Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22C-47-2012.pdf
PDF · 73.35 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-22C/47/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, sudkyňou JUDr. Slávkou Zborovjanovou, v právnej veci žalobkyne W. P., B.. X.X.XXXX, X. V. XX, W., proti žalovanému O. P., B.. XX.X.XXXX, X. A. XX, W.Š., v konaní o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto
rozhodol:
Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov účastníkov konania W. P. a O. P., ktoré vzniklo uzatvorením manželstva X.X.XXXX, zapísané na Matričnom úrade Mestskej časti W. - Z., v knihe manželstiev Matričného úradu W. - Z.L., vo zväzku XX, ročník XXXX, na str. XX, pod por. č. XX dňom právoplatnosti tohto rozsudku z r u š u j e.
Žalobkyňa n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobkyňa žalobným návrhom doručeným súdu dňa 22.2.2012 žiadala, aby súd zrušil bezpodielové spoluvlastníctvo manželov - účastníkov konania. Návrh odôvodnila tým, že dňa X.X.XXXX účastníci konania uzavreli manželstvo, od 2.11.2011 však neužívajú spoločnú domácnosť. Žalobkyňa uviedla, že žalovaný jej nikdy nehovoril pravdu, klamal ohľadom spoločných peňazí, mieste, kde sa nachádza a čo robí, že je patologickým hráčom (gamblerom) a prehral všetky peniaze, ktoré dostali na svadbe.
Žalovaný sa písomne k návrhu nevyjadril.
Súd pojednával v prítomnosti žalobkyne a žalovaného, vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a žalovaného, listinnými dôkazmi a rozhodol na základe takto zisteného skutkového stavu.
Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že na podanom návrhu trvá, zotrváva na všetkých tvrdeniach obsiahnutých v žalobnom návrhu týkajúcich sa hazardného a neuváženého narábania žalovaného so spoločným majetkom. Žalobkyňa uviedla, že manželstvo doposiaľ právne trvá, avšak 8.10.2012 podala návrh na rozvod manželstva. Od 1.4.2012 žijú účastníci konania v spoločnej domácnosti, avšak žalobkyňa žalovanému neverí, preto nemajú spoločné hospodárenie, resp. nenadobúdajú žiaden spoločný majetok.
Žalovaný na pojednávaní uviedol, že všetky informácie uvedené v návrhu sú pravdivé, avšak pracuje na svojej zmene. S podaným návrhom súhlasí, so rozvodom manželstva nesúhlasí.
Sobášnym listom vydaným bývalým Matričným úradom W. - Z. mal súd za preukázané, že dňa X.X.XXXX P. W. - Z. účastníci konania uzavreli manželstvo, ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu W. - Z. vo zväzku XX ročníka XXXX na strane XX pod poradovým číslom XX.
Z rodného listu P. P. narodenej dňa XX.XX.XXXX mal súd za preukázané, že z manželstva účastníkov pochádza jedno dieťa - P. P., B.. XX.XX.XXXX.
Podľa ust. § 148 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), zo závažných dôvodov, najmä ak by ďalšie trvanie bezpodielového spoluvlastníctva odporovalo dobrým mravom, môže súd na návrh niektorého z manželov toto spoluvlastníctvo zrušiť i za trvania manželstva.
Inštitút bezpodielového spoluvlastníctva manželov je základnou úpravou majetkových vzťahov medzi manželmi. Je v ňom vyjadrené rovnaké právne postavenie manželov po stránke hospodárskej. Existencia bezpodielového spoluvlastníctva manželov je závislá na existencii manželstva, avšak zákon pripúšťa aby zo závažných dôvodov mohol súd na návrh jedného z manželov aj za trvania manželstva bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zrušiť, a to najmä ak by jeho ďalšie trvanie odporovalo dobrým mravom.
Súd je povinný v konaní o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa ust. § 148 ods. 2 OZ predovšetkým skúmať, či inštitút bezpodielového spoluvlastníctva manželov a jeho ďalšie trvanie plní svoj účel a to zabezpečenie rovnoprávneho postavenia oboch manželov v majetkovej oblasti, t.j. zabezpečenie zásady spoločnej a rovnakej účasti na výkone práv a či jeho ďalšie trvanie by neodporovalo dobrým mravom. Hoci OZ priamo pojem „dobré mravy“ nedefinuje, vo všeobecnosti možno s použitím ust. § 3 OZ, ktoré ustanovenie je interpretačným pravidlom, hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v ktorých sa uplatňuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Súd v danej veci preto veľmi starostlivo a podrobne skúmal a posudzoval všetky konkrétne okolnosti, aby mohol vyhodnotiť, či bezpodielové spoluvlastníctvo manželov - účastníkov plní svoj účel a zabezpečuje rovnoprávne postavenie oboch manželov v majetkovej oblasti. Vychádzajúc z výpovedí samotných účastníkov súd vyhodnotil, že za zistených okolností, keď v konaní bolo preukázané, že žalovaný bez vedomia žalobkyne nakladá so spoločným majetkom nehospodárne, pričom na spoločný majetok neprispieva. Žalovaný v rozpore s účelom bezpodielového spoluvlastníctva manželov nerešpektuje ani len základné zásady dobrých mravov v manželskom spolužití, svojím konaním a prístupom vytvára nerovnoprávne postavenie účastníkov - bezpodielových spoluvlastníkov.
Za daných okolností má súd za to, že sú dané dôvody na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva, pretože jeho ďalšie trvanie by odporovalo všeobecne platným pravidlám slušnosti a spolužitia uplatňovaným v spoločnosti a v štáte vo sfére majetkových vzťahov manželov. Nie je podľa názoru súdu spoločensky prijateľné a žiaduce, aby si žalovaný vyhradzoval sám nakladať so spoločným majetkom, pričom jeho nakladanie je nehospodárne.
Súd preto na základe návrhu žalobkyne bezpodielové spoluvlastníctvo manželov - účastníkov konania zrušil, majúc za to že sú splnené zákonné predpoklady na jeho zrušenie.
Podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O trovách konania súd rozhodol podľa citovaného zákonného ustanovenia, pričom úspešnej žalobkyni trovy konania nevznikli, nakoľko bola rozhodnutím súdu oslobodená od platenia súdnych poplatkov.
Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., alebo konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, alebo súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, alebo doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), alebo rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.