Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-10Rob/145/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudcom JUDr. Františkom Čisovským v právnej veci žalobcu: „SENTREX" SPOLKA Z OGRANICZONA ODPOWIEDZIALNOSCIA, so sídlom Kamienna, nr. 79, 47 - 320 GOGOLIN, Poľsko, IČO: 532338218, zastúpený JUDr. Máriou Sýkorovou, advokátkou sídlom v Košiciach, Františkánska 5, proti žalovanému: ABO MILL s.r.o., so sídlom v Košiciach, Napájadlá 6, IČO: 00617547, zastúpený JUDr. Miroslavom Katunským, advokátom so sídlom v Košiciach, Floriánska 16, v konaní o 34.218,50 € s príslušenstvom

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 34.218,50 €, s 9%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 3.143,69 € od 8.2.2010 do zaplatenia, zo sumy 6.945,48 € od 23.5.2010 do zaplatenia, zo sumy 10.123,92 € od 14.7.2010 do zaplatenia, zo sumy 14.005,41 € od 18.8.2010 do zaplatenia, do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 4.555,36 €, na účet JUDr. Márie Sýkorovej, advokátky so sídlom v Košiciach, Františkánska 5, z toho trovy právneho zastúpenia predstavujú 2.502,36 € a iné trovy 2.053 €, do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Nárok žalovaného na zaplatenie sumy 2.354,80 € v y l u č u j e na samostatné konanie.

odôvodnenie:

Žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 34.218,50 €, s 9%- ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 3.143,69 € od 8.2.2010 do zaplatenia, zo sumy 6.945,48 € od 23.5.2010 do zaplatenia, zo sumy 10.123,92 € od 14.7.2010 do zaplatenia, zo sumy 14.005,41 € od 18.8.2010 do zaplatenia a na náhradu trov konania, z titulu neuhradenia časti kúpnej ceny za dodaný tovar.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 25.10.2011 uviedol, že tovar nebol dodaný bez vád a u žalobcu si uplatnil nároky z vád tovaru, preto nárok uplatnený žalobou odmieta. Rovnako poukázal na to, že kúpna cena bolo dohodnutá nižšia ako bola fakturovaná.

Žalobca má sídlo v Poľsku, žalovaný má sídlo na území Slovenskej republiky. Ide o konanie s cudzím prvkom preto bolo potrebné vyriešiť otázku právomoci a príslušnosti súdov Slovenskej republiky na konanie v tejto veci a aký právny poriadok má byť použitý na posúdenie žalobou uplatneného nároku žalobcu.

Podľa článku 1 bod 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len Nariadenie), toto nariadenie sa uplatní v občianskych a

obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, neuplatní sa najmä na daňové, colné a správne veci.

Podľa článku 2 bod 1 Nariadenia, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

Podľa článku 5 bod 1 písm. b/ Nariadenia, osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v druhom členskom štáte v zmluvných veciach na súde podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby, pri predaji tovaru je ním miesto v členskom štáte, kam sa podľa zmluvy tovar dodal alebo mal dodať.

Podľa článku 23 bod 1 Nariadenia, ak sa účastníci zmluvy, z ktorých jeden alebo viacerí majú bydlisko v členskom štáte, dohodli, že súd alebo súdy členského štátu majú právomoc na riešenie sporov, ktoré vznikli alebo môžu vzniknúť v súvislosti s konkrétnym právnym vzťahom, potom má právomoc tento súd alebo tieto súdy.

Podľa článku 24 Nariadenia, okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia, má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto pravidlo sa neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci alebo, ak má iný súd výlučnú právomoc podľa článku 22.

Žalovaný má sídlo na území Slovenskej republiky v obvode Okresného súdu Košice II, ktorý je všeobecným súdom žalovaného. Pretože v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami Nariadenia je daná príslušnosť súdov SR, je daná aj právomoc súdov SR na konanie v tejto veci.

Podľa čl. 3, bodu 1 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rímsky dohovor) zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia účastníci zmluvy. Voľba musí byť výslovná, alebo musí dostatočne spoľahlivo vyplývať z ustanovení zmluvy alebo z okolností prípadu. Účastníci zmluvy si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.

Podľa čl. 4, bodu 1 Rímskeho dohovoru v rozsahu, v ktorom nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu podľa čl. 3, zmluva sa spravuje právnym poriadkom štátu, s ktorým má najužšiu väzbu.

Podľa čl. 4, bodu 2 Rímskeho dohovoru platí domnienka, že zmluva má najužšiu väzbu so štátom, kde má účastník zmluvy, ktorý má uskutočniť plnenie charakteristické pre zmluvu, obvyklý pobyt v čase uzatvorenia zmluvy alebo v prípade zapísanej alebo nezapísanej právnickej osoby svoju ústrednú správu.

Vzhľadom k tomu, že zmluvné strany si v tomto prípade nezvolili právny poriadok, ktorým sa budú riadiť ich záväzkovo-právne vzťahy a dodanie tovaru sa uskutočnilo na území Slovenskej republiky, kde žalovaný tovar prevzal ako plnenie charakteristické pre kúpnu zmluvu, platí v zmysle čl. 4, bodov 1, 2 Rímskeho dohovoru pre účastníkov konania právny poriadok Slovenskej republiky.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Na základe objednávok dodával žalobca žalovanému tovar, ktorý vyúčtoval faktúrami, č. 682/2009 EX na sumu 6.556,35 € so splatnosťou 7.2.2010, č. 267/2010 EX na sumu 6.945,48 € so splatnosťou 22.5.2010, č. 399/2010 EX na sumu 10.123,92 € so splatnosťou 13.7.2010 a č. 484/2010 EX na sumu 14.005,41 € so splatnosťou 17.8.2010. Dodanie tovaru a jeho prevzatie žalovaným vyplýva z dodacích listov a medzinárodných nákladných listov CMR, predložených súdu žalobcom.

Podľa tvrdenia žalobcu žalovaný za dodaný tovar uhradil do podania žaloby len časť kúpnej ceny a to z faktúry č. 682/2009 EX sumu 3.412,66 €. Neuhradenou tak ostáva časť kúpnej ceny vo výške 34.218,50 €.

K námietke kúpnej ceny právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní konanom dňa 25.6.2012 uviedla, že účastníci konania obchodovali i v roku 2009, pričom ceny boli vo výške ako v predmetnom roku 2010, pri jednotkovej cene 10,90 € a faktúry za dodaný tovar pri tejto cene boli žalovaným riadne uhrádzané. Ako dôkaz doložila súdu predmetné faktúry a výpisy z účtu žalobcu potvrdzujúce uvedenú skutočnosť.

Svedok J.. Š. W., ktorého navrhol vypočuť žalovaný, vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 17.9.2012 uviedol, že u žalovaného pracoval v období od r. 2003 do apríla 2011 vo funkcii výrobnotechnického vedúceho pracovníka, pričom do jeho kompetencie patrilo i zadávanie objednávok podľa potrieb zamestnávateľa. Vo vzťahu k žalobcovi však v žiadnom kontakte nebol, tento malo na starosti oddelenie nákupov obalového tovaru.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa 22.10.2012 uviedol, že faktúry, ktoré tvoria predmet tohto konania nenamieta, avšak žiadal započítať sumu 2.354,80 €, ako nárok zo zodpovednosti za vady tovaru, ktorá sa mala vzťahovať na tovar, vyfakturovaný žalobcom pod č. 311/2009 dňa 21.7.2009. Vzhľadom na to, že týmto nárokom si žalovaný uplatňoval niečo iné ako žalobca ( zaplatenie kúpnej ceny oproti nároku zo zodpovednosti za vady ), uznesením na uvedenom pojednávaní, vylúčil súd tento nárok na samostatné konanie.

Podľa ust. , kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

Podľa ust. , kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.

Podľa ust. , ak cena nie je v zmluve dohodnutá a nie je určený ani spôsob jej určenia a ak je zmluva platná s prihliadnutím na , môže predávajúci požadovať zaplatenie kúpnej ceny, za ktorú sa predával obvykle taký alebo porovnateľný tovar v čase uzavretia zmluvy za zmluvných podmienok obdobných obsahu tejto zmluvy.

Podľa ust. , dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve. Ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.

Podľa ust. , dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa ust. , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa ust. ( ďalej len ), ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. nariadenia vlády č. , výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. ( základná úroková sadzba ECB ku dňu omeškania jednotlivých súm bola 1% ).

Podľa ust. , účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Z vykonaného dokazovania, vychádzajúc z tvrdení žalobcu, ním predložených listinných dôkazov, najmä dodacích listov s opatrenou pečiatkou, či podpisom zamestnanca žalovaného potvrdzujúcou prevzatie tovaru, ako aj medzinárodných nákladných listov, mal súd za preukázané, že žalobca tovar riadne odovzdal žalovanému, ktorý si nesplnil svoj záväzok a neuhradil žalobcovi časť kúpnej ceny v termíne splatnosti, preto ho zaviazal na zaplatenie dlžnej istiny. Žalovaným spochybňovaná dohoda o cene bola žalobcom preukázaná faktúrami a platbami žalovaného za ten istý tovar obchodovaný

medzi účastníkmi konania v roku 2009, ktorý bol v rovnakej cene ako v predmetnom roku 2010, a bol riadne žalovaným uhrádzaný. Nakoniec i právny zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa 22.10.2012 nenamietal správnosť vystavených faktúr.

Súd zároveň poukazuje na tú skutočnosť, že žalovaný v rozpore s ust. , nepredložil, ani neoznačil dôkazy, z ktorých by malo byť zrejmé, že žalobca nedodal tovar riadne a včas, či v kvalite inej ako bolo dojednané a v tomto smere teda neuniesol bremeno dôkazu.

Zároveň súd priznal žalobcovi v zmysle ust. v spojení s ust. , a nariadenia vlády č. , aj žiadané úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúr, resp. po dni čiastočnej úhrady do zaplatenia.

O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p, v zmysle ktorého, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V danom prípade uplatnené trovy konania úspešného žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania v sume 2.053 € a trov právneho zastúpenia za 5 úkonov právnej služby po 492,93 € ( príprava a prevzatie zastúpenia, podanie žaloby, účasť na pojednávaní 25.6.2012, 17.9.2012 a 22.10.2012 ), v zmysle ust. a vyhlášky č. , 2 x režijný paušál po 7,41 €, 3 x 7,63 € v zmysle ust. citovanej vyhlášky, čo je spolu 4.555, €.

Súd nepriznal právnemu zástupcovi žalobcu náhradu trov právneho zastúpenia za úkon právnej služby „výzva na zaplatenie“, keďže v zmysle ust. v spojení s ust. má účastník, ktorý mal vo veci plný úspech, nárok na náhradu trov konania, t.j. trov, ktorú mu vzniknú po podaní návrhu na začatie konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( - z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.