Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27C/60/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, samosudcom JUDr., Ing. Miroslavom Manďákom, v právnej veci navrhovateľa B. N. V., so sídlom T., I. XX, IČO 42149886 proti odporcovi K. T., so sídlom T., K. námestie 2, X. XX XXX XXX o určenie vlastníctva, takto

rozhodol:

Návrh s a z a m i e t a.

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa voči odporcovi domáha vydania rozsudku, ktorým by súd určil, že parcela č. XXX/X zapísaná na LV č. X pre k.ú. V. „E.“ je vlastníctvom navrhovateľa.

Odporca žiadal žalobný návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť.

V zmysle návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Ako vyplýva zo žalobného návrhu, v prejednávanej veci ide práve o určovaciu žalobu v zmysle cit. ust. Základnou podmienkou úspechu určovacej žaloby je jednak preukázanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a jednak správne vymedzenie okruhu účastníkov, aby konanie netrpelo nedostatkom vecnej legitimácie. Bez splnenia uvedených podmienok súd nemôže pristúpiť k prejednaniu sporu vo veci samej.

Pokiaľ sa týka preukázania naliehavého právneho záujmu, súd v danom prípade ustálil, že navrhovateľ má skutočne naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko súdne rozhodnutie o určení vlastníctva môže byť podkladom k vykonaniu zmeny zápisu v katastri nehnuteľností. Na druhej strane však súd musel skonštatovať, že konanie trpí nedostatkom vecnej legitimácie, čo má z procesnej stránky za následok zamietnutie určovacej

žaloby. Súd pri ustálení tohto záveru vychádzal z rozboru a zhodnotenia rozhodovacej činnosti súdov na Slovensku vo veciach určovacích žalôb, podľa ktorého, ak sa navrhovateľ domáha určenia vlastníctva, a to či už výlučného alebo určenia svojho spoluvlastníctva takým spôsobom, že touto žalobou sú dotknuté i práva všetkých ďalších spoluvlastníkov, je potrebné, aby účastníkmi konania boli v takomto prípade všetci spoluvlastníci. To sa vzťahuje samozrejme nie len na pasívnu vecnú legitimáciu, ale i na aktívnu vecnú legitimáciu. V danom prípade to znamená, že ako navrhovatelia v prejednávanej veci musia byť označení všetci tí, v prospech ktorých sa má určiť, že sú podielovými spoluvlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti. Ako vyplýva zo žalobného návrhu, ako navrhovateľ v danom spore vystupuje výlučne Urbárske pozemkové spoločenstvo V., I. XX, T., X. XXXXXXXX ako pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou v zmysle . Keďže, ako už bolo vyššie uvedené, je pri určovacích žalobách potrebné najskôr zodpovedať otázku, či je splnená procesná podmienka vecnej legitimácie (a až potom pristúpiť k skúmaniu vecnej stránky sporu), súd pristúpil ku skúmaniu, či subjekt označený ako navrhovateľ môže vôbec byť vlastníkom, prípadne jedným zo spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu. Bez splnenia tejto podmienky totiž navrhovateľ v prejednávanej veci nemôže byť úspešný, nakoľko preukázanie vlastníckeho práva, resp. spôsobilosti byť vlastníkom (zákon totiž môže ustanoviť, že určité veci môžu byť vo vlastníctve len určitých subjektov spĺňajúcich vymienené podmienky), je základnou podmienkou úspechu každej vlastníckej žaloby, vrátene určovacej žaloby pozitívnej (výnimkou je len žaloba o pozitívne určenie, že poručiteľ bol ku dňu svojej smrti vlastníkom určitých vecí, o ktorý prípad však v prejednávanej veci nejde).

je práve jedným zo zákonov, ktorý vylučuje spoločenstvo (s právnou subjektivitou) z možnosti vlastniť podiel na spoločnej nehnuteľnosti, čo priamo vyplýva z ust. tohto zákona, podľa ktorého „členom spoločenstva podľa odseku 1 sú všetci spoluvlastníci spoločnej nehnuteľnosti.“ Vychádzajúc z elementárnej logiky, že samotné spoločenstvo nemôže byť zároveň jedným zo svojich členov nezostáva nič iné, ako dospieť k vyššie uvedenému záveru. Pokiaľ teda označený navrhovateľ nemá spôsobilosť byť vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu, nie je splnená základná podmienka pozitívnej určovacej žaloby, čo v konečnom dôsledku znamená prekážku, aby žalobe bolo vyhovené.

Je nespochybniteľné, že v zmysle § 23 zák. čl. X. z roku 1913 mohlo i samotné spoločenstvo za splnenia určitých podmienok vlastniť spoločnú nehnuteľnosť - pastvinu. Rovnako je však nespochybniteľné, že súčasný právny stav neumožňuje, aby spoločenstvo vlastnilo spoločnú nehnuteľnosť. Navyše, ako vyplýva i zo samotného vyjadrenia navrhovateľa, jeho úmyslom bolo v konaní dosiahnuť zápis vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti nie v prospech navrhovateľa, ale priamo v prospech jednotlivých členov pozemkového spoločenstva. Navrhovateľ pritom priamo poukázal na LV č.. pre k.ú. V., z ktorého jednoznačne vyplýva, že vlastnícke právo znie v prospech nie navrhovateľa, ale priamo v prospech členov navrhovateľa. V spore o určenie vlastníctva tak jednoznačne musia byť ako navrhovatelia všetci členovia pozemkového spoločenstva. Nie je správny názor, že v mene svojich členov môže na súde v konaní o určenie vlastníctva ako účastník vystupovať samotné spoločenstvo.

Navrhovateľ, tak ako je označený, nemohol byť účastníkom sporu ani z dôvodu správy a hospodárenia spoločnej nehnuteľnosti patriacej členom spoločenstva a zastupovania členov

tohto spoločenstva navonok. Pozemkové spoločenstvo ako právnická osoba určená k správe a hospodáreniu so spoločnou nehnuteľnosťou patriacou členom spoločenstva, je úplne špecifickou právnickou osobou upravenou iba zákonom o pozemkových spoločenstvách. I keď úprava kompetencií spoločenstva je veľmi strohá, súd bez väčších pochybností je toho názoru, že spoločenstvo môže vykonávať len tie činnosti, ktoré sú vymedzené týmto zákonom. V tejto súvislosti je potrebné si uvedomiť a rozlišovať právne úkony, ktorých predmetom je prevod vlastníckeho práva alebo iného vecného práva k spoločnej nehnuteľnosti a tých, ktorých obsahom sú činnosti bez vecno-právnych dôsledkov k spoločnej nehnuteľnosti (napr. poľnohospodárska prvovýroba). Celý zákon o pozemkových spoločenstvách je koncipovaný v tom duchu, že úlohou spoločenstva je zefektívniť, zracionalizovať a uľahčiť hospodárenie na spoločnej nehnuteľnosti a obstaranie spoločných vecí vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k nehnuteľnosti. Z toho potom vyplýva logický záver, že práve v týchto činnostiach môže pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou vystupovať ako nie len zmluvná strana v hmotnom práve, ale i ako účastník v spore. A contrario, nakoľko v celom zákone nie je zmienka o možnosti pozemkového spoločenstva v mene svojich jednotlivých členov disponovať s ich spoluvlastníckymi podielmi, nemôže spoločenstvo (s právnou subjektivitou) ako účastník vystupovať v súdnom konaní, ani v hmotnom zmluvnom vzťahu, ktorého predmetom sú vecné práva k spoločnej nehnuteľnosti. Vyplýva to explicitne nakoniec i z , v zmysle ktorého môžu prevádzať svoj spoluvlastnícky podiel len členovia spoločenstva, v žiadnom prípade nie spoločenstvo.

Na základe vyššie uvedeného súd ustálil, že navrhovateľ nie je aktívne legitimovaný v danom spore. Z uvedeného dôvodu preto súd nemohol inak, ako žalobný návrh pre nedostatok vecnej legitimácie zamietnuť. Keďže k zamietnutiu určovacej žaloby došlo pre nedostatok vecnej legitimácie, je vylúčené, aby sa súčasne súd zaoberal taktiež i vecou samou.

O trovách konania bolo rozhodnuté za použitia ust. ods. . Plne úspešnému odporcovi nebola náhrada trov konania priznaná, nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,

vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo

predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.