Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_12C-210-2010.pdf
PDF · 75.14 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/210/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I v konaní pred samosudcom Mgr. Milošom Gregušom v občianskoprávnej veci navrhovateľa: Y. D.K., X.. X.X.XXXX, L. Y. X, F., zast. opatrovníkom G. D., X.. XX.XX.XXXX, E. V. XX, F. proti odporcovi: VIKTORY´ s, s.r.o., Park Angelinum 16, Košice, IČO: 31 649 190, zast. JUDr. Máriom Hollerom, advokátom, Krmanova 16, Košice o vydanie veci takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
P r i z n á v a odporcovi náhradu trov konania v 100%-nej výške, pričom o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa 1.12.2010 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť vydať navrhovateľovi urnu s ostatkami H. D., ako aj k náhrade trov konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že ako syn je právnym nástupcom zomrelej H. D., ktorej urna s ostatkami sa mala nachádzať u odporcu, a to aj napriek tomu, že navrhovateľ odporcu dňa 9.11.2010, ako aj 16.11.2010 vyzval na vydanie tejto urny.
Odporca žiadal žalobu zamietnuť s tým, že navrhovateľ v zmysle zák. č. 470/2005 Z.z. nemá žiadne právo na vydanie uvedenej urny. Poukázal na § 13 ods. 2 písm. h/ tohto zákona, podľa ktorého má prevádzkovateľ krematória povinnosť vydať pozostatky obstarávateľovi pohrebu, resp. osobe, ktorá má písomné splnomocnenie na prevzatie urny s popolom od obstarávateľa. Obstarávateľom pohrebu zosnulej H. D.D. bol odporca a navrhovateľ nedisponuje žiadnym písomným splnomocnením na prevzatie ostatkov jeho matky. Ani skutočnosť, že navrhovateľ zabezpečil hrobové miesto pre neho, nezakladá žiadne ním deklarované právo. Objednávateľka ako dcéra zosnulej splnila všetky povinnosti vyplývajúce z uvedeného zmluvného vzťahu, predovšetkým v súlade so zmluvou uhradila celkovú cenu poskytnutých pohrebných služieb.
Odporca taktiež uviedol, že urna bola odovzdaná objednávateľke dňa 28.10.2010, ktorá svojim podpisom potvrdenia o spopolnení potvrdila jej prevzatie, to znamená, že v čase podania žaloby, odporca už urnu nemal vo svojej dispozícii.
Navrhovateľ ako listinný dôkaz predložil Čestné prehlásenie zo dňa 2.11.2010, v ktorom uvádza, že ako jediný z pozostalých po H. D. prenajal hrobové miesto pre uloženie jej pozostatkov, k čomu
priložil aj Zmluvu o podnájme hrobového miesta č. XXXX/C/XX uzatvorenú so spoločnosťou REKVIEM
- pohrebné, cintorínske a kremačné služby s.r.o. Košice zo dňa 26.10.2010. K tomu doložil aj výzvu - Pokus o zmier adresovaný odporcovi dňa 16.11.2010 a do spisu doložil aj odvolanie plnomocenstva adresované p. D. K. zo dňa 16.11.2010. Odporca ako listinné dôkazy do spisu doložil Zmluvu o zaobstaraní vecí uzatvorenú medzi odporcom a D. K. dňa 29.9.2010. Zároveň doložil aj plnú moc, ktorou D. K. dňa 29.9.2010 splnomocnila odporcu na vybavenie pohrebu, resp. kremáciu zosnulej H. D. a doložil aj potvrdenie o spopolnení zosnulej H. D. zo dňa 11.10.2010.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľ sa podanou žalobou zo dňa 1.12.2010 domáhal vydania urny s pozostatkami jeho matky p. H. D., ktorá zomrela dňa 29.9.2010 a bola spopolnená dňa 8.10.2010 v krematóriu v Košiciach.
Ako vyplýva z potvrdenia o spopolnení, odporca dňa 11.10.2010 vydal urnu s pozostatkami zosnulej objednávateľke p. D. K. v zmysle ust. § 13 ods. 2 písm. h/ zák. č. 470/2005 Z.z., podľa ktorého prevádzkovateľ krematória je povinný vydať urnu s popolom obstarávateľovi pohrebu alebo osobe, ktorá má písomné splnomocnenie na prevzatie urny s popolom od obstarávateľa pohrebu. Keďže obstarávateľom pohrebu bola p. K., odporca jej dňa 11.10.2010 urnu s popolom H. D. vydal. Z toho vyplýva, že odporca dňa 1.12.2010, kedy navrhovateľ podal žalobu na súd už nedisponoval vecou, ktorej vydania sa navrhovateľ žalobou domáhal, preto súd žalobu zamietol.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 151 ods. 7 O.s.p. súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.
Vzhľadom k tomu, že odporca si ku dňu vyhlásenia rozhodnutia trovy konania nevyčíslil, súd priznal odporcovi, keďže bol v plnom rozsahu úspešný, náhradu trov konania v 100%-nej výške, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať
do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).