Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8Co-45-2024.pdf
PDF · 160.54 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/45/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Lenky Konštiakovej, v právnej veci (spore) žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E., F. XX, zast. JUDr. Boris Štanglovič, advokát, Šaľa, Jarmočná 3, proti žalovaným: 1. F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E., F. XX a 2. G. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., I. C. J. X, K., L., obaja zast. JUDr. Ernest Botka, advokát, Nové Zámky, M.R. Štefánika 3, o určenie, že nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného v 1. rade, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 13C/130/2022-235 zo dňa 26. apríla 2024, v spojení s opravným uznesením č. k. 13C/130/2022-254 zo dňa 14. mája 2024, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e .
Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, o výške ktorého nároku rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa 08.11.2022 svojou žalobou voči žalovanému v 1. rade domáhala určenia, že vo výroku napadnutého rozsudku uvedené nehnuteľnosti patria do - tvoria predmet jej bezpodielového spoluvlastníctva so žalovaným v I. rade a to z dôvodu, že napriek tomu, že si ich žalovaný v I. rade dal napísať výlučne na svoje meno, boli nadobudnuté za trvania manželstva a preto podľa § 143 OZ tvoria masu BSM.
2. Uznesením 13C/130/2022-82 zo dňa 21.04.2023 (prvoinštančný) súd pripustil vstup žalovanej v II. rade (dcéry strán sporu) do konania a to na základe toho, že po začatí konania sa dcéra strán sporu stala výlučnou vlastníčkou vyššie uvedených nehnuteľností a to na základe darovacej zmluvy zo dňa 09.01.2023, ktorou ich na ňu previedol žalovaný v I. rade.
3. Žalovaní v I. a II. rade so žalobou nesúhlasili a žiadali ju ako nedôvodnú zamietnuť. Uvádzali, že dňa 14.11.2022 bola uzavretá darovacia zmluva, ktorou žalovaný v I. rade predmetné nehnuteľnosti daroval svojej dcére (žalovanej v II. rade), pričom v čase kedy sa rozhodol jej tieto nehnuteľnosti žalovaný v I. rade darovať, nevedel čo jeho manželka zamýšľa, o poznámke na LV sa dozvedel až v decembri 2022, v súčasnosti nie je žalovaný v I. rade vlastníkom predmetných nehnuteľností, nie je pasívne legitimovaný, pričom žalovaná v II. rade nadobudla svoje vlastníctvo dobromyseľne. Žalobkyňa svoju žalobu podala v novembri 2022, keď už bolo jasné, že dôjde k rozvodu jej manželstva so žalovaným v I. rade a vtedy začala tvrdiť, že sporné nehnuteľnosti tvoria predmet BSM, žalobu na súde podala 8.11.2022, darovacia zmluva bola podpísaná dňa 14.11.2022, v čase jej podpisu o žalobe nevedeli, zmluvu žalovaná v II. rade uzavrela v dobrej viere, že vlastníkom darovaných nehnuteľností bol žalovaný v I. rade, ktorý tieto
nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva nadobudol ešte v roku 1997, resp. pred viac než 20 rokmi, počas ktorých manželia žili spolu a žalobkyňa nikdy nespochybňovala vlastníctvo žalovaného v I. rade, obaja podnikali samostatne a finančné prostriedky získané z neho považovali za svoje vlastné a žalobkyňa sa preto nijako nemohla pričiniť o nadobudnutie predmetných nehnuteľností, ich nákup a stavbu financoval výlučne žalovaný v I. rade. Uviedli, že žalobu považujú za účelovú, majúcu majetkový motív, žalobkyňa sa chce domáhať v konaní o vyporiadanie BSM aj majetku, ktorý netvorí masu BSM a dodali, že nakoľko žalobkyňa 20 rokov voči výlučnému vlastníctvu žalovaného v I. rade nenamietala, nemožno hovoriť o tom, že by sa správala v súlade so zásadou „právo praje bdelým“.
4. Napadnutým zhora v záhlaví tohto rozhodnutia označeným rozsudkom Okresný súd Nové Zámky ako súd prvej inštancie vo veci (spore) takto rozhodol:
I. Súd u r č u j e , že žalobkyňa a žalovaný v I. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese D. M., obec C. D. E., kat. úz. C. D. E., ktoré sú N. O. D. M., katastrálnym odborom zapísané na LV č. XXXX ako parc. reg. „C“ č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parc. reg. „C“ č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a stavba so súp. č. XXX - herňa, bar a sklady na parc. reg. „C“ č. XXXX, LV č. XXXX ako parc. reg. „C“ č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2 a stavba so súp. č. XXXX - polyfunkčný dom na parc. reg. „C“ č. XXXX/X a LV č. XXXX ako parc. reg. „C“ č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parc. reg. „C“ č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parc. reg. „C“ č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2 a parc. reg. „C“ č. XXXX - záhrada o výmere XXX m2.
II. Súd p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a oboznámením ku spisu pripojených dokladov a správ a zistil tento skutkový a právny stav:
6. Z rozsudku Okresného súdu Nové Zámky 16Pc/111/2022-46 zo dňa 13.12.2022 súd zistil, že manželstvo žalobkyne a žalovaného v I. rade, ktoré bolo uzavreté dňa 21.6.1980, bolo právoplatne rozvedené dňom 15.12.2022.
7. Z LV č. XXXX pre kat. územie C. D. E. súd zistil, že ako výlučný vlastník parc. reg. „C“ č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parc. reg. „C“ č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a stavba so súp. č. XXX - herňa, bar a sklady na parc. reg. „C“ č. XXXX je zapísaná žalovaná v II. rade.
8. Z LV č. XXXX pre kat. územie C. D. E. súd zistil, že ako výlučný vlastník parc. reg. „C“ č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2 a stavba so súp. č. XXXX - polyfunkčný dom na parc. reg. „C“ č. XXXX/X P. zapísaná žalovaná v II. rade.
9. Z LV č. XXXX pre kat. územie C. D. E. súd zistil, že ako výlučný vlastník parc. reg. „C“ č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parc. reg. „C“ č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parc. reg. „C“ č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2 a parc. reg. „C“ č. XXXX - záhrada o výmere XXX m2 je zapísaný žalovaný v I. rade.
10. Z darovacej zmluvy uzavretej dňa 14.11.2022 medzi žalovaným v I. rade ako darcom a žalovanou v II. rade ako obdarovanou súd zistil, že ňou došlo k darovaniu vyššie uvedených nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX a LV č. XXXX (tak ako sú tieto nehnuteľnosti označené v bodoch 6 a 7 tohto rozsudku).
11. Z dodatku č. 1 zo dňa 22.12.2022 k darovacej zmluve uvedenej v bode 9 tohto rozsudku (ktorý bol katastru doručený dňa 09.01.2023) súd zistil, že jeho obsahom bolo konštatovanie, že účastníci uvedenej darovacej zmluvy sú si vedomí toho, že uzatvorení darovacej zmluvy a pred podaním návrhu na jej vklad došlo k zápisu poznámky na listoch vlastníctva, ktoré sa týchto nehnuteľností týkajú, o tom, že prebieha konanie Okresného súdu Nové Zámky 13C/130/2022, ktorého predmetom sú totožné nehnuteľnosti.
12. Z rozhodnutia Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny odbor č. V 7878/2022 zo dňa 12.01.2023 súd zistil, že ním bol povolený vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uvedeným v bode 9 tohto rozsudku na základe darovacej zmluvy zo dňa 14.11.2022 v prospech žalovanej v II. rade.
13. Z podaní žalobkyne (v zastúpení jej právnym zástupcom) zo dňa 20.1.2023 adresovaných žalovaným v I. a II. rade súd zistil, že žalobkyňa sa nimi dovolala relatívnej neplatnosti právneho úkonu (darovacej zmluvy zo dňa 09.01.2023 - H./XXXX - Q. M. XX/XXXX). Tieto podania žalobkyňa podľa podacích lístkov pošty adresovala adresátom doporučene do vlastných rúk na adresu C. D. E., F. XX.
14. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla: So žalovaným v 1.rade sme ako manželia žili 42 rokov, za trvania manželstva sme tieto nehnuteľnosti nadobudli, odkúpili sme ich od obce, začala som tam podnikať. Potom sme spoločne postavili polyfunkčný dom a tam som podnikala do roku 2021. Kúpili sme to spolu a aj postavili z našich peňazí z podnikania. Všetko to vybavoval on, ja som mu dôverovala až po rokoch som sa dozvedela, že je to všetko písané na neho. Už predtým ma napadlo, že keď sme to kupovali spolu mal sa pýtať aj mňa. Aj som mu to potom veľakrát hovorila, ale išiel si podľa svojho a vždy tvrdil, že je úplne jedno na koho je to písané. On mal samostatné podnikanie a ja tiež, darilo sa nám, preto sme si postavili polyfunkčný dom, chcela som aby tam figurovalo aj moje meno, ale zase opakoval to isté. Ja som mu verila a dôverovala, ale pritom opakovane od neho žiadala a tvrdila, že je to aj moje. V roku 2021 som mala finančnú kontrolu, tam mi bolo povedané, aby som si tie veci dala do poriadku a od tej doby začalo doma dochádzať k veľkým hádkam a skončilo to až rozvodom. Medzi tým spoločné nehnuteľnosti prepísal na dcéru. Chcem povedať že celé mi je to veľmi ľúto. Môj vzťah s dcérou je veľmi zlý, nekontaktuje ma, nezdvíha telefón. Je tomu tak od septembra 2022, keď ma žalovaný fyzicky napadol a pomáhala mu. Uviedla: za trvania manželstva sme hospodárili, spoločne, dôverovala som mu, on bol disponentom na mojom účte, ale ja na jeho nie. Všetky peniaze, ktoré sme zarobili išli na môj alebo jeho účet, z nich sme hospodárili, platili čo bolo treba, platili raz z jedného účtu raz z druhého. O jeho účte som prehľad nemala, až v roku 2017, kedy mal zdravotné problémy. Pokiaľ ide o kúpu tých nehnuteľností platili sa z oboch účtov. O rozvod som podala 04.11.2022, prvé pojednávanie malo byť 24.11.2022, dostali sme predvolanie, ale on tvrdil, že zo súdu nedostal všetky listiny, ktoré mal, hoci som videla, že dostal rovnaké ako ja, požiadali o zrušenie pojednávania, to sa potom konalo 13.12.2022, kedy sme aj boli rozvedení, avšak medzi tým nehnuteľnosti prepísal na dcéru. O tom, že tieto nehnuteľnosti sú napísané len na žalovaného v 1. rade a o ich odkúpení, uviedla: odkúpené boli aj pred 30 rokmi a dozvedela som sa o tom pred 25 rokmi.
15. Žalovaný v I. rade vo svojej výpovedi uviedol: So žalobkyňou sme sa zosobášili 29.06.1980. Do manželstva som vstupoval s určitou peňažnou sumou. Mal som odložených 90 000 Sk, tiež som mal auto, keď sme sa brali a mal som aj pozemok. Tento som kúpil 1979 a začal som na ňom výstavbu rodinného domu. Postavil som suterén a základy, potom sme sa zobrali a ostatné sme stavali spolu. Podnikať som začal v roku 1992 a ona aby mala čo robiť v roku 1996, keď som jej otvoril obchod a na zásoby poskytol 300 000 Sk. Darilo sa nám v podnikaní, ale doma to nebolo dobré. Podvádzala ma, strácali sa peniaze, preto sme si rozdelili majetok tak, že každý budeme podnikať sám. Chcel som, aby ukázala čo vie. Ja som chcel stavať polyfunkčný dom, ona do toho investovať nechcela, preto som si zobral úver vo VUB na 1 200 000 Sk. Tie stačili na dokončenie potravín na prízemí. Zvyšok, teda poschodie bolo dokončené neskôr, kedy som dostal po ujovej smrti 50 000 eur. Neviem koľko tá stavba stála, ale ona neinvestovala nič. Od obce sme to kúpili na moju firmu F. B. - I., ona do toho ísť nechcela. Dal som jej tú nehnuteľnosť do nájmu, sú na to zmluvy. Keby to bolo jej, nebolo by treba zmluvy. Jej tržby som dával na jej účty ja, ona tam chodiť nechcela, moje som dával na môj podnikateľský účet. Žili sme v jednej domácnosti, ale boli medzi nami problémy, dohodli sme sa, že každý bude mať svoje peniaze, celá domácnosť a všetko sa platilo iba z mojich peňazí. Úver som platil z mojich peňazí, ktoré som zarobil. Dohodu o zrušení alebo zúžení BSM za trvania manželstva sme neuzavreli, v roku 1988 som polovicu rodinného domu dal napísať na manželku a potom v roku 1993, keď sa nehnuteľnosť kupovala, napísala sa len na mňa, čo bola kompenzácia v môj prospech.
16. Žalovaná v II. rade vo svojej výpovedi uviedla: Viem, že otec ešte za slobodna kúpil pozemok pre rodinný dom a sám začal stavať, takto sa to doma vždy hovorilo, a keď sa potom zobrali otec skolaudoval a z vlastnej vôle sa rozhodol, že aj mama bude spoluvlastníkom domu. Podnikal a kompenzoval to tým, že herňu kúpil z podnikania, napísal ju na seba, takto sa dohodli, teda že to bude na jeho meno, takto si to pamätám. Bolo to v rodine odjakživa takto verejne známe, že teda prepis časti rodinného domu kompenzoval na základe ich dohody tým, že ďalšie nehnuteľnosti kupoval na seba. Otec mame
pomohol otvoriť obchod, pomáhal jej aj finančne, takto sa ústne dohodli, v rodine sme to vedeli. Potom začal stavať polyfunkčný dom, zarobil si naň, zobral si úver a tých 50 000 eur, ktoré spomínal zdedil od strýka, z nich to dokončil a preto to bolo na jeho meno. Každý mal svoju časť, svoje podnikanie, mama s tým nemala nič spoločné, celý čas mu to patrilo a preto sme nečakali, že si to teraz ona začne pýtať, chce to až teraz. Takéto dohody v rodine boli známe, vedela som o tom už od malička, vždy sa to takto hovorilo. Pokiaľ ide o skutočnosť, že mi tie nehnuteľnosti otec daroval, došlo k tomu tak, že sme v júni 2022 boli všetci na dovolenke v Portugalsku, teda ja aj rodičia a deti, tam otec povedal, že mi to chce otec darovať, nikto proti tomu nenamietal, aj matka s tým súhlasila. V novembri potom došlo k darovacej zmluve. Dovtedy proti tomu nenamietala.
17. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
18. Podľa § 143 OZ, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
19. Podľa § 145 ods. 1 OZ, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.
20. Ide o základné ustanovenie Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje právny vzťah bezpodielových spoluvlastníkov k tretím osobám, pokiaľ ide o spoločné veci. Podľa tohto ustanovenia môže bežné veci týkajúce sa spoločnej veci vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov, inak je právny úkon v zmysle ustanovenia § 40a neplatný, avšak za predpokladu, že druhý z manželov sa tejto neplatnosti dovolá. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú voči tretím osobám oprávnení a povinní obaja manželia solidárne. Pojem "bežná vec" nie je v Občianskom zákonníku definovaný a zákon neuvádza ani hľadiská rozhodujúce pre jeho odlíšenie od pojmu "ostatná vec". Preto pri ich posudzovaní treba vychádzať z okolností konkrétneho prípadu, s prihliadnutím na povahu a hodnotu veci, na účel, na ktorý obvykle slúži, na zamýšľanú dispozíciu ňou a pod. Za bežné možno považovať také veci, ktoré sú pri hospodárení s určitou vecou bežné a obvyklé, ktoré sa pravidelne opakujú a ktoré sa nevymykajú z rámca obvyklého hospodárenia s vecou. Bežnými vecami budú napríklad nákupy spotrebných predmetov do domácnosti, potravín, ošatenia, predaj ovocia zo spoločnej záhrady, objednávka nutných opráv domu, objednávka paliva, vyberanie a platenie nájomného, príjem rôznych zásielok, plnenie rôznych pravidelných platobných povinností (napr. združeného inkasa) a pod. Podľa súdnej praxe sú bežnou vecou aj bežné záležitosti týkajúce sa spoločného užívania bytu manželmi, ktoré sa opakujú alebo podstatne nezasahujú do spoločných užívacích práv, môže vykonávať každý zo spoločných užívateľov. Takouto bežnou záležitosťou je aj platenie úhrady za užívanie bytu a za služby spojené s týmto užívaním (teraz nájmom bytu - pozn. autora). Uznanie dlhu, ktorý vznikol ako nedoplatok v neveľkej výške z neplatenia úhrady opakujúcich sa platieb súvisiacich s užívaním spoločného bytu, treba tiež považovať za bežnú záležitosť týkajúcu sa tohto užívania; právny úkon uznania takého dlhu urobený jedným z manželov je teda platný a zaväzuje obidvoch manželov (R 47/1984).
20.1. Naproti tomu súdna prax za bežnú vec nepovažuje napríklad darovanie nehnuteľnosti alebo poskytnutie daru nie nepatrnej hodnoty tretej osobe, alebo uzavretie zmluvy o záložnom práve (§ 151e a nasl.), uzavretie nájomnej zmluvy, právne úkony týkajúce sa nadobudnutia, výmeny a predaja nehnuteľností a iných hodnotných vecí a pod. Bežné veci môže vybavovať každý z manželov, takže na platnosť právneho úkonu, ktorý v tejto súvislosti manžel urobil, sa nevyžaduje súhlas druhého manžela.
20.2. Ak ide o vybavovanie iných než bežných vecí, na platnosť právneho úkonu, pokiaľ v ňom nevystupujú obaja manželia ako jeho účastníci alebo pokiaľ jeden z nich nekoná na základe plnomocenstva ako zástupca aj za druhého manžela, sa vyžaduje súhlas oboch manželov. Tento súhlas
možno dať v akejkoľvek forme. To znamená, že ho možno dať nielen ústne alebo písomne, ale aj mlčky - konkludentne ( per facta concludentia ), ak zo správania druhého manžela možno usúdiť, že súhlasil s tým, aby bola záležitosť takto vybavená (§ 35 ods. 1). Súhlas možno dať nielen vopred, ale aj dodatočne. Podľa rozhodnutia súdu, v zmysle ustanovenia § 145 ods. 1 OZ (prípadne aj § 146) potrebuje manžel súhlas druhého manžela na to, aby za peniaze, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve, kúpil nehnuteľnosť, pretože nejde o bežnú záležitosť týkajúcu sa spoločných vecí. To však neznamená, že v každom prípade zmluvy o nadobudnutí alebo prevode nehnuteľnosti uzavretej za trvania manželstva musia vždy vystupovať obaja manželia. Z I (s. 585). Ďalšie situácie, kedy sa vyžaduje súhlas druhého manžela, uviedli súdy vo svojich rozhodnutiach: Na darovanie nehnuteľnosti patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva manželov je potrebný súhlas obidvoch spoluvlastníkov (R 21/1972). K ručiteľskému záväzku jedného z manželov nie je potrebný súhlas druhého manžela. Prevzatím ručiteľského záväzku jedným z manželov nevzniká spoločný ručiteľský záväzok obidvoch manželov (R 61/1973). Ak sú podľa zmluvy o prevode nehnuteľnosti kupujúcimi obaja manželia, zmluvu musia aj obidvaja podpísať. Nedostatok podpisu jedného z kupujúcich manželov na listine zmluvy o prevode nehnuteľnosti (§ 46 ods. 2 OZ) nie je zhojený tým, že vec nadobudnutá aj len jedným z manželov za trvania manželstva zo spoločných finančných prostriedkov je predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov (R 39/1974).
21. Podľa § 40a OZ Ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
22. Právny úkon, ktorý bol urobený len jedným z manželov bez súhlasu druhého a ktorý nie je vybavovaním bežnej veci, sa považuje za platný, pokiaľ ten, kto je ním dotknutý, sa jeho neplatnosti nedovolá. Nejde teda o absolútnu neplatnosť, ale o relatívnu neplatnosť právneho úkonu (§ 40a). Právo uplatniť neplatnosť takýchto právnych úkonov má predovšetkým manžel, ktorého súhlas bol opomenutý, a ďalej adresát právneho úkonu. Neplatnosti sa však nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. Toto právo je majetkovým právom, na ktoré sa vzťahuje trojročná premlčacia doba (§ 101), a formou dovolania sa alebo uplatnenia nároku zabraňujúceho premlčaniu je aj súdna žaloba. Ak bol úkon, na základe ktorého sa disponuje vecou (napr. jej predaj, darovanie a pod.), vyhlásený za neplatný, prichádza do úvahy vindikačný nárok (§ 126), ktorý sa spravuje ustanoveniami o bezdôvodnom obohatení (§ 451 a nasl.).
22.1. Pod pojmom "právny úkon týkajúci sa spoločných vecí" treba rozumieť každý úkon, ktorý sa týka obsahu vlastníckeho práva ku konkrétnej veci patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva. Len z takéhoto úkonu sú obaja manželia zaviazaní spoločne a nerozdielne. Solidarita manželov vyplývajúca v týchto prípadoch z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci je založená právnym predpisom.
22.2. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci (bez ohľadu na to, či sa vybavovala bežná alebo "ostatná", teda nie bežná vec) sú obidvaja manželia voči tretím osobám oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne, t. j. solidárne. Môže ísť o aktívnu alebo pasívnu solidaritu vyplývajúcu zo zákona. Napríklad peňažný dlh vyplývajúci zo spoločnej veci je každý z manželov povinný zaplatiť v celej výške a veriteľ je oprávnený celý dlh vymáhať od ktoréhokoľvek z manželov oddelene alebo spoločne. Ak jeho pohľadávku uspokojí jeden z manželov, došlo, pokiaľ ide o druhého manžela, k zániku pohľadávky splnením. Podľa súdu sú manželia solidárne zaviazaní napr. aj v poistnom vzťahu: Ak uzavrel zmluvu o poistení motorového vozidla, ktoré je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, so štátnou poisťovňou aj len jeden z manželov, je aj druhý z manželov poistený v zmysle ustanovenia § 368 OZ (teraz § 813) (R 12/1983).
22.3. Mimo sféry bezpodielového spoluvlastníctva konajú manželia samostatne, ak na platnosť ich úkonov nie je potrebný súhlas druhého manžela. Preto ak chce za trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva urobiť právny úkon (napr. zmluvu o pôžičke alebo kúpnu zmluvu) len jeden z manželov, je z neho zaviazaný alebo oprávnený len on sám. Rovnaká situácia nastáva aj v prípade právne ho úkonu, ktorým sa má vec len získať.
22.4. Na prvé použitie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov potrebuje manžel podnikateľ pri začatí podnikania (§ 148a ako lex specialis k § 145) súhlas druhého manžela. Na ďalšie právne úkony súvisiace s podnikaním už súhlas druhého manžela nepotrebuje, a to ani vtedy, keby inak nešlo o bežné veci.
23. Nemo plus iuris je zaužívané označenie právneho princípu, respektíve zásady, pochádzajúcej z rímskeho práva, v zmysle ktorej právny subjekt nemôže na druhý subjekt previesť viac práv, než má sám k dispozícii - teda než má vo svojom majetku.
24. Ochranu vlastníckeho práva sú súdy povinné poskytovať aj dobromyseľným nadobúdateľom, ktorí odvodzujú svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností od právneho úkonu, ktorý by bol neskôr posúdený hoci aj absolútne neplatným. Tým sa dostávajú do vzájomnej kolízie princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa (princíp dobrej viery, dôvery v akty štátu a právnej istoty v demokratickom právnom štáte) a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka (princíp nemo plus iuris). Pokiaľ však nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv, treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti a teda vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom (katastrálnom) konaní. V judikatúre ústavného súdu bola rovnako stanovená povinnosť pre všeobecné súdy zohľadňovať špecifické okolnosti a individuálne súvislosti každého konkrétneho prípadu tak, aby bolo dosiahnuté spravodlivé vyriešenie veci, t. j. také, aby úzkostlivé lipnutie na litere zákona v prospech jednej procesnej strany nespôsobilo do očí bijúcu nespravodlivosť druhej procesnej strany. Primárnym cieľom a zmyslom civilného procesu je ochrana porušených alebo ohrozených subjektívnych práv účastníka konania (I. ÚS 549/2015). V každom konkrétnom prípade spochybňovania vlastníctva treťou osobou sa však súdy, v zmysle nálezu Ústavného súdu SR, musia individuálne zaoberať najmä otázkou dobrej viery (dobromyseľnosti) nadobúdateľa vlastníckeho práva, všeobecnými súvislosťami kolízie základných práv (vlastnícke právo pôvodného vlastníka oproti vlastníckemu právu nadobúdateľa) a individuálnymi okolnosťami konkrétneho rozhodovaného prípadu.
25. Uznesenie NS SR 4Cdo/136/2009 právny úkon, ktorý má vadu majúcu za následok jeho tzv. relatívnu neplatnosť v zmysle ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka, sa považuje za platný (so všetkými právnymi dôsledkami z neho vyplývajúcimi), pokiaľ ten, na ochranu ktorého je dôvod neplatnosti právneho úkonu určený (oprávnená osoba), sa neplatnosti nedovolá. Ak sa oprávnená osoba relatívnej neplatnosti právneho úkonu dovolá, je právny úkon neplatný od svojho začiatku (ex tunc). To platí i tam, kde na základe tohto relatívne neplatného právneho úkonu vzniklo vkladom do katastra nehnuteľností vecné právo. Pri dovolaní sa neplatnosti ide o jednostranný právny úkon, ktorý sa musí adresovať druhému účastníkovi právneho úkonu, resp. všetkým účastníkom právneho úkonu, ak ten, kto sa dovoláva relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nie je účastníkom tohto právneho úkonu. Dôjdením dovolania sa neplatnosti ostatným účastníkom právneho úkonu sa končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú svojimi účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti. Zákon pre to, aby nastali účinky tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu neustanovuje žiadnu formu dovolania sa tejto neplatnosti. Možno tak urobiť i žalobou (vzájomnou žalobou) podanou na súde alebo námietkou v rámci obrany proti uplatnenému právu (nároku) v konaní pred súdom. Otázku relatívnej neplatnosti je možné v občianskom súdnom konaní vždy riešiť ako otázku predbežnú. Bez dovolania sa relatívnej neplatnosti je právny úkon platný a súd či iný orgán právnej ochrany bez tohto jednostranného právneho úkonu nemôže z úradnej povinnosti prihliadnuť na relatívnu neplatnosť (napríklad správa katastra je zásadne povinná, ak niet dovolania sa relatívnej neplatnosti, povoliť vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti bez ohľadu na to, že právny úkon je relatívne neplatný ).
26. Z judikatúry súdov SR je zrejmé, že platí, že pokiaľ za trvania manželstva iba jeden z manželov nadobudol do svojho výlučného vlastníctva nejaký majetok, záleží na tom, za aké peniaze tak urobil, ak za peniaze, ktoré nepatria do BSM (napr. dar, dedičstvo, úspory spred manželstva) tak nehnuteľnosť nepatrí do BSM, ak by však použil na kúpu hoci len časť spoločných peňazí, už do BSM patrí a má nárok podiel z neho.
27. Naliehavý právny záujem na určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho
právne postavenie stalo neistým. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 písm. c/ CSP, musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996). Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie).
28. Súd má za to, že žalobkyňa nepochybne má naliehavý právny záujem na tejto určovacej žalobe, pretože vzhľadom k tomu, že v danom prípade ide o relatívnu neplatnosť daného právneho úkonu, resp. posúdenie otázky, či predmetné nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (žalobkyne a žalovaného v I. rade), je takáto žaloba jediným právnym nástrojom na dosiahnutie toho, aby sa v rámci rozvodom zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného v I. rade vysporiadali aj sporné nehnuteľnosti.
29. Z vykonaného dokazovania a to sobášneho listu žalobkyne a žalovaného v I. rade má súd za nesporne preukázané, že žalobkyňa a žalovaný v I. rade uzavreli manželstvo dňa 21.6.1980, pričom ich manželstvo bolo právoplatne rozvedené dňom 15.12.2022.
30. Z uvedeného vyplýva, že s poukazom na § 143 OZ súd konštatuje, že to čo manželia alebo každý jeden počas trvania manželstva nadobudol (s výnimkou vecí tam uvedených - o ktoré sa však v danom prípade nejedná), patrí do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Výnimkou by mohol byť majetok nadobudnutý za trvania manželstva iba jedným z manželov do jeho výlučného vlastníctva a to v prípade, že bol nadobudnutý za peniaze, ktoré nepatria do BSM. Ak však použil jeden z manželov na kúpu nehnuteľnosti, ktorú zapísal len do svojho výlučného vlastníctva, hoci len časť spoločných peňazí, už nehnuteľnosť do BSM patrí.
31. Je nesporne preukázané, že počas trvania manželstva sa žalovaný v I. rade stal výlučným vlastníkom všetkých nehnuteľností uvedených v petite tohto rozsudku, pričom ich (s výnimkou nehnuteľností vedených na LV č. XXXX) následne previedol na žalovanú v II. rade darovacou zmluvou zo dňa 14.11.2022 (deň pred rozvodom jeho manželstva so žalobkyňou), ktorá v znení jej dodatku zo dňa bola vkladovaná v prospech žalovanej v II. rade pod H./XXXX - Q. M. XX/XXXX) dňa 09.01.2023 (po rozvode ich manželstva), ktorej relatívnej neplatnosti sa žalobkyňa dovolala písomným podaním zo dňa 20.1.2023.
32. Uvedený úkon žalobkyne, dovolanie sa relatívnej neplatnosti spĺňa zákonné nároky na spôsob akým je treba takéto právo uplatniť. Dovolaním sa takejto neplatnosti právneho úkonu je právny úkon neplatný od svojho začiatku (ex tunc). To platí i v tomto prípade, kedy na základe tohto relatívne neplatného právneho úkonu vzniklo vkladom do katastra nehnuteľností vecné právo. Ide o jednostranný právny úkon adresovaný všetkým účastníkom právneho úkonu a jeho dôjdením sa končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú svojimi účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti. Zákon pre to, aby nastali účinky tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu neustanovuje žiadnu formu dovolania sa tejto neplatnosti.
33. Z uvedeného vyplýva, že tento právny stav nastal doručením uplatnenia si dovolania relatívnej neplatnosti právneho úkonu žalobkyňou žalovaným, ku ktorému došlo v priebehu tohto konania (ktoré bolo začaté 09.11.2022) a to u žalovaného v I. rade doručením doporučenej zásielky na jeho adresu
bydliska a v prípade žalovanej v II. rade najneskôr dňa 20.09.2023 kedy jej právny zástupca súdu oznámil, že prevzal jej zastupovanie v konaní, v uvedenom čase musela mať žalovaná v II. rade o tomto dovolaní sa relatívnej neplatnosti vedomosť. Skutočnosť, že by o takomto úkone žalobkyne žalovaní v I. a II. rade nevedeli, títo nikdy nenamietali, z toho súd uzavrel, že žalobkyňa si u žalovaných toto svoje právo uplatnila riadne.
34. Žalovaní uvádzali, že žalovaný v I. rade ešte za slobodna kúpil pozemok pre rodinný dom a sám začal stavať, takto sa to doma vždy hovorilo a keď sa potom zobrali, skolaudoval nehnuteľnosť a z vlastnej vôle sa rozhodol, že aj žalobkyňa bude spoluvlastníkom domu, čo potom kompenzoval tým, že herňu, ktorú kúpil z podnikania, napísal na seba, takto sa dohodli, teda že to bude na jeho meno a bolo to v rodine odjakživa takto verejne známe, že teda prepis časti rodinného domu kompenzoval na základe ich dohody tým, že ďalšie nehnuteľnosti kupoval na seba.
35. Žalovaný v I. rade vo svojej výpovedi uviedol, že do manželstva vstupoval s určitou peňažnou sumou, mal odložených 90 000 Sk a tiež mal auto a mal aj pozemok, keď sme sa brali, kúpil 1979 a začal na ňom výstavbu rodinného domu.
36. Žalovaná tvrdila, že k tomu, že otec jej tie nehnuteľnosti daroval, došlo tak, že sme v júni 2022 boli všetci na dovolenke v Portugalsku, teda ona aj rodičia a deti a tam otec povedal, že mi to chce darovať, nikto proti tomu nenamietal, aj matka s tým súhlasila. V novembri potom došlo k darovacej zmluve.
37. K uvedenému je nutné uviesť, že pokiaľ ide o preukazovanie toho, že žalovaný v I. rade mal svoje vlastné finančné prostriedky už pred uzavretím manželstva, bolo v konaní preukázané, že žalovaný v I. rade disponoval pri vstupe do manželstva so žalobkyňou sumou 90 000.-Kčs (súd to považuje za nesporné, pretože žalobkyňa túto skutočnosť nerozporovala), avšak takáto suma mohla pokryť ani len minimálnu časť nákladov na kúpu, stavbu a rekonštrukciu nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto sporu, navyše zrejme boli použité na stavbu rodinného domu (ktorý predmetom konania nie je) a v čase kúpy sporných nehnuteľností, ku ktorej došlo dlhý čas po uzavretí manželstva, už tieto prostriedky boli spotrebované. Sám žalovaný v I. rade ani netvrdil, že by táto suma bola vynaložená na sporné nehnuteľnosti. Žiadne ďalšie také skutočnosti súd za preukázané nemá (najmä nie okolnosť dedenia či iného zadováženia si finančných prostriedkov žalovaným v I. rade), pretože síce žalovaní tvrdili, že zdedil 50 000 eur, avšak takúto okolnosť nijako súdu nepreukázali.
38. Na základe uvedeného súd konštatuje, že žalovaný v I. rade nemal pred uzavretím manželstva so žalobkyňou vlastné finančné prostriedky z ktorých by financoval kúpu sporných nehnuteľností alebo ich rekonštrukciu, preto je zrejmé, že predmetné nehnuteľnosti boli kúpené a rekonštruované z prostriedkov, ktoré manželia alebo jeden z nich získali za trvania manželstva a teda patriacich do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
39. Pokiaľ ide o ním tvrdenú dohodu o tom, že darovanie polovice rodinného domu žalobkyni kompenzoval tým, že ďalšie nehnuteľnosti kupoval len na svoje meno, je treba uviesť, že keby aj k takej dohode došlo (čo súd nemal za preukázané) nebola by platná, pretože podľa § 143 OZ patrí všetko čo manželia za trvania manželstva nadobudnú do ich BSM, preto pokiaľ nemali manželia zrušené BSM za trvania manželstva alebo ich BSM nebolo obmedzené (čo preukázané nebolo), majetok nadobudnutý za trvania ich manželstva tvorí masu BSM.
40. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovanej v II. rade ohľadom existencie dohody o tom, že v júni 2022 malo dôjsť k dohode o tom, že žalovaný v I. rade jej predmetné nehnuteľnosti daruje a žalobkyňa tam prítomná s tým súhlasila a nenamietala, súd konštatuje, že ide o tvrdenie výlučne žalovanej v II. rade, ktoré nepotvrdil ani žalovaný v I. rade a ktoré žalobkyňa rozporovala. Navyše, táto skutočnosť nie je pre rozhodnutie v tejto veci relevantná, pretože nemôže nič zmeniť na závere, ktorý súd prijal v predchádzajúcom odseku tohto rozsudku, keď je nepochybné, že nehnuteľnosti patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré zúžené ani zrušené nebolo a ani prípadný (a podľa názoru súdu nepreukázaný) súhlas žalobkyne s darovaním nemôže konvalidovať túto skutočnosť.
41. Pokiaľ ide o platnosť darovacej zmluvy, dôjdením dovolania sa jej neplatnosti ostatným účastníkom právneho úkonu sa končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú svojimi
účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti. Otázku relatívnej neplatnosti súd v konaní vždy riešil ako otázku predbežnú.
42. Je nepochybné, že pokiaľ (ako je to vyššie uvedené) predmetné nehnuteľnosti (tie, ktoré boli predmetom darovania) patrili do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného v I. rade, na ich prevod bolo potrebné, aby uvedený majetok prevádzali obaja bezpodieloví spoluvlastníci a to pod následkom relatívnej neplatnosti uvedeného právneho úkonu (darovacej zmluvy). Je zrejmé, že táto podmienka splnená nebola.
43. V danom prípade totiž nešlo o bežnú vec, ktorú by v zmysle § 145 ods. 1 OZ mohol vybaviť len žalovaný v I. rade a to ani v prípade kúpy predmetných nehnuteľností za trvania manželstva len v jeho prospech a ani v prípade ich darovania dcére strán sporu. Súd poukazuje na závery uvedené v bode 19. tohto rozsudku (aktuálne bod 21.) a konštatuje, že žalovaný v II. rade potreboval súhlas manželky na to, aby za peniaze, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve, kúpil nehnuteľnosť, pretože nejde o bežnú záležitosť týkajúcu sa spoločných vecí. Rovnako taký súhlas potreboval aj ku prevodu nehnuteľností na žalovanú v II. rade.
44. Nie je možné ani prijať záver, že tento súhlas dala žalobkyňa mlčky - konkludentne, pretože žalobkyňa tvrdila, že voči uvedenému nadobudnutiu vlastníctva predmetných nehnuteľností namietala počas trvania manželstva opakovane, avšak bezvýsledne. Uvedené tvrdenie síce žalobkyňa okrem svojej výpovede nijako nepreukázala, avšak rovnaký záver je treba prijať aj o tvrdeniach žalovaných o akýchsi kompenzáciách, či súhlase žalobkyne s prevodmi a darovaním, ktoré tiež preukázané neboli. V danej dôkaznej situácii preto súd musí vychádzať výlučne z dôkazov, ktoré k dispozícii má a tie pripúšťajú iba záver uvedený v bode 45 tohto rozsudku.
45. Ani dobrá viera žalovanej v II. rade, ktorú tvrdila, nemôže zhojiť skutočnosť, že k prevodu vlastníctva nehnuteľnosti patriacej do BSM došlo bez súhlasu žalobkyne, pretože platí, že neznalosť zákona neospravedlňuje, žalovaná v II. rade mala a musela by pri zachovaní dostatočnej obozretnosti vedieť, že nehnuteľnosti, ktoré darom prijala, patria do BSM jej rodičov a že ani akékoľvek ústne dohody v rodine ( o kompenzácii ) nepostačujú k tomu, aby jej ich mohol darovať výlučne otec a preto je predmetná darovacia zmluva neplatná.
46. Z týchto dôvodov súd uzavrel, že všetky predmetné nehnuteľnosti (tie, ktoré sú v súčasnosti zapísané ako výlučné vlastníctvo žalovaného v I. rade i tie, ktoré vlastní po darovaní žalovaná v II. rade) patria do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného v I. rade. V rámci neho budú vysporiadané a to prípadne aj s prihliadnutím na prínosy žalovaného do BSM strán sporu, ktoré sa týchto nehnuteľností týkajú a ktoré preto musia byť zohľadnené.
47. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobkyni v konaní plne úspešnej priznal súd nárok na plnú náhradu trov konania. O výške jej nároku na náhradu trov konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.
48. Po prevzatí rozsudku dňa 26.04.2024 učinila žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 03.05.2024 žiadosť o opravu rozsudku „a to s poukazom na uznesenie OS Nové Zámky č. k. 13C/130/2022-82 zo dňa 21.04.2023, ktorým súd pripustil zmenu žaloby vrátane jej petitu, ktorého predmetom zmeny bola reakcia na zmenu zápisu nehnuteľnosti v KN“. Konajúci okresný súd následne dňa 14.05.2022 vydal opravné uznesenie č. k. 13C/130/2022-254 s týmto výrokom:
Súd o p r a v u j e rozsudok Okresného súdu v Nových Zámkoch 13C/130/2022-235 zo dňa 26.4.2024 v jeho výrokovej časti tak, že jeho prvý výrok má s p r á v n e z n i e ť :
„Súd u r č u j e , že žalobkyňa a žalovaný v I. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese Nové Zámky, obec Dvory nad Žitavou, kat. úz. C. D. E., ktoré sú N. O. D. M., katastrálnym odborom zapísané na LV č. XXXX ako parc. reg. „C“ č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parc. reg. „C“ č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a stavba so súp. č. XXX - herňa, bar a sklady na parc. reg. „C“ č. XXXX, parc. reg. „C“ č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2 a stavba so súp. č. XXXX - polyfunkčný dom na parc. reg. „C“ č. XXXX,
LV č. XXXX ako parc. reg. „C“ č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parc. reg. „C“ č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parc. reg. „C“ č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2 a parc. reg. „C“ č. XXXX - záhrada o výmere XXX m2.„
49. V dôvodoch opravného uznesenia poukázal na to, že v písaní uvedeného rozsudku došlo k chybe, ktorá spočíva v tom, že súd opomenul skutočnosť, že uznesením zo dňa 21.04.2023 pripustil zmenu žaloby (ktorou došlo k úprave označenia predmetných nehnuteľností), s ohľadom na čo (podľa citovaného § 224 CSP) vydal opravné uznesenie, ktorým opravil zrejmú nesprávnosť v písaní uvedeného rozsudku, keď znenie takto opraveného rozsudku súdu kopíruje stav nehnuteľnosti tak, ako sú zapísané v katastri nehnuteľností.
50. Uvedený rozsudok včas podaným spoločným (prostredníctvom spoločného zástupcu) odvolaním napadli len žalovaní z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP domáhajúci sa jeho zmeny (tak, aby bola žaloba v plnom rozsahu zamietnutá) alebo jeho zrušenia (s vrátením veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie) z týchto (doslovne uvedených) dôvodov:
51. Prvoinštančný súd napadnutý výrok rozsudku odôvodnil medzi iným v bodoch 30. a nasl rozsudku. Prvoinštančný súd (ďalej len súd), v bode 30. odôvodnenia považoval za preukázané, že som bol ako žalovaný v 1. rade počas trvania manželstva vedený ako výlučný vlastník sporných nehnuteľností. Z tohto konštatovania súdu žalobkyňa nikdy doteraz nebola vlastníčkou alebo spoluvlastníčkou sporných nehnuteľností.
52. Je pravda, že tieto nehnuteľnosti som po vzájomnej dohode v rodine na našom výlete v R. previedol (prepísal) po zhoršení vzájomných vzťahov medzi mnou ako žalovaným v 1. rade a medzi žalobkyňou. Išlo o darovanie nehnuteľností našej dcére žalovanej v 2. rade. V tom čase, aj keď formulácia tohto bodu napadnutého rozsudku tomu evokuje, sme žalovaní v 1. rade a žalovaná v 2. rade, nemali ani len tušenia o tom, že žalobkyňa v budúcnosti spochybní vlastníctvo žalovaného v 1. rade, k týmto nehnuteľnostiam, keďže ako sme tu už uviedli, a ako to aj teraz zdôrazňujeme, žalobkyňa nikdy v priebehu manželstva teda od nadobudnutia sporných nehnuteľností v 90-tich rokoch minulého storočia ani len nenaznačila, že s takýmto stavom by bola nespokojná. Bolo to práve preto, že žalovaný v 1. rade, vzhľadom na známe skutočnosti ohľadne výstavby a financovanie rodinného domu súhlasil s tým, aby v rámci konečného zamerania domovej nadstavby rodinného domu po jej kolaudácii, uvedená nehnuteľnosť tvorila BSM manželov B.. To napriek tomu, že v čase sobáša bola hotová približne polovica tejto nehnuteľnosti, a to z výlučných finančných prostriedkov žalovaného v 1. rade. Teda v čase, keď som podpísaný žalovaný v 1. rade začal v polovici 90-tich rokov, resp. už aj pred týmto dátumom podnikať, potom čo sa naskytla príležitosť kúpiť od obce predmetné sporné nehnuteľnosti, okrem polyfunkčného objektu, ktorý bol samozrejme postavený neskoršie som uzavrel ústnu dohodu so žalobkyňou. Obsahom tejto dohody bola skutočnosť, že žalobkyňa ako kompenzáciu za moju veľkorysosť pri zápise vlastníckeho práva k rodinnému domu nebude namietať a teda bude súhlasiť s tým, aby som s obcou C. D. E. uzavrel príslušnú kúpnu zmluvu bez jej účasti. Teda náš úmysel bol taký, aby tieto nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom prevodu tvorili moje výlučné vlastníctvo. Je pravda, že som mojej manželke teda žalobkyni v tom čase plne dôveroval a preto som netrval na tom, aby v zmluve medzi obcou a mnou bol zakotvený aj písomný súhlas žalobkyne s jej podpisom. Žalobkyňa počas ďalších vyše 20 rokov túto skutočnosť nespochybňovala, resp. sa nesnažila po právnej stránke zjednať nápravu v tom zmysle, že sporné nehnuteľnosti by mali patriť do portfólia nášho spoločného majetku.
53. V čase, keď som, žalovaný v 1. rade, zvažoval výstavbu polyfunkčného domu zo známych dôvodov, teda aby aj žalobkyňa mala na svoje podnikanie určité nebytové priestory, keďže medzi časom začala podnikať, však sa žalobkyňa od celej výstavby dištancovala, nechcela sa na výstavbe podieľať ani finančne ani iným spôsobom. Keď som polyfunkčný dom staval, žalobkyňa sa hojila tým, že kupovala jedno osobné motorové vozidlo za druhým, všetky vozidlá boli zaregistrované na ňu a na základe toho s týmito vozidlami voľne disponovala. Vždy sa aj tak správala, že je výlučnou vlastníčkou týchto motorových vozidiel čo sa v plnej nahote prejavilo v čase odchodu žalobkyne z našej spoločnej domácnosti. Vtedy mi administratívnymi opatreniami zo strany príslušných orgánov polície znemožnila vozidlo, ktoré som dovtedy používal, používať aj naďalej. Preto som bol prekvapený a krajne znechutený tým, keď sa žalobkyňa začala prostredníctvom svojho právneho zástupcu dovolávať relatívnej neplatnosti prejavu vôle nás oboch v darovacej zmluve. Keďže som bol poučený mojim právnym zástupcom ako sú účinky dovolávania relatívnej neplatnosti, najmä že dôjdenie prejavu tejto
vôle v písomnej forme, čo má za následok neplatnosť namietaného úkonu ex tunc, bez ohľadu na moju, resp. naše stanovisko nepovažovali sme za potrebné sa na tento prejav vôle žalobkyne zvlášť vyjadrovať. Žalobkyňa nevie preukázať, že by sa úspešne dovolala neplatnosti právneho úkonu aj voči mne, žalovanej v 2. rade. V tejto súvislosti súd vyslovil právny názor, že žalobkyňa sa voči mne žalovanej v 2. rade relatívnej neplatnosti dovolala minimálne v čase, keď oznámila súdu, že ju bude zastupovať jej právny zástupca, ktorému podpísala plnú moc.,
54. Nie je pravda, že by som, podpísaná žalovaná v 2. rade vzhľadom na moju výpoveď na súde nepriamo nenamietala relatívnu neplatnosť darovacej zmluvy. Podstata celého problému a teda aj obsahu žaloby totiž nespočíva v tom, či žalobkyňa namietala túto neplatnosť alebo nie, ale v tom či túto neplatnosť namietala dôvodne. Obaja žalovaní máme za to, že vzhľadom na naše výpovede na súde a vzhľadom na obsah nášho odvolania je zrejmé, že žalobkyňa sa nesprávala podľa starej rímskej zásady platnej aj v našom občianskom práve, že totiž vigilantibus iura scripta sunt, to znamená, že právo praje bdelým. Táto zásada je v judikatúre Najvyššieho súdu SR, resp. aj Ústavného súdu opakovane zdôrazňovaná, pričom poukazujeme na rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžr/38/2011. Keby sa žalobkyňa po právnej stránke správala v intenciách tejto zásady, potom by žalobkyňa v priebehu vyše 20-tich rokov mala svoje právo riadne a včas uplatniť s poukazom na túto zásadu. Poukazujeme aj na obdobné rozhodnutie Okresného súdu Nové Zámky, pod č. 15Pc/6/22, keď mu odôvodní rozsudok zo dňa 29.05.2023 v bode 12, svoje rozhodnutie ktorým odôvodnil výšku priznaného výživného na žalobkyňu okrem iného takto: „súd zastáva právny názor, že žalobkyňa po uplynutí vyše 20-tich rokov nemôže spochybňovať vlastníctvo povinného (k sporným nehnuteľnostiam), keďže počas celého tohto obdobia nepodnikla žiadne právne kroky, aby sa domohla svojho vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam“.
55. Máme teda za to, že súd z prevedeného dokazovania a z listiny dôkazov nevyvodil správny právny názor, keď neprimeraný dôraz kládol na fakt uplatnenia relatívnej neplatnosti právneho úkonu bez toho, aby bližšie a hlbšie skúmal, či boli splnené podmienky na uplatnenie relatívnej neplatnosti, ktorú skutočnosť súd zrejme skúmal aj ako tzv. prejudiciálnu otázku. A ďalej na skutočnosť, že tieto nehnuteľnosti boli nadobudnuté a postavené počas manželstva žalobkyne a žalovaného v 1. rade, čo automaticky podľa zákona predpokladá, že boli nadobudnuté do BSM žalobkyne a žalovaného v 1. rade. V tomto svetle potom sa javia byť aj naše tvrdenia o existencii dohody nadobudnutia sporných nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalovaného v 1. rade ako pravdivé, lebo ani po tejto neformálnej rodinnej dohode žalobkyňa po právnej stránke nepodnikla naďalej nič, čo by právo žalovaného v 1. rade na spornej nehnuteľnosti spochybnilo.
56. Žalobkyňa vo vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaných poukázala na to, že napadnuté rozhodnutie považuje za zákonné, vecne správne a spravodlivé, keď čo sa týka argumentácie žalovaných v odvolaní má za to, že títo svoje odvolanie riadne neodôvodnili a žiadnym relevantným spôsobom zákonnosť napadnutého rozhodnutia nespochybnili, s ohľadom na čo požadovala napadnutý rozsudok v spojení s opravným uznesením potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania. K uvedenému vyjadreniu žalobkyne sa žalovaní – odvolatelia už nevyjadrovali.
57. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku a viazaný rozsahom a (odvolacími) dôvodmi podaného odvolania žalovaných a skutkovým stavom sporu tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, keď nezistil jeho nesprávnosť (a teda potrebu jeho zopakovania, či doplnenia) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdiť ako rozhodnutie vo výroku vecne správne a súčasne v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznať proti žalovaným v zmysle ust. § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP náhradu trov odvolacieho konania, o ktorej výške následne rozhodne v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
58. Nakoľko sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení svojho rozhodnutia obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, keď na zdôraznenie jeho správnosti aj s ohľadom na uvedený obsah podaného spoločného odvolania žalovaných uvádza nasledovné.
59. Z podaného odvolania nevyplýva, že by žalovaní – odvolatelia spochybňovali formálnu prípustnosť podanej žaloby a existenciu naliehavého právneho záujmu žalobkyni na jej podaní tak, ako ich konajúci prvoinštančný súd ustálil, keď podané odvolanie je de facto len sumarizáciou stanovísk oboch
žalovaných z ich písomných či ústnych podaní/prejavov v spore a teda odvolací súd sčasti postráda jasné vymedzenie odvolacích dôvodov v zmysle ust. § 363 CSP, ktoré zákonné ustanovenie vyžaduje uvedenie konkrétnych dôvodov (nesprávnosti) proti konkrétnej argumentácii prvoinštančného súdu v napadnutom rozsudku čo do označenia, prečo konkrétne označené jeho skutkové či právne závery považuje za nesprávne, teda v čom vidí ich skutkovú či právnu nesprávnosť či neopodstatnenosť. Pokiaľ prvoinštančný súd skonštatoval, že pred uzatvorením predmetnej darovacej zmluvy v prospech žalovanej v 2. rade bol žalovaný v 1. rade vedený ako výlučný vlastník sporných/predmetných nehnuteľností, nemožno uvedené považovať za záver súdu o tom, že žalobkyňa nikdy doteraz vlastníčkou alebo spoluvlastníčkou sporných nehnuteľností nebola. Žalovaný v 1. rade netvrdil a v spore ani nepreukázal, že by predmetné nehnuteľnosti nadobudol kúpou či výstavbou výlučne za svoje vlastné finančné prostriedky - získané ním mimo režimu bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM), teda že by tieto neboli nadobudnuté práve z jeho príjmov získaných za trvania spoločného manželstva výkonom jeho práce či podnikateľskej činnosti, pričom v spore neprodukoval ani dôkazy o tom, že by predmetné nehnuteľnosti mali patriť výlučne jemu práve z dôvodu, že slúžili (slúžiť mohli) výlučne len pre účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti. V spise sa nenachádza doklad o tom, že by žalovanému dňa 24.04.1980 pridelený pozemok do osobného užívania na výstavbu rodinného domu žalovaný nadobudol uzavretím a registráciou dohody o zriadení práva osobného užívania k uvedenému pozemku ešte pred uzatvorením manželstva dňa 21.06.1980, v tomto smere odvolacie dôvody v odvolaní uvedené ani nie sú. Ani prípadná dohoda žalobkyne a žalovaného v 1. rade ohľadom usporiadania vlastníckeho stavu k (ich inej) domovej nehnuteľnosti (ak by aj bola existovala už v čase uzatvorenia ich manželstva) nemení nič na zákonnom ustanovení (a jeho dôsledkoch) § 143 OZ, v zmysle ktorého prvoinštančný súd ustálil predmetné nehnuteľnosti ako predmet BSM žalobkyne a žalovaného v 1. rade. Neexistencia dohody manželov o zrušení BSM za trvania manželstva, resp. o jeho zúžení v písomnej podobe neumožňuje potom prijať iný záver, než prijal konajúci prvoinštančný súd, keď samozrejme otázka podieľaní sa manželov (ich podielov) na nadobudnutí majetku v BSM a zohľadnenie ich osobných prínosov do BSM je možné si uplatniť (jedine) v rámci konania o vyporiadaní BSM. Vlastnícke právo (vrátane práva charakteru BSM) sa nepremlčuje a teda sa nepremlčuje ani právo na jeho súdnu ochranu a požíva preto súdnu ochranu, s ohľadom na čo, aj pre nečinnosti žalobkyne, ktorá uvádzala svoju vedomosť o nesprávnom zápise vlastníckeho stavu k predmetným nehnuteľnostiam na katastri nehnuteľností, vlastnícke právo a právo na ochranu svojho práva nestratila. V spore bolo preukázané, že žalobkyňa právny úkon dovolania sa relatívnej neplatnosti označenej darovacej zmluvy učinila voči obom žalovaným písomným podaním zaslaným im na adresu trvalého pobytu uvedenú v zmluve, s ohľadom na čo ani prípadne neprevzatie uvedenej zásielky žalovanou v 2. rade vplyv na právne účinky tohto úkonu nemalo, keď sa do jej reálnej dispozície (prevzatím) nedostalo len jej konaním a keď možno akceptovať i ten názor prvoinštančného súdu, že účinky dovolania by voči žalovanej nastali v čase, keď súdu oznámila svoje právne zastúpenie, pričom v tom čase sa v spise uvedené dovolania sa relatívnej neplatnosti nachádzali. Pokiaľ teda konajúci prvoinštančný súd správne posúdil otázku existencie BSM žalobkyne a žalovaného v 1. rade k predmetným nehnuteľnostiam a tiež aj platné a účinné dovolanie sa dôsledkov relatívnej neplatnosti predmetnej darovacej zmluvy, nemožno mu vyčítať to, že už pre účely rozhodnutia v tomto spore sa ďalej nezaoberal existenciou skutočností významných pre vyporiadanie BSM. Odvolací súd tiež dodáva, že pred rozhodnutím tohto sporu nebolo (s ohľadom na okruh strán sporu) potrebné (nevyhnutné), aby žalobkyňa najprv samostatne žalovala o neplatnosť darovacej zmluvy (ako predbežnej otázky) medzi žalovanými, že pasívna (vecná) legitimácia žalovaných vyplýva z obsahu žalobného petitu a stavu hmotného práva u žalovaného v 1. rade (že nehnuteľnosti patria do BSM) a u žalovanej v 2. rade z jej postavenia evidovanej vlastníčky, že k nadobudnutiu účinkov darovacej zmluvy (povolením vkladu) došlo bez súčinnosti žalobkyne (a táto následne neodkladne konala proti nim) a žalovaná v 2. rade už o prebiehajúcom (tomto) spore vedela (pri spísaní dodatku k zmluve kvôli poznámke na LV), s ohľadom na čo postavenie objektívne dobromyseľnej osoby z darovacej zmluvy nenadobudla a že ani jej prípadná dobromyseľnosť nemá vplyv na potrebu ochrany (spolu) vlastníckeho práva (BSM), keď možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva na základe dobromyseľnosti musí vyplývať priamo zo zákonnej úpravy (a samotný evidenčný stav v katastri nehnuteľností dobrú vieru evidovaného vlastníka nezakladá – R 56/2021) a keď platí aj nemožnosť nadobudnutia vlastníctva od (nie výlučného/plného) nevlastníka.
60. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď svoje rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).