Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1CoP-76-2012.pdf
PDF · 70.22 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoP/76/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Márie Kupkovej a JUDr. Mariany Muránskej vo veci starostlivosti súdu o mal. C. M., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúcu z matky M. H., nar. XX.X.XXXX, bytom S. D. č. XXX a z otca S. M., nar. XX.X.XXXX, bytom S. D. č. XXX, o zníženie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 36 P 21/2012 - 37 zo 17.4.2012 takto
rozhodol:
M e n í rozsudok tak, že návrh zamieta.
N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa znížil výživné na mal. C. M. zo sumy 50 Eur mesačne na sumu 30 % zo sumy životného minima na maloleté nezaopatrené dieťa od 1.4.2012. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Vychádzal zo zistenia, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na strane otca, ktorý je stále nezamestnaný, skončila mu dávka v nezamestnanosti a v súčasnosti poberá iba dávku v hmotnej núdzi vo výške 118,30 Eur mesačne. Nepribudla mu žiadna vyživovacia povinnosť, žije sám. Snaží sa nájsť si prácu v regióne, v súčasnosti absolvuje v rámci rekvalifikácie zváračský kurz. U matky nenastala žiadna zmena pomerov, naďalej je nezamestnaná, evidovaná na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, poberá dávku v hmotnej núdzi. Otec podal na súd návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ide o spoločný rodinný dom a osobné motorové vozidlo, ako aj dva úvery. Mal. C. navštevuje tretí ročník základnej školy. Ide o zdravé dieťa.
Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.
Proti rozsudku v zákonnej lehote podala matka maloletej.
Poukázala na to, že z dôvodu predaja rodinného domu manželia M. istinu vo výške 85.000 Eur ako kupujúci po uzavretí kúpnej zmluvy z 23.4.2012 vyplatili matke a otcovi maloletej C. ako predávajúcim s tým, že z istiny úveru bola vyplatená pôžička Štátnemu fondu rozvoja bývania vo výške 18.512,54 Eur
ako spoločný dlh otca a matky z BSM. Po jej úhrade bol zvyšok vyplatenej istiny rozdelený na polovicu s prihliadnutím na BSM a otec nadobudol časť vo výške 33.243 Eur.
Na základe toho navrhla, aby odvolací súd rozsudok zmenil a návrh zamietol.
Otec maloletej vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1,2 O.s.p., doplnil dokazovanie (§ 213 O.s.p.) oboznámením zmluvy o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti a kúpnej zmluvy z 23.4.2012 a zistil, že odvolanie matky maloletej je dôvodné.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. V predmetnej veci bolo nepochybne preukázané, že ostatná úprava výživného pre mal. C. bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 9 C 43/2011 - 66 z 31.10.2011. Výživné bolo stanovené na sumu 50 Eur mesačne, pričom v čase poslednej úpravy otec poberal dávku v nezamestnanosti vo výške 270 Eur mesačne a ešte predtým pracoval v spoločnosti Lux Trans Slovakia, s.r.o.
V súčasnosti je otec nezamestnaný a nepoberá už dávku v nezamestnanosti, ale sociálne dávky, to znamená, že úvahy súdu prvého stupňa o možnom znížení výživného zo strany otca na mal. C. boli v zásade správne v čase rozhodovania tohto súdu.
V štádiu odvolacieho konania boli však predložené dôkazy, ktoré zásadným spôsobom menia pohľad na pomery otca a možné plnenie si vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu.
Na základe dokazovania doplneného na odvolacom súde bolo nepochybne preukázané, že otec obdržal sumu 33.243 Eur z titulu vyplatenej kúpnej ceny uzavretej na základe kúpnej zmluvy z 23.4.2012.
Ak zoberieme do úvahy, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojho rodiča (§ 62 ods. 2, § 62 ods. 5 Zákona o rodine), nie je možné v súčasnosti konštatovať, že by nebolo v silách otca platiť výživné vo výške 50 Eur so zreteľom na sumu, ktorú obdržal z titulu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov a predaja predmetného domu iným osobám. Napriek tomu, že v priebehu odvolacieho konania otec argumentoval tým, že potrebuje si prioritne vyriešiť bytovú otázku, nie je možné neprihliadnuť k tak vysokej sume, akú z titulu kúpnej ceny obdržal a bolo by v rozpore s ustanovením § 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine, v súčasnosti naďalej trvať na znížení výživného, pokiaľ otec disponuje takouto vysokou čiastkou finančných prostriedkov.
Preto na základe doplneného dokazovania podľa § 213 O.s.p. odvolací súd dospel k záveru, že v súčasnosti nie sú podmienky pre zníženie výživného, a preto postupom podľa § 220 O.s.p. rozsudok zmenil a návrh otca zamietol.
O trovách celého konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 2 O.s.p. a § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu. Konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých má takýto charakter, a preto odvolací súd vyslovil, že sa náhrada trov konania nepriznáva žiadnemu z účastníkov.
Poučenie:
Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.