Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_15C-152-2008.pdf
PDF · 96.54 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-15C/152/2008
Rozhodnutie
Okresný súd Košice - okolie samosudkyňou JUDr. Ivetou Puškášovou v právnej veci navrhovateľa: M. Š., G.. XX.XX.XXXX, E. K. U. X, C., zastúpená JUDr. Jurajom Špirkom, advokátom, AK Košice, Floriánska 19 proti odporcovi: 1. U. C., T.: XX XXX XXX, C. XX, zastúpená: VOJČÍK & Partners, s.r.o., Rázusova 28, Košice, IČO: 36 866 563, konajúca JUDr. Leom Vojčíkom, konateľom, X. B. I., G.. X.X.XXXX, E. K. M. X, C. v konaní o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi v 1. rade trovy právneho zastúpenia JUDr. Lea Vojčíka, konateľa spoločnosti Vojčík & Partners, s.r.o., AK Rázusova 28, Košice vo výške 395,63 eur, na č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporcovi v 2. rade náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľka podaným návrhom žiadala, aby súd určil, že kúpna zmluva uzavretá medzi odporcom v 2. rade ako predávajúcim a odporcom v 1. rade ako kupujúcim zo dňa X.XX.XXXX, ktorej predmetom je prevod spoluvlastníckeho podielu na pozemku parc. č. XXX/X U. Z. XX XXX M., druh pozemku: U. O., zapísanej na LV č. XXXX, vedeného Správou Katastra Košice - okolie, obec C., k. ú. C., vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu v 1. neplatná.
Svoj návrh odôvodnila tým, že navrhovateľka je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti pozemku č. XXX/X o výmere XX XXX M., zapísaného na LV č. XXXX, k. ú. C., a to vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu v jednej polovici. V druhej polovici je spoluvlastníkom odporca v 2. rade.
Odporca v 1. rade na základe kúpnej zmluvy zo dňa X.XX.XXXX, zapísanej do Katastra nehnuteľnosti pod č. Z. XXX/XX zo dňa X.X.XXXX sa taktiež stal podielovým spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu v jednej polovici. Odporca v 2. rade previedol svoj spoluvlastnícky podiel na predmetnej nehnuteľnosti na odporcu v 1. rade kúpnou zmluvou.
Navrhovateľka má za to, že odporca v 2. rade pred uzavretím kúpnej zmluvy mal predovšetkým ponúknuť svoj spoluvlastnícky podiel na predmetnej nehnuteľnosti navrhovateľke, a keďže k tomuto nedošlo, porušil jej právo. Navrhovateľka je prevodom spoluvlastníckeho podielu na predmetnej nehnuteľnosti z odporcu 2 na odporcu 1 dotknutá, nakoľko mala záujem o kúpu tohto spoluvlastníckeho podielu. I bez ohľadu na záujem navrhovateľky o kúpu spoluvlastníckeho podielu na predmetnej nehnuteľnosti došlo k
porušeniu zákona, t.j. neponúknutím spoluvlastníckeho podielu na veci, je prevod vlastníckeho práva k tomuto spoluvlastníckemu podielu postihnutý vadou, a preto sa jedná o relatívne neplatný právny úkon.
Odporca v písomnom podaní uviedol, že s návrhom nesúhlasí, má za to, že pozemok odkúpili v dobrej viere, pričom cena pozemku bola stanovená na základe znaleckého posudku, a uvedená cena bola vyplatená odporcovi v 2. rade.
Ďalej uviedol, že U. C. nadobudla nehnuteľnosť v dobrej viere, pričom obaja účastníci zmluvu riadne podpísali, vykupovala časť pozemku XXX/X v súlade s požiadavkami vlády SR, ktorá na svojom zasadnutí dňa 9.2.2005 schválila uzavretie investičnej zmluvy medzi Slovenskou republikou, zastúpenou Ministerstvom hospodárstva, významným investorom W. Y. E. a U. C.. Ďalej uviedol, že obec neporušila žiadne zásady, ktoré by sa priečili slovenskému právnemu poriadku.
Odporca v 2. rade vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že bol oslovený starostom obce za účelom ponuky pre odkúpenie predmetného pozemku, pričom podľa jeho vedomostí obec vykupovala pozemky pre výstavbu priemyselného parku v katastri U. C.. Odporca nemal záujem o predaj predmetného pozemku, len na základe presviedčania zástupcov obce, že je to v záujme ďalšieho rozvoja obce, a že s odkúpením pozemkov súhlasia všetci občania, pristúpil k podpisu kúpnej zmluvy za pozemok. Bol presvedčený, že obec ako kupujúce, ktorá pripravovala kúpnu zmluvu a uviedla v nej, že predmetom tejto zmluvy je jeho podiel, že zvyšnú časť má obec vysporiadanú. Zároveň uviedol, že má 80 rokov, a navrhovateľka, ktorá je jeho švagriná ma 75 rokov a do času podania žaloby medzi nimi boli vždy bezproblémové vzťahy a pri osobných stretnutiach sa nikdy nezmienila, žeby mala záujem o jeho časť pozemku, a žeby uvažovala, v tomto veku bude na pôde hospodáriť. O to viac bol zhrozený zo skutočnosti, že navrhovateľka sa rozhodla vo svojom veku riešiť takúto záležitosť súdnou cestou, pretože je presvedčený, žeby sa určite dala vyriešiť vo forme dohody, a takto by sa predišlo zbytočnému rozvratu v rodinných vzťahoch.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listom vlastníctva č. XXXX C.. Ú. C., kúpno-predajnou zmluvou, investičným zámerom (č.l. 38), ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutočný stav:
Navrhovateľka vo svojej výpovedi ako účastníčka konania uviedla, že je spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti v 1 a je tiež pravdou, že bola vyzvaná zo strany starostu asi 2krát, aby sa stretli. Stretli sa, kde bolo viac ako 100 ľudí, kde sa hovorilo niečo o pozemkoch a dávali sa tam aj papiere, ktorým však navrhovateľka nerozumela, vie len to, že viacerí ľudia, ktorí tam boli nesúhlasili s odpredajom, sama mala vedomosť od týchto zúčastnených ľudí, že kúpna cena, ktorá bola ponúkaná obcou bola neprimerane nízka, nakoľko ľudia mali vedomosť o tom, že takúto nehnuteľnosť ponúkal starosta obce (C.) Američanom za 400,- Sk. Samotnej navrhovateľke zo strany zástupcu za obec nebola ponúkaná žiadna konkrétna suma. Uviedla, že odporca v 2. rade je jej švagor a on túto nehnuteľnosť, resp. spoluvlastnícky podiel odpredal, o tejto skutočnosti sa dozvedela od ľudí z obce. Nevie však za akú sumu, navrhovateľka trvala len na tom, že jej polovica je jej polovicou, mieni si ju nechať pre seba, nakoľko má aj deti a nevie, čo bude ďalej. V prípade ak obec Kechnec niečo ponúkne, tak môže o tom porozmýšľať.
Navrhovateľka ďalej uviedla, že s pozemkom odporcu v 2. rade (jej švagrom) nemala žiadne plány, išlo jej len o jej polovičku pôdy.
Štatutárny zástupca za obec uviedol, že bolo viac rozhovorov týkajúcich sa vykupovania pozemkov, došlo aj k tomu, že aj navrhovateľke boli ponúknuté tie pozemky na predaj. Z rozhovorov zistil, že nič nenaznačovalo tomu, že navrhovateľka bola pripravená pozemky sama odkupovať, naopak, mala záujem predať svoj pozemok, len sa jej málila cena.
Ďalej uviedol, že odporca v 2. rade podpísal kúpno-predajnú zmluvu, na základe ktorej sa stala obec spoluvlastníkom spornej parcely. Jednalo sa o výkup pozemkov, ktoré mali z katastra, jednalo sa o
veľkú plochu a o väčší počet vlastníkov predmetných nehnuteľností. Aj samotná navrhovateľka bola predvolaná na uzavretie tejto zmluvy, bola kontaktovaná aj telefonicky. Na rokovanie však neprišla a predmetnú zmluvu nepodpísala. Ďalej uviedol, že porovnávať lokalitu v Ž. s lokalitou v C. sa samozrejme nedá, reálna hodnota pozemku, ktorý bol odpredávaný odporcom v 2. rade bola 48.000,- Sk a odporca za túto nehnuteľnosť dostal sumu cez 1.000.000,- Sk. U. C. vykupovala tieto pozemky v súlade s požiadavkami vlády, ktorá na svojom zasadnutí schválila uzatvorenie investičnej zmluvy medzi SR, v zastúpení Ministerstvom hospodárstva SR a významným investorom zo zahraničia a U. C.. Žiadne problémy pri odpredaji, resp. kúpe pozemkov, ktoré mali predstavovať park, neboli. Predmetné parcely boli vykupované pre rozvoj obce a pre zamestnanosť ľudí.
Právny zástupca odporcu v 1. rade uviedol, že podľa jeho názoru navrhovateľka v konaní neosvedčila naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, nakoľko samotná tvrdila, že nemala záujem tento pozemok odpredať a žiadala len to, aby jej polovica bola zachovaná, čo momentálne zachované aj je. Podľa ich názoru záujem protistrany je získať vyššiu sumu za odpredaj parcely, ktorá je v ich vlastníctve. Nemajú však naliehavý právny záujem na určení toho, že U. C. nie je vlastníkom druhého spoluvlastníckeho podielu danej parcely.
Odporca v 2. rade vo svojej výpovedi ako účastník konania uviedol, že o tom, že sa chystá odpredaj pozemkov sa dozvedel tak, že mu prišlo predvolanie od starostu obce, kde sa aj dostavil. Mal vedomosť, že na predvolanie od obce má prísť aj jeho švagriná - navrhovateľka, ktorá sa však nedostavila, pričom jemu samotnému povedala, že zmluvu nepodpíše, nakoľko má vedomosť o tom, že v Ž. za výkup pozemkov dávajú viac. On samotný zmluvu podpísal v dobrej viere a dostal aj vyplatenie za pozemky.
Svedok O. Š., A. navrhovateľky vo svojej výpovedi uviedol, že jeho matka - navrhovateľka nebola informovaná od spoluvlastníka parcely o tom, že ju bude predávať pre obec, žiadnym spôsobom, a hlavne nebol dodržaný zákon, pretože je zrejmé, že keď sú dvaja podieloví spoluvlastníci a jeden z nich chce svoju časť predať, má osloviť toho druhého, k tomu však nedošlo. Navyše navrhovateľka sľúbila tento pozemok svedkovi, teda deťom, aby mali možnosť sa ďalej rozvíjať, či v podnikateľskom, alebo osobnom živote. Má za to, že i keď U. C. má nejaké zámery, nie je možné obchádzať zákon, a keď bude chcieť navrhovateľka pôdu predať, tak ju predá, avšak má s ňou iné plány, a odporca v 2. rade bol povinný zo zákona najprv osloviť navrhovateľku ako spoluvlastníčku.
Je pravdou, že starosta obce komunikoval s navrhovateľkou, túto skutočnosť im bola oznámená. Svedok ďalej uviedol, že žiada, aby bolo učinené podľa zákona, pričom podľa jeho názoru finančná čiastka, ktorú dostal odporca v 2. rade za odpredaj pozemkov pre nich nie je problém vyplatiť mu.
Podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa ust. § 40a OZ, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
Podľa ust. § 140 OZ, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, § 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.
Predmetom tohto konania je teda určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorá bola uzatvorená dňa X.XX.XXXX medzi odporcom v 2. rade ako predávajúcim a odporcom v 1. rade ako kupujúcim,
predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho podielu k pozemku s parc. č. XXX/X U. Z. XXXXX M.
- U. O., zapísaná na LV č. XXXX C.. Ú.. C. vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu v jednej polovici a vyslovenie jej neplatnosti.
Z priebehu vykonaného dokazovania bolo zistené, že navrhovateľke nebol ponúknutý na odkúpenie spoluvlastnícky podiel odporcu v 2. rade v písomnej forme, čím malo dôjsť k porušeniu jej práva.
V súlade ust. § 80 písm. c) O.s.p. základnou podmienkou úspešnosti určovacej žaloby je existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v čase rozhodovania súdu. Pre navrhovateľku to nepochybne znamená nevyhnutnosť tvrdiť a povinnosť dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na ňou požadovanom určení.
O naliehavý právny záujem môže zásadne ísť len vtedy, ak by bez súd výslovného určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi odporcami v 2. a 1. rade bolo ohrozené jej právo, resp. jej postavenie bolo neisté.
Navrhovateľka sa v konaní domáhala určenia relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy. V priebehu konania, na pojednávaní samotná navrhovateľka uviedla, že nemá a ani nemala záujem hospodáriť a užívať pozemok, ktorý je predmetom kúpnej zmluvy medzi odporcami, teda ktorý odporca v 2. rade previedol na odporcu v 1. rade kúpnou zmluvou. Potvrdila, že tento pozemok (svoju čiastku) si mieni nechať pre seba. Z výpovede navrhovateľky je teda zrejmé, že táto v priebehu konania nepreukázala existenciu naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bol pozemok, nakoľko táto o tento pozemok neprejavila záujem, nemala oňho záujem ani v tomto čase.
V konaní bol vypočutý ako svedok aj A. navrhovateľky, ktorý uviedol, že matka má záujem na odkúpení podielu odporcu v 2. rade, vedela by ho vyplatiť takou istou sumou, ktorá bola odporcovi v 2. rade vyplatená, a že túto pôdu si mieni nechať pre deti, a teda i pre svedka.
Súd konštatuje, že i keď svedok vo svojej výpovedi uviedol, že matka má záujem o odpredaj, resp. o kúpu spoluvlastníckeho podielu odporcu v 2. rade, samotná však túto vôľu neprezentovala v tomto konaní, a konštatuje, že svedok ako syn navrhovateľky do okruhu oprávnených osôb nepatrí.
Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že navrhovateľka nesúhlasila s cenou, ktorá ponúknutá jej ako spoluvlastníčke za odpredaj predmetnej parcely, pričom potvrdila, že v prípade ak obec niečo ponúkne, môže s nimi dohodnúť.
V konaní však navrhovateľka o predmet kúpnej zmluvy, t.j. o poľnohospodársku pôdu vykúpenú odporcom v 1. rade záujem nemala, tento záujem, resp. jeho existenciu v tomto konaní neosvedčila. Navrhovateľka vypovedala, že má záujem na zachovaní svojho spoluvlastníckeho práva k časti pozemku, ktorého je spoluvlastníčkou (zápisnica z pojednávania 21.3.2012, č. l. 127).
Podstata predkupného práva spoluvlastníkov spočíva v oprávnení požadovať, aby sa podiel v prvom rade ponúkol im na kúpu. Predkupné práve vyplýva priamo zo zákona, spoluvlastnícky podiel sa musí ponúknuť na odpredaj spoluvlastníkovi. Výkon spoluvlastníckeho práva sa pritom uskutočňuje podľa dohody spoluvlastníkov; ak sa táto dohoda nedosiahne, majú spoluvlastníci právo odkúpiť podiel pomerne podľa veľkosti svojich podielov; samozrejme, že v tomto prípade ide len o tých spoluvlastníkov, ktorí majú o kúpu spoluvlastníckeho podielu záujem. V prejednávanej veci však navrhovateľka uviedla, že nemá záujem o kúpu spoluvlastníckeho podielu odporcu v 2. rade a ani neosvedčila v konaní naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy.
Súd preto konštatuje, že je úplne nepodstatné, za akú cenu boli predmetné pozemky odpredávané, resp. kupované odporcom v 1. rade od ostatných spoluvlastníkov.
Na základe takto zistených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal právnemu zástupcovi odporcu v 1. rade v súlade s Vyhl. Č. 655/2004 Z. z. náhradu trov konania, pozostávajúcich z týchto úkonov:
1. príprava a prevzatie zastupovania (§ 11 ods. 1 písm. a) O.s.p.) 57,- eur
2. pojednávanie dňa 8.2.2012 (§ 11 ods. 1 písm. a) O.s.p.) 58,69 eur
3. písomné vyjadrenie zo dňa 20.3.2012 58,69 eur
4. účasť na pojednávaní dňa 21.03-2012 58,69 eur
5. písomné vyjadrenie odporcu zo dňa 29.05.2012 58,69 eur
SPOLU: 234,76 eur.
Týmto právnym úkonom v súlade s Vyhl. č. 655/2004 Z.z. (§ 16 ods. 3) režijný paušál:
- za rok 2011 - 1 x 7,41 eur 7,41 eur
- za rok 4 x 7,63 eur 30,52 eur
Trovy právneho zastúpenia právneho zástupcu odporcu v 1. rade teda predstavujú celkovú sumu (keďže právny zástupca odporcu v 1. rade predložil osvedčenie o registrácii dane z pridanej hodnoty), predstavuje sumu 395,63 eur, ktoré je navrhovateľka povinná uhradiť odporcovi v 1. rade na účet právneho zástupcu vedeného v Tatra banke, a.s., č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX.
Keďže odporca v 2. rade bol v konaní taktiež úspešný, náhradu trov konania však nežiadal, súd rozhodol tak, že mu ich nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
- okolie.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu s napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na výkon súdneho rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.