Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_B2-22Cb-196-2022.pdf
PDF · 78.85 KB
Case nature
Subarea
B2-22Cb/196/2022
Uznesenie
Mestský súd Bratislava III v spore žalobcu: Weis & Partners s.r.o., IČO: 47 234 776, Priemyselná 1/A, 821 09 Bratislava, práv. zast. Lacko & Partners s.r.o., Miletičova 46, 821 08 Bratislava, proti žalovaným: 1.) Kráľovský dvor s. r. o., IČO: 44 186 771, Kráľová pri Senci 269, 900 50 Kráľová pri Senci, 2.) BENZINOL SLOVAKIA s. r. o., IČO: 44 820 704, Mliekárenská 17, 821 09 Bratislava, obaja práv. zast. JUDr. Michaela Pobijak, advokátka, Svätej Anny 1, 034 01 Ružomberok, o zaplatenie 1,07 eur a o nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia zo dňa 20.09.2023 zamieta.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 07.12.2022 sa žalobca domáhal od žalovaných zaplatenia sumy 1,07 eur, čo predstavuje úrok z omeškania v dôsledku úhrady splatnej pohľadávky žalobcu v zmysle dohody o pristúpení k záväzku po lehote splatnosti (10 dní).
2. Zároveň žalobca podaním z 20.09.2023 navrhol, aby súd nariadil zabezpečovacie a neodkladné opatrenie voči žalovaným, ktorým by zriadil záložné právo v prospech žalobcu na nehnuteľnosti žalovaných na zabezpečenie pohľadávky žalobcu uplatnenej v tomto konaní a súčasne neodkladné opatrenie, ktorým by súd zakázal žalovaným previesť vlastnícke právo, či akokoľvek zaťažiť právom žalovaných či tretej osoby špecifikované nehnuteľnosti žalovaných.
3. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho/neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že celkový dlh žalovaných neustále narastá, a že na majetku vo vlastníctve žalovaných postupne pribúdajú nové zabezpečenia pohľadávok rôznych veriteľov žalovaných, pričom vzhľadom na vývoj situácie žalovaných popisovaný nie len v priložených článkoch, ale ktorý vyplýva aj z ostatných predložených dôkazov, je vysoko pravdepodobné, že v budúcnosti budú na majetku vo vlastníctve žalovaných pribúdať aj ďalšie zabezpečenia pohľadávok ďalších veriteľov žalovaných. Z predložených dôkazov je zrejmé, že žalovaní dlhodobo nie sú schopní plniť svoje záväzky voči svojím veriteľom, a že ich celkový dlh neustále narastá. Okrem uvedeného sú na niektorých listoch vlastníctva predložených do konania vyznačené plomby, ktoré naznačujú budúci zápis ďalších záložných práv zriadených v prospech tretích osôb na nehnuteľný majetok vo vlastníctve žalovaných. Uvedené podľa žalobcu celkom zjavne nasvedčuje nepriaznivej ekonomickej situácii žalovaných, k čomu žalobca predkladá najmä aktuálne výstupy z lustrácie žalovaných vykonanej cez portál Epi monitoring dňa 13.9.2023. Pravdepodobnosť vymožiteľnosti pohľadávky žalobcu voči žalovaným sa v dôsledku neustáleho prehlbovania celkového dlhu žalovaných, ako aj v dôsledku vzniku nových zabezpečení pohľadávok ostatných veriteľov, každým dňom razantne znižuje, keďže v prípade ich výkonu už pravdepodobne nebude možné uspokojiť pohľadávku žalobcu voči žalovaným ani len z časti, ak čo najskôr nedôjde k zabezpečeniu pohľadávky žalobcu voči žalovaným prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, vďaka nariadeniu ktorého by bolo pravdepodobne možné uspokojiť pohľadávku žalobcu aspoň z časti z oddelenej podstaty v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaných. Poradie zabezpečenia žalobcovej pohľadávky
voči žalovaným sa môže každým dňom zmeniť a žalobcu môže so zabezpečením jeho pohľadávky voči žalovaným predbehnúť ďalší veriteľ žalovaných. Žalovaní už s najväčšou pravdepodobnosťou nevykonávajú žiadnu činnosť, v dôsledku ktorej by bolo možné očakávať nárast majetku žalovaných. Práve naopak, žalovaní už pravdepodobne ukončili všetky svoje podnikateľské aktivity. Nie je teda predpoklad, že by žalovaní svojou činnosťou do budúcna zvyšovali hodnotu ich majetku. Práve naopak, hodnota ich majetku sa môže do budúcna ešte znižovať, ak by žalovaní začali vykonávať úkony smerujúce k zmareniu uspokojenia pohľadávok ich veriteľov.
4. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701> uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
Podľa § 343 ods. 3 CSP výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
5. Z preventívnej povahy zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že ide o prostriedok, ktorým možno zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie je prostriedkom, ktorým možno poskytnúť okamžitú ochranu porušeným alebo ohrozeným právam v tých prípadoch, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Keďže rozhodnutie o nariadení zabezpečovacieho či neodkladného opatrenia nie je rozhodnutím meritórnym, súd pri rozhodovaní o ňom nevykonáva dokazovanie. Aj napriek tomu však skúma, či navrhovateľ osvedčil všetky skutočnosti, ktoré sú v zmysle Civilného sporového poriadku
predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho či neodkladného opatrenia. Ide najmä o osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
6. Predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením predbežného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je nebezpečie bezprostrednej ujmy. Navrhovateľom navrhované predbežné opatrenie sleduje zaistenie budúceho výkonu rozhodnutia. Okrem existencie nároku musí však navrhovateľ osvedčiť i to, že bez predbežného opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečie zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia. Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery. (z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 Obo 144/97; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998)
7. V danom prípade žalobca podaným návrhom základné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho či neodkladného opatrenia neosvedčil, keď sa domáhal jeho nariadenia z dôvodu obavy, že výkon rozhodnutia vo veci samej bude ohrozený. V prvom rade súd poukazuje na skutočnosť, že predmetom konania vo veci samej je zaplatenie sumy 1,07 eur, pričom v konaní vo veci samej sa žalovaní bránia, žalovanú sumu spochybňujú a zdôrazňujú, že k žiadnemu omeškaniu so zaplatením pohľadávky žalobcu nedošlo, že všetky faktúry uvedené v žalobe boli riadne uhradené. Na základe uvedeného súd konštatuje, že v danom štádiu konania nie je osvedčené, že je daná pohľadávka žalobcu, ktorú si v tomto konaní uplatňuje a na zabezpečenie ktorej požaduje, aby súd nariadil zabezpečovacie/neodkladné opatrenie. Súd bude existenciu pohľadávky žalobcu, ktorú žalovaní spochybňujú skúmať v rámci konania vo veci samej, keďže v skrátenom konaní o nariadenie zabezpečovacieho/ neodkladného opatrenia vykonanie dokazovania nie je možné. V druhom rade súd považuje za potrebné uviesť, že inštitút zabezpečovacieho/neodkladného opatrenia je výnimočným prostriedkom súdnej ochrany, súd preto na jeho nariadenie vyžaduje naplnenie zákonných predpokladov, konkrétne existenciu bezodkladnej potreby upraviť pomery medzi sporovými stranami alebo dôvodnú obavu, že exekúcia bude ohrozená. Žiadny z uvedených predpokladov nie je podľa názoru súdu naplnený, nakoľko žalobca neosvedčil, že sa žalovaní zbavujú svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty, ani že skutočne vyvíjajú činnosť, ktorá by odôvodňovala potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovaným a ktorá by spôsobovala žalobcovi vznik škody značného rozsahu. Tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaní sú v strate, nevykonávajú žiadnu podnikateľskú činnosť majú podľa názoru súdu len charakter domnienok a predpokladov, keďže internetový článok o tom, že pumpy zívajú prázdnotou a epi monitoring žalovaných o vývoji ich ziskov relevantne a hodnoverne neosvedčujú skutočné majetkové pomery žalovaných. Takisto údaje o podlžnostiach žalovaných v Sociálnej poisťovni, či plomby a vecné bremená na listoch vlastníctva nie sú dôkazom o tom, že žalovaní by neboli schopní v rámci prípadnej exekúcie na ich majetok uhradiť žalobcovi žalovanú sumu, ktorá je neprimerane nízka v pomere k obmedzeniu ich práv a oprávnených záujmov, ku ktorému by došlo nariadením požadovaného opatrenia, čo by mohlo mať tiež za následok nerovnovážne postavenie sporových strán v konaní vo veci samej
8. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona má súd za to, že v danom prípade nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho a ani neodkladného opatrenia, preto návrh na ich nariadenie zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tomto súde, písomne, dvojmo (§ 357 písm. d/ CSP).