Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-249-2011.pdf
PDF · 114.98 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SK-7C/249/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Svidník, samosudkyňa JUDr. Jana Keselicová, v právnej veci žalobcu Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., 824 68 Bratislava, Grösslingova č. 77, IČO: 31 351 026 proti žalovaným 1. U. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. slovenskej č. XXX/XX, XXX XX X., adresa na doručovanie L., C. č. XXX, 2. Y. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. slovenskej č. XXX/XX, XXX XX X., adresa na doručovanie D., Q. č. XX, za účasti vedľajšieho účastníka N. na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká č. 16, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom 089 01 Svidník, Sov. hrdinov č. 163/66, o zaplatenie 22 797,88 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaným náhradu trov konania n e p r i z n á v a a žalobca n e m á právo
na ich náhradu.
III. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo
výške 985,99 eura na účet právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka, advokáta, vedený vo VÚB, a.s. Prešov, č. ú. XXXXX-XXX/XXXX, VS: XXXXXXX do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou podanou na súde dňa 26.10.2011, uplatnil proti žalovaným nárok na zaplatenie sumy 22 797,88 eura s príslušenstvom. Uplatnený nárok odôvodnil tým, že na základe zmluvy o stavebnom sporení č. 23896073/7930 uzatvorenej na cieľovú sumu 39 832,70 eura a žiadosti o poskytnutie úveru uzatvoril žalobca so žalovanými v 1. a 2. rade úverovú zmluvu k č. ú. 23896073/7930 a poskytol im medziúver v zmysle všeobecných obchodných podmienok pre stavebné sporenie FLEXIBIL v sume 39 832,70 eura, pri úrokovej sadzbe 5,99 % p. a. Žalovaní sa zaviazali splácať poskytnutý úver pravidelnými mesačnými splátkami, pričom uvedená suma je splatná vždy od prvého dňa v mesiaci a považuje sa za včas splatenú, pokiaľ je pripísaná na úverový účet najneskôr 15. deň
v príslušnom mesiaci. Pri oneskorení splátky sa nedoplatok úročí dodatočnou úrokovou sadzbou 25 % p.a. s okamžitou splatnosťou. Podľa čl. V. predmetnej úverovej zmluvy, ak poberateľ úveru v stanovených termínoch mešká so zaplatením dvoch splátok alebo nezaplatí niektorú zo splátok na základe upomienky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, môže oprávnený požadovať okamžité splatenie celého úveru. V takomto prípade sa platná úroková sadzba zvyšuje za dobu oneskorenia o 2% p.a. nad pôvodne dohodnutú úrokovú sadzbu, t.j. úrokovú sadzbu 7,99 %p.a. Keďže žalovaní poskytnutý
úver nesplatili, boli písomnou výzvou na túto skutočnosť žalobcom upozornený. Nakoľko žalovaní ani naďalej poskytnutý úver nesplatili, upozornil žalobca žalovaných písomnou výzvou zo dňa 28.09.2007 na úhradu celého zostatku úveru. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní nerešpektovali ani túto písomnú výzvu, žalobca ich požiadal dňa 29.11.2007 o okamžité splatenie celého zostatku úveru vo výške 38 366,14 eura. Súčasne sa od uvedeného termínu zvýšila platná úroková sadzba zostatku o 2% p. a. nad pôvodne dohodnutú úrokovú sadzbu, t. j. na úrokovú sadzbu 7,99% p. a. Žalobcom uplatňovaná úroková sadzba teda pozostáva z riadneho úroku vo výške 5,99% p. a., úrokov z omeškania vo výške 2% p. a. Po termíne o okamžité splatenie úveru došlo zo strany žalovaných k čiastočnej úhrade dlžnej sumy a to dňa 20.12.2007 vo výške 995,82 eura, dňa 16.1.2008 vo výške 1 659,70 eura, dňa 12.02.2008 vo výške 398,33 eura, dňa 22.4.2008 vo výške 730,27 eura, dňa 19.5.2008 vo výške 730,27 eura, dňa 4.6.2008 vo výške 2 417,75 eura , dňa 24.6.2008 vo výške 730,27 eura, dňa 22.7.2008 vo výške 730,27 eura, dňa 10.09.2008 vo výške 597,49 eura, dňa 23.01.2009 vo výške 700,00 eur, dňa 07.05.2009 vo výške 731,00 eur, dňa 20.07.2009 vo výške 700,00 eur a dňa 13.05.2011 vo výške 13 554,21 eura.
Predmetom konania bol nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie pohľadávky vo výške 22 797,88 eura s príslušenstvom.
Dňa 16.11.2011 vstúpil do konania na podporu žalovaného vedľajší účastník Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS.
Na pojednávaní konanom dňa 18.10.2012 súd postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti riadne predvolaných účastníkov konania a vedľajšieho účastníka, ktorí nepožiadali z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi, a to: úverová zmluva zo dňa 14.7.2005, výpis z obchodného registra žalobcu, všeobecné obchodné podmienky pre stavebné sporenie FLEXIBIL, žalobné upomienky zo dňa 28.9.2007, žiadosti o okamžité splatenie úveru zo dňa 29.11.2007, oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania zo dňa 4.11.2011, zistenie pobytu žalovaných cez RO Banská Bystrica, zistenie pobytu žalovaných cestou Mesta Stropkov zo dňa 28.2.2012, oznámenie zo dňa 28.2.2012, vyjadrenie žalobcu zo dňa 16.3.2012, vyjadrenie vedľajšieho účastníka zo dňa 17.3.2012, podanie žalobcu zo dňa 16.3.2012, požiadavka na čerpanie finančných prostriedkov zo dňa 21.6.2006, oznámenie o výplate zo dňa 16.9.2005, začiatok splácania úveru zo dňa 20.9.2005, požiadavka na čerpanie finančných prostriedkov zo dňa 6.9.2005, oznámenie o výplate zo dňa 3.7.2006, odpoveď na žiadosť zo dňa 27.6.2008, prosba zo dňa 16.5.2008, vyjadrenie k výzve na prihlásenie pohľadávky zo dňa 28.3.2011, výzva na prihlásenie pohľadávky ku dňu konania dražby zo dňa 24.3.2011, výpisy z účtu, výpisy z medziúverového účtu, vyjadrenie žalobcu zo dňa 24.5.2012, individuálna žiadosť stavebného sporiteľa zo dňa
11.1.2008, odpoveď na žiadosť zo dňa 13.3.2008, vyjadrenie žalobcu zo dňa 11.10.2012, výpis z medziúverového účtu do 10.10.2012, spis Okresného súdu Svidník, sp. zn. 7C/249/2011 a zistil tento skutkový stav:
Účastníci konania uzatvorili dňa 14.7.2005 úverovú zmluvu k č. ú. 23896073/7930, na základe ktorej žalobca poskytol žalovaným medziúver v zmysle všeobecných obchodných podmienok pre stavebné sporenie FLEXIBIL v sume 39 832,70 eura, pri úrokovej sadzbe 5,99% p. a. Žalovaní sa zaviazali splácať poskytnutý úver pravidelnými mesačnými splátkami po 398,33 eura od 1.10.2005, pričom uvedená suma je splatná vždy od prvého dňa v mesiaci a považuje sa za včas splatenú, pokiaľ je pripísaná na úverový účet najneskôr 15. deň v príslušnom mesiaci. Pri oneskorení splátky sa nedoplatok úročí dodatočnou úrokovou sadzbou 25% p.a. s okamžitou splatnosťou. Keďže žalovaní poskytnutý úver nesplatili, boli opakovane písomnými výzvami na túto skutočnosť žalobcom upozornený. Nakoľko žalovaní ani naďalej poskytnutý úver neplatili, upozornil žalobca žalovaných písomnou výzvou zo dňa 28.09.2007 na úhradu celého zostatku úveru a dňa 29.11.2007 o okamžité splatenie celého zostatku úveru vo výške 38 366,14 eura. Žiadosť o okamžité splatenie úveru žalovaní prevzali dňa 5.12.2007. Súčasne sa od uvedeného
termínu zvýšila platná úroková sadzba zostatku o 2% p. a. nad pôvodne dohodnutú úrokovú sadzbu, t. j. na úrokovú sadzbu 7,99% p. a. Po termíne o okamžité splatenie úveru došlo zo strany žalovaných k čiastočnej úhrade dlžnej sumy a to dňa 20.12.2007 vo výške 995,82 eura, dňa 16.1.2008 vo výške 1 659,70 eura, dňa 12.02.2008 vo výške 398,33 eura, dňa 22.4.2008 vo výške 730,27 eura, dňa 19.5.2008 vo výške 730,27 eura, dňa 4.6.2008 vo výške 2 417,75 eura , dňa 24.6.2008 vo výške 730,27 eura, dňa 22.7.2008 vo výške 730,27 eura, dňa 10.09.2008 vo výške 597,49 eura, dňa 23.01.2009 vo výške 700,00 eur, dňa 07.05.2009 vo výške 731,00 eur, dňa 20.07.2009 vo výške 700,00 eur a dňa 13.05.2011 vo výške 13 554,21 eura.
Vedľajší účastník vo svojom vyjadrení zo dňa 17.03.2012 poukázal na to, že ide o spotrebiteľskú zmluvu. Listom zo dňa 29.11.2007 žalobca požiadal žalovaných o okamžité splatenie úveru, žalovaný list prevzali dňa 5.12.2007 a žaloba bola podaná 26.10.2011. Z uvedených dôvodov vzniesol námietku premlčania a navrhol žalobu zamietnuť a priznať vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania.
Na pojednávaní konanom dňa 19.3.2007 sa žalovaní pripojili k stanovisku vedľajšieho účastníka a vzniesli námietku premlčania uplatnenej pohľadávky.
Z listu zo dňa 16.5.2008 na č.l. 67 súdneho spisu súd zistil, že žalovaný v 1. rade žiadal žalobcu o zhovievavosť a nový splátkový kalendár, pretože je v nepriaznivej finančnej situácii a má problémy v podnikaní a aj v rodine.
Žalobca reagoval na túto žiadosť listom zo dňa 27.6.2008, v ktorom súhlasil so splátkovým kalendárom po 663,88 eur /20 000,- Sk/ od mesiaca júl 2008, a to vždy do 15. dňa v mesiaci. Posledná splátka vo výške 700,- eur bola uhradená dňa 20.8.2009.
Dňa 13.5.2011 bol na medziúverový účet žalovaných č. 23896073/7930 pripísaný vklad vo výške 13 554,21, ktorý predstavoval zostatok z výťažku z dobrovoľnej dražby konanej dňa 10.1.2011.
Žalobca zotrval na podanej žalobe, pretože po podaní žaloby nedošlo zo strany žalovaných k žiadnej úhrade a vo vyjadrení zo dňa 24.5.2012 poukázal na ustanovenia Obchodného zákonníka upravujúce zmluvu o úvere ako absolútny obchodno- záväzkový vzťah, preto podľa žalobcu aj námietku premlčania je potrebné posúdiť podľa § 397 Obchodného zákonníka, ktorá je štyri roky. Žalobca potvrdil, že 29.11.2007 požiadal žalovaných o okamžité splatenie úveru, pričom list bol žalovaným doručený dňa 5.12.2007, avšak do podania žaloby štvorročná premlčacia doba ešte neuplynula. Žalobca ďalej poukázal na opakované žiadosti žalovaných o splátkový kalendár a na dobrovoľne uhradené splátky v časovom období od 20.12.2007 do 20.8.2009. Podľa žalobcu je správanie žalovaných potrebné posúdiť ako uznanie záväzku podľa § 407 Obchodného zákonníka, preto aj z uvedeného dôvodu nárok nie je premlčaný. Žalobca nenamietal skutočnosť, že predmetný právny vzťah účastníkov konania je aj spotrebiteľskou zmluvou, avšak to automaticky neznamená vylúčenie aplikácie akéhokoľvek ustanovenia Obchodného zákonníka.
Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:
Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do Občianskeho zákonníka zákonom č. 150/2004 Z.z. s účinnosťou od 1.4.2004 v piatej hlave začlenené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa § 879f ods.3, ods.4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch
mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami § 53, 54 a 57 tohto zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Spotrebiteľ má právo odstúpiť od spotrebiteľskej zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch, ktorá nie je podľa odseku 3 daná do súladu s ustanovením § 55 ods. 1 tohto zákona, ak ide o náležitosti zmluvy, a to do troch mesiacov po uplynutí lehoty podľa odseku 3.
Podľa § 52 ods.1, ods.2, ods.3 Občianskeho zákonníka /platného ku dňu uzavretia zmluvy/ spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods.1, ods.2, ods.3, ods.4 Občianskeho zákonníka v platnom znení spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 54 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Žalobca poskytol žalovaným, ako stavebným sporiteľom, úver podľa zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení a túto zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu so všetkými právnymi dôsledkami s tým spojenými. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalobcom túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré žalovaní ovplyvniť nemohli, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Žalobca má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov stavebným sporiteľom. Námietky žalobcu, že je treba aplikovať Obchodný zákonník, neobstoja, pretože všetky režimy a opatrenia určené na ochranu spotrebiteľov platia bez ohľadu na typ štandardnej formulárovej zmluvy, a teda platia aj vo vzťahu k úverom ako tzv. absolútnym obchodnoprávnym vzťahom. Spotrebiteľské vzťahy, teda zmluvy medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi spadajú pod ochranu § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neprípustné dojednať so spotrebiteľom nevýhodnejšie ustanovenie zmluvy, ako upravuje Občiansky zákonník. S uplatnením obchodného zákonníka je spojená dlhšia / štvorročná/ premlčacia doba v porovnaní s Občianskym zákonníkom / trojročná premlčacia doba /.
Posudzovaný právny vzťah účastníkov konania je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou. Žalobca bol od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a žalovaní v postavení spotrebiteľov. Ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka účinné v čase uzavretia predmetnej zmluvy je potrebné vykladať v súlade s obsahom a účelom európskej ochrany spotrebiteľov obsiahnutej v príslušných smerniciach. Žalobca je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovaní sú spotrebitelia, pretože pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Vzhľadom na kogentné ustanovenie § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka je potrebné posúdiť vznesenú námietku premlčania podľa všeobecného právneho predpisu upravujúceho spotrebiteľské právo, a to Občianskeho zákonníka.
Podľa § 100 ods.1, ods.2, ods.3 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 153 ods.1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Súd v predmetnom spore prihliadol na námietku premlčania uplatnenej pohľadávky, ktorú vzniesli žalovaní a vedľajší účastník. Z vykonaných dôkazov súd zistil, že uplatnená pohľadávka bola splatná 5.12.2007 a táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná. Žalobca podal žalobu dňa 26.10.2011, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby. Vznesenú námietku premlčania považoval súd za odôvodnenú, preto mu nezostávalo nič iné ako žalobu veriteľa, ktorou sa domáhal premlčaného práva zamietnuť.
Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že zo strany žalovaných došlo k uznaniu záväzku podľa § 407 Obchodného zákonníka, k tomu súd uvádza nasledovné. Úprava uznania záväzku podľa § 407 Obchodného zákona je v porovnaní s uznaním záväzku podľa Občianskeho zákonníka benevolentnejšia, menej formálna, teda pre spotrebiteľa menej priaznivá. Vzhľadom na kogentné ustanovenie § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka súd posudzoval žiadosti žalovaných o splátkový kalendár a ich dobrovoľné platby podľa úpravy Občianskeho zákonníka, čo zohľadňuje zvýšenú ochranu spotrebiteľov. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.Určitosť prejavu vôle uznať dlh čo do dôvodu a výšky musí byť daná obsahom listiny, na ktorej je zaznamenaný. V písomnom uznávacom prejave vôle musí byť uvedený dôvod vzniku záväzku, jeho výška a uznanie, že dlžník zaplatí svoj dlh. Takýto prejav vôle má potom právne účinky uznania dlhu a zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku trvania dlhu a má právny dôsledok pretrhnutia premlčacej doby a plynutia novej. Neformálne uznanie dlhu / napr. ústne uznanie, uznanie konkludentným konaní alebo zaplatením splátky a pod./ nemá za následok vznik právnej domnienky podľa § 558 ani pretrhnutie premlčacej doby podľa § 110 ods.1 Občianskeho zákonníka. Žiadosti žalovaných na čl. 67 a č.l. 110 spisu nespĺňajú vyššie uvedené náležitosti a nie je s nimi možné spájať právne účinky uznania dlhu.
O trovách účastníkov konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalovaní mali vo
veci plný úspech, avšak náhradu trov konania si neuplatnili a žalobca ako neúspešný účastník nemá právo na ich náhradu.
Podľa § 93 ods. 2, ods. 3, ods. 4 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Do konania vstúpi buď z vlastného
podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh. V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
Podľa § 24 O.s.p. účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ak nejde o zastupovanie podľa § 26, môže si účastník zvoliť za zástupcu len fyzickú osobu. V tej istej veci môže mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu; to neplatí, ak ide o zastúpenie podľa § 25.
Podľa § 25 ods. 1, ods. 2, ods. 3 O.s.p. ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené advokátovi nemožno obmedziť. Advokát je povinný účelne využívať všetky zákonom pripustené prostriedky a spôsoby poskytovania právnej pomoci účastníkovi, ktorého zastupuje. Advokát je oprávnený dať sa zastupovať iným advokátom ako ďalším zástupcom prípadne advokátskym koncipientom, ktorého zamestnáva.
Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Súd priznal podľa § 142 ods.1 O.s.p. úspešnému vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania vo výške 985,99 eura, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia z hodnoty 22 797,88 eura a 865,24 eura ( úrok z omeškania vo výške 7,99% ročne zo sumy 22 797,88 eura od 13.5.2011 do 4.11.2001, to je ku dňu začatia poskytovania právnej služby, za 171 dní, čo predstavuje úrok 865,24 eura ), spolu tarifná hodnota 23 663,12 eura, za prevzatie a prípravu právneho zastúpenia, vyjadrenie zo dňa 17.3.2012 2x po 403,31 eura + 1x rež. paušál po 7,41 eura, 1x rež. paušál po 7,63 eura +20 % DPH/, podľa § 10 ods.1, ods.2, § 14 ods.1 písm. a/ , b/, § 16, ods.3, § 18 ods.3 vyhl. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.
Trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka považoval súd za nepochybne účelne vynaložené, vzhľadom na to, že právo na právnu pomoc pred súdmi je ústavným právom každého subjektu práva. Navyše, účasť vedľajšieho účastníka, ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľov v konaní pred súdmi je žiaduca a je vo všeobecnom záujme, pretože vyvažuje faktickú nerovnosť účastníkov konania. Je potrebné si uvedomiť, že v spotrebiteľských sporových konaniach vystupuje prevažne na strane žalovaného bežný spotrebiteľ, ktorý nie je odborne „vybavený“ tak, aby náležite obhajoval svoje záujmy
v konaní a bol rovnocennou protistranou právnickej osobe, ktorá je odborne, personálne a materiálne pripravená viesť množstvo súdnych sporov.
Pri výpočte tarifnej hodnoty veci pre účely výpočtu tarifnej odmeny advokáta súd aplikoval § 10 ods.2 vyhlášky, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj
hodnota pohľadávky a hodnota záväzku. Poskytnutá právna služba advokátom sa nesporne týkala celého peňažného plnenia, súčasťou ktorého je istina a úroky z omeškania ako príslušenstvo istiny ku dňu prevzatia zastupovania advokátom. Z uvedeného je zrejmé, že vyhláška počíta s tým, že výška peňažného plnenia sa plynutím času môže meniť, čo sa jednoznačne vzťahuje na úroky z omeškania.
Podľa § 149 ods.1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
písomne v troch vyhotoveniach na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodných skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).