Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5CoP-56-2012.pdf
PDF · 91.45 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoP/56/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: N. E., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín, dieťa rodičov: matky - S. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom O. H., J. N. XXXX/X-X a otca - H. I., nar. XX.X.XXXX, s trvalým pobytom G. G., N. XXXX/XX, toho času bytom D. X, XXXXX H., J., v konaní o návrhu matky maloletej na úpravu rodičovských práv a povinností, o odvolaní otca maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín, č. k. 8P/109/2010-320 zo dňa 12.apríla 2012, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutých častiach
p o t v r d z u j e .
Rozsudok okresného súdu v časti nenapadnutej odvolaním, v ktorej súd vo zvyšku návrh matky zamietol, ponecháva n e d o t k n u t ý .
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudku zveril mal. N. E. do osobnej starostlivosti matky. Otec H. I. je povinný platiť na výživu mal. N. sumu vo výške 140,-€ mesačne, vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa, počnúc od 01.10.2010. Zameškané výživné za obdobie od 01.10.2010 do vyhlásenia rozsudku na mal. N. vo výške 2.520,-€, povolil otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 80,-€ splatných spolu s bežným výživným, pričom prvá splátka je splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Vo zvyšnej časti návrh matky zamietol. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko konanie sa mohlo začať i bez návrhu.
Na základe výsledkov vykonaného dokazovania, okresný súd s poukazom na ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine, zveril mal. N. za súhlasu otca ako aj kolízneho opatrovníka, do osobnej starostlivosti matky, ktorá fakticky zabezpečuje starostlivosť o dieťa od rozchodu rodičov v roku 2007. Pri určení výšky výživného zohľadnil jednak výdavky maloletého dieťaťa primerané jeho veku, ako aj možnosti a schopnosti povinného otca, pričom pri výdavkoch, na ktoré otec poukazoval, zohľadňoval len preukázané výdavky nevyhnutného charakteru, teda nie výdavky typu úhrad za mobilné telefóny, internet. Zohľadnil tiež tú skutočnosť, že o mal. N. sa stará výhradne matka bez pomoci otca, ktorý s dcérou neudržiava žiadne kontakty. Vzhľadom na zistené príjmy oboch rodičov, ako aj ich majetkové pomery, okresný súd určil výživné vo výške 140,-€ mesačne, ktorú považuje za primeranú súčasným potrebám dieťaťa, ktoré je v predškolskom veku a navštevuje materskú škôlku, ako aj zisteným možnostiam otca s prihliadnutím na jeho ďalšie dve vyživovacie povinnosti k maloletým deťom. Otec má priemerný príjem zo zamestnania vo výške 1.290,- € mesačne a po zohľadnení preukázaných nevyhnutných mesačných výdavkov, ako aj jeho ďalších vyživovacích povinností, je schopný hradiť výživné na mal. N. v určenej výške. To preukazuje nakoniec aj skutočnosť, že otec súhlasil s výživným prakticky vo výške určeného výživného, nakoľko navrhoval výživné vo výške 75,-€ mesačne s tým, že okrem toho bude sporiť N. 50,-€ mesačne a naviac sa bude podieľať aj na ďalších väčších výdavkoch na dieťa do výšky 400,-€ ročne. Okresný súd poukázal na to, že výživné má spotrebný charakter a je určené na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, ktoré uhrádza rodič ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Výživou sa rozumie zaobstarávanie všetkých životných potrieb dieťaťa pre jeho všestranný telesný a psychický vývoj. Nejde len o krytie základných životných potrieb (strava, ošatenie, obuv, zabezpečenie primeraného bývania), ale ak to pomery povinného rodičia umožňujú, aj ďalších dôvodných potrieb súvisiacich so vzdelávacím, športovým a kultúrnym využitím. Preto výživné v dostatočnej výške musí mať pravidelne k rukám matka, ktorá zabezpečuje starostlivosť o N.. Otec sa v súčasnosti nestretáva s dcérou, žije v cudzine a nemá vedomosti o potrebách dieťaťa. Pokiaľ matka žiadala o určenie výživného vo väčšom rozsahu ako bolo rozhodnuté, v tejto časti okresný súd návrh z dôvodu neprimeranosti zisteným pomerom, zamietol. Taktiež zamietol návrh matky na spätné určenie výživného a to tri roky pred podaním návrhu na súd, t.j. za obdobie od 01.10.2007 do 30.09.2010, nakoľko v zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine je možné priznať výživné spätne pred začatím konania len z dôvodov hodných osobitného zreteľa, čo v tomto prípade nebolo preukázané. Matke nič nebránilo, pokiaľ otec neplatil na výživu dieťaťa, podať návrh voči otcovi na určenie výživného už skôr, avšak návrh podala až 01.10.2010 a preto bolo výživné určené odo dňa podania návrhu a od tohto dňa bolo taktiež vyčíslené zameškané výživné do vyhlásenia rozhodnutia vo veci vo výške 2.520,- €, čo predstavuje zameškané výživné za 18 mesiacov, po ktoré otec ničím neprispel na výživu dieťaťa. Vzhľadom na výšku zameškaného výživného, ako aj výšku určeného bežného výživného, okresný súd povolil otcovi splácať zameškané výživné v mesačných splátkach po 80,- €, ktorých splatnosť je bližšie upravená vo výroku rozsudku.
Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého dieťaťa čo do určenia výšky výživného, aj do zameškaného výživného. V tejto časti žiadal rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie alebo po vykonanom dokazovaní zmeniť, tak, že bude zaviazaný prispievať na výživu mal. N. sumou 100,-€ mesačne počnúc 1.10.2010, zameškané výživné za obdobie od 1.10.2010 do vyhlásenia rozsudku vo výške 1.800,-€ by uhrádzal s bežným výživným v mesačných splátkach vo výške 80,-€. Okresný súd podľa jeho názoru neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Uviedol, že predložil súdu originál Zmluvy o hypotekárnom úvere v nemeckom jazyku uzatvorenú medzi ním a bankou na preukázanie mesačných splátok úveru, pričom tento dôkaz súd odmietol uložiť do spisu a vyhodnotil ako postačujúci dôkaz len časť zo zmluvy v rozsahu troch strán. Uvedenú skutočnosť ani nezaprotokoloval v zápisnici z pojednávania dňa 12.4.2012 Splátky hypotekárneho úveru pozostávajú z troch častí a to zo splátok vo výške 219,-€, 177,08 € a 42,-€, čo je uvedené aj na spomínaných troch strán zmluvy. Skutočnosť, že splátka 177,08 € je napísaná rukou nič nemení na tom, že aj uvedenú splátku spláca banke, pričom rukou písaný text obsahuje originál dokumentu vyhotovený bankou. Okresný súd uviedol v odôvodnení rozsudku, že odporca nepreukázal splátku úveru vo výške 177,08 €, avšak ak by sa zaoberal predloženou zmluvou, dospel by k inému záveru ohľadom možnosti a schopnosti platiť výživné. Na pojednávaní dňa 12.4.2012 však predložil súdu doklady o výške jednotlivých čiastočných splátok, čo vyplýva aj zo zápisnice z pojednávania, kde na str. 2 sa uvádza. že doklady sa po oboznámení zakladajú do spisu. Otec opätovne predložil Zmluvu o hypotekárnom úvere zo dňa 11.12.2009, ako aj výpis z účtu v banke za mesiace február a marec 2012, z ktorého je zrejmé, že splátky hypotekárneho úveru mesačne dosahujú výšku 438,08 € a nie 261,-€. Okresný súd vo viacerých častiach odôvodnenia rozsudku uviedol skutočnosti v rozpore so skutočnosťami uvedenými vo výpovedi otca pred dožiadaným dňa 25.11.2011 a v zápisnici z pojednávania dňa 12.4.2012. Zdôraznil, že je ochotný platiť výživné na maloletú vo výške 75,-€ mesačne a ďalšie výdavky vo výške 300,-€ až 400,-€ ročne rovnako ako prispieva dcére N.. Nikdy sa nevyjadril, že okrem výživného vo výške 75,-€ bude i naďalej šetriť 50,-€ mesačne pre N., jeho finančné možnosti to nedovoľujú. Šetril preto, že matka maloletej doteraz výživné nepožadovala, dary pre maloletú odmietala a vracala ich a styk s dieťaťom mu neumožňovala. Výživné dieťaťu neposielal, pretože keď sa pokúšal o styk dieťaťom, vždy malo s matkou iný program. Po rozchode s matkou maloletej navrhoval, že jej bude posielať výživné pre maloletú na jej účet, čo odmietla s tým, že chce aby maloletej sporil. Okresný súd nevzal do úvahy náklady otca na mobilný telefón vo výške 34,-€ a internet vo výške 39,90 €, čo však v súčasnej dobe nie je považované za nadštandardný výdavok či luxus. Vykonáva práce vo výškach, pri ktorých musí komunikovať telefonicky s vedúcim, pričom zamestnávateľ mu neprispieva na úhradu poplatkov za mobilný telefón. Taktiež telefón používa na komunikáciu s dcérou N. a jej matkou, ktorá nemá zavedenú pevnú linku. Internet používa na zabezpečenie leteniek pre dcéru N. a jednak na kontrolu jej výsledkov v škole. Domnieval sa, že okresný súd mal poplatky za mobilný telefón a internet zohľadniť medzi jeho oprávnené výdavky, navyše nejde o vysoké výdavky ani na cenové pomery v SR. Otec maloletej nesúhlasil s výškou výživného 140,-€ mesačne, pretože je nad rámec jeho finančných možností. Súd by mal brať do úvahy aj fakt, že bežné výdavky domácnosti v Nemecku sú podstatne vyššie ako výdavky v SR.
K odvolaniu otca maloletého dieťaťa sa písomne vyjadril kolízny opatrovník a navrhoval rozsudok okresného súdu v celom rozsahu potvrdiť.
Matka maloletého dieťaťa vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhovala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Odvolanie považovala za účelové v snahe vyhnúť sa plneniu rodičovských povinností. Postoj otca k maloletej sa nezmenil, nikdy jej nedal darček, neprišiel ju pozrieť, nezaujímal sa o to, čo potrebuje Uvádza, že maloletej sporí na vkladnej knižke. Ak by tomu tak bolo, nemohol by mať problém poslať dcére určené výživné aspoň po vyhlásení rozsudku. Otec argumentuje vzťahom s dcérou N., avšak tento vzťah je neporovnateľný. O prvú dcéru sa zaujíma, kupuje jej darčeky, oblečenie a prispieva jej výživným podľa dohody s matkou, určite vo výške prekračujúcej 75,-€ mesačne, stará sa o ňu počas styku, kupuje jej letenky. O N. sa nezaujíma, ničím jej dobrovoľne neprispel, nepodieľal sa ani na obstaraní potrieb po narodení a tvrdené sporenie považovala za nepravdepodobné. Z vykonaného dokazovania vyplýva značný rozdiel v životnej úrovni rodičov maloletej. Otec pracuje v stavebnej firme brata jeho manželky a jeho skutočný príjem je oveľa vyšší ako uvádzal súdu. Inak by sa sotva mohol za vlastné prostriedky pripravovať na olympiádu, absolvovať preteky. Ona s maloletou si nemôžu dovoliť ani pobytovú dovolenku pri mori. Na rozdiel od otca, matka by nedokázala uhradiť ani výdavky na automobil, havarijné poistenie, dôchodkové poistenie. Pri prezentovaných výdavkoch a nízkych príjmoch otca dieťaťa a jeho manželky je otázne, ktorá banka by poskytla pri tak nízkom príjme hypotekárny úver vo výške 100.000,-€. Vo vzťahu k odvolacím argumentom otca dieťaťa uviedla, že ona musí bývať s dcérou u rodičov, pretože nie je schopná dostavať dom a byt, ktorý vlastní by teraz nepredala ani za cenu zostatku hypotéky. Na internet má prístup iba v zamestnaní, letenky si nemôže dovoliť kúpiť ani za výhodné ceny. Určené výživné nepovažovala za výživné v takej výške, aby vôbec umožňovalo maloletej sa podieľať na životnej úrovni otca alebo jeho ostatných detí. Otcom navrhované riešenie by nefungovalo, nakoľko nikdy maloletej nesporil, dobrovoľne jej neprispieval na jej potreby, nezaujímal sa o ňu, nesnaží sa s ňou zblížiť a dobrovoľné plnenie v rozsahu podielu na väčších výdavkoch by bolo nevymožiteľné.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu mu danom ustanovením § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p.) rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutých výrokoch podľa ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Rozsudok okresného súdu vo výrokoch odvolaním nenapadnutých ponechal nedotknutý.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmaním napadnutého rozsudku, spisového materiálu a vyhodnotením tvrdení účastníkov v odvolacom konaní, dospel k záveru, že okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, starostlivo zvážil všetky preukázané skutočnosti a preto sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi rozhodnutia okresného súdu.
Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že okresný súd v dostatočnom rozsahu preskúmal pomery tak na strane maloletej N., ako aj otca a matky maloletej a stotožnil sa s rozhodnutím okresného súdu, ktorým uložil otcovi povinnosť platiť s účinnosťou od 1.10.2010 výživné na maloletú N. vo výške 140,- € mesačne. Rovnako sa odvolací súd stotožnil s rozhodnutím okresného súdu, ktorý otcovi povolil splácať zameškané výživné za obdobie od 1.10.2010 do vyhlásenia rozsudku vo výške 2.520,-€ v mesačných splátkach vo výške 80,-€ splatných spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku.
Zákon o rodine vychádza z filozofie, že dieťa má právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok a rodičom je uložená povinnosť, aj keď na úkor svojho minima ju plniť a má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Zároveň je potrebné, aby súd pri rozhodovaní prihliadal aj na osobnú starostlivosť o dieťa niektorým z rodičov, keďže táto skutočnosť má nepochybne vplyv i na určenie výšky výživného. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd vychádza zo schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča v čase vyhlásenia rozsudku, v prípade rozhodovania za čas minulý sa rozsah určuje podľa schopností a možností v čase, v ktorom sa výživné priznáva. Na strane oprávneného zákon ustanovuje hľadisko odôvodnenosti potrieb, pričom za odôvodnené potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti možno považovať náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami.
Z obsahu spisu vyplýva, že rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželia, od roku 2007 nežijú v spoločnej domácnosti. Matka maloletého dieťaťa plní vyživovaciu povinnosť svojou osobnou starostlivosťou, zabezpečuje pre maloletú bývanie, platí poplatky spojené s bývaním, vznikajú jej výdavky na stravu, hygienické potreby a oblečenie, obutie. Maloletá do 1.9.2012 navštevovala materskú škôlku, kde mesačné výdavky predstavovali 20,-€ stravné a ZRPŠ ročne 30,-€. Zdravotný stav maloletej je dobrý. Čistá priemerná mesačná mzda matky maloletej predstavuje 407,84 €, poberá prídavky na dieťa vo výške 22,54 € a daňový bonus 20,51 € mesačne. Otec si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej doposiaľ neplnil, na výchove maloletej sa nepodieľal, s maloletou sa nestretáva. Okrem maloletej N. má ešte dve ďalšie vyživovacie povinnosti. Priemerný mesačný príjem otca za obdobie mesiacov 10/2010 až 02/2012 predstavoval 1.290,- €; jeho manželky za obdobie 10/2010 - 10/2011 v priemernej výške 796,- €, poberajú prídavky na dieťa vo výške 184,-€ mesačne. Pokiaľ ide o výdavky oboch rodičov maloletého dieťaťa, tie zahŕňajú mesačné platby spojené s bývaním, mesačné splátky úveru, poistenia. Obaja rodičia sú vlastníci nehnuteľností, matka bytu a rozostavaného domu a otec rodinného domu a podielovým spoluvlastníkom chaty. Podľa názoru odvolacieho súdu, okresný súd pri určovaní výšky výživného správne neprihliadal na iné výdavky rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, napríklad platby za mobilný telefón, internet. Pokiaľ ide o splátku úveru 177,08 €, na ktorú okresný súd z dôvodu jej nepreukázania otcom dieťaťa neprihliadol, otec k odvolaní pripojil výpis z účtu, z ktorého je zrejmé, že splátka úveru v uvedenej výške bola z účtu uhrádzaná. Aj napriek tomuto výdavku, odvolací súd považuje výživné určené okresným súdom za primerané. Vo vzťahu k splácaniu úverov je potrebné poukázať na to, že na jeho splácaní, ako aj na všetkých ostatných platbách, sa podieľa aj súčasná manželka otca mal. N., pričom opätovne je potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť je prvoradá a má prednosť pred inými výdavkami rodiča.
Výživné vo výške 140,-€ mesačne určenej okresným súdom považoval aj odvolací súd za primerané a optimálne po zohľadnení všetkých odôvodnených potrieb maloletej, ale zároveň aj vo výške zohľadňujúcej možnosti a schopnosti povinného otca. Maloletá N. rovnako, ako ďalšie deti jej otca, má právo na výživné primerané jej veku a odôvodneným potrebám, navyše keď otec ničím iným na jej výživu neprispieva a na jej výchove sa nepodieľa.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu; keďže konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa je konaním, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.