Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Co-56-2022.pdf
PDF · 89.86 KB
Case nature
Area
Subarea
18Co/56/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX A. E., zastúpenému JUDr. Martinou Kožárovou Jenčovou, advokátkou, so sídlom Slovenská 69, 080 01 Prešov, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35807598, o určenie, že záložné právo neexistuje, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 05.09.2022, č.k. 9C/34/2022-41, takto jednohlasne
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhrad trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol takto : „I. Určuje, že nehnuteľnosti v (spolu)vlastníctve žalobcu zapísané:
- na LV č. XXXX pre okres Prešov, obec A. E., k. ú. A. E. ako parcela KN F. č. XXXX o výmere X XXX m2, orná pôda, v rozsahu 23/140 v pomere k celku a
- na LV č. XXXX pre okres Prešov, obec A. E., k. ú. A. E. ako
- parcela KN C č. XXXX/X o výmere XX m2, orná pôda, v rozsahu 1/1 v pomere k celku,
- parcela KN C č. XXXX/X o výmere XX m2, zastavaná plocha a nádvoria, v rozsahu 1/1 v pomere k celku,
- stavba - rodinný dom, súp. č. XXXX postavený na parcele KN C č. XXXX/X v rozsahu 1/1 v pomere k celku, nie sú na základe zmluvy o zriadení záložného práva, ktorého vklad do katastra nehnuteľnosti bol povolený pod č. V: XXXX/XX zaťažené záložným právom v prospech žalovaného.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov.“
2. V odôvodnení okrem iného uviedol, že predmetom tohto konania je určenie, či záložné právo nehnuteľnosti žalobcu zaťažuje alebo nie. Poukazujúc na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2ObdoV/11/2019 a sp. zn. 7Cdo/132/2019 súd prvej inštancie konštatoval, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení neexistencie práva je daný a naliehavý právny záujem by bol daný aj v prípade žaloby o určenie neplatnosti záložnej zmluvy (ktorú otázku bude súd v prejednávanej veci skúmať ako otázku predbežnú), keďže ich vyhovením bude daný dôvod pre zápis v katastri nehnuteľností - výmaz záložného práva, čím sa odstráni neisté postavenie žalobcu. V prejednávanej veci ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že v zmluve (ktorú súd pozná z úradnej činnosti ako uzatváranú formou predtlače vyhotovenej veriteľom) bol dlžníkovi
„vnútený“ ním nežiadaný splnomocnenec na vykonanie úkonov, s ktorými by priemerný spotrebiteľ pri individuálnom kontraktačnom procese nesúhlasil, pretože tento splnomocnene bez ohľadu na vôľu dlžníka - splnomocniteľa bol oprávnený na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, na uzavretie záložnej zmluvy alebo zmluvy o zabezpečovacom prevode práva. Splnomocnencom dlžníka na tieto kruciálne právne úkony tak bola osoba vybraná veriteľom, teda nepochybne osoba pôsobiaca v prospech jeho záujmov. Považoval za nepochybné, že veriteľ - žalovaný ustanovil dlžníkovi - žalobcovi na ochranu svojich záujmov splnomocnenca. Splnomocnenec bol výberom veriteľa - žalovaného a bol ustanovený, aby konal v jeho prospech. Tým sa však dostal do rozporu so záujmami dlžníka - žalobcu a preto je plnomocenstvo neplatným právnym úkonom. Na základe neplatného právneho úkonu bola potom neplatná aj záložná zmluva ako právny titul a bez právneho titulu stráca opodstatnenie aj zápis vecného práva do katastra nehnuteľností ako spôsob jeho nadobudnutia. Uvedené právne závery vyplývajú aj z judikatúry Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 8Sžo/30/2007. Na základe uvedeného považoval súd prvej inštancie žalobu za dôvodnú a vyhovel jej v plnom rozsahu, pričom bez zmeny podstaty petitu mal za priliehavejšie určenie, že „nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom v prospech žalovaného“.
3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) tak, že žalobca v konaní plne úspešný má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný v zákonnej lehote. V odvolaní uviedol, že v zmysle ust. § 137 písm. d) CSP, zákon v zásade nepripúšťa určovacie žaloby o určenie právnej skutočnosti s výnimkou žalôb za podmienky, že to vyplýva z osobitného predpisu. Žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení či tu právo je alebo nie je, ak už k porušeniu práva došlo. Žalobcovo právo nie je neisté alebo ohrozené, pretože existencia záložného práva bola už deklarovaná povolením vkladu, a contrario žalobca vedel o predmetnej ťarche, bol si vedomý skutočností, že nehnuteľnosť je zaťažená záložným právom a v prípade, ak neuspokojí záložného veriteľa v zmysle § 151a Občianskeho zákonníka, pristúpi záložný veriteľ k výkonu záložného práva predajom nehnuteľností. Zmluvu o zriadení záložného práva nemožno považovať za neplatnú. Zmluvné strany zmluvy o úvere uzatvorili zmluvu podľa Obchodného zákonníka, a preto aplikácia Občianskeho zákonníka, či iných zákonov, ktoré slúžia prioritne na ochranu spotrebiteľa, je vylúčená. Nejedná sa o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Plnomocenstvo bolo udelené v súlade so zákonom a dôvody neplatnosti neboli nikdy naplnené. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Poukázal na to, že v danom prípade sa nedomáhal určenia neplatnosti záložnej zmluvy. Svojou žalobou sa domáhal určenia, že záložné právo nevzniklo, resp. že jeho nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom. Ide o žalobu o určenie, či tu právo je alebo nie je, teda žalobu podľa § 137 písm. c/ CSP, nie žalobu podľa § 137 písm. d/ CSP. Otázku platnosti, resp. neplatnosti záložnej zmluvy si súd v takom prípade posúdil ako tzv. prejudiciálnu otázku v súlade s ustálenou judikatúrou. Poukazovanie na neprípustnosť žaloby žalobcu s poukazom na § 137 písm. d/ CSP preto nie je relevantnou námietkou. Argumentácia žalovaného ohľadne neexistencie naliehavého právneho záujmu žalobcu podľa žalobcu neobstojí, pretože neisté právne postavenie žalobcu nie je dané tým, či vedel alebo nevedel o záložnom práve. V danom prípade je v katastri nehnuteľností evidovaná existencia záložného práva, ktoré malo byť zriadené Záložnou zmluvou, ktorú v mene záložcu podpísal splnomocnenec B. G. H.. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že (okrem iného) splnomocnenec pre rozpor s ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemal oprávnenie takúto zmluvu uzavrieť, preto je táto zmluva neplatnou. Žalobca tak má zaťažené nehnuteľnosti v prospech žalovaného, hoci sa tak udialo zjavne neplatnou záložnou zmluvou. Žalobca je tak v stave právnej neistoty, keďže je tu rozpor medzi zápisom v katastri nehnuteľností, podľa ktorého sú nehnuteľnosti žalobcu zaťažené v prospech žalovanej a faktom, že toto záložné právo nikdy nevzniklo. Tento rozpor možno odstrániť len určovacím výrokom súdu, preto je daný naliehavý právny záujem na takomto určení. Podľa názoru žalobcu posúdenie, či zmluva je spotrebiteľskou alebo nie, nie je v tomto prípade relevantné. Predmetom tohto konania nebola zmluva o úvere zo dňa 30.09.2004 a jej platnosť. Aj v prípade, ak by táto zmluve nebola spotrebiteľskou zmluvou, plnomocenstvo tak, ako bolo udelené, by bolo neplatné. Navrhol potvrdiť uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne.
6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a webovej stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením a nesprávnymi skutkovými zisteniami, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v plnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
8. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedali vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Vo vzťahu k odvolacím námietkam a doplnenie správnosti odvolací súd uvádza nasledovné.
9. Nesprávne skutkové zistenia sú také zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a ktoré v podstatnej časti nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Dochádza k tomu vtedy, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov alebo z vyjadrení strany nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané alebo vyšli najavo, opomenul. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.
10. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej na zistený skutkový stav aplikuje príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.
11. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd konštatuje, že na záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi žalobcom a žalovaným na základe Zmluvy o úvere zo dňa 30.09.2004 je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (§ 23a). Strany sporu uzatvorili uvedenú úverovú zmluvu ako spotrebiteľskú a na uvedenom závere nič nemení ani to, že zmluva bola uzatvorená podľa ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.
12. Odvolací súd nespochybňuje fakt, že úver (zmluva o úvere) je absolútnym obchodom, na ktorý sa vzťahuje právna úprava tretej časti Obchodného zákonníka. Avšak vychádzajúc z predmetného zmluvného vzťahu uzavretého medzi žalovaným ako podnikateľom a žalobcom ako nepodnikateľom ho možno považovať za typický občianskoprávny (spotrebiteľský) vzťah.
13. Odvolací súd dodáva, že posúdenie, či zmluva je spotrebiteľskou alebo nie, nie je relevantné. Predmetom tohto konania nebola zmluva o úvere zo dňa 30.09.2004 a jej platnosť. Aj v prípade, ak by táto zmluve nebola spotrebiteľskou zmluvou, plnomocenstvo tak, ako bolo udelené, by bolo neplatné.
14. V prejednávanej veci súd prvej inštancie konštatoval, že žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal, aby žalovaný nebol v katastri nehnuteľností zapísaný k nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve ako záložný veriteľ, je prípustná podľa ust. § 137 písm. c) CSP, pretože dospel k záveru s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR, že v prípade takejto žaloby, ktorá je schopná odstrániť existujúcu neistotu medzi stranami sporu a poskytnúť pevný základ pre ich právny vzťah, je naliehavý právny záujem na požadovanom určení daný. Súd prvej inštancie nevyhodnotil prípustnosť žaloby podľa ust. § 137 písm. d/ CSP, a preto sú v tomto smere tvrdenia žalovaného irelevantné. Odvolací súd zdôrazňuje, že určovacia žaloba môže byť v tomto prípade prostriedkom ochrany porušeného (nielen ohrozeného) práva. V prípade, že bola zapísaná záložná zmluva na list vlastníctva ako ťarcha na základe neplatnej záložnej zmluvy, záložný dlžník môže žalovať záložného veriteľa, že záložné právo z neplatnej záložnej zmluvy neexistuje. V takom prípade sa jedná o žalobu v zmysle ustanovenia § 137 písm. c) CSP, a preto súd prvej inštancie vo veci správne skúmal aj naliehavosť právneho záujmu na takomto určení (ktorý bol daný), ktorú náležite odôvodnil v bode 5. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.
15. Pokiaľ žalovaný ďalej namietal, že plnomocenstvo bolo udelené v súlade so zákonom, a preto nie je možné považovať ani zmluvu o zriadení záložného práva za neplatnú, ani v tomto smere odvolací súd nevyhodnotil námietky žalovaného ako dôvodné. Neplatnosť plnomocenstva, a tým aj zmluvy o zriadení záložného práva súd prvej inštancie správne vyhodnotil v dôvodoch svojho rozhodnutia (bod 7.)
16. Žalovaný v rámci výkonu svojho podnikania ponúkol žalobcovi poskytnutie úveru, pričom zmluvné podmienky formuloval on sám v predtlačenom doklade. Súčasťou formulárovej zmluvy bolo aj udelenie plnej moci Mgr. Kušnírovi. Žalobca ako dlžník tak samostatne a slobodne neprejavil vôľu byť zastúpený splnomocneným zástupcom, ale prijal predložené zmluvné podmienky. Voľba zástupcu bola vykonaná žalovaným, nie žalobcom ako dlžníkom. Nedostatok prejavu vôle mal jednoznačne za následok neplatnosť udeleného plnomocenstva a v dôsledku toho nebolo možné následne ani akceptovať Zmluvu o zriadení záložného práva, na podpis ktorej bol splnomocnený Mgr. Kušnír. Zmluva o zriadení záložného práva nie je platným právnym úkonom, pretože prejav vôle v nej vyjadrený nie je prejavom vôle žalobcu. Odvolací súd konštatuje, že samotným žalovaným vopred určený splnomocnenec nemôže zastupovať žalobcu ako dlžníka aj pre rozpor s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka (rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného). Za predpokladu, že na podklade vadnej plnej moci bola vyhotovená zmluva o zriadení záložného práva, je nutné uzavrieť, že táto pre nedostatok prejavenej vôle nemohla vyvolať vo vzťahu k žalobcovi žiadne právne dôsledky, nakoľko v skutočnosti neprejavil vôľu spísať uvedenú zmluvu.
17. Pretože žalovaný neuviedol žiadne skutočnosti v odvolaní, ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový alebo právny stav odvolacím súdom, odvolací súd konštatujúc vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie, rozsudok, vrátane výroku o trovách konania, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. Odvolací súd prihliadol aj na, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).
18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnému žalobcovi bol voči neúspešnému žalovanému priznaný nárok na náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.
19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).