Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6CoP-62-2012.pdf
PDF · 88.01 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoP/62/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte, zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členov JUDr. Romana Hargaša a JUDr. Gabriely Janákovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti P.: O., nar. XX.XX.XXXX a M., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, deti rodičov: matky, H. P., štátnej občianky Slovenskej republiky, čašníčky, bytom U. XXX, O. a otca, O.. S. P., štátneho občana Slovenskej republiky, bytom O. XXX, t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody C. nad A., o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti k maloletým deťom na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 29. mája 2012, č. k. 32P/146/2011-81, jednohlasne takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 29. mája 2012, č. k. 32P/146/2011-81, bolo rozhodnuté tak, že návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti k maloletým deťom O. a M. P. sa zamieta a žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že otec svojím návrhom žiadal, aby súd rozhodol o znížení jeho vyživovacej povinnosti k maloletým deťom z dôvodu, že dňa XX.XX.XXXX nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody a je bez akéhokoľvek príjmu. Pri výsluchu pred dožiadaným Okresným súdom Trnava dňa 13.02.2012 upravil petit svojho návrhu tak, že žiadal znížiť vyživovaciu povinnosť na každé z deti na výšku 30% zo sumy životného minima, t. j. na 26 eur. Matka detí so znížením vyživovacej povinnosti nesúhlasila. Zástupca kolízneho opatrovníka poukázal na skutočnosť, že otec detí je vo výkone trestu odňatia slobody na základe vlastného pričinenia a odporučil súdu, aby na túto skutočnosť prihliadal a odporučil návrh otca zamietnuť.
Na základe vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že maloleté deti pochádzajú z manželstva rodičov, ktoré je doposiaľ platné. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín, č. k. 32P/18/2009-33, zo dňa 03.04.2009 bol otec detí zaviazaný prispievať na výživu maloletého O. sumou 24,50 eur mesačne za obdobie od 01.09.2008 do 31.12.2008 a s účinnosťou od 01.01.2009 sumou 60 eur, na výživu maloletého M. sumou 24,50 eur mesačne za obdobie od 01.09.2008 do 31.12.2008 a s účinnosťou od 01.01.2009 sumou 50 eur mesačne. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13.06.2009. Matka detí bola v tom čase zamestnaná ako robotníčka, dosahovala priemerný mesačný príjem vo výške 375 eur netto vrátane daňového bonusu a poberala rodinný prídavok. Otec dieťaťa bol nezamestnaný,
evidovaný na úrade práce a privyrábal si iba brigádnickým spôsobom, kde takto zarobil cca 100 eur netto. Obaja rodičia mali ešte vyživovaciu povinnosť k dcére W., nar. XX.XX.XXXX, ktorá navštevovala tretí ročník stredného typu školy. Maloletý O. mal 12 rokov a navštevoval šiesty ročník základnej školy. Maloletý M. mal 8 rokov a navštevoval druhý ročník základnej školy.
Z výsluchu otca pred dožiadaným súdom okresný súd zistil, že bol odsúdený bol podľa § 207 ods. 3 a § 38 ods. 2 Trestného zákona za prečin zanedbania povinnej výživy. Predpokladaný koniec trestu má 22.06.2014. Vo výkone trestu odňatia slobody je t. č. pracovne zaradený a za obdobie od 08/2011 do 03/2012 dosiahol pracovnú odmenu v celkovej výške 589,46 eur netto. Je ženatý s matkou maloletých detí, ešte má vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére W.. Súhlasil s tým, aby okresný súd vec prejednal a rozhodol aj v jeho neprítomnosti, pojednávania sa nemienil zúčastniť.
Podľa zistení okresného súdu matka detí je vydatá za otca detí. Okrem maloletých detí M. a O. má v súčasnosti ešte vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére W.. Matka je zamestnaná ako čašníčka u O. R. O., kde dosahuje priemerný mesačný príjem vo výške 350 eur netto a je poberateľkou prídavku na tri deti v celkovej výške 67,62 eur mesačne. Iný príjem nemá. Spolu s deťmi žije v dvojizbovom byte, ktorý má prenajatý. Mesačné náklady na bývanie predstavujú sumu 250 eur. Matka poukázala na skutočnosť, že otec detí v čase posledného rozhodovania o vyživovacej povinnosti nepreukázal svoj príjem z brigádnickej činnosti a preto súd pri predchádzajúcom rozhodovaní vychádzal z domnienky jeho priemerného mesačného príjmu vo výške 20-násobku sumy životného minima. Pred nástupom do výkonu trestu odňatia slobody mal byť zamestnaný na riadny pracovný pomer v U. N., nakoniec tam však nenastúpil s odôvodnením, že sa mu to neoplatí. Okrem toho uviedla, že je finančne zaťažená splácaním dlhov otca detí. Maloletý O. bude mať 16 rokov a od 09/2012 je prijatý na Strednú odbornú školu M. F. N. nad N.. Mimoriadne záujmy nemá, je zdravý. S nástupom na strednú školu sa zvýšia jeho výdavky v súvislosti s cestovaním. Maloletý M. bude mať 12 rokov a od 09/2012 je prijatý do prvého ročníka osemročnej formy štúdia na Gymnázium M. M. N. nad N.. Tiež sa mu s nástupom na túto školu zvýšia výdavky v súvislosti s cestovaním. Okrem toho je členom futbalového klubu, kde je ho potrebné voziť autom na zápasy. Má zdravotné problémy stomatologického charakteru.
Okresný súd poukázal na znenie § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine a na to, že z výkladu ustanovenia § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine vyplýva, že musí ísť o podstatnú zmenu pomerov na strane rodičov alebo detí, ktorá sa výrazne prejaví v pomeroch účastníkov. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na strane oprávneného alebo objektívne - vývojom životných nákladov podľa ods. 3 uvedeného zákonného ustanovenia. Až v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. Zmena výšky výživného je možná najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov. Túto skutočnosť súd objektívne zisťuje.
Na základe výsledkov vykonaného dokazovania okresný súd k záveru, že otec detí je vo výkone trestu odňatia slobody. Odsúdený bol rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 3T/54/2010 zo dňa 17.08.2010 na trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov za spáchanie prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 3 a § 38 ods. 2 Trestného zákona. Vo výkone trestu odňatia slobody je pracovne zaradený. Podľa ustálenej súdnej praxe, ak je povinný vo výkone trestu odňatia slobody, jeho schopnosti a možnosti sú dané predovšetkým zárobkovými možnosťami vo výkone trestu okrem prípadu výkonu trestu odňatia slobody pre prečin zanedbania povinnej výživy alebo prípadu celkom krátkeho výkonu trestu odňatia slobody (väzby). Znamená to, že na zárobkové schopnosti a možnosti povinného vo výkone trestu odňatia slobody sa neprihliada iba vtedy, ak k výkonu trestu dochádza pre prečin zanedbania povinnej výživy. Preto okresný súd z dôvodu, že otec detí je odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy, neprihliadal na jeho schopnosti a možnosti ovplyvnené výkonom trestu odňatia slobody a jeho návrh na zníženie vyživovacej povinnosti v celom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania účastníkov bolo rozhodnuté v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., nakoľko ide o konanie, ktoré je možno začať i bez návrhu.
Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec. V odvolaní namietal, že pri predchádzajúcom rozhodovaní o výživnom mu bolo stanovené výživné z 20-násobku životného minima, hoci na
pojednávaní uviedol, že bol nezamestnaný a bez akéhokoľvek pravidelného príjmu. Poukázal na to, že v rozsudku sú uvedené nepravdivé skutočnosti. Pokiaľ kolízny opatrovník uvádzal, že otec sa do výkonu trestu dostal vlastnou vinou, okresný súd nebral do úvahy, že sa 19 rokov staral o rodinu. Až keď musel zrušiť podnikanie a nepodarilo sa mu nájsť prácu, hoci sa snažil, manželka hneď využila situáciu, že mal problémy s platením výživného a podala trestné oznámenie. V tomto problematickom období prispieval na výživu detí len vo výške minimálneho výživného, pretože súdom určené výživné nebol schopný platiť. Otec ďalej uviedol, že udaj o čistej mzde vo výkone trestu je nepravdivý. Z čistej mzdy ústav na výkon trestu vykonáva zrážky a otec má k dispozícii menej, ako 50% z tejto sumy. Zo svojho príjmu dobrovoľne uhradil 123,26 eur na výživné a pre jeho potrebu mu na osem mesiacov zostalo 49,99 eur. Aj v prípade, že by sa bral do úvahy nepravdivý údaj o jeho príjme takmer 600 eur za osem mesiacov, výživné za toto obdobie by bolo 1.360 eur (8x170 eur). Z uvedeného je zrejmé, že momentálne nie je schopný platiť výživné ani v v požadovanej výške 30% životného minima. Preto žiada vyhovieť svojmu návrh, aby nedochádzalo k neprimeranému zvyšovaniu dlhu na výživnom. K okolnosti, že je vo výkone trestu za trestný čin zanedbania povinnej výživy uviedol, že trest za tento trestný čin skončil dňa 22.06.2012 a momentálne si odpykáva dvojročný test za spreneveru.
K odvolaniu otca sa vyjadrila matka. Nesúhlasila s tvrdením otca, že sa staral o rodinu. S výchovou detí poriadne nepomáhal a vždy sa zaujímal len o seba. Keď otec podnikal s výkupom psov, pomáhala mu spolu s jeho matkou a bratom. V súčasnej dobe musí matka platiť dlh otca z podnikania. Keď matka videla, že otec neberie podnikanie vážne, našla si prácu a odmietla ho živiť. Preto si matka našla podnájom a s deťmi sa odsťahovala.
Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:
Podľa obsahu odvolania otec odôvodnil jeho podanie tým, že podľa jeho názoru okresný súd pri posudzovaní jeho návrhu na zníženie výživného nezohľadnil skutočnosti.
V danom prípade odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že otec sa svojim návrhom domáhal zníženia výživného z jeho strany, pričom vyživovacia povinnosť otca bola naposledy právoplatne určená rozsudkom Okresného súdu Trenčín, č. k. 32P/18/2009-33, zo dňa 03.04.2009, ktorým bol otec detí zaviazaný prispievať na výživu maloletého O. sumou 24,50 eur mesačne za obdobie od 01.09.2008 do 31.12.2008 a s účinnosťou od 01.01.2009 sumou 60 eur, na výživu maloletého M. sumou 24,50 eur mesačne za obdobie od 01.09.2008 do 31.12.2008 a s účinnosťou od 01.01.2009 sumou 50 eur mesačne. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13.06.2009. Na základe návrhu otca bolo teda úlohou okresného súdu posúdiť, či od poslednej úpravy jeho vyživovacej povinnosti voči maloletým došlo v zmysle § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine k takej podstatnej zmene pomerov na strane účastníkov, ktorá zmena by odôvodňovala aj zmenu rozhodnutia o výživnom zo strany otca. V zmysle uvedeného ustanovenia nebolo úlohou okresného súdu nanovo posudzovať vyživovaciu povinnosť otca voči maloletým a tým prakticky revidovať predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom, ktorá revízia je podľa ustálenej súdnej praxe neprípustná.
Na základe preskúmania správnosti rozsudku okresného súdu odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal dokazovanie v rozsahu, potrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne právne posúdil. Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. stotožňuje so skutkovými závermi okresného súdu ohľadne jeho zistení, rozhodných pre posúdenie rozsahu zmien pomerov účastníkov konania od poslednej súdnej úpravy výživného zo strany otca, ako aj s právnym posúdením veci v odôvodnení rozsudku okresného súdu.
Z hľadiska dôvodov odvolania, s ktorými sa fakticky zaoberal už aj okresný súd vo svojom rozhodnutí, odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že na výhrady otca voči posudzovaniu jeho pomerov v čase predchádzajúceho rozhodovania o výživnom nebol oprávnený prihliadať v tomto konaní pre vyššie spomínaný zákaz revízie predchádzajúcich rozhodnutí súdu o výživnom.
Odvolací súd považuje za potrebné zopakovať, že podľa doposiaľ ustálenej súdnej praxe, ak je povinný vo výkone trestu, jeho schopnosti a možnosti sú dané predovšetkým zárobkovými možnosťami vo výkone trestu, okrem prípadu výkonu trestu odňatia slobody pre trestný čin zanedbania povinnej výživy alebo prípadu celkom krátkodobého výkonu trestu odňatia slobody. Pri určení vyživovacej povinnosti osoby, nachádzajúcej sa vo výkone trestu odňatia slobody, treba vychádzať z právnej úpravy, týkajúcej sa výkonu trestu.
V predmetnom konaní bolo aj podľa názoru odvolacieho súdu nepochybne preukázané, že primárnou príčinou nástupu otca do výkonu trestu odňatia slobody bolo spáchanie trestného činu zanedbania povinnej výživy. Z tohto dôvodu nie je významné, že otec po vykonaní trestu odňatia slobody za tento trestný čin bez prerušenia pokračuje vo výkone trestu odňatia slobody pre iný jeho trestný čin. Podľa názoru odvolacieho súdu, odvodeného od citovanej ustálenej praxe, nie je v danom prípade možné prihliadať na zmenu schopností a možností otca vo výkone trestu odňatia slobody, vrátane jeho zárobkových možností, ktorá zmena bola spôsobená v dôsledku spáchania trestného činu zanedbania povinnej výživy. Preto odvolací súd nepovažoval za dôvodné ani ostatné dôvody odvolania otca.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Keďže odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je vecne správny, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O náhrade trov odvolacieho odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. z dôvodu, že ide o konanie, ktoré je možno začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .