Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (12)Rozsudok_13C-119-2012.pdf
PDF · 97.66 KB
No categories available
13C/119/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno samosudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: Slovenská sporiteľňa a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, v konaní zastúpený JUDr. Romanom Kvasnicom, advokátom so sídlom Sad A. Kmeťa 24, Piešťany proti žalovanej: D. P., nar. X.X.XXXX, bytom P., L.. o zaplatenie 2.427,05 eur s príslušenstvom
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.425,78 eur spolu s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.214,14 eur od 5.4.2012 až do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd návrh v časti prevyšujúcej sumu 1.425,78 eur ako aj v časti 17,70 % úroku ročne zo sumy 1.798,35 eur od 5.4.2012 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania
z a m i e t a .
Súd určuje, že zmluvné dojednanie uvedené v bode 5.2 Obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s., pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám, nepodnikateľom, ktoré nadobudli účinnosť 1.2.2006 a sú súčasťou Zmluvy o splátkovom úvere č. 0212181376 z 20.3.2006 v znení: „ Zmluvné strany sa dohodli, že úroky, náklady Banky spojené s Úverom a Poplatky sa dňom ich splatnosti dohodnutého v Úverovej zmluve alebo Sadzobníku pripíšu k istine Úveru a stávajú sa jej súčasťou “ j e n e p r i j a t e ľ n é .
Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 23.4.2012 domáhal zaviazania žalovanej na zaplatenie sumy 2 427,05 eur spolu so 17,70 % úrokom ročne zo sumy 1.798,35 eur od 5.4.2012 do zaplatenia, s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.798,35 eur od 5.4.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalovanej na základe Zmluvy o splátkovom predaji č. 0212181376 z 20.3.2006 poskytol úver vo výške 48.000,- Sk so 17,70 % p.a. úrokom až do konečnej splatnosti úveru. Žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver splatiť mesačnými splátkami po 1.271,- Sk, pričom splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na 20.4.2006 a posledná splátka úveru bola splatná 20.3.2011. RPMN bola v zmluve dohodnutá vo výške 9,70 %. Žalovaná svoj záväzok zo zmluvy prestala hradiť v novembri 2008, pričom v omeškaní bola od 20.5.2006, odkedy bola v omeškaní s väčšinou splátok, ktoré uhradila buď oneskorene alebo v nižšej sume ako bolo zmluvne dohodnuté. Splatný dlh žalovanej k 4.4.2012 dosiahol výšku 2.427,05 eur a pozostáva z istiny vo výške 1.798,35 eur, úroku vo výške 160,05 eur vyčísleného ako 17,7 % ročne z istiny 1.798,35 eur za obdobie od 21.3.2011 do 4.4.2011 a úroku z omeškania vo výške
468,65 eur vyčísleného od 20.5.2006 do 4.4.2012, keď úrok z omeškania bol počítaný vo výške 8 % ročne. Žalobca prípismi z 28.6.2011 a 18.7.2011 vyzval žalovanú na úhradu.
Žalobca na výzvu súdu podaním z 6.8.2012 doplnil skutkové tvrdenia, keď uviedol, že žalovaná mala čerpaný úver zaplatiť 60 splátkami po 1.271,- Sk, a tak úhrnom mala uhradiť sumu 76.250,- Sk. Od 20.4.2006 do 20.3.2011 zaplatila 29 platbami sumu 42.682,90 Sk (1.416,81 eur), pričom väčšinu úhrad realizovala s omeškaním. Žalovaná suma 2.427,05 eur pozostáva z istiny vo výške 1.798,35 eur, keď podľa bodu 5.2 sa zmluvné strany dohodli na zloženom úročení úveru, keď úroky, náklady žalobcu spojené s poskytnutím úveru a poplatky neuhradené žalovanou včas, boli pripísané v deň ich splatnosti k istine, teda stali sa jej súčasťou a táto istina bola úročená. Žalovaná suma pozostáva aj z úroku vo výške 332,23 € počítaného z istiny 1.798,35 eur úročenej 17,7 % úrokom ročne za obdobie od 21.3.2011 do 4.4.2012 a úroku z omeškania vo výške 296,47 eur, vyčíslenej 8 % úrokom z omeškania ročne za obdobie od 14.8.2009 do 4.4.2012.
Súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti riadne predvolanej žalovanej a vykonal vo veci dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalobcu ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu.
Po tom, ako prítomný právny zástupca žalobcu uviedol, že zotrváva na podanom návrhu a uplatňuje si náhradu trov konania, súd v súlade s § 118 ods. 2 O.s.p. prítomných oboznámil, že nemá preukázanú dôvodnosť výšky žalovanej sumy.
Podľa § 2 písm. a/, b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.6.2006 (a) Na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. (b) Na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1-3 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch (1) Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. (2) Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. (3) Veriteľ je povinný na miestach, na ktorých ponúka spotrebiteľský úver, uverejniť základné informácie o poskytovaní spotrebiteľského úveru, najmä o výške ročnej percentuálnej miere nákladov.
Podľa § 23a ods. 1, 2 Zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 30.6.2007 (1) Spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. (2) Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu (odkaz pod čiarou na § 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov), sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
V danom prípade sa jedná o právny vzťah zmluvných strán na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní ktorej bola žalovaná v postavení spotrebiteľa, keďže podľa výpisu z obchodného registra má žalobca v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Je zrejmé, že v danom prípade sa jedná o žalobcom vopred pripravenú formulárovú (typovú) úverovú zmluvu, ktorej obsah žalovaná nemala možnosť reálne ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 258/2001 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 1.4.2004 predpisom lex specialis a podľa názoru konajúceho súdu ide aj v prípade spotrebiteľského úveru o spotrebiteľskú zmluvu. Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 258/2001 Z.z. použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch.
Nakoniec aj podľa § 54 ods. 1 OZ veta prvá Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona (Občianskeho zákonníka) v neprospech spotrebiteľa. Súd teda vzťah účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 23a ods. 1, 2 Zákona č. 634/1992 Zb., § 53 a nasl. OZ v znení účinnom do 30.6.2006 a podľa zákona č. 258/2001 Z.z..
Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola dňa 20.3.2006 uzavretá Zmluva o splátkovom úvere č. 021281376, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 48.000,- Sk, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť 60 mesačnými splátkami po 1.271,- Sk pri úrokovej sadzbe 17,70 % ročne a RPMN vo výške 9,75 %, pričom splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na 20.4.2006 a konečná splatnosť úveru bola 20.3.2011. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná 60 mesačnými splátkami mala uhradiť žalobcovi sumu 76.260,- Sk (60 x 1.271,- Sk), z ktorej suma 28.260,- Sk predstavuje sumu úroku z úveru (60 x 1.271,- Sk = 76.260,- - 48.000,- istina úveru = 28.260,- Sk). Žalovaná titulom splátok uhradila žalobcovi, podľa tvrdenia žalobcu, ktoré žalovaná nerozporovala, úhrnom sumu 42.682,90 Sk. Žalobca neuviedol, ako zúčtoval platby žalovanej, avšak po odpočítaní sumy realizovaných úhrad od sumy, ktorú titulom splátok žalovaná pri dobehnutí 60. splátky mala žalobcovi uhradiť, sa dá vypočítať suma dlžných splátok žalovanej vo výške 36.577,10 Sk (MD 79.260,- - D 42.682,90 = 36.577,10), čo po prepočte konverzným kurzom (1€/30,126 Sk) predstavuje sumu 1.214,14 €. Pokiaľ dlh žalovanej na splátkach predstavuje sumu 1.214,14 eur, žalovaná sa s touto sumou dostala do omeškania uplynutím lehoty splatnosti ostatnej - 60. splátky, a tak žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania podľa § 517 ods. 1, 2 OZ vo výške určenej v § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., teda vo výške 8 % ročne od 21.3.2011 do 4.4.2012 (obdobie vymedzené žalobcom), čo predstavuje sumu 101,38 eur. Žalobcovi vznikol dôvodne aj nárok na úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy mesačných splátok dlžných k 14.8.2009 spolu s poplatkom za správu úveru - 50,- Sk mesačne, v úhrnnej výške 334,24 eur, keď dňa 13.8.2009 žalovaná uhradila sumu 139,71 eur, a to za obdobie od 14.8.2009 do 20.3.2011 - lehota splatnosti ostatnej - 60. splátky. Žalovaná mala 40 splátkami za obdobie od 20.4.2006 do 20.8.2009 uhradiť spolu s poplatkom za správu úveru sumu 1.754,- eur (40 x 43,85 € /1.271,- Sk + 50,- Sk/), no uhradila len sumu 1.419,76 eur, a tak jej dlh k 14.8.2009 na splátkach, vrátane poplatku, bol vo výške 334,24 eur, z ktorých 9 % úrok z omeškania ročne za uvedené obdobie predstavuje sumu 48,13 eur. Žalobcovi dôvodne vznikol aj nárok na 9 % úrok z omeškania ročne z jednotlivých dlžných splátok, vrátane poplatku, teda zo sumy 43,85 eur mesačne od prvého dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty splatnosti tej ktorej mesačnej splátky (splatnej 21.8.2009, 21.9.2009, 21.10.2009, atď, až 21.2.2011) až do lehoty splatnosti úveru, teda do 20.3.2011 v úhrnnej výške 62,13 eur. Potom súd návrh žalobcu považoval za dôvodný v časti istiny do výšky 1.425,78 eur (1.214,14 + 101,38 + 48,13 + 62,13), keď žalobca nekonkretizoval ani obdobie omeškania a ani výšku dlžných splátok splatných do 20.8.2009 jednotlivo.
Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Predpokladom dôkaznej povinnosti je tvrdenie skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. K prípadnej argumentácii žalobcu, že dôvodnosť jeho nároku v časti zmluvného úroku a úroku z omeškania vyplýva z predložených listinných dôkazov súd poznamenáva, že predloženie výpisu z účtu žalovanej nie je možné považovať za zákonom vyžadované opísanie rozhodujúcich skutočností (§79 ods. 1 O.s.p.). Bolo by v rozpore s ústavnou zásadou rovnosti účastníkov (čl. 37 odst. 3 Listiny základných práv a slobôd), aby súd svojou činnosťou (analýzou predložených listín) v podstate plnil (a nahradzoval) procesnú aktivitu žalobcu, keďže ide o splnenie požiadavky kladenej na žalobcu ustanovením § 79 ods. 1 veta druhá O.s.p. V danom prípade žalobca, napriek výzve súdu, až do vyhlásenia dokazovania za skončené súdu nespresnil rozhodujúce skutočnosti na preukázanie dôvodnosti jeho nároku na žalované peňažné plnenie nad sumu 1 425,78 eur. Podľa názoru súdu je úročenie sumy úroku z úveru, (ďalším) úrokom z úveru neprípustné, keďže je to v rozpore aj s § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka. Úrok z úveru vyjadruje „cenu - odplatu“ za poskytnuté peňažné prostriedky. Ustanovenie bodu 5.2 Obchodných podmienok žalobcu pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov má význam pre vyčíslenie splatnej istiny (zahŕňajúcej splatnú istinu úveru, splatný úrok z úveru a splatné poplatky), s úhradou ktorej by sa prípadne žalovaná dostala do omeškania, pre výpočet úroku z omeškania, ale nie pre opätovné úročenie úrokom z úveru, ako to uviedol žalobca vo svojej špecifikácii z 6.8.2012 na čl. 43 spisu. Aj z bodu 7.4.2.
Všeobecných obchodných podmienok žalobcu vyplýva, že sa úročí (úrokom z úveru, poznámka súdu) úver, teda neúročia sa poplatky, či úrok z úveru. Pokiaľ za účelom ďalšieho úročenia úroku úrokom z úveru žalobca vopred, vo formulárovom tlačive svojich Obchodných podmienok pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov, upravil v bode 5.2 spôsob účtovania tak, že náklady žalobcu, úroky a poplatky sa dňom splatnosti stávajú súčasťou istiny úveru, súd túto podmienku považuje za neprijateľnú podľa § 53 ods. 1 OZ v znení účinnom do 30.6.2006. Žalovaná ako spotrebiteľka zjavne nemala možnosť ovplyvniť text tejto pre ňu nevýhodnej podmienky, ktorá z pohľadu žalobcom tvrdeného úročenia úrokom z úveru je zjavne nevýhodná pre spotrebiteľa, najmä s poukazom na zákonný účel úroku z úveru (istiny úveru). Z uvedeného výkladu článku Obchodných podmienok žalobcu je zrejmá faktická nerovnosť medzi dodávateľom a spotrebiteľom pri vzájomnej kontraktácii spotrebiteľských zmlúv v neprospech spotrebiteľa. S poukazom na uvedené súd túto podmienku určil za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Súd v súlade s § 153 ods. 3 O.s.p. vo výroku rozsudku určil, ktorú zmluvnú podmienku považuje za neprijateľnú, pričom takéto určenie je v danom prípade dôvodné aj podľa § 153 ods. 4 O.s.p..
Nepreukázaným zostal aj nárok žalobcu na 17,70 % úrok ročne zo sumy 1.798,35 eur od 5.4.2012 až do zaplatenia, najmä keď uvedeným úrokom sa mala úročiť istina čerpaného úveru vo výške 1.593,31 eur do konečnej splatnosti úveru (20.3.2011), čo vyplýva aj zo základných podmienok uvedených v článku I. Zmluvy o splátkovom úvere z 20.3.2006. Navyše, je už notoricky známe, že podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikovaného pod R 59/98 veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov iba do splatnosti dlhu, v danom prípade do 20.3.2011, zahrnuté nepochybne v pravidelných mesačných splátkach. Z uvedeného dôvodu súd návrh žalobcu nepovažoval ani v časti žalovaného 17,70 % úroku z úveru za dôvodný.
Žalobca až do vyhlásenia dokazovania za skončené nepreukázal, že by žalovaná mala dlh vo výške prevyšujúcej sumu 1.425,78 eur. Preto súd návrh žalobcu v časti prevyšujúcej uvedenú sumu zamietol z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcom na preukázania dôvodnosti návrhu nad uvedenú sumu, a to až do žalovanej sumy 2.427,05 eur.
Pretože žalovaná svoj peňažný záväzok riadne a včas neuhradila, dostala sa do omeškania s plnením peňažného dlhu. Občiansky zákonník v § 517 ods. 1, 2 v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. kogentne (zmluvné strany sa od tejto úpravy nemôžu odchýliť; ak by sa aj mohli, nemôžu sa odchýliť v neprospech spotrebiteľa s poukazom na § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka) ustanovujú maximálnu výšku úrokov z omeškania pri omeškaní s plnením peňažného občianskoprávneho záväzku. V zmysle naznačeného súd považuje zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovanou za občianskoprávny vzťah, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Žalovaná sa podľa žalobcu dostala do omeškania dňom 5.4.2012, keď úrok z omeškania do uvedeného dňa žalobca zahrnul do žalovanej istiny. So sumou dlžných splátok úveru a poplatkov vo výške 1.214,14 eur bola žalovaná v omeškaní aj po 4.4.2012, a tak žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky. Výška základnej úrokovej sadzby ECB k 5.4.2012 bola 1 %, preto žalobcovi vznikol nárok na 9 % úrok z omeškania ročne zo sumy dlžných splátok úveru a poplatkov v úhrnnej výške 1.214,14 eur, avšak s poukazom na § 153 ods. 2 O.s.p. súd žalobcovi priznal ročný úrok z omeškania v žalovanej 8 % výške. Súd návrh žalobcu aj v prevyšujúcej časti úroku z omeškania zamietol.
Lehotu na plnenie súd žalovanej určil v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p..
V spore bol žalobca len čiastočne úspešný (50%), pričom neúspech žalobcu v časti istiny, úroku z úveru a v časti úroku z omeškania (50%) je úspechom žalovanej, ktorý sa odrátava od úspechu žalobcu , preto súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu - Okresný súd Komárno, Pohraničná 6,
945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ
domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
právneho predpisu.