Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5T-94-2011.pdf
PDF · 78.28 KB
Case nature
Area
Subarea
5T/94/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19.10.2012 v konaní pred samosudcom JUDr. Martinom Kollárom v trestnej veci obžalovaného X. J. stíhaného pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona takto
rozhodol:
Obžalovaný X. J. V. C. Á. Č., nar. XX.XX.XXXX v D. D., trvale bytom C., Ž. XXX,
j e v i n n ý ,
že
dňa 27.01.2011 v čase o 02.10 hod viedol ako vodič OMV zn. Volkswagen Polo, ev. č. D.-XXXDB v A., okres A., po ulici K.. W.. Š., kde bol zastavený a kontrolovaný hliadkou OO PZ Detva, napriek tomu, že mu bol rozhodnutím OR PZ ODI Banská Bystrica pod sp. zn. ORP-1368/DI-K-2009, právoplatným 22.01.2010 uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 48 mesiacov, odo dňa právoplatnosti rozhodnutia,
t e d a
maril výkon rozhodnutia orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie štátneho orgánu o zákaze činnosti,
č í m s p á c h a l
prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 348 ods. 1 Tr. zákona s poukazom na § 37 písm. m/, § 38 ods. 4 Tr. zákon na trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona súd obžalovaného pre výkon tohto trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona súd obžalovanému u k l a d á trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 2 (dvoch) rokov.
odôvodnenie:
Obžalovaný X. J. na hlavnom pojednávaní dňa 14.03.2012 uviedol, že sa necíti byť vinný a to preto, že dňa 26.01.2011 niekedy medzi 20.00 až 20.30 mal hovor od kamarátov, ktorí ho pýtali, či si s nimi nepôjde sadnúť spolu s S. T., N. U., K. I. a N. J.. Boli v pohostinstve U Vlka vo C., niekedy medzi 23.00 a 23.15 mu volala družka, aby šiel domov. Všetci piati sa natlačili do auta a išli domov. Účet zaplatili každý zvlášť, šoféroval N. J., ktorý jediný z nich nepil. Približne za 5 minút prišli k nemu domov, od auta ho šikoval K. I., lebo mal dosť vypité. Po tom ako prišiel domov z domu nevyšiel až do rána. Doma sa nachádzala jeho žena S. D.V., ako aj deti. Nie je pravdou, že by viedol motorové vozidlo a že by bol zastavený hliadkou polície. Pokiaľ mu boli dané listinné podklady zo správy o výsledku objasňovania priestupku, ako aj zápis o dychovej skúške, kde uvádzal, že vyjadrenia, ako aj podpisy nie sú jeho, na tomto trvá. Údaje tam uvedené sú pravdivé s výnimkou toho, že nemal zadržaný vodičský preukaz, keďže žiadny nikdy nemal ani vydaný. Nevie sa vyjadriť k tomu, odkiaľ policajti nabrali tieto údaje. Pokiaľ sú uvedené údaje o S.R. T., tieto zodpovedajú pravde. Pokiaľ sa jedná o vozidlo VW Polo D.-XXXDB, je to to isté vozidlo, ktorým bol odvezený domov. Pokiaľ sa týka občianskeho preukazu, tento mu nebol ukradnutý, ale je pravdou, že sa viackrát nachádzal v predmetnom motorovom vozidle, dokonca má v tom vozidle dodnes pas. Je pravdou, že už bol v minulosti postihnutý pre podobný priestupok, kedy ho zastavili doma vo C..
Napriek popieraniu skutku je obžalovaný usvedčovaný výpoveďou svedka Š. Č., ktorý uviedol, že obžalovaného kontrolovali ešte predtým, a to na ul. R.. K. z dôvodu, že videli odstavené motorové vozidlo s evidenčnými číslami D. D., toto vozidlo stálo, ale svietilo. Keďže majú dosť častú trestnú činnosť v súvislosti s vykrádaním motorových vozidiel, tak obžalovaného kontrolovali, ten bol v tom čase mimo auta a fajčil, v aute sa nikto nenachádzal. Obžalovaného kontrolovali, že či náhodou nie je v pátraní a spísali aj tlačivo - Kontrola osoby, Údaje osoby. Pokiaľ bol zastavený na ul. K.. W.. Š.Á., opätovne pýtali občiansky preukaz, ako aj doklady potrebné k vedeniu motorového vozidla. Obžalovaný predložil len doklady od vozidla a občiansky preukaz a o vodičskom preukaze uviedol, že ho nemá. Táto skutočnosť bola lustrovaná a potvrdená s tým, že má uložený aj zákaz činnosti. Po pozitívnom výsledku v lustrácii vyzvali vodiča na podrobenie sa dychovej skúške, údaje sa zapísali do zápisu o dychovej skúške s tým, že tento zápis bol obžalovaným podpísaný. Súčasne sa spisovala aj správa o výsledku objasňovania priestupku, aj túto obžalovaný podpísal, a to dokonca viackrát. Pokiaľ opoznával obžalovaného pri rekognícii podľa fotoalbumu, jednalo sa o stopercentnú zhodu. Vozidlo bolo zastavené z dôvodu vykonania bežnej kontroly a čiastočne aj preto, že už toto vozidlo predtým zaregistrovali. Vozidlo bolo zastavené za jazdy a nie staticky.
V rovnakom znení vypovedal aj ďalší člen hliadky svedok K. Q. (č.l 175-176).
Obžalovaný navrhol ako svedkov vypočuť N. U. a S. T. s tým, že S. T. uviedol, že prišiel do kontaktu s X. J. dňa 27.01.2011 s tým, že obžalovaného z krčmy odviezol domov N. J. a spoločne s X. J. z auta vystúpil aj K. I.. Pokiaľ bol prítomný pri zastavení vozidla, toto vozidlo vždy šoféroval N. J.. Táto výpoveď bola prečítaná postupom podľa § 263 ods. 2 Tr. poriadku, keďže u svedka došlo k obmedzeniu osobnej slobody postupom podľa § 88 Tr. poriadku a jeho vypočutie bolo realizované dňa 15.09.2012.
Ďalej boli oboznámené listinné dôkazy z prípravného konania postupom podľa § 269 Tr. poriadku: Zápisnica o konfrontácii medzi obžalovaným a svedkom S. T. z č.l. 54-57, zápisnica o rekognícii s fotoalbumami z č.l 58-70, správa o výsledku objasňovania priestupku z č.l. 73-74, záznam OO PZ Detva z č.l. 75-76, dychová skúška z č.l. 77, fotodokumentácia z č.l. 78-79, evidenčná karta vodiča z č.l. 80-83, správy a RT z č.l. 85-121.
Na základe vykonaného dokazovania súd kvalifikoval konanie obžalovaného pre skutok zo dňa 27.01.2011 ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona, keďže maril výkon rozhodnutia orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie štátneho orgánu o zákaze činnosti. Pre uznanie viny svedčia výpovede svedkov K. Q. a Š. Č. - príslušníkov policajnej hliadky, ktorí dvakrát kontrolovali obžalovaného a to prvýkrát v čase o 01.26, kedy ešte nebol vodičom motorového vozidla a následne v čase o 02.10 pri samotnej jazde. Pokiaľ sa obžalovaný bránil tým, že vozidlo neviedol a toto mal viezť N. J. s tým, že práve táto osoba mala
predložiť jeho doklady, súd tejto verzii neuveril vzhľadom na to, že nebol dôvod zo strany N. J.Á. pri prvej kontrole, pri ktorej mu nehrozila žiadna sankcia, uvádzať údaje obžalovaného, pokiaľ by aj vodičom bol N. J.. Navyše príslušníci polície opoznali obžalovaného ako vodiča motorového vozidla pri rekognícii dňa 27.06.2011 (č.l. 64-70). Súd nepovažuje takto vykonanú rekogníciu za nezákonnú, ako sa toho domáhala obhajoba s poukazom na porušenie ustanovenia § 126 Tr. poriadku. Obhajoba ďalej namietala, že všetky dôkazy zabezpečené hliadkou OO PZ Detva dňa 27.01.2011 boli zadovážené v rozpore s trestným poriadkom tým, že došlo k zastaveniu motorového vozidla, na čo nebol dôvod a tým sa zasiahlo do osobnej slobody a aj do slobody pohybu podľa čl. 17 ods. 1 Ústavy SR. Obhajoba dôvodila, že zastavenie vozidla musí byť opodstatnené splnením zákonných podmienok na jeho vykonanie podľa § 9 ods. 1, 3 Zákona o Policajnom zbore SR a samotní policajti uviedli, že dôvodom zastavenia vozidla bola bežná kontrola. S týmto stanoviskom sa súd nestotožňuje, pretože príslušníci polície vypovedali, že prvú kontrolu urobili v súvislosti s prípadným zabránením, resp. objasňovaním podozrenia z možného vykrádania motorových vozidiel, čo je v danom regióne pomerne bežná záležitosť. Preto pokiaľ opätovne svedkovia videli už za jazdy raz kontrolované motorové vozidlo, mali dôvod sa domnievať, že by toto vozidlo mohlo byť použité pri prípadnom spáchaní protiprávneho konania a mali dôvod a oprávnenie toto vozidlo zastaviť aj za jazdy.
Obžalovaný X. J. bol doposiaľ päťkrát súdne trestaný, naposledy rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica 1T 99/02010 zo dňa 25.10.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica 2To 388/2010 zo dňa 16.12.2010, kedy mu bol pre rovnaký skutok uložený trest odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá v trvaní 2 rokov.
Súd pri úvahách o druhu a výmere trestu riadil sa ustanoveniami § 34 Tr. zákona. Spoločenská nebezpečnosť konania obžalovaného spočíva v tom, že tento narušil právom chránený záujem štátu a spoločnosti proti iným formám rušenia činnosti orgánov verejnej moci. Súd u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť, priťažuje mu odsúdenie v minulosti (§ 37 písm. m/ Tr. zákona). Vzhľadom ku skutočnosti, že posledné odsúdenie bolo nepodmienečné a v predposlednom odsúdení došlo k premene trestu, súd vzhľadom na individuálnu a generálnu prevenciu pred páchaním ďalšej trestnej činnosti obžalovanému musel ukladať trest takisto nepodmienečný v trvaní 8 mesiacov do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a zároveň aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 2 rokov podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona, keďže sa skutku dopustil v súvislosti s vedením motorového vozidla.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní odo dňa jeho oznámenia, cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Oznámením rozsudku je aj jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. poriadku).