Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23CoP-50-2012.pdf
PDF · 98.96 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoP/50/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci starostlivosti o maloleté deti V.: J., nar. XX.XX.XXXX a Q., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Piešťanoch, detaš. pracovisko Hlohovec, deti rodičov: J. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. A. S. XXX/XX, S., občianka SR a J. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, S. - M., občan SR, o zvýšenie výživného, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu v Piešťanoch č. k. 10P/89/2011 - 59 zo dňa 28. februára 2012, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvého stupňa sa r u š í a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd zvýšil výživné otca na mal. J. zo sumy 33,19 eur na sumu 50 eur mesačne a mal. Q. zo sumy 33,19 eur na sumu 50 eur mesačne od 07.11.2011, ktorú sumu je povinný otec platiť vždy do každého 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 07.11.2011 do 29.02.2012 v sume 127,75 eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 10 eur po dobu 12 mesiacov a jednej splátke 7,75 eur spolu s bežným výživným k rukám matky pod hrozbou straty výhody splátok počínajúc dňom právoplatnosti rozsudku. Tým zmenil rozsudok OS Trnava č. k. 20P/187/2007 - 13 zo dňa 24.09.2007 v časti o výživnom.
Z odôvodnenia rozhodnutia vyplývalo, že aplikoval ust. § 65 ods. 1, § 78 ods. 1 veta prvá, § 62 ods. 2, 4, 5, § 75 ods. 1 zák. o rodine, pričom zdôvodnil, že skúmal zmenu pomerov, ktorá nastala za 4 roky, ktoré uplynuli od poslednej úpravy výživného na strane maloletých i na strane rodičov a zistil, že mal. deti úmerne veku vyrástli a ich potreby sa zvýšili v každom smere. Prihliadal na to, že otec si neplní ani základnú súdom určenú vyživovaciu povinnosť a matka musí poberať na deti náhradné výživné. U matky uviedol, že je v súčasnosti nezamestnaná, riadne evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, odkázaná na sociálne dávky. V čase podania návrhu pracovala ako živnostníčka s mesačným príjmom cca 312 eur. Pozastavila si živnosť. V čase poslednej úpravy bola na materskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok 4.440,- Sk a rodinné prídavky 1.620,- Sk mesačne. V súčasnom období je nezamestnaná, evidovaná, odkázaná na sociálne dávky. Poberá rodinné prídavky na tri deti 65,97 eur, sirotský dôchodok 112,50 eur, náhradné výživné 66,38 eur. U mal. detí uvádzal súd prvého stupňa, že navštevujú materskú škôlku, kde matka musí platiť stravné, ročne triedny fond a poistku, jednému z nich i školné. Má mesačne výdavky s návštevou sauny zo škôlky, potrebného oblečenia do škôlky ako sú pyžamo, papuče, uterák, atď. Neuviedla ďalšie výdavky na ďalšie oblečenie detí, ale je pochopiteľné, že ich musí vynakladať. Otec býva v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi v ich byte. Za bývanie a stravu im prispieva celou sumou zo sociálnych dávok. Deťom neplatí žiadne výživné. Otec je nezamestnaný, minimálne 2 roky od 11.05.2011, poberá sociálne dávky 62,50 eur, nepracuje nikde ani brigádne. Okrem posledného polroka bol drogovo závislý čo charakterizuje ako zdravotné problémy. Súd mal z jeho vyjadrenia preukázané, že v súčasnosti otec nemá zdravotné problémy, ktoré by mu bránili nájsť si riadne zamestnanie na plný úväzok alebo len čiastočne pracovať brigádnicky, aby mal aký - taký minimálny príjem, aby mohol deťom zaplatiť výživné. Na jeho drogovú závislosť, ktorú mal v minulosti,
súd prihliadal nie ako na chorobu, ale na závislosť, ktorú si privodil sám vlastným pričinením. Návrh matky považoval súd za dôvodný, lebo bolo naposledy výživné zvyšované pred 4 rokmi. Zvýšili sa náklady na potreby pre deti navštevujúce materskú škôlku a preto zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k deťom od 07.11.2011, ale na sumu 50 eur mesačne. Takto určenú výšku považuje súd v súčasnom období za primeranú veku a potrebám detí, ale hlavne aj pomerom zisteným na strane oboch rodičov. Sumu 120 eur považoval pre deti navštevujúce len materskú škôlku za neprimeranú, nielen potrebám zdravých detí, ale i životnej úrovni rodičov. Konanie otca je potrebné kvalifikovať ako nezodpovedné vzhľadom na existenciu vyživovacej povinnosti k dvom mal. deťom. Pri určení výšky výživného súd zohľadnil to, že sa otec na osobnej starostlivosti detí nepodieľa. Prihliadal i na to, že matka z výživného 1.000,- Sk na každé dieťa v súčasnom období zabezpečí podstatne menej potrieb ako v čase jeho určenia pred 4 rokmi. Od 07.11.2011 zvýšil vyživovaciu povinnosť a prihliadal na to, že je vyplácané náhradné výživné 33,19 eur. Sumu ako zročné výživné vyčíslil od 07.11.2011 do 29.20.2012 v celkovej výške 127,75 eur. Výpočet zročného výživného previedol do odôvodnenia. Poukázal, že o trovách rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.
Odvolanie proti rozsudku podala matka. Poukázala na nutné výdavky na zabezpečenie riadnej výchovy a zaopatrenie detí, že vynakladá náklady na škôlku, triedny fond, že nevyjadruje skutočné potreby nákladov na deti. Pre spresnenie nákladov uviedla, že mimo stravy v škôlke deti musia raňajkovať (jogurt, pečivo, poprípade zo škôlky musia mať tiež stravu, ktorá nie je lacnejšia ako 2,50 eur). Denne na jedno dieťa v týždni bez soboty a nedele 3,60 eur, teda krát 20 dní a krát 2 deti je mesačný výdaj 144 eur. K tomu prirátava soboty a nedele po 5,10 eur, čo je spolu 81,60 eur. Nutné náklady na hygienu v sume 50 eur. Lekárska starostlivosť a lieky sú v priemere cca 20 eur. Ešte má zvýšené výdavky na školské potreby a mimoškolské aktivity pre staršieho syna J.. Na rok nastúpi do základnej školy aj mladší syn Q.. Výdaje v spoločnej domácnosti s rodičmi sú 98 eur. Prevádzkové náklady 1.109 eur bez pripočítania ročnej dane a miestneho poplatku. Za komunálne odpady v čiastke 101,01 eur. Mesačné náklady na 4 osoby je 65,60 eur mesačne, za odvoz a likvidáciu odpadu 8,42 eur, čo teda je mesačne spolu 74,02 eur. Sumár nákladov na chlapcov je 496,87 eur a príjem do domácnosti (rodinné prídavky, sirotské, výživné, sociálna podpora) je spolu 274,87 eur.
K odvolaniu sa otec ani kolízny opatrovník nevyjadrili.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobou (§ 201 a § 204 O.s.p.), prejednal vec nielen obsahom a dôvodmi podaného odvolania podľa ust. § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p., na nariadenom pojednávaní podľa ust. § 214 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nedostatočne zistil skutkový stav a jeho rozhodnutie je predčasné.
Na odvolacom pojednávaní matka uvádzala, že pozastavovala vo februári 2012 živnosť, pretože nemala na živnosť prácu. Momentálne našla firmu, pre ktorú pracuje a preto v septembri znovu obnovila živnosť. Pracuje 3 týždne a nemôže preto hovoriť o svojom pracovnom príjme. Keď si prácu hľadala počas doby, keď predtým pozastavila živnosť, tak nemohla prácu nájsť, lebo vždy to bola práca iba na zmeny a nemohla si to kvôli deťom dovoliť. Starší syn chodí do školy. Mal. J. má vyučovanie do 12:00 hod., potom idem na obed a do školskej družiny, kde je do 14:30 hod., kedy ide preňho. Takisto prichádza v tej dobe aj pre mal. Q. do materskej škôlky. Rozhodnutím 3P/71/2010 žiadala o súhlas na zmenu priezviska pre mal. deti a táto sa zrealizovala 09.05.2011. O otcovi naďalej tvrdila, že nevie o tom, že by teraz pracoval. Stále však neplatí výživné. Dostáva náhradné výživné. Pokiaľ sa jedná o záujmové krúžky uviedla, že hoci syn má nadanie na kreslenie, tak nemôže to zrealizovať, keďže nemá na to financie. Zvýšené zdravotné problémy mal. deti nemajú. Keď uvádzala lekársku starostlivosť v odvolaní v nákladoch, tak mala na mysli bežné choroby detí. Pokiaľ sú to výdavky na oblečenie a obuv, nemyslela 100 eur na mesiac, ale sú to sezónne nákupy na jar, leto, jeseň, zima. Každý mesiac však kupuje pracie a hygienické prostriedky cca 50 eur. Na každé dieťa dostáva po 33 eur, ako bolo určené súdom.
Kolízny opatrovník na odvolacom pojednávaní poukázal na to, že dôvody na zvýšenie výživného súd a že by sa skôr prikláňali k určeniu výživného vo výške 120 eur. Pokiaľ sa jedná o výdavky, matka na ne poukázala, že sa zvýšili za 4 roky, kedy bolo naposledy výživné určované.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti pritom súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 zák. o rodine).
V zmysle § 76 ods. 1 zák. o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
V zmysle ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté deti možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
V zmysle § 78 ods. 1 a 3 zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného na maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 163 ods. 1 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno zmeniť ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
Pri rozhodovaní o zmene výživného v zmysle citovaných ustanovení zákona je nevyhnutné uviesť porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako i nového rozhodovania a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Je pritom potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne napríklad vývojom životných nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3 už vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama osebe môže odôvodniť zmenu výšky výživného. Zmena výšky výživného je pritom možná najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov.
Pod odňatím možnosti účastníka konať pred súdom treba rozumieť taký závadný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.
Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastní konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je podstatnou náležitosťou každého rozhodnutia súdu. Citované zákonné ustanovenie treba chápať aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorého súčasťou je aj právo na súdne konanie, a vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok Garcia Riuz v. Španielsko z 21. januára 1999) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (napr. Georiadis v. Grécké z 29. mája 1997). Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny stav (uznesenie Ústavného súdu z 23. júna 2004 sp. zn. III.209/2004).
Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozsudku súdu prvého stupňa s vyššie uvedenými kritériami je zrejmé, že prvostupňový súd sa nimi dôsledne neriadil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva nesprávny myšlienkový postup súdu , keď dôvodil, že od predchádzajúceho rozhodnutia uplynula krátka doba pre možnú zmenu rozhodnutia v podobe zvýšenia výživného. Samotná konštatácia pomerov účastníkov v čase predchádzajúceho rozhodnutia a aktuálnych pomerov nie je v tomto smere postačujúca, keďže súd musí v zmysle cit. ust. § 78 ods. 1 a 3 zák. o rodine a § 163 ods. 1 O.s.p. porovnať pomery ,zistiť konkrétne zmeny pomerov a túto zmenu riadne vyhodnotiť. Až na základe spoľahlivo zistenej resp. nezistenej zmeny pomerov je možné o návrhu rozhodnúť.
Prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí sa dôkladne nezaoberal odôvodnením okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako i nového rozhodnutia. To mal vykonať na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Prvostupňový súd odcitoval vo svojom rozhodnutí § 78 ods. 1 veta prvá, tzn. že v danom prípade mal zdôvodniť svojim myšlienkovým postupom, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a tiež s akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Samotná konštatácia pomerov v čase predchádzajúceho rozhodnutia a aktuálnych pomerov nie je v tomto smere postačujúca. Súd musí v zmysle ust. § 78 ods. 1 a 3 zák. o rodine, ako aj v zmysle ust. § 163 ods. 1 O.s.p., tak ako to bolo už predtým uvedené, porovnať pomery, zistiť konkrétne zmeny pomerov a túto zmenu riadne vyhodnotiť. Až na základe spoľahlivo zistenej, resp. nezistenej zmeny pomerov je možné o návrhu rozhodnúť. Prvostupňový súd síce poukázal, kedy bolo ostatné rozhodnutie o výživnom 20P/187/2007 zo dňa 24.09.2007, ale tento spis ani pripojený k rozhodnutiu nemal. Nemohol zistiť, či v čase rozhodnutia bol otec dobrovoľne nezamestnaný, neevidovaný na úrade, tak ako to uvádzal vo svojom odôvodnení, nepoberal žiadnu podporu. V spise je síce založená kópia predchádzajúceho rozhodnutia, ale pre zmenu vyživovacej povinnosti je nutné zabezpečiť si celkový spis o ostatnom rozhodovaní o vyživovacej povinnosti, kde treba vychádzať z kritérií rozhodných pre určenie výživného v tej dobe, ktoré treba porovnať s kritériami, ktoré sú v dobe súčasnej. Prvostupňový súd síce uviedol, že matka v tom čase bola slobodná, na materskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok vo výške 4.440,- Sk a rodinné prídavky, ale takisto v súčasnej dobe, keď uviedla pri výsluchu, že pozastavila svoju živnosť, neskúmal z akého dôvodu tak urobila a prečo sa jej príjem znížil. Takúto skutočnosť vôbec prvostupňový súd nezisťoval žiadnymi dôkazmi, ani len dopočutím matky. Takisto súdom prvého stupňa nebolo zistené, či si vôbec hľadala zamestnanie v tej dobe. Živnosť pozastavila vo februári roku 2012 a od tej doby skutočnosti týkajúce sa jej pracovných príležitostí vzhľadom na jej schopnosti zisťované súdom prvého stupňa vôbec neboli. Pokiaľ sa jedná o otca v čase predchádzajúceho rozhodnutia, uvádzal prvostupňový súd, že bol nezamestnaný a neevidovaný na úrade práce. Z rozhodnutia, ktoré je pripojené v spise, mohol vychádzať takisto len odvolací súd, pretože predmetný spis pripojený nebol. Do spisu nie sú vôbec založené ďalšie listy rozhodnutia 20P/187/2007 - 13, nachádzajú sa tam len list č. 1 a 2, v poradí v spise 2 a 3, pričom je vyznačená právoplatnosť na kópii, pričom celé rozhodnutie v spis založené nie je. Prvostupňový súd nemohol vychádzať z takéhoto rozhodnutia, pretože nemohol dôsledne vyhodnotiť kritériá, ktoré boli rozhodné pri určení výživného a porovnať ich s tými, ktoré by
opodstatňovali zmenu v súčasnom stave, v súčasnej dobe, keď si matka podala návrh o zvýšenie výživného. Nie je možné z neúplného rozsudku zistiť aktuálne pomery otca, pretože v odôvodnení na str. 2 sa konštatuje, že sa dohodli o výške výživného a tiež aj o úprave styku otca, avšak podklady, ktoré sú rozhodné pre určenie výživného sa nachádzajú v predmetom spise a toto zabezpečené prvostupňový súd vôbec nemal. Prvostupňový súd nemal pripojený spis 20P/187/2007 a nemohol preto porovnať v zmysle ust. § 78 ods. 1 zák. o rodine pomery, ktoré boli pri ostatnom rozhodnutí o výživnom so súčasnými pomermi, či nastala zmena pomerov. Prvostupňový súd vo svojom odôvodnení síce poukazuje na výdavky, ktoré uviedla matka, avšak bližšie k výdavkom ju nevypočul. Bližšie ich uvádzala v odvolaní a bola dopočutá odvolacím som k nákladom, ktoré má v súvislosti so záujmami detí i s terajšími výdavkami staršieho syna, ktorý už navštevuje základnú školu. Navyše nie je zistiteľné z akého predpokladu zárobku alebo z akého priemerného zárobku vôbec prvostupňový súd pri určení výživného vychádzal v čase pôvodného rozhodnutia a už vôbec nie je zistiteľné z akého príjmu, či už predpokladaného vychádzal súd prvého stupňa pri danom rozhodnutí o zvýšení výživného. Ak prvostupňový súd citoval ust. § 75 ods. 1 zák. o rodine, tak musel mať za preukázané, že tohto výhodného zamestnania sa vzdal a musí konkrétne uviesť, v ktorom poslednom zamestnaní pracoval, aký zárobok mal a výšku tohto zárobku, čo je pravdepodobne zistiteľné zo spisu, kedy sa rozhodovalo poslednýkrát o výživnom 20P/187/2007 OS v Trnave. Vo svojej výpovedi otec uvádzal, že naposledy pracoval vo Farme Terezov a bolo to pred dvoma rokmi. I keď toto uviedol otec na pojednávaní prvostupňový súd si žiadnym listinným dôkazom nezabezpečil overenie tejto jeho informácie alebo prípadne dotazom, či to bolo jeho posledné zamestnanie alebo či predtým pracoval v riadnom pracovnom pomere. Zistenie tejto skutočnosti je významné pri možnej aplikácii ust. § 75 ods. 1 veta druhá, keď sa na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliada aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Keďže prvostupňový súd vôbec neporovnával správne predchádzajúce kritériá, ktoré boli rozhodujúce v čase ostatného rozhodnutia so súčasnými pri podaní návrhu a v rozhodovaní v predmetnej veci na návrh matky o zvýšenie výživného nezabezpečil si predchádzajúci spis, aby mohol majetkové, zárobkové pomery zistiť, jeho rozhodnutie sa stalo nepreskúmateľným pre nezrozumiteľnosť a týmto spôsobom takisto nesprávne vec právne posúdil, nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne tým zistil skutkový stav.
Toto bolo dôvodom na zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa ust. § 221 ods. 2 O.s.p.
Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude v zmysle ust. § 78 ods. 1 a 3 zák. o rodine, ako aj v zmysle ust. § 163 ods. 1 O.s.p., tak ako to bolo už predtým uvedené, porovnať pomery, zistiť konkrétne zmeny pomerov a túto zmenu riadne vyhodnotiť.
Treba pripojiť spis 20P/187/2007 o ostatnom rozhodovaní o vyživovacej povinnosti, kde treba vychádzať z kritérií rozhodných pre určenie výživného v tej dobe, ktoré treba porovnať s kritériami, ktoré sú v dobe súčasnej. Tak isto si musí skutočnosť, že matka pozastavila činnosť doplniť dokazovaním o vypočutie matky, či si vôbec hľadala zamestnanie v tej dobe. Živnosť pozastavila vo februári roku 2012 a od tej doby skutočnosti týkajúce sa jej pracovných príležitostí vzhľadom na jej schopnosti je nutné doplniť súdom prvého stupňa. Zároveň vzhľadom na opätovnú obnovu živnosti, zisťovať u matky jej pravdepodobný zárobok. Pokiaľ sa jedná o otca tak v čase predchádzajúceho rozhodnutia, uvádzal prvostupňový súd, že bol nezamestnaný a neevidovaný na úrade práce. Z rozhodnutia, ktoré je pripojené v spise, nemohol dôsledne vyhodnotiť kritériá, ktoré boli rozhodné pri určení výživného a tým aj pomery majetkové aj zárobkové u otca a porovnať ich s tými, ktoré by opodstatňovali zmenu v súčasnom stave. Ak prvostupňový súd citoval ust. § 75 ods. 1 zák. o rodine, tak musel mať za preukázané, že tohto výhodného zamestnania sa vzdal a musí konkrétne uviesť, v ktorom poslednom zamestnaní pracoval, aký zárobok mal a výšku tohto zárobku, čo je pravdepodobne zistiteľné zo spisu 20P/187/2007. Ak nie musí to sám zistiť.
Až po takto doplnenom dokazovaní bude môcť opätovne o veci rozhodnúť.
Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte počtom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.