Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-764-2009.pdf
PDF · 80.07 KB
Case nature
Subarea
2Er/764/2009
Uznesenie
Okresný súd Trebišov v exekučnej veci oprávneného: Harsco Infrastructure Slovensko, s.r.o., IČO: 35763094, Vajnorská 135, Bratislava, právne zastúpeného JUDr. Radka Paulínyová, Pekárska 20, Trnava, proti povinnému: COMITOR s.r.o., IČO: 36213381, M.R.Štefánika 206, Trebišov, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Jaroslava Straku, Exekútorský úrad Bratislava, Račianska 66, pod č. Ex 273/09, o vymoženie sumy 2 412,82 Eur s prísl. a trov exekúcie takto
rozhodol:
I. Exekúciu proti povinným z a s t a v u j e .
II. U k l a d á oprávnenému n a h r a d i ť súdnemu exekútorovi JUDr. Jaroslavovi Strakovi, Exekútorský úrad Bratislava, trovy exekúcie vo výške 49,19 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený podal dňa 1.10.2009 na Exekútorskom úrade JUDr. Jaroslava Straku, súdneho exekútora so sídlom v Bratislave, návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky vo výške 2 412,82 Eur s príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu, ktorým je Platobný rozkaz Okresného súdu Trebišov č.k. 13Rob/15/2009-12 zo dňa 5.3.2009 a trov exekúcie.
Dňa 13.10.2009 poveril súd vyššie menovaného súdneho exekútora vykonaním exekúcie proti povinnému.
Dňa 12.10.2012 predložil súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Oprávnený súhlasil so zastavením exekúcie z tohto dôvodu. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 90,00 Eur, na ktorých náhradu žiadal zaviazať oprávneného.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 5o ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Z pripojeného exekútorského spisu č. EX 273/09 súd zistil, že súdny exekútor vykonal šetrenie majetku povinného. Povinný má vedený bankový účet v Slovenskej sporiteľni, nemá však na ňom žiadne finančné prostriedky,. Sociálna poisťovňa eviduje povinného od 18.2.2006, povinný si však svoje záväzky neplní a figuruje v zozname dlžníkov Sociálnej poisťovne, pričom dlžná suma predstavuje 26 500,00 Eur. Povinný nie je vlastníkom nehnuteľností na území Slovenskej republiky, nevlastní ani motorové vozidlo.
Na základe takto vykonaného šetrenia má súd za to, povinný je nemajetný. Nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, rozhodol súd v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením o zastavení exekúcie, berúc v úvahu aj súhlasné stanovisko oprávneného.
Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne zároveň aj o trovách exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
V zmysle ustanovenia § 200 Exekučného poriadku má oprávnený a exekútor nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 199 Exekučného poriadku výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
Týmto predpisom je vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“).
Súdny exekútor vyčíslil doterajšie trovy exekúcie v celkovej výške 90,00 Eur pozostávajúce z paušálnej sumy za jednotlivé úkony exekučnej činnosti a to za 11 úkonov po 3,32 Eur, t.j. 36,52 Eur , náhrady hotových výdavkov vo výške 38,28 Eur a daň z pridanej hodnoty z odmeny a náhrad vo výške 15,00 Eur.
Paušálnu odmenu si súdny exekútor uplatnil za tieto úkony exekučnej činnosti: 1x získanie poverenia na vykonanie exekúcie, 2x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 1x doručenie príkazu na začatie exekúcie, 3x doručenie exekučného príkazu, 2x zisťovanie účtu povinného cez daňový úrad a Sociálnu poisťovňu, 2x zisťovanie majetku povinného cez dopravný inšpektorát a výzvou na konateľa.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, najmenej 33,19 Eur.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 Eur.
Podľa § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 14 ods. 1, ods. 2 a § 15 ods. 1 písm. a), b), c), d), i) a j) vyhlášky súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti a to - 1x získanie poverenia, 1 x doručenie príkazu na začatie exekúcie, 1 x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 1x exekučného príkazu, 2x zisťovanie účtov cez daňový úrad a sociálnu poisťovňu a 2x zisťovanie majetku povinného cez dopravný inšpektorát a výzvou na konateľa spoločnosti. Paušálna odmena exekútora za uvedených 8 úkonov exekučnej činnosti predstavuje sumu 26,56Eur (3,32 Eur x 8). Súdny exekútor žiadal priznať paušálnu odmenu za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie dvakrát (teda za doručenie oprávnenému aj povinnému) a za doručenie exekučného príkazu trikrát (teda za doručenie oprávnenému, povinnému a peňažnému ústavu), súd však priznal paušálnu odmenu iba za 1 doručenie upovedomenia o začatí exekúcie a jedno doručenie exekučného príkazu, pretože vyhláška neumožňuje súdnemu exekútorovi priznať odmenu za každé takéto doručovanie či už upovedomenia o začatí exekúcie alebo exekučného príkazu. Podľa vyhlášky je možné priznať paušálnu odmenu za daný úkon pri jednom spôsobe vykonávania exekúcie len raz. Ak by zákonodarca chcel paušálne odmeniť každý takýto úkon súdneho exekútora, teda každé doručenie upovedomenie o začatí exekúcie alebo exekučného príkazu, formuloval by písm. b) a d) § 15 ods. 1 vyhlášky rovnako ako písm. g) až j) , kde uvádza, že paušálna odmena patrí súdnemu exekútorovi za „každé zisťovanie bydliska“, „každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného“, „každé zisťovanie účtu povinného“ a podobne. Keďže exekúcia bola vykonávaná iba jedným spôsobom - prikázaním pohľadávky z účtu v banke, súd priznal exekútorovi paušálnu odmenu iba za jedno doručenie upovedomenia o začatí exekúcie a za jedno doručenie exekučného príkazu. Za ostatné doručovania upovedomení o začatí exekúcie a exekučných príkazov možno priznať iba náhradu hotových výdavkov, ak boli exekútorom preukázané.
Keďže však vyhláška stanovuje paušálnu odmenu exekútora v minimálnej výške 33,19 Eur, pričom vyššie vypočítaná odmena nedosahuje ani minimálnu výšku, exekučný súd priznal exekútorovi odmenu v minimálnej výške 33,19 Eur.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Súdny exekútor si uplatnil náhradu hotových výdavkov vo výške 38,28 Eur pozostávajúcu z poštovného a osobného doručovania vo výške 25,00 Eur, administratívnych nákladov (tlač, telefón, kopírovanie, obálky, papier) vo výške 3,32 Eur, nákladov na archiváciu spisu vo výške 9,96 Eur.
Súd mal z exekútorského spisu č. EX 273/09 preukázané iba vynaložene poštovného vo výške 7,80 Eur (a to za doručovanie doporučene do vlastných rúk s doručenkou - 6x po 1,30 Eur). Vynaloženie poštovného v prevyšujúcej časti 17,20 Eur nebolo exekútorom preukázané, preto súd jeho náhradu nepriznal. Náhrada za osobné doručovanie exekútorovi nepatrí. Ďalej súd exekútorovi priznal náhradu telefónnych výdavkov, výdavkov na tlač, kopírovanie, obálky a papier vo výške 3,32 Eur ani náhradu za archiváciu spisu, nakoľko tieto nespadajú pod hotové výdavky uvedené v ustanovení § 22 vyhlášky a neboli ani preukázané. Tieto výdavky sú už súčasťou odmeny exekútora.
Súd teda priznal súdnemu exekútorovi nevyhnutné trovy exekúcie v celkovej výške 40,99 Eur (33,19 Eur odmena + 7,80 Eur náhrada hotových výdavkov), a keďže exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, patrí v zmysle § 196 Exekučného poriadku 20% - né zvýšenie priznanej odmeny a náhrad, čo predstavuje sumu 8,20 Eur.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Súd teda priznal súdnemu exekútorovi celkové trovy exekúcie vo výške 49,19 Eur, na ktorých náhradu v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, keďže súd zastavil exekúciu z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, teda že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, zaviazal oprávneného.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postu súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.