Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Cbi/61/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Róbertom Zsigom v právnej veci žalobcu: Ľ. O., A.. XX.X.XXXX, S. W. T. X. Č.. XX, XXX XX D., pr. zast. JUDr. Radoslavom Hodorom, advokátom so sídlom Hlavná 77, 040 01 Košice, proti žalovanému: STEEL TRANS s.r.o., Adlerova 1, 040 01 Košice, IČO: 31 674 160, pr. zast. JUDr. Miroslavom Kráľom, advokátom, so sídlom Hraničná 12, 040 17 Košice, o určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu voči žalovanému takto

rozhodol:

Žalobu zamieta.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.11.2011 domáhal určenia, že reštrukturalizačný plán žalovaného v znení prijatom schvaľovacou schôdzou dňa 25.08.2011 a potvrdený uznesením Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. , zo dňa 03.11.2011, je voči žalobcovi neúčinný. Ďalej žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania.

Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Košice I, sp. zn. , zo dňa 12.01.2011, konajúci súd povolil reštrukturalizáciu žalovanému, pričom

žalobca si ako veriteľ a bývalý zamestnanec žalovaného prihlásil v zákonnej lehote svoje pohľadávky voči žalovanému prihláškou, ktorá spĺňala zákonné náležitosti. Správca v konečnom zozname pohľadávok žalovaného pohľadávku žalobcu pod poradovým číslom 216/1 poprel v rozsahu 1 400,09 EUR ( zistená bola v sume 282,21 EUR ), pohľadávku žalobcu pod poradovým číslom 216/2 poprel v celom rozsahu 1 466,61 EUR a pohľadávku žalobcu pod poradovým číslom 216/3 poprel v celom rozsahu 713,10 EUR. Nakoľko došlo

v predmetnom reštrukturalizačnom konaní dňa 03.08.2011 k schváleniu reštrukturalizačného plánu veriteľským výborom, zvolal správca na deň 25.08.2011 schvaľovaciu schôdzu. Pred konaním schvaľovacej schôdze žalobca písomne požiadal ( podaním doručeným dňa 18.8.2011 ) predkladateľa plánu prostredníctvom správcu o preradenie svojej pohľadávky zo súčasnej skupiny, v ktorej sa navrhovalo len 2 % uspokojenie zistených pohľadávok, do skupiny zamestnancov, v ktorej sa navrhovalo 100 % uspokojenie zistených pohľadávok, pričom poukázal na rovnaký dôvod vzniku týchto pohľadávok, t.j. z pracovnoprávneho pomeru. Žalovaný ako predkladateľ plánu uvedenej žiadosti žalobcu na schvaľovacej schôdzi, ktorá sa konala dňa 25.08.2011 nevyhovel a schvaľovacia schôdza rozhodla o prijatí reštrukturalizačného plánu, pričom veriteľ hlasoval na uvedenej schvaľovacej schôdzi proti prijatiu tohto plánu a zároveň do zápisnice zo schvaľovacej schôdze uplatnil odôvodnené námietky proti prijatiu plánu, ktoré následne doručil v písomnom vyhotovení aj súdu. Následne bol prijatý reštrukturalizačný plán žalovaného predložený na potvrdenie Okresnému súdu Košice I, ktorý uznesením zo dňa 19.09.211 zamietol prijatý reštrukturalizačný plán žalovaného ako dlžníka. Proti uvedenému rozhodnutiu podal

žalovaný odvolanie. Následne Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 03.11.2011 zmenil napadnuté uznesenie tak, že potvrdil reštrukturalizačný plán žalovaného, pričom zároveň rozhodol aj o skončení reštrukturalizácie žalovaného.

Žalobca preskúmaním reštrukturalizačného plánu zistil, že zo skupiny veriteľov nezabezpečených pohľadávok boli na účely hlasovania o prijatí plánu vytvorené dve samostatné skupiny s rozdielnym navrhovaným rozsahom uspokojenia ich pohľadávok. Prvú skupinu tvoria zamestnanci žalovaného, ktorí boli v pracovnom pomere k dlžníkovi ku dňu povolenia reštrukturalizácie a pri tejto skupine sa navrhlo uspokojenie ich pohľadávok vo výške 100 % zistených pohľadávok, pričom prihlásené pohľadávky týchto veriteľov správca v prevažnej časti nepopieral. Ostatní nezabezpečení veritelia žalovaného, vrátane žalobcu, boli zaradení do samostatnej skupiny nezabezpečených veriteľov, u ktorých sa navrhlo uspokojenie ich pohľadávok vo výške 2 % zistených pohľadávok, pričom v ich prípade väčšinu aj jednoznačne preukázaných pohľadávok správca poprel. Žalobca ďalej konštatoval, že takýto navrhovaný rozdiel v rozsahu uspokojenia veriteľov v rámci jednej skupiny, v danom prípade skupiny nezabezpečených veriteľov, zákon vylučuje, pričom žalobca má za to, že žalovaný v návrhu žiadnym spôsobom nezdôvodnil prečo navrhuje taký rozdiel v rozsahu uspokojenia svojich bývalých a súčasných zamestnancov. Z uvedeného dôvodu preto žalobca požiadal o zaradenie svojich pohľadávok do skupiny zamestnancov s navrhovaným rozsahom uspokojenia 100 % zistených pohľadávok. Žalobca ďalej poukazuje na to, že žalobca ako bývalý zamestnanec, ktorého pohľadávky vznikli z rovnakého právneho dôvodu ako pohľadávky uvedených zvýhodnených veriteľov (pracovnoprávny vzťah - mzda, cestovné náhrady, tzv. finančná zábezpeka) a ich časť vznikla aj v rovnakom období, mal byť predkladateľom reštrukturalizačného plánu buď zaradení do tejto skupiny zamestnancov alebo

táto skupina nemala byť vôbec vytvorená. Žalobca zároveň dospel k záveru, že zákon o konkurze a reštrukturalizácii neumožňuje zjavné zvýhodňovanie súčasných zamestnancov oproti bývalým zamestnancom žalovaného.

Na základe uvedeného má žalobca za to, že žalovaný mal zaradiť pohľadávky žalobcu do skupiny zamestnancov a v rovnakom rozsahu ich aj uspokojiť, pričom tým, že tak nepostupoval, vzniklo žalobcovi ako účastníkovi plánu právo domáhať sa neúčinnosti tohto plánu, čím sa dostal do horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu, pretože v kon-

kurznom konaní by jeho uspokojenie bolo zjavne vyššie, a to z dôvodu, že podľa ust. v spojení s ust. o sociálnom poistení by mu vznikol nárok na dávku z garančného fondu vo výške troch mesiacov z posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti žalovaného. Táto by nastala dňom podania návrhu na začatia reštrukturalizačného konania, pretože neprijatím reštrukturalizačného plánu žalobcu by podľa ust. zákona o konkurze a reštrukturalizácii začalo konkurzné konanie a návrh na začatie reštrukturalizačného konania by sa posudzoval ako návrh na začatie konkurzného konania.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 26.07.2012 uviedol, že žalobca môže byť v predmetnom konaní úspešný len za predpokladu, že preukáže, že v dôsledku prijatia plánu sa dostal do horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu. Žalovaný však na základe pomerne podrobnej analýzy obsiahnutej v reštrukturalizačnom pláne žalovaného vyjadruje presvedčenie, že postavenie žalobcu je v dôsledku prijatia plánu výhodnejšie, ako v prípade jeho neprijatia, pričom považuje za potrebné zdôrazniť, že zákon o konkurze a reštrukturalizácii v žiadnom svojom ustanovení nezakazuje možnosť odlišného zaobchádzania s pohľadávkami zaradenými do určitej skupiny oproti ostatným pohľadávkam zaradeným do iných skupín za súčasného splnenia podmienky, že pohľadávky veriteľov budú na základe plánu uspokojené vo väčšom rozsahu ako v prípade vyhlásenia konkurzu. Žalobca pritom považuje za nesporné, že súčasný zamestnanci subjektu nachádzajúceho sa v procese reštrukturalizácie majú iné ekonomické záujmy ako osoby, ktoré už nie sú s týmto subjektom v pracovnoprávnom vzťahu. Žalobca má za to, že súd rozhodujúci v konaní na základe žaloby o určenie neúčinnosti plánu nie je oprávnený a ani povinný hodnotiť či skupiny vytvorené v pláne boli vytvorené v súlade so zákonom o konkurze a reštrukturalizácii, nakoľko túto skutočnosť už skúmal a posudzoval súd pri vydávaní rozhodnutia o potvrdení plánu. Žalovaný ďalej uvádza, že skupina pre nezabezpečené pohľadávky a skupina pre pohľadávky zamestnancov sú v zmysle ust. § 137 ods. 2 zákona o konkurze

a reštrukturalizácii samostatnými skupinami. Žalovaný ďalej uvádza, že sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že jeho pohľadávky prihlásené do reštrukturalizácie by boli uspokojené dávkou garančného poistenia a to z hľadiska časového (vznikli v období 18 mesiacov pred dňom platobnej neschopnosti zamestnávateľa) ako aj z hľadiska vecného (ide o nároky, na ktorých uspokojenie je možné dávku garančného poistenia použiť). Podľa ust. § 102 ods. 1 zákona o sociálnou poistení zamestnanec zamestnávateľa má podľa ust. § 18 nárok na dávku garančného poistenia ak jeho zamestnávateľ sa stal platobne neschopný a nemôže uspokojiť nároky tohto zamestnanca, pričom na účely zákona o sociálnom poistení je normatívny pojem platobne neschopného zamestnávateľa definovaný v ust. 12 ods. 1 zákona o sociálnom

poistení tak, že zamestnávateľ je na účely tohto zákona platobne neschopný, ak bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu, pričom deň vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa je určený v ust. § 12 ods. 2 zákona o sociálnom poistení ako deň doručenia návrhu na vyhlásenie konkurzu príslušnému súdu. Nakoľko aj v prípade, že by k prijatiu plánu nedošlo a teda by nadobudlo právoplatnosť uznesenie Okresného súdu Košice I zo dňa 19.09.2011, súd príslušný na konkurzné konanie by vyhlásil podľa ust. § 154 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii na majetok dlžníka konkurz ex officio - teda bez návrhu, právny záver o vzniku nároku žalobcu na dávku garančného poistenia ako aj nadväzujúci právny záver o výške takejto dávky sa javí ako prima facie nesprávny.

Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav veci:

Uznesením zo dňa 28.12.2010, č.k.: -679, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04.06.2009 začal tunajší súd voči dlžníkovi: STEEL TRANS s.r.o., Adlerova 1, 040 01 Košice, IČO: 31 674 160 reštrukturalizačné konanie.

Uznesením zo dňa 12.1.2011, č.k.: -684, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.01.2011, povolil tunajší súd reštrukturalizáciu dlžníka, za reštrukturalizačného správcu ustanovil správcu: Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k.s., so sídlom kancelárie Južná trieda 48, 040 01 Košice a vyzval veriteľov, aby si spôsobom určeným zákonom o konkurze a reštrukturalizácii prihlásili svoje pohľadávky voči dlžníkovi.

Žalobca ako veriteľ si prihláškou č. 1 prihlásil svoju pohľadávku voči žalovanému ako dlžníkovi vo výške 1 682,30 EUR z titulu bezdôvodného obohatenia a úrokov z omeškania, prihláškou č. 2 prihlásil svoju pohľadávku voči žalovanému ako dlžníkovi vo výške 1 466,61 EUR z titulu nevyplatených cestovných náhrad za mesiace december 2006, február až apríl 2007, júl 2007, február, júl a november 2008 a január až máj 2009 a úrokov z omeškania, prihláškou č. 3 prihlásil svoju pohľadávku voči žalovanému ako dlžníkovi vo výške 713,10 EUR z titulu nevyplatených cestovných náhrad za mesiac jún 2009 a úrokov z omeškania. Správca žalovaného pohľadávky zaradil do konečného zoznamu pohľadávok pod poradovými číslami 216/1, 216/2 a 216/3. Z pohľadávky zapísanej v konečnom zozname pohľadávok pod poradovým číslom 216/1 správca poprel sumu 1 400,09 EUR pozostávajúcu z časti istiny 1 200 EUR a úroku z omeškania vo výške 200,09 EUR. Zistená suma predmetnej pohľadávky preto predstavuje sumu 282,21 EUR. Pohľadávky vedené pod poradovými číslami 216/2 a 216/3 správca poprel v celom rozsahu.

Dňa 03.08.2011 sa v predmetnom reštrukturalizačnom konaní konalo zasadnutie veriteľského výboru, na ktorom veriteľský výbor schválil prepracovaný záverečný návrh reštrukturalizačného plánu žalovaného. Veriteľský výbor zároveň požiadal správcu o zvolanie schvaľovacej schôdze.

Dňa 10.08.2011 zvolal reštrukturalizačný správca žalovaného zverejnením v Obchodnom vestníku č. schvaľovaciu schôdzu na deň 25.08.2011 o 14,00 hod..

Dňa 18.08.2011 bola správcovi žalovaného doručená žiadosť právneho zástupcu žalobcu o preradenie pohľadávok žalobcu zo Skupiny pre nezabezpečené peňažné pohľadávky voči dlžníkovi do skupiny pre pohľadávky zamestnancov dlžníka.

Zo Zápisnice zo schvaľovacej schôdze konanej dňa 25.08.2011 a tvoriacej súčasť súdneho spisu tunajšieho súdu sp. zn. súd zistil, že schvaľovacia schôdza žalovaného bola uznášaniaschopná, nakoľko sa jej zúčastnilo 63 veriteľov prihlásených pohľadávok zaradených do niektorej zo skupín vytvorených v pláne a oprávnených na schvaľovacej schôdzi žalovaného hlasovať.

Z predmetnej zápisnice súd taktiež zistil, že v rámci Rozpravy predstavujúcej 1. bod schvaľovacej schôdze boli vznesené námietky proti prijatiu reštrukturalizačného plánu zo strany právneho zástupcu žalobcu.

Z predmetnej zápisnice súd taktiež zistil, že na účely hlasovania o prijatí reštrukturalizačného plánu žalovaného boli v záväznej časti plánu podľa kritérií uvedených v opisnej časti plánu vytvorené štyri samostatné skupiny, a to Skupina pre zabezpečené peňažné pohľadávky voči dlžníkovi, Skupina pre nezabezpečené peňažné pohľadávky voči dlžníkovi, Skupina pre pohľadávky zamestnancov dlžníka a Skupina pre majetkové práva spoločníkov dlžníka. Do skupiny pre pohľadávky zamestnancov dlžníka boli pritom predkladateľom plánu zaradené pohľadávky, ktoré nemajú byť plánom dotknuté a preto sa táto skupina považuje ex lege za skupinu súhlasiacu s plánom. Za prijatie plánu následne hlasoval zákonom predpokladaný počet veriteľov z potrebným počtom hlasov vo všetkých skupinách, pričom za prijatie plánu hlasovali prítomní veritelia spolu s počtom 15.839.682 hlasov z celkového počtu 26.316.426 hlasov. Na základe uvedeného správca žalovaného ako predsedajúci schôdze prítomným účastníkom reštrukturalizačného plánu oznámil, že schvaľovacia schôdza prijala predložený reštrukturalizačný plán žalovaného.

Z predmetnej zápisnice súd taktiež zistil, že žalobca na schvaľovacej schôdzi hlasoval proti prijatiu reštrukturalizačného plánu žalovaného.

Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 03.11.2011, sp. zn. , potvrdil reštrukturalizačný plán žalovaného v znení prijatom schvaľovacou schôdzou dňa 25.8.2011 a ukončil tak jeho reštrukturalizáciu. Uznesenie bolo uverejnené v Obchodnom vestníku č. 215/2011 a považuje sa za zverejnené dňa 10.11.2011.

Podľa ust. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), účastník plánu, ktorý hlasoval proti prijatiu plánu a uplatnil do zápisnice zo schvaľovacej schôdze odôvodnenú námietku proti prijatiu plánu, má právo sa do 15 dní od zverejnenia uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku domáhať, aby súd určil neúčinnosť plánu voči nemu, ak predkladateľ plánu nezaradil jeho zistenú pohľadávku do skupiny, ako požiadal (), čím sa dostal do horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu; súd pritom vychádza z jeho pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní.

Podľa ust. , právo domáhať sa neúčinnosti plánu podľa odseku 1 sa uplatňuje proti dlžníkovi a preberajúcej osobe. Tejto neúčinnosti sa možno domáhať len vo vzťahu k dotknutej pohľadávke alebo majetkovému právu akcionára.

Podľa ust. , každý účastník plánu má právo najneskôr siedmy deň pred konaním schvaľovacej schôdze písomne požiadať predkladateľa plánu prostredníctvom správcu o zaradenie svojej pohľadávky do inej skupiny, ako bola zaradená predkladateľom plánu.

Podľa ust. , začatie konkurzného konania bráni tomu, aby sa na majetok toho istého dlžníka začalo iné konkurzné konanie. Ak počas konkurzného konania dôjde súdu

ďalší návrh na vyhlásenie konkurzu týkajúci sa toho istého dlžníka, súd o ňom rozhodne, ako by šlo o návrh na pristúpenie do konkurzného konania.

Podľa ust. a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), zamestnávateľ je na účely tohto zákona

platobne neschopný, ak bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu. Deň vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa je deň doručenia návrhu na vyhlásenie konkurzu príslušnému súdu.

V zmysle ust. § 102 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, zamestnanec zamestnávateľa podľa § 18 má nárok na dávku garančného poistenia, ak jeho zamestnávateľ sa stal platobne neschopný a nemôže uspokojiť nároky tohto zamestnanca, ktorými sú nárok na mzdu a náhradu za čas pracovnej pohotovosti, nárok na príjem plynúci členovi družstva z pracovného vzťahu k družstvu, nárok na odmenu dohodnutú v dohode o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, nárok na náhradu mzdy za sviatky a pri prekážkach v práci, nárok na náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú vznikol nárok počas kalendárneho roka, v ktorom vznikla platobná neschopnosť zamestnávateľa, ako aj za predchádzajúci kalendárny rok, nárok na odstupné, ktoré patrí zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru, nárok na náhradu mzdy pri okamžitom skončení pracovného pomeru, nárok na náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru, nároky cestovných, sťahovacích a iných výdavkov, ktoré vznikli pri plnení pracovných povinností, nárok na náhradu vecnej škody v súvislosti s pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa osobitného predpisu a súdne trovy v súvislosti s uplatnením nárokov z pracovného pomeru zamestnanca na súde z dôvodu zrušenia zamestnávateľa vrátane trov právneho zastúpenia.

Podľa ust. § 103 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, dávka garančného poistenia podľa § 102 písm. a) až h) sa poskytne v sume príslušného nároku zníženého o poistné na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, ktoré je povinný platiť zamestnanec, a preddavok na daň alebo daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných

požitkov, vypočítaných podľa podmienok platných v kalendárnom mesiaci, za ktorý zamestnancovi vznikol uvedený nárok.

Podľa ust. § 103 ods. 2 zákona o sociálnom poistení dávka garančného poistenia sa pos-kytne najviac v rozsahu troch mesiacov z posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo dňu skončenia pracovnoprávneho vzťahu z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa.

V zmysle ust. § 103 ods. 3 zákona o sociálnom poistení je dávka garančného poistenia najviac v sume trojnásobku jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu určeného ku dňu vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa, čo v danom období predstavuje 2.307,- EUR.

Podľa ust. len čo uznesenie o zamietnutí plánu nadobudne právoplatnosť, súd jedným uznesením zastaví reštrukturalizačné konanie, začne konkurzné konanie a vyhlási na majetok dlžníka konkurz. V uznesení súd ustanoví správcu postupom

podľa § 40 ods. 1. Uznesenie súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Zverejnením uznesenia v Obchodnom vestníku zanikajú účinky začatia reštrukturalizačného konania, funkcia veriteľského výboru a funkcia správcu. Uznesenie súd doručí dlžníkovi a správcovi, ktorého v uznesení ustanovil.

Ochrana účastníkov reštrukturalizačného plánu nesúhlasiacich s potvrdeným reštrukturalizačným plánom je jediným inštitútom konkurzného práva upraveným v

umožňujúcim účastníkovi reštrukturalizačného plánu za splnenia taxatívne uvedených podmienok domáhať sa vyslovenia neúčinnosti potvrdeného reštrukturalizačného plánu súdom vo vzťahu ku konkrétnemu účastníkovi reštrukturalizačného plánu, respektíve vo vzťahu k jeho zisteným pohľadávkam. Všetky taxatívne uvedené podmienky pritom musia byť splnené súčasne. Na základe uvedeného vyslovenie neúčinnosti potvrdeného reštrukturalizačného plánu prichádza tak do úvahy len vtedy, ak sa takejto ochrany ako žalobca domáha účastník plánu, ktorý má svoju pohľadávku zistenú (na jeho pohľadávku sa teda prihliadalo a jeho pohľadávka nebola v celom rozsahu popretá čo do právneho dôvodu a výšky), účastník plánu písomne požiadal najneskôr siedmy deň pred konaním schvaľovacej schôdze predkladateľa plánu prostredníctvom správcu o zaradenie svojej pohľadávky do inej skupiny, ako bola zaradená predkladateľom plánu, predkladateľ plánu nezaradil jeho zistenú pohľadávku do skupiny, ako požiadal, nezaradením jeho pohľadávky do žiadanej skupiny sa účastník plánu dostal do horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu, pričom pri zohľadnení tohto predpokladu súd vychádza z účastníkovho pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní, účastník plánu hlasoval proti prijatiu plánu, účastník plánu uplatnil do zápisnice zo schvaľovacej schôdze odôvodnenú námietku proti prijatiu plánu, účastník plánu podal žalobu do 15 dní od zverejnenia uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku, pričom toto právo sa uplatňuje proti dlžníkovi (resp. preberajúcej osobe) a zároveň neúčinnosti sa možno žalobou domáhať len vo vzťahu k dotknutej pohľadávke alebo majetkovému právu akcionára. Súčasné naplnenie všetkých uvedených podmienok pritom súd častokrát musí skúmať iba v rovine formálnej, nakoľko hodnotenie naplnenia ich materiálnej

stránky by v mnohých prípadoch posúvalo samotné rozhodnutie súdu iba do roviny hypotéz za súčasnej absencie možnosti ich preskúmania.

Na základe uvedeného úlohou súdu v tomto konaní, v zmysle znenia ust. , nie je skúmanie, či žalovaný ako predkladateľ plánu mal reálnu možnosť preradiť jeho zistenú pohľadávku do tej skupiny, do ktorej to žalobca požadoval, resp. či by takýmto preradením nebol zmenený samotný účel vytvorenia danej skupiny, a rovnako nie je úlohou súdu na tomto mieste ani skúmať, či by v prípade neprijatia reštrukturalizačného plánu bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného. Súd má na tomto mieste navyše za to, že v štádiu pred konaním schvaľovacej schôdze je ešte daný predkladateľovi priestor na úpravu reštrukturalizačného plánu predkladaného schvaľovacej schôdzi a taktiež má za to, že za použitia ust. , je možné podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka aj po tom, čo konkurzný súd jedným uznesením začne konkurzné konanie a vyhlási konkurz na majetok dlžníka, pričom aj keď sa takýto návrh bude považovať za pristúpenie do konkurzného konania, bude, podľa názoru tunajšieho súdu, pre účely vyplatenia dávky garančného poistenia, naplnená podmienka na jej vyplatenie.

Súd preto skúmal predovšetkým to, či bol žalobca účastníkom reštrukturalizačného plánu, pričom dospel k záveru, že nakoľko si v zákonnej lehote a zákonom predpísaným spô-

sobom uplatnil svoju pohľadávku do reštrukturalizácie žalovaného a na jeho pohľadávku správca prihliadal tým, že ju zaradil do konečného zoznamu pohľadávok, je ako veriteľ žalovaného účastníkom reštrukturalizačného plánu.

Súd ďalej skúmal, či boli jeho pohľadávky zistené, pričom dospel k záveru, že žalobcom prihlásené pohľadávky síce zistené boli, avšak len v rozsahu 282,21 EUR ako je to vyššie uvedené.

Súd skúmal ďalej to, či žalobca požiadal najneskôr siedmy deň pred konaním schvaľovacej schôdze o preradenie jeho pohľadávok do inej skupiny a či je naplnená podmienka, že k zaradeniu do ním požadovanej skupiny nedošlo ako aj skutočnosť, či žalobca hlasoval proti prijatiu reštrukturalizačného plánu žalovaného, či do zápisnice zo schvaľovacej schôdze uplatnil odôvodnenú námietku proti

prijatiu tohto plánu a ďalej skutočnosť, či žalobca podal žalobu včas, teda do 15 dní od zverejnenia uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plánu žalovaného v Obchodnom vestníku, pričom dospel k jednoznačnému záveru, že všetky uvedené podmienky naplnené boli.

Je potrebné zdôrazniť, že v tomto konaní súd nemôže hodnotiť zákonnosť vytvorenia jednotlivých skupín v reštrukturalizačnom pláne, ktorý už bol konkurzným súdom potvrdený. Žalobca sa však môže domáhať vyslovenia neúčinnosti reštrukturalizačného plánu na základe ust. .

Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného spočívajúcou v tvrdení, že v zmysle ustanovení zákona o sociálnom poistení ( platných a účinných v čase rozhodovania o potvrdení alebo nepotvrdení plánu ) nie je možné stanoviť deň platobnej neschopnosti žalovaného, nakoľko v prípade nepotvrdenia plánu súdom konkurz na neho by nebol vyhlásený na základe návrhu, ale bez návrhu. Za platobne neschopného je potrebné považovať aj zamestnávateľa, u ktorého bolo začaté konkurzné konanie zo zákona, t.j. bez návrhu. Táto skutočnosť vyplýva aj z ust. § 12 ods. 3 zákona o sociálnom poistení platného a účinného v čase rozhodovania, podľa ktorého ak súd začne konkurzné konanie bez návrhu podľa osobitného predpisu, 33a) považuje sa deň vydania uznesenia súdu o začatí konkurzného konania za deň vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa.

Žalovaný tvrdil, že je potrebné preukázať a konkretizovať výšku uspokojenia pohľadávky žalobcu v prípadnom konkurznom konaní a je potrebné posúdiť aj časové hľadisko poskytnutia dávky garančného poistenia, nakoľko pohľadávka žalobcu vznikla v období viac ako 18 mesiacov pred dňom platobnej neschopnosti zamestnávateľa, teda žalovaného.

Čo sa týka miery uspokojenia pohľadávok žalobcu, súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu v tom smere, že je tu daný minimálne predpoklad pravdepodobnej vyššej miery uspokojenia pohľadávok žalobcu, a to za využitia nástroja ponúkaného zákonom o sociálnom poistení, v prípadnom konkurznom konaní na majetok žalovaného, než bola v reštruk-turalizačnom posudku schválená výška 2 % týchto pohľadávok. Zistené pohľadávky žalobcu vo výške 282,21 EUR ( 1 200 EUR istina a 64,21 EUR úroky z omeškania ) vznikli z titulu úrokov z omeškania v súvislosti s vydaním bezdôvodného obohatenia na základe neplatnej Dohody o poskytnutí finančnej zábezpeky uzavretej medzi žalobcom a žalovaným. Zistené pohľadávky by teda nemohli byť uspokojené v zmysle ust. § 102 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Všetky zistené pohľadávky vznikli do 30.6.2009. Okresný súd Košice I rozhodol o zamietnutí reštrukturalizačného plánu uznesením zo dňa 19.9.2011, ktoré bolo zverejnené v obchodnom vestníku dňa 23.9.2011. To znamená, že ak by sa posudzovala platobná ne-

schopnosť žalovaného v zmysle ustanovení zákona o sociálnom poistení v prípade právoplatnosti predmetného uznesenia o neschválení plánu, žalovaný sa mohol stať platobne neschopným najskôr 25.9.2011. Dávky garančného poistenia by teda žalobcovi mohli byť poskytnuté v zmysle ust. § 103 ods. 2 zákona o sociálnom poistení len ak pracovnoprávny vzťah žalobcu trval 18 mesiacov pred začiatkom platobnej neschopnosti zamestnávateľa. V danom prípade aspoň do konca marca 2010. Pracovný pomer žalobcu však bol ukončený výpoveďou zo strany žalovaného ku dňu 30.6.2009.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd nemal za preukázané, že sa žalobca tým, že predkladateľ plánu nezaradil jeho zistenú pohľadávku do skupiny, ako požiadal ( § 145), sa dostal do horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu. Súd pritom vychádzal z jeho pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní, ktoré nebolo žalobcom dostatočne preukázané.

Podľa ust. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vy-

konať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností. Nesplnenie tejto povinnosti má za následok procesnú zodpovednosť.

Na základe vyššie uvedených skutočnosť a po preskúmaní citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že žaloba je nedôvodná, preto ju zamietol.

Podľa ust. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Vzhľadom na to, že súd pojednávanie dňa 28.9.2012 odročil za účelom vyhlásenia rozsudku, o trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Okresný súd Košice I , v troch písomných vyhotoveniach.

Podľa ust. v odvolaní sa má

popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha ( ).

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c)súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d)súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e)doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f)rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( ).