Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Csp-64-2023.pdf
PDF · 108.01 KB
Case nature
Area
Subarea
16Csp/64/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, sudcom JUDr. Borisom Šiškom, PhD., v spore žalobcu: MINIHOTOVOST, SE, so sídlom Náměstí T.G. Masaryka 2392/17, 69002 Břeclav, Česká republika, IČO: 04355211, zastúpený: Mgr. Zuzana Bírová, advokátka so sídlom Americká 2, Bratislava, IČO: 30849837, proti žalovanému : A. B. C., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom D., v konaní o zaplatenie 300 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa v celom rozsahu z a m i e t a .
II. Žalovanému sa proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa v rámci upomínacieho konania domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 300 eura spolu s 8,05 % úrokom z omeškania z dlžnej sumy, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 12 eur, ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný sa prostredníctvom webovej stránky E. registroval a požiadal žalobcu o poskytnutie úveru vo výške 300 eur. Žalovaný pri registrácii a odoslaním žiadosti o poskytnutie úveru zároveň potvrdil, že súhlasí so Zmluvou o úvere, ako aj s všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, a zároveň potvrdil, že údaje ktoré žalobcovi ako veriteľovi poskytol sú pravdivé a úplné. Žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 300 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 85 eur a to do 28 dní od poskytnutia úveru. V zmysle zmluvy o úvere sú celkové náklady spojené s úverom tvorené výlučne odplatou, čo predstavuje sumu vo výške 85 eur. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle uzatvorenej Zmluvy o úvere, stal sa jeho dlh splatným, a to dňom 25.3.2020. V zmysle bodu IV. zmluvy a článku 19 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je veriteľ oprávnený upozorniť spotrebiteľa na omeškanie so splátkou úveru, a to buď e-mailom alebo sms správou alebo písomne. Veriteľ je oprávnený požadovať od spotrebiteľa vo forme zmluvnej pokuty paušálnu náhradu nákladov spojenú s upomienkou vo výške 3 eur za každú upomienku. Žalobca vyzýval žalovaného na úhradu jeho záväzku prostredníctvom upomienok zasielaných formou SMS-správ alebo emailov. Zaslané boli 4 upomienky v súlade s dohodnutými VPPÚ a tým pádom vznikla žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi sumu 12 eur za zaslané upomienky. Žalovaný bol vyzvaný na zaplatenie dlhu prostredníctvom právneho zástupcu dňa 05.12.2022. Žalobca si uplatnil voči žalovanému zákonný úrok z omeškania. Žalobca je zapísaný do obchodného registra Českej republiky a má registrované sídlo v Českej republike. Žalobca je nositeľom povolenia na poskytovanie
spotrebiteľských úverov v Českej republike, ktoré mu udelila Česká národná banka, ktorej výlučnému dohľadu podlieha. Žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o úvere v českom jazyku a podľa právneho poriadku Českej republiky, na ktorý v zmluve o úvere nie len odkázali, ale na použití ktorého sa aj dohodli. Aplikácia českého právneho poriadku v danom prípade nie je ani nemôže byť pre žalovaného ako spotrebiteľa menej výhodná.
2. Žalobca pôvodnú žalobu na výzvu súdu podľa § 8 ods. 1 Zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní upravil a uviedol ju do súladu s predpismi na ochranu spotrebiteľa a súhlasil s vydaním platobného rozkazu v časti istiny vo výške 300 eur a v časti úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej istiny od 02.04.2020 do zaplatenia.
3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 14.03.2023 platobný rozkaz sp. zn. 28Up/285/2023, ktorým žalobe vyhovel v plnom rozsahu.
4. Platobný rozkaz sa nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk ani po vykonaných šetreniach. Žalobca navrhol pokračovať v konaní v zmysle § 10 ods. 1, 3 zákona č. 307/2016 Z. z. Platobný rozkaz sa tým zrušil zo zákona a vec bola postúpená Okresnému súdu Nitra ako miestne príslušnému.
5. Žalovaný sa nevyjadril k žalobe, ktorá mu bola doručená po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu podľa § 106 ods. 3 CSP, pretože sa súdu nepodarilo doručiť mu žalobu na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky a ani zistiť jeho skutočný pobyt po uskutočnení všetkých potrebných úkonov.
6. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavili strany sporu, ani právny zástupca žalobcu, ktorý ospravedlnil svoju neúčasť, žalovaný mal doručenie predvolania vykázané podľa § 111 ods. 3 Civilného sporového poriadku. Súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti strán sporu, ako aj právneho zástupcu žalobcu podľa § 180 CSP, pretože mal na takýto postup splnené procesné podmienky, strany sporu nežiadali pojednávanie odročiť.
7. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty žalobcu, pričom vychádzal z dôkazov, ktoré predložil, vykonal dokazovanie listinami, ktoré sú obsahom spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav :
8. Medzi žalobcom a žalovaným vznikol na základe Zmluvy o úvere č. 566397 zo dňa 14.08.2019 záväzkový vzťah, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá čiastka vo výške 300 eur. V zmysle zmluvy celkové náklady spotrebiteľa spojené s pôžičkou pozostávali z odmeny vo výške 85 eur, v zmluve je uvedený údaj o RPSN vo výške 2483,94 %. Žalovaný bol v zmysle zmluvy tak povinný žalobcovi vrátiť sumu 385 eur s lehotou splatnosti do 11.09.2019 s dobou trvania spotrebiteľského úveru 28 dní.
9. Žalovanému boli zaslané štyri upomienky elektronickou formou, spoplatnené sadzbou vo výške 3 eur za každú upomienku.
10. Právny zástupca žalobcu podaním z 05.12.2022 vyzval žalovaného na okamžité uhradenie dlžoby, ktorá k dátumu vyhotovenia výzvy vrátane trov predstavovala sumu 694,29 eura, ktorej úhradu žiadal do 19.12.2022 do 16.00 hod.
11. Z listu Národnej banky Slovenska z 28.06.2023 vyplynulo, že žalobcovi nebolo Národnou bankou Slovenska udelené povolenie v zmysle § 20 zákona č. 129/2010 Z.z. Právna predchodkyňa žalobcu bola zapísaná v registri veriteľov Národnej banky Slovenska od 23.08.2013 do 31.08.2015 a v podregistri iných veriteľov od 09.10.2013 do 31.08.2015. Tento zápis (ktorý nebol povolením) bol podmienkou poskytovania spotrebiteľských úverov v zmysle zákona o spotrebiteľských úverov účinného do 31.03.2015. Z úradnej činnosti je Národnej banke Slovenska známe, že od 17.05.2018 je žalobca zapísaný v zozname regulovaných a registrovaných subjektov finančného trhu, registri nebankových poskytovateľov spotrebiteľského úveru Českej národnej banky ako nebankový poskytovateľ.
12. Keďže ide o konanie s cudzím prvkom, súd sa v prvom rade zaoberal otázkou právomoci a rozhodného práva. Právomoc súdu Slovenskej republiky je daná podľa čl. 17 ods. 1 písm. c) s poukazom na čl.18 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní
a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. Rozhodným právnym poriadkom je podľa čl. 6ods. 1 písm. a) a b) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), právny poriadok Slovenskej republiky.
13. Podľa čl. 17 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 6 a článku 7 bodu 5, ak ide: a) o zmluvu o predaji tovaru na splátky; b) o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru, alebo c) vo všetkých ostatných prípadoch o zmluvu uzavretú s účastníkom, ktorý obchoduje alebo podniká v členskom štáte bydliska spotrebiteľa alebo akýmkoľvek spôsobom smeruje takéto činnosti do tohto členského štátu alebo do viacerých štátov vrátane tohto členského štátu, a zmluva spadá do rozsahu týchto činností.
14. Podľa čl. 18 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
15. Podľa článku 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.
16. Podľa čl. 6 ods. 1 písm. a) a b) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „spotrebiteľ“), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „podnikateľ“), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ: a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti.
17. Podľa bodu 23 všeobecnej časti Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), čo sa týka zmlúv, ktoré uzavreli osoby považované za slabšie strany, tieto osoby treba chrániť kolíznymi normami, ktoré chránia ich záujmy lepšie, než ich chránia všeobecné normy.
18. Podľa bodu 25 všeobecnej časti Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), spotrebiteľov by mali chrániť také pravidlá krajiny ich obvyklého pobytu, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou za predpokladu, že spotrebiteľská zmluva bola uzavretá v tejto krajine, kde podnikateľ vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť. Mala by sa zaručiť rovnaká ochrana, ak podnikateľ nevykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine, v ktorej má spotrebiteľ svoj obvyklý pobyt, ale zároveň akýmkoľvek spôsobom smeruje svoju činnosť do tejto krajiny alebo do niekoľkých krajín vrátane tejto krajiny a zmluva je uzavretá ako výsledok tejto činnosti.
19. Podľa § 1 Zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, tento zákon upravuje ochranu spotrebiteľa pri finančných službách poskytovaných dodávateľom prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku a uzavieranie zmluvy na diaľku.
20. Podľa § 2 písm. a), bodu 7 písm. b), písm. c), d) a e) Zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, na účely tohto zákona sa rozumie: zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie, finančnou službou služba poskytovaná veriteľom, ktorý poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania,7) dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe
zmluvy na diaľku, spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania, prostriedkom diaľkovej komunikácie prostriedok, ktorý bez súčasného fyzického kontaktu dodávateľa a spotrebiteľa možno použiť pri poskytovaní finančnej služby na diaľku, najmä elektronická pošta, telefón, fax, adresný list, ponukový katalóg.
21. Podľa § 1 ods. 3 písm. l) Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), účinného v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke, spotrebiteľským úverom nie sú: úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.
22. Podľa § 2 písm. c) Zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke, na účely tohto zákona sa rozumie iným veriteľom právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska.
23. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta, § 2, 3, 4, 6,§ 7 ods. 1, 2, 15 až 17, § 8, 8a, § 9 ods. 1, ods. 2 písm. a) až z), ods. 9 až 11, § 11, 12, 14, 16, 17,19, § 20 ods. 2 až 8, § 23 a § 25.
24. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, iný veriteľ je oprávnený poskytovať úver alebo pôžičku, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, len na základe povolenia pre iného veriteľa udeleného Národnou bankou Slovenska.
25. Podľa § 11 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, ak osoba bez povolenia poskytne peňažné prostriedky, ktoré by inak boli spotrebiteľským úverom, uzatvorená zmluva je neplatná. Ak vznikne spotrebiteľovi povinnosť vydať poskytnuté finančné plnenie, osoba podľa prvej vety je povinná umožniť spotrebiteľovi uhradiť len skutočne poskytnuté finančné plnenie v splátkach a lehote, ktorá však nesmie byť kratšia ako lehota, v ktorej by mal spotrebiteľ vrátiť finančné plnenie, ak by neexistoval dôvod neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere; tým nie je dotknuté právo zmluvných strán dohodnúť sa na dlhšej lehote na vrátenie poskytnutého finančného plnenia a právo spotrebiteľa vrátiť poskytnuté finančné plnenie naraz alebo v splátkach v lehote kratšej, ako bola dohodnutá v zmluve podľa prvej vety.
26. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
27. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
28. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
29. Podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
30. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
31. Voľba iného rozhodného práva nemôže zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktoré poskytujú ustanovenia krajiny jeho obvyklého pobytu, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou. Takýmto ustanovením podľa práva krajiny obvyklého pobytu žalovaného je aj ustanovenie § 53 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého: (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
32. Uzatvorenie zmluvy so žalovaným ako spotrebiteľom s obvyklým pobytom na území Slovenskej republiky, ktoré v tomto prípade bolo medzi zmluvnými stranami „dohodnuté“ len vo VPPÚ, a nie priamo vo výraznom texte zmluvy tak, aby si to aj sám spotrebiteľ mohol uvedomiť v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, a aj v súlade s ustanovením článku 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), v zmysle ktorého voľba iného právneho poriadku, než právneho poriadku podľa obvyklého pobytu spotrebiteľa, musí byť urobená výslovne alebo musí byť jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo okolnosťami prípadu. V danom prípade žalobca nepreukázal, že by voľba iného právneho poriadku než právneho poriadku krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa bola so žalovaným predmetom predzmluvného jednania, že by bola dojednaná individuálne, a teda výslovne alebo by bola jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo okolnosťami daného prípadu. Poukázanie na obsah VPPÚ ako prílohy úverovej zmluvy v smere dojednania iného právneho poriadku podľa názoru súdu za také nemožno považovať. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah, a ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Preto súd urobil záver, že spotrebiteľská zmluva uzavretá so žalovaným sa posudzuje podľa práva Slovenskej republiky, podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, t. j. nesmú obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky.
33. Na základe vykonaného dokazovania mal súd nesporne za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 14.08.2019 uzavretá Zmluva o úvere č. 566397 na diaľku prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie. Zmluva uzavretá medzi stranami sporu ako dodávateľom a spotrebiteľom je zmluvou spotrebiteľskou, ktorú bolo potrebné posudzovať z hľadiska príslušných ustanovení Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I). Uvedená zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, nie je však spotrebiteľským úverom v zmysle zákona č. 129/2010 v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy a to s poukazom na § 1 ods.3 písm. l) predmetného zákona, keď splatnosť úveru bola dohodnutá na dobu 28 dní. Súd zmluvu o úvere posúdil v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa § 11 od. 3, § 24 ods. 1 a 3 Zákona č. 129/2010 účinnom v čase uzavretia zmluvy a na základe dopytu na Národnú banku Slovenska, že žalobca nemal povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov a iných úverov a pôžičiek pre spotrebiteľov na území Slovenskej republiky, ktoré udeľuje Národná banka Slovenska, pričom § 11 ods. 3 Zákona č. 129/2010 sankcionuje veriteľa poskytujúceho peňažné prostriedky neoprávnene bez povolenia, neplatnosťou zmluvy. Keďže medzi stranami došlo k plneniu na základe neplatnej zmluvy, na strane žalobcu vznikol nárok na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov titulom vydania bezdôvodného obohatenia, avšak s poukazom na § 54a Občianskeho zákonníka a § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka dospel súd k záveru, že pohľadávka žalobcu je premlčaná. Subjektívna premlčacia doba pre vydanie bezdôvodného obohatenia začala plynúť dňa 15.08.2019 ( deň nasledujúci po poskytnutí peňažných prostriedkov) a uplynula dňa 15.08.2021, t. j. pred podaním žaloby, ktorá bola podaná na pracovisko upomínacieho konania až dňa 21.02.2023. K začiatku plynutia subjektívnej premlčacej lehoty odo dňa nasledujúceho po poskytnutí peňažných prostriedkov súd
uvádza, že vzhľadom k tomu, že žalobca ako veriteľ formuloval nielen znenie zmluvy, ale aj obchodných podmienok, skutočnosť, že nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy, mu musela byť známa už v čase poskytovania peňažných prostriedkov žalovanému. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnené náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 12 eur, tak na tieto nemá nárok, nakoľko súdu nebol ich nárok žiadnym spôsobom preukázaný. V danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konanie návrhovým. Žalobca je povinný k žalobe pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Povinnosť dôkazného bremena má zásadne ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno. Súd poukazuje, že dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že počas konania neboli preukázané tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej čiastočne v jeho neprospech. V civilnom sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s nesplnením si dôkaznej povinnosti v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a medzi povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v sporovom občianskom súdnom konaní spočíva v zodpovednosti strany za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany, tento dôkazné bremeno neuniesol, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jeho neprospech. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena, ako aj nositeľa dôkazného bremena. Žalobca teda v danom prípade neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, ako aj dôkazné bremeno potvrdenia skutočností uvádzaných v žalobe, z ktorých vyvodil svoj uplatňovaný nárok na zaplatenie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 12 eur, nie len čo do vzniku ale aj výšky. V zmysle uvedených skutočností dospel súd preto k záveru, že žaloba bola podaná žalobcom po uplynutí premlčacej doby, a preto súd žalobu s poukazom na § 54a Občianskeho zákonníka zamietol, ako aj v časti uplatnenia nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.
34. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
35. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
36. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
37. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému ktorý bol v konaní plne úspešný, nárok na náhradu trov konania nepriznal a to z dôvodu, že mu v danom konaní žiadne trovy konania preukázateľne nezvnikli. Zároveň súd nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (§ 127 CSP), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že ( § 365 ods. 1 CSP) a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP) .