspevkov od 1.11.2009 doposiaľ vo výške 182,80 eur mesačne. Matka mal. dieťaťa poberá prídavky na 2 mal. deti v sume 45,08 eur mesačne. Rodičia nie sú evidovaní ako uchádzači o zamestnanie. Navrhovateľka poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 123,10 eur mesačne.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky zo dňa 18.10.2012 súd zistil, že rodina obýva 3-izbový rodinný dom, ktorý je kompletne zariadený, udržiavaný v čistote a poriadku. Rodičia uviedli, že mal. dieťa spáva v spálni s navrhovateľkou, kde má uložené aj svoje osobné veci.
Podľa potvrdenia o zdravotnom stave navrhovateľky, táto je schopná starať sa o mal. dieťa.
Kolízny opatrovník na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX žiadal návrh zamietnuť s poukazom na § 30 ods. 1 ZR, nakoľko rodičia sa o dieťa starajú, neexistujú zákonné dôvody na zverenie dieťaťa do náhradnej starostlivosti.
S poukazom na Dohovor o právach dieťaťa, podľa článku 3 záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú zabezpečiť dieťaťu takú ochranu a starostlivosť, aká je nevyhnutná pre jeho blaho, pričom berú ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov právne za neho zodpovedných, a robia pre to všetky potrebné zákonodarné a správne opatrenia.
Podľa článku 27 Dohovoru, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo každého dieťaťa na životnú úroveň nevyhnutnú pre jeho telesný, duševný, duchovný, mravný a sociálny rozvoj. Rodič(ia) alebo iné osoby, ktoré sa o dieťa starajú, nesú v rámci svojich schopností a finančných možností základnú zodpovednosť za zabezpečenie životných podmienok nevyhnutných pre rozvoj dieťaťa.
Podľa § 45 ods. 1 až 8 zák. č. 36/2005 Z.z. zákon o rodine, (1) Ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
(2) Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.
(3) V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.
(4) Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
(5) Na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33.
(6) Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.
(7) Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.
(8) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej
povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
Základným predpokladom zverenia mal. dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby je, že rodičia mal. detí sa správajú v rozpore s ust. § 28, 29 a 30 Zákona o rodine, ktoré zákonné ustanovenia im najmä ukladajú sa o mal. deti sústavne a dôsledne starať o ich výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj.
Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že rodičia mal. dieťaťa sa o dieťa riadne starajú hoci za pomoci navrhovateľky - starej matky, všetci žijú v spoločnej domácnosti hoci v rodinnom dome navrhovateľky.
Súd dospel k záveru, že jediný dôvod, prečo navrhovateľka podala tento návrh a rodičia s ním súhlasili je, aby získali sociálne dávky za starostlivosť o mal. dieťa, čo nemôže byť dôvodom na zverenie mal. dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, nakoľko by sa jednalo o zneužívanie sociálneho systému.
Vzhľadom na uvedené súd nemohol vyhovieť návrhu a preto tento zamietol ako nedôvodný. V záujme mal. dieťaťa je predovšetkým vyrastať so svojimi rodičmi, ktorí sa v danom prípade o dieťa riadne starajú. Dôvodom na zverenie dieťaťa do náhradnej starostlivosti nie je ani to, že dieťa má vytvorený bližší citový vzťah k navrhovateľke.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.);
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť vyplývajúcu mu z právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa osobitného zákona.