Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-1C/185/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou Mgr. Jarmilou Bílikovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený splnomocnenkyňou: Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanej: E. V., nar. XX.XX.XXXX, Q. XXXX/XX, XXX XX Q. štátny občan SR za účasti vedľajšieho účastníka konania: Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom Fedinova 9, 851 01 Bratislava, IČO: 42 260 086, zastúpený splnomocnencom: HKP Legal, s.r.o., so sídlom Sasinkova 6, 811 08 Bratislava, IČO: 36 727 334 o zaplatenie sumy 537,99 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi nepriznáva právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 20.12.2011 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť sumu 537,99 eur s 9% úrokom z omeškania zo sumy 491,95 eur od 4.2.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobu dôvodil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.2.2011 medzi postupcom Všeobecná úverová banka, a.s. Bratislava a žalobcom nadobudol pohľadávku voči žalovanej. Dňa 30.6.2006 uzatvoril postupca so žalovanou zmluvu k úverovému účtu alebo k číslu zákazníka č. 1871180574 v znení dodatkov, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Postupca poskytol žalovanej kreditnú platobnú kartu, prostredníctvom ktorej mohla vykonávať bezhotovostné a hotovostné platobné operácie do výšky poskytnutého úverového limitu. Žalovaná neplnila splátky riadne a včas, čím porušila svoju povinnosť podľa zmluvy, postupca od zmluvy odstúpil vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predstavovala sumu 537,99 eur, ktorá pozostávala z istiny 491,95 eur, riadneho úroku 30,40 eur, úroku z omeškania 15,10 eur, ktorej zaplatenie je predmetom konania.

Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila. Na riadne predvolané pojednávanie sa bez ospravedlnenia z vážneho dôvodu nedostavila.

Podaním doručeným súdu dňa 25.4.2012 vstúpil do konania vedľajší účastník konania na strane žalovanej. V podaní poukázal na ustanovenia , Zákona o ochrane spotrebiteľa a vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k nárokom uplatňovaným voči žalovanej a navrhol návrh v celom rozsahu zamietnuť. Bližšie skutočnosti v súvislosti so vznesenou námietkou

premlčania neuviedol. Žiadal o doručenie rovnopisu žaloby a príloh. Rovnopis žaloby a príloh bol doručený splnomocnencovi vedľajšieho účastníka dňa 3.9.2012.

Súd vec prejednal bez prítomnosti účastníkov, keď žalobca a vedľajší účastník svoju neúčasť prostredníctvom splnomocnenca ospravedlnili z dôvodu hospodárnosti konania. Súd prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy s použitím ustanovenia s tým, že sa jedná o vec, ktorú možno rozhodnúť na základe listinných dôkazov.

Súd vykonal dokazovanie zmluvou o postúpení pohľadávok, oznámením o postúpení pohľadávky, zmluvou o vydaní kreditnej platobnej karty, obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných kariet, platobnou históriou, dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku a zistil tento skutkový stav veci:

Zmluvou o postúpení pohľadávok mal súd preukázané, že žalobca je právnym nástupcom pôvodného veriteľa žalovanej.

Dňa 27.6.2006 bola medzi účastníkmi uzavretá Zmluva o vydaní kreditnej platobnej karty, z ktorej iba vyplýva, že žalovaná podala žiadosť o vydanie kreditnej platobnej karty s tým, že prijatím a schválením žiadosti zo strany dodávateľa sa žiadosť stáva zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty uzavretej podľa . Z obsahu žiadosti nevyplývajú žiadne podmienky poskytnutia úverového limitu, v akej výške mal byť poskytnutý žalovanej, za akých podmienok. Podľa čl. I. obchodných podmienok kreditná platobná karta je platobný prostriedok, prostredníctvom ktorého jej držiteľ vykonáva bezhotovostné a hotovostné platobné operácie. Podľa čl. IX. Bod 68. Banka je oprávnená kedykoľvek zmluvu písomne vypovedať. Výpoveď zmluvy zašle banka držiteľovi karty doporučene. Zmluva zaniká dňom nasledujúcim po doručení výpovede. Výpoveď sa považuje za doručenú aj vtedy, ak sa vráti banke ako nedoručená. Zmluva zaniká nasledujúci deň po jej vrátení. Podľa prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok kartový účet bol otvorený dňa 19.6.2006, pohľadávka bola splatná dňa 30.11.2007 v sume 757,33 eur, poskytnutý objem v sume 663,88 eur, úroky z omeškania 27% ročne. Podľa výzvy žalobcu zo dňa 3.10.2011 dňa 30.11.2007 bola pôvodným veriteľom vyhlásená mimoriadna splatnosť poskytnutého úveru a dlžná suma predstavuje sumu 566,98 eur.

Podaním doručeným súdu dňa 14.9.2012 žalobca poukázal na poskytnutý úverový limit uvedený v prílohe k zmluve o postúpení pohľadávok s tým, že žalovaná sa zaviazala uhrádzať poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi v pravidelných mesačných splátkach. Poukázal na čl. V. bod 25, 34, cenník poplatkov obchodných podmienok.

Podľa , , , tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa , zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a , ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona a sú upravené ako zmluvný typ v , spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v a týmto zákonom.

Podľa , ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

Podľa o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa , , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa /účinný od 1.5.2004 do 31.12.2007/, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa ods. l, 2 účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.

Podľa , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej / až 110/. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Z vykonaného dokazovania súd vyvodil ten právny záver, že medzi postupcom a žalovanou bola dňa 27.6.2006 uzavretá zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty a poskytnutí úverového rámca, ktorej súčasťou sú obchodné podmienky. Z obsahu predloženej zmluvy - žiadosti o vydanie kreditnej platobnej karty ani iných listinných dôkazov žalobca nepreukázal v akej výške bol žalovanej poskytnutý úverový limit, za akých podmienok bolo dohodnuté jeho splácanie. Žalobca vychádzal len z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok a prehľadu histórie transakcií, z ktorých tieto skutočností nevyplývajú. Z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok výzva zo strany žalobcu vyplýva, že ku dňu 30.11.2007 bola vyhlásená mimoriadna splatnosť pohľadávky. Súd preto v prvom rade vyhodnotil vznesenú námietku premlčania v konaní a to vedľajšieho účastníka, ktorú vzniesol v konaní. V danom prípade účastníci uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí zmluvu v zmysle ustanovení , ktorá je absolútnym obchodným vzťahom v zmysle ustanovení . Zároveň ide o však o zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia a nasl. o spotrebiteľských úveroch. Napriek tomu, že predmetná zmluva bola uzatvorená podľa ustanovení a jedná sa o absolútny obchod, vzhľadom na charakter postavenia účastníkov zmluvy dodávateľa a spotrebiteľa, ktorý nemohol ovplyvniť obsah tzv. formulárového typu zmluvy, súd tento právny vzťah posúdil s aplikovaním ustanovení a nasl. a o ochrane spotrebiteľa. Žalobca /resp. jeho právnych predchodca/ ako dodávateľ v danom prípade pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaná vystupuje ako spotrebiteľ, pretože sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. V danom prípade sa potom vzťahujú na právny vzťah ustanovenia a subsidiárne ustanovenia ako základnom predpise občianskeho práva, v ktorom účinnosťou od 1.4.2004 implementoval európske pravidlá na ochranu spotrebiteľa do vnútroštátneho právneho poriadku SR.

Súčasťou tejto úpravy je pravidlo o nemožnosti úpravy zmluvných podmienok spotrebiteľskou zmluvou odchylne od zákona v neprospech spotrebiteľa, z čoho logicky potom vyplýva, že použitie iných noriem než noriem spotrebiteľského práva na posúdenie dovolenosti dojednaní v spotrebiteľskej zmluve sa musí riadiť hľadiskom výhodnosti, prospešnosti toho - ktorého dojednania pre spotrebiteľa. Normy obchodného práva sú v takomto prípade použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej tu z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v /por. Uznesenie Krajského súdu v Trnave z 31.augusta 2010 č.k. -44. Súd preto vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej posúdil s použitím úpravy o premlčacích dobách v zmysle ustanovení . Použitie úpravy o premlčacích dobách z na ochranu spotrebiteľa neprichádza do úvahy, pretože je v ňom zakotvená dlhšia /štvorročná/ premlčacia doba, ktorá zvyšuje ochranu veriteľa a naopak predlžuje stav neistoty spotrebiteľa, že by veriteľ od neho mohol niečo úspešne žalovať.

V danom prípade platí trojročná premlčacia doba, pretože pri uvedenej konkrétnej zmluve nie je stanovené inak. Súd prihliadol na vznesenú námietku premlčania zo strany vedľajšieho účastníka na strane žalovanej, ktorú posúdil v zmysle hore uvedených ustanovení. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa vážne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania zabraňuje takto dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva.

V konaní vystupuje vedľajší účastník - právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa, na podporu žalovanej, ktorý sa stal vedľajším účastníkom na strane žalovanej doručením podania súdu dňa 25.4.2012. Vedľajší účastník vstúpi do konania buď z vlastného podnetu, alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh ( ). Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu ( ). V zmysle ustanovenia má vedľajší účastník v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktoré v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností. Vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania.

Z uvedeného vyplýva, že akýkoľvek úkon v konaní vedľajší účastník vykoná, nesmie byť v rozpore so záujmami hlavného účastníka, na ktorého procesnej strane vystupuje. Z dikcie zákona nemožno automaticky odvodiť, že úkon vedľajšieho účastníka s ktorým nesúhlasí hlavný účastník, bude automaticky zo strany súdu zamietnutý, pretože možno vyvodiť, že súd bude úkon vedľajšieho účastníka, s ktorým nevyslovil súhlas hlavný účastník posudzovať so zreteľom na všetky okolnosti prípadu. Môže sa stať, že takýto úkon bude vlastne hlavnému účastníkovi na prospech, v tomto prípade môže súd zvážiť, že takýto úkon vykoná, a to napriek nesúhlasu hlavného účastníka.

Zmyslom vedľajšieho účastníctva je „pomoc v spore“ niektorému z účastníkov konania. Vznesenie námietky premlčania vo veci je úkonom vedľajšieho účastníka v záujme hlavného účastníka a to na strane žalovanej, keď námietka premlčania bola vznesená dôvodne.

Vznesenie námietky premlčania je svojou podstatou úkonom s hmotnoprávnou relevanciou, no nemožno ho považovať za klasický dispozičný úkon, na ktorý vedľajší účastník nie je oprávnený. Súd by mal v prípade vznesenia námietky premlčania skúmať názor účastníka iba v takom prípade, ak by vznesenie námietky premlčania bolo v rozpore s dobrými mravmi. Vedľajší účastník je v občianskom súdnom konaní oprávnený vzniesť účinne námietku premlčania v prospech hlavného účastníka, na ktorého strane sa zúčastňuje konania. Vedľajší účastník je v konaní zásadne oprávnený na všetky úkony s výnimkou dispozície s konaním a s jeho predmetom, ku ktorým je oprávnený hlavný účastník, a tieto úkony robí práve v prospech hlavného účastníka. Uplatnenie obrany proti žalobe je procesným právom účastníka konania, žalovanej a rovnaké právo má podľa aj vedľajší účastník, ktorý v konaní

vystupuje na jej strane. Na tom, že ide o procesné právo, nič nemení ani skutočnosť, že pomocou obrany proti žalobe sa uplatňujú tiež námietky vychádzajúce z hmotnoprávnej úpravy, ako je práve námietka premlčania, lebo procesné právo tieto námietky uplatniť počas konania nemožno zamieňať s tým, či majú pôvod v hmotnom alebo procesnom práve. V danom konaní vedľajší účastník pomáha žalovanej v spore a môže preto využiť všetky zákonom dovolené možnosti, medzi iným aj obranu vo forme vznesenia námietky premlčania. Nejedná sa o dispozičný úkon, ktorým by vedľajší účastník zasahoval do predmetu konania zásadným spôsobom, t.j. nakladal s návrhom ako takým, uzavrel zmier, zobral návrh späť a pod. Jeho postavenie je čiastočne obmedzené postavením účastníka, ktorý je dominus litis. Na strane žalovanej vystupuje spotrebiteľ, ktorý je v konaní nečinný a zo strany súdu nebol zistený výslovný nesúhlas žalovanej ako spotrebiteľa so vznesenou námietkou premlčania, ktorej vznesenie v konaní je na prospech žalovanej a v jej záujme. Z rozhodovacej činnosti súdu je známe, že priemerní spotrebitelia vystupujúci v súdnych konaniach na strane žalovaných nemajú žiadnu vedomosť o možnosti využiť inštitút premlčania a ani čo tento inštitút znamená, aké má právne následky. Preto vedľajší účastník, ktorý je právnickou osobou na ochranu práv spotrebiteľov vystupujúci na strane žalovanej ako spotrebiteľa vykonal právny úkon vznesením námietky premlčania v jej záujme.

Predmetom konania je uplatnený nárok žalobcu v súvislosti s vydaním a používaním kreditnej platobnej karty a súčasne poskytnutým úverovým rámcom, bez preukázania poskytnutej výšky, podmienok jeho splácania. Podľa prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok a prípisu žalobcu má súd preukázané, že dňa 30.11.2007 bola vyhlásená splatnosť pohľadávky. V danom konaní začala žalobcovi plynúť trojročná premlčacia doba na uplatnenie svojho práva na vrátenie úveru dňom 1.12.2007, nasledujúcim po dátume splatnosti a uplynula dňa 1.12.2010. Žalobca podal žalobu na súd dňa 20.12.2011, teda po uplynutí premlčacej doby. Aj v prípade počítania premlčacej doby v zmysle ustanovení a to štvorročnej by táto uplynula žalobcovi pred podaním žaloby a to 1.12.2011. Premlčané právo nemožno priznať, pretože sa žalovaná premlčania dovolala a preto súd žalobu žalobcu zamietol.

Žalobca predložil súdu dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 22.2.2011 so zrejmým zámerom žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky po uplynutí všeobecnej trojročnej / štvorročnej/ premlčacej doby a toto súd považoval za právne neúčinné. Súd poukazuje na to, že sa jedná o vzťah spotrebiteľský a žalovaná je priemerným spotrebiteľom, ktorý nevie posúdiť následky týchto inštitútov. Pri uzatváraní dohody o splátkovom kalendári a uznaní dlhu došlo zo strany žalobcu k nekalej obchodnej praktike, ktorá bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a ktorá podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie sa priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k poskytovanej službe, ktorému je adresovaná, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. V čase uzavretia dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku bola pohľadávka žalobcu premlčaná. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaná vedela o premlčaní pohľadávky žalobcu v čase jeho uznania tak ako to vyžaduje ustanovenie . Uznať možno aj premlčaný dlhu, ale uznávací prejav bude mať právne účinky len vtedy, ak dlžník vedel, že dlh je premlčaný, čo v tomto prípade žalobca nepreukázal. Zo samotnej dohody vyplýva, že vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch je zakomponované v bode 3 tejto dohody, označenej ako forma splatenia záväzku.

Súd rozhodol o trovách konania v zmysle ods. l a úspešnej žalovanej nepriznal náhradu trov konania, pretože ich priznanie nenavrhla a z obsahu spisu žiadne trovy nevyplývajú. Súd nepriznal vedľajšiemu účastníkovi právo na náhradu trov konania s tým, že vedľajší účastník navrhol priznanie náhrady trov konania a to trov právneho zastúpenia podaním doručeným súdu dňa 25.4.20012, ktoré nevyčíslil. Trovy právneho zastúpenia nevyčíslil ani v zmysle ustanovenia do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia vo veci. Z obsahu spisu iné trovy vedľajšiemu účastníkovi nevyplývajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (, veta prvá ). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením , tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené () a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, -f/ )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( )

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( )

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).