Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_25Co-214-2012.pdf
PDF · 89.33 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/214/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a členov senátu JUDr. Dušana Harbutu a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci navrhovateľky: A.. B. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., Z. XXXX/X, zast. JUDr. Radkom Petruňom, advokátom so sídlom Zvolen, Tehelná 189, proti odporkyni: A. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., E. B. P. XXXX/X, zast. JUDr. Zuzanou Bakovou, advokátkou so sídlom Dvory nad Žitavou, A. Józsefa 1, o zaplatenie 4.050 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 25. 04. 2012 č. k. 8C/132/2011-137, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
Odporkyni nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa od odporkyne domáhala zaplatenia sumy 4.050 eur s 9 % úrokom z omeškania od 17. 09. 2010 z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporkyni náhradu trov konania vo výške 243 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Pri svojom rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že navrhovateľka s Z. E. sú každý v 1-ici podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v kat. úz. B. F., zapísanými na LV č. XXX ako parc. č. 358/15 - zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom súp. č. XXX o výmere 707 m2 a parc. č. 358/27 - záhrady o výmere 788 m2, ktoré nadobudli kúpnou zmluvou zo dňa 26. 10. 2007. Tieto užívali so svojimi partnermi sčasti oddelene a sčasti spoločne, pričom výdavky spojené s užívaním nehnuteľností od decembra 2009 do marca 2011 platil výlučne Z. E., iba nedoplatok za plyn vo výške 145,13 eur zaplatila navrhovateľka. Mal za preukázané, že medzi navrhovateľkou a Z. E. existovala ústna dohoda o užívaní nehnuteľnosti, ktorú títo aj akceptovali a nehnuteľnosti podľa nej dlhodobo dohodnutým spôsobom užívali od marca 2009 až doposiaľ. Odporkyňa ako i J. B. ako priatelia a partneri spoluvlastníkov nehnuteľnosti užívali na základe ich súhlasov a vzájomnej dohody, z ktorého dôvodu nedošlo na strane odporkyne k obohateniu v zmysle § 451 ods. 1, 2 OZ. Návrh navrhovateľky, ktorým sa od odporkyni domáhala zaplatenia sumy 4.050 eur z titulu bezdôvodného obohatenia predstavujúceho nájomného za užívanie časti nehnuteľností za obdobie od decembra 2009 do augusta 2010 bez jej súhlasu preto ako nedôvodný zamietol. Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. § 142 ods. 1 OSP a v konaní úspešnej odporkyni priznal náhradu trov konania potrebných na účelné bránenie jej práva vo výške 243 eur za zaplatený súdny poplatok za odpor.
Tento rozsudok včas podaným odvolaním napadla navrhovateľka, domáhajúc sa ním jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu jeho vecnej nesprávnosti a nezákonnosti. Mala za to, že v konaní náležite preukázala, že odporkyňa v období od mesiaca december 2009 do marca 2011 užívala nehnuteľnosti, ktorých je spolu s Z. E. podielovou spoluvlastníčkou bez jej súhlasu a bez toho, že by jej za uvedené neoprávnené užívanie nehnuteľností platila. Naplnila tak skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia sa na jej úkor, ktoré je povinná jej vydať. Nestotožnila sa so záverom súdu prvého stupňa o tom, že neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie ňou tvrdených skutočností, keď výpoveďami svedkov bolo preukázané, že odporkyňa v žalovanom období nehnuteľnosti užívala a to i napriek jej výslovnému nesúhlasu a za užívanie jej nič nezaplatila. Pokiaľ prvostupňový súd oprávnenosť užívania predmetných nehnuteľností odporkyňou založil na existencii údajnej dohody o užívaní nehnuteľností uzatvorenej medzi jej spoluvlastníkmi, tieto jeho tvrdenia sú nepravdivé, vykonštruované, absolútne nereflektujúce skutkový stav. V tomto smere uviedla, že nikdy s Z. E. dohodu o užívaní nehnuteľností neuzatvorila, čo pri výsluchu nenamietal a nerozporoval ani samotný spoluvlastník a naviac to dokladujú i listinné dôkazy zo dňa 12. 11. 2009 a 09. 03. 2010, obsahujúce text návrhov potencionálnych dohôd, k ich akceptácii však nikdy nedošlo. Za nenáležitý označila i poukaz súdu na dlhodobé užívanie nehnuteľností spôsobom korešpondujúcim s údajnou dohodou, nakoľko takýto spôsob užívania nehnuteľností spĺňal účel, len pokiaľ sa odporkyňa do nehnuteľnosti nenasťahovala a od tejto doby bol zaužívaný spôsob užívania nehnuteľnosti úplne zmarený. Neobstojí ani tvrdenie odporkyne, že užívala len tie časti nehnuteľností, ktoré bol oprávnený užívať Z. E., nakoľko nikdy neboli vyčlenené žiadne časti, ktoré by bol oprávnený užívať výlučne p. E., nehnuteľnosti boli užívané ako celok v rovnakej miere ňou, ako i ďalším spoluvlastníkom. Uzavrela, že súd prvého stupňa svojvoľným hodnotením vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo malo za následok nesprávne právne posúdenie veci. Naviac jeho rozhodnutie je i nepreskúmateľné z dôvodu jeho nezrozumiteľnosti.
Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Skutočnosti uvádzané navrhovateľkou v jej odvolaní označila za nepravdivé, keď v prvostupňovom konaní bolo jednoznačne preukázané, že medzi spoluvlastníkmi nehnuteľností bola uzatvorená ústna dohoda o ich užívaní, na základe nej mali vymedzený rozsah užívania týchto nehnuteľností, ktorý rešpektovali a nehnuteľnosti každý zo spoluvlastníkov takto i užíval spolu so svojimi partnermi. Nezdržiavala sa preto v predmetnej nehnuteľnosti bez súhlasu spoluvlastníka a na úkor navrhovateľky sa neobohatila a nezískala ani žiadny neoprávnený majetkový prospech.
Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie navrhovateľky na odvolacom pojednávaní podľa § 214 ods. 1 OSP, konanom za splnenia podmienok § 101 ods. 2 OSP v neprítomnosti navrhovateľky a právnej zástupky odporkyne a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.
Predmetom tohto konania je návrh navrhovateľky smerujúci voči odporkyni na zaplatenie sumy 4.050 eur s 9 % úrokom z omeškania od 17. 09. 2010 do zaplatenia z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Podľa navrhovateľky bezdôvodné obohatenie predstavovalo úhradu za užívanie jej spoluvlastnícky patriacich nehnuteľností v kat. úz. B. F. odporkyňou za obdobie od decembra 2009 do augusta 2010, t.j. za celkovo 9 mesiacov.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 OZ).
Bezdôvodné obohatenie je v Občianskom zákonníku konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Jeho podstatou je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto
obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmetom bezdôvodného obohatenia získaný (§ 451 ods. 1 OZ). Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne však len za splnenia zákonných predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané, pričom súd tieto musí posudzovať vždy z hľadiska špecifických skutkových okolností v konkrétnej prejednávanej veci. Jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia je i prípad plnenia bez právneho dôvodu, ktorý je založený na tom, že medzi zúčastnenými osobami od počiatku chýba právny vzťah zakladajúci nárok na plnenie. Dôsledkom takéhoto plnenia je obohatenie, obsahom ktorého je získanie určitej majetkovej hodnoty subjektom, ktorému bolo plnené. Majetkovú hodnotu v uvedenom zmysle získava nielen ten, komu sa zvýšila aktíva alebo znížili pasíva, ale aj ten, komu sa neznížili aktíva, hoci by sa inak - pokiaľ by existoval právny dôvod plnenia - jeho majetkový stav zmenšil, pretože za prijímané plnenie by musel poskytovať náhradu. Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať tomu, na úkor koho sa získal (§ 456 OZ). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada (§ 458 ods. 1 OZ).
Z hľadiska skutkového stavu v súdenej veci niet sporu o tom, že na LV č. XXX kat. úz. B. F. sú vedené nehnuteľnosti a to parc. č. 358/15 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 707 m2 a na nej postavený rodinný dom súp. č. XXX a parc. č. 358/27 - záhrady o výmere 788 m2, ktorých spoluvlastníkmi sú navrhovateľka a Z. E., každý v 1-ici. Tieto nadobudli kúpnymi zmluvami v čase ich partnerského spolužitia s primárnym cieľom využívať ich ako ordináciu navrhovateľky a výrobňu liekov. Pre vzájomné nezhody v marci 2009 ich partnerské spolužitie ukončili, čomu predchádzala i výpoveď daná Z. E. ako zamestnancovi navrhovateľky. I napriek tomu obaja spoluvlastníci podľa svojich potrieb nehnuteľnosti užívali a to i v prítomnosti svojich známych, prípadne rodinných príslušníkov. Ako vyplýva z výsledkov vykonaného dokazovania, užívanie rodinného domu jednotlivými spoluvlastníkmi bolo realizované tým spôsobom, že časť priestorov mal každý z nich vyhradenú (uzamknutú) a časť priestorov užívali spoločne. Navrhovateľka takto mala pre vlastné potreby vyčlenenú spálňu a miestnosť, ktorá mala slúžiť ako ordinácia a Z. E. spálňu a hornú kuchyňu. Spoločne užívali ďalšiu kuchyňu, obývaciu izbu, kúpeľne a toaletu. Minimálne od apríla 2010 týmto spôsobom rodinný dom užívala i odporkyňa, ktorá žila v spoločnej domácnosti s Z. E. a taktiež i navrhovateľka so svojim partnerom J. B..
Pri posudzovaní danej veci je potrebné vychádzať i z ust. § 136 ods. 1 OZ, podľa ktorého vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastnícky podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci (§ 137 ods. 1 OZ). Z právnych úkonov, týkajúcich sa spoločnej veci, sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne (§ 139 ods. 1 OZ). O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd (§ 139 ods. 2 OZ).
Spoluvlastnícky podiel (v zmysle ust. § 137 ods. 1 OZ) nie je len mierou účasti na vlastníckom vzťahu k spoločnej veci, ale tiež určuje rozsah práv a povinností jednotlivých spoluvlastníkov za trvania spoluvlastníckeho vzťahu, ako i po jeho skončení. To sa vzťahuje aj na práva a povinnosti súvisiace s hospodárením so spoločnou vecou. Pojem „hospodárenie so spoločnou vecou“ zahŕňa aj užívanie spoločnej veci spoluvlastníkmi. Podľa § 123 OZ je vlastník v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Právo vlastníka užívať vec teda znamená realizáciu úžitkovej hodnoty veci a teda užívať vec na účel, na ktorý je určená. Znamená to potom, že i každý spoluvlastník má právo užívať spoločnú vec v miere zodpovedajúcej jeho spoluvlastníckemu podielu a pokiaľ existujúce pomery niektorému spoluvlastníkovi neumožňujú plnú realizáciu tohoto práva, patrí mu za to zodpovedajúca náhrada (§ 458 ods. 1 OZ) ako kompenzácia bezdôvodného obohatenia. Toto právo mu nevzniká len vtedy, pokiaľ medzi spoluvlastníkmi bola uzatvorená dohoda o bezodplatnom užívaní spoločnej nehnuteľnosti. Platí preto, že pokiaľ podielový spoluvlastník užíva spoločnú vec nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, vzniká mu bezdôvodné obohatenie, za ktoré musí ostatným spoluvlastníkom poskytnúť peňažnú náhradu ako ekonomickú protihodnotu toho, čo nemôže byť vydané. Platí to i v prípade, že umožnil tretej osobe užívať predmet
spoluvlastníctva; „opomenutý“ spoluvlastník (ktorý nedal k užívaniu spoločnej veci súhlas) nie je však legitimovaný žiadať od tejto tretej osoby vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré mu užívaním predmetu spoluvlastníctva vzniklo. Vydania bezdôvodného obohatenia sa môže domáhať len voči druhému spoluvlastníkovi a to v rozsahu, v ktorom svoj spoluvlastnícky podiel „nad užíval“.
Podľa § 115 OZ domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby.
Predmetom tohto konania bolo vydanie bezdôvodného obohatenia získaného na úkor navrhovateľky užívaním nehnuteľností v jej spoluvlastníctve odporkyňou bez právneho dôvodu v období od decembra 2009 do augusta 2010. Posudzujúc vec vo svetle zhora uvedených záverov, ako i v intenciách platnej právnej úpravy i odvolací súd v zhode so súdom prvého stupňa dospel k záveru o nedôvodnosti návrhu navrhovateľky, požadujúcim z tohto titulu od odporkyne zaplatenie sumy 4.050 eur s príslušenstvom. Nepochybne totiž Z. E., rovnako ako navrhovateľka, len realizoval svoje právo sporom dotknuté nehnuteľnosti užívať a to v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu. V tomto smere navrhovateľka ani netvrdila, že by Z. E. užíval nehnuteľnosť nad mieru zodpovedajúcu jeho polovičnému spoluvlastníckemu podielu (aj v odvolaní uviedla, že nehnuteľnosti užívali ako celok v rovnakej miere obaja spoluvlastníci), pričom nebolo z jej strany ani spochybnené, že by v rovnakej miere tieto priestory neužívala i odporkyňa. Pokiaľ potom odporkyňa ako členka domácnosti Z. E. sa podieľala na užívaní nehnuteľnosti v miere zodpovedajúcej spoluvlastníckemu podielu Z. E., nemožno prisvedčiť navrhovateľke, že tak činila bez právneho dôvodu. V konaní totiž nebolo spochybnené, že odporkyňa a Z. E. spolu trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby, čím spĺňali atribút domácností v zmysle § 115 OZ. Je preto plne opodstatnený i záver, že neboli splnené podmienky pre aplikáciu ust. § 451 ods. 2 OZ, keď nebola naplnená žiadna zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia vzniknutého na strane odporkyne. V tejto súvislosti odvolací súd len poznamenáva, že súhlas navrhovateľky ako spoluvlastníčky nehnuteľností k užívaniu nehnuteľností odporkyňou za danej situácie je bez právneho významu a na riešenie existujúcich nezhôd medzi navrhovateľkou a Z. E. pamätá ust. § 139 ods. 2 OZ a to súdnou cestou na návrh ktoréhokoľvek z nich.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 OSP tak, že v odvolacom konaní plne úspešnej odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko odporkyňa v tomto smere svoj návrh nepodala (§ 151 ods. 2 OSP).
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerov hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.