Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Cb-148-2011.pdf
PDF · 167.16 KB
Case nature
Area
Subarea
11Cb/148/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Róbertom Bebčákom, v právnej veci navrhovateľa: Bohuslav Ondruš, Kotrčiná Lúčka 130, 013 02 Kotrčiná Lúčka, IČO: 31 073 883, zastúpený: Mgr. Michal Zeman, advokát, Medená 18, 811 02 Bratislava, proti odporcovi: proti odporcovi: Karol Vatrt - Komfort, Laborecká 1368/20, 010 01 Žilina, Trnové, IČO: 34 505 229, zastúpený: JUDr. Václav Jaroščiak, advokát, M. Rázusa 14, 010 01 Žilina, o zaplatenie sumy 2.038,10 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Žilina trovy konania vo výške 8,86 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy konania vo výške 5,72 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.143,87 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom podaným dňa 02.08.2011 žiadal navrhovateľ uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 2.038,10 Eur s príslušenstvom. Návrh odôvodnil tým, že účastníci uzatvorili Kúpnu zmluvu, ktorou si navrhovateľ od odporcu kúpil sedaciu súpravu Nitro 3+2+TAB M897 za kúpnu cenu 2.038,10 Eur. V priebehu používania predmetu kúpy sa na predmete vyskytla vada. Navrhovateľ bez zbytočného odkladu vadu u odporcu reklamoval dňa 18.02.2011. Vada predstavovala rozpáranie švíkov. Odporca reklamáciu prijal a listom zo dňa 14.03.2011 uznal jej oprávnenosť a oznámil navrhovateľovi, že vada bude odstránená. Dňa 22.03.2011 odporca navrhovateľovi odovzdal predmet kúpy, ktorý mal v tom čase byť už bez vád. Navrhovateľ po prevzatí predmetu kúpy tento skontroloval a zistil, že bol odovzdaný v rovnakom stave, ako pri reklamácii, teda nemal vôbec odstránené vady a ani nevykazoval známky, že by sa o odstránenie vád niekto snažil. Na túto skutočnosť navrhovateľ odporcu bezodkladne obratom upozornil a jeho zamestnanci prišli vadný predmet kúpy vyfotiť. Následne navrhovateľa informovali, že vady budú odstránené len v prípade opätovnej reklamácie. Na to však navrhovateľ nepristúpil, pretože predmet kúpy u odporcu riadne reklamoval a odporca vady, ktoré uznal, neodstránil. Nie je možné opätovne reklamovať vadu, ktorá sa nevyskytla po jej prvom odstránení, ale ktorá v rámci reklamácie nebola odstránená. Následne odporca prestal s navrhovateľom komunikovať, na výzvy nereagoval a vady neodstránil. Listom zo dňa 31.03.2011 navrhovateľ odporcu vyzval, aby vady odstránil v dodatočnej lehote, ktorú mu poskytol. Súčasne ho upozornil, že je oprávnený využiť svoje právo od kúpnej zmluvy odstúpiť. Listom zo dňa 28.04.2011 navrhovateľ od kúpnej zmluvy odstúpil, nakoľko povinnosť odstrániť vady nebola splnená ani v dodatočnej lehote. Zároveň odporcu vyzval na vrátenie kúpnej ceny. V dôsledku odstúpenia od zmluvy má navrhovateľ právo na vrátenie kúpnej ceny spolu s úrokom vo
výške 8,1 % ročne od 29.04.2011 podľa §-u 351 ods. 2 Obchodného zákonníka. Navrhovateľ žiada tiež priznanie úroku z omeškania, keďže táto suma nebola zaplatená bez zbytočného odkladu po odstúpení.
Odporca v písomnom vyjadrení žiadal návrh zamietnuť. Navrhovateľ reklamovanú vadu popísal ako rozpáranie po švíkoch, s tým, že pri používaní zistil, že sa nejedná o celokožený výrobok. V písomnej reklamácii neuvádza, aké práva si uplatňuje, ani akým spôsobom má byť jeho právo zo zodpovednosti za vady vybavené. Takto uplatnené právo nie je riadnym spôsobom uplatnené. Pri reklamácii sa navrhovateľ ústne, ale neurčito domáhal vrátenia peňazí. Napriek neúplnej reklamácii odporca reklamáciu vyhodnotil ako právo zo zodpovednosti za vady s nárokom na bezplatné odstránenie vady, pretože išlo o vadu odstrániteľnú. Reklamáciu potom vybavil v lehote 30-tich dní, s čím navrhovateľ konkludentne súhlasil. Reklamácia, že sa nejedná o celokožený výrobok, bola odporcom vyhodnotená ako bezdôvodná, čo navrhovateľ akceptoval. Následne mal navrhovateľ od zmluvy odstúpiť. Navrhovateľ však nepreukázal doručenie zásielky obsahujúcej odstúpenie od zmluvy, nakoľko tieto zásielky boli adresované odporcovi na adresu miesta podnikania, ktorú odporca nemá už od 26.01.2010. Pred začatím konania tak tieto listy odporcovi neboli doručené. Odporca ďalej uvádza, že neexistovali a neexistujú dôvody na odstúpenie od zmluvy, keďže odporca reklamovanú vadu včas a riadne odstránil, čím splnil svoju povinnosť. Navrhovateľ opravenú vec prevzal a prevzatie podpisom potvrdil. Je pravdou, že po oprave navrhovateľ vyslovil určitú pochybnosť, či sa vada odstraňovala. Preto odporca pre istotu vyslal k navrhovateľovi svojich pracovníkov, ktorí to preverili a navrhovateľovi preukázali, že vada bola odstránená. O odstúpení od zmluvy sa odporca dozvedel až z doručeného rovnopisu žaloby. Tvrdenie navrhovateľa, že bol následne informovaný odporcom, že vady budú odstránené len v prípade opätovnej reklamácie, nezodpovedá skutočnosti.
Konajúci súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov, ich právnych zástupcov a svedkov, vykonaním ohliadky predmetnej sedačky, oboznámením návrhu na začatie konania, objednávky, faktúry, písomnej reklamácie, záznamu Slovenskej obchodnej inšpekcie, korešpondencie účastníkov a ďalších listinných dôkazov a zistil nasledovné:
Objednávkou zo dňa 17.03.2009 si navrhovateľ objednal u odporcu sedaciu súpravu Nitro 3+2+TAB, koža béžová v cene 2.038,10 Eur. Navrhovateľ ako odberateľ je v objednávke označený uvedením svojho mena, priezviska a adresy bez uvedenia IČO.
Odporca faktúrou č. 007/09 fakturoval navrhovateľovi sedaciu súpravu Nitro sumou 2.038,10 Eur. Podľa faktúry je záruka za zakúpený tovar 24 mesiacov. Faktúra zároveň slúži aj ako dodací list. Odberateľ podľa faktúry prehlasuje, že tovar si riadne skontroloval a prebral v nepoškodenom stave. Skutočnosť, že tovar prevzal a súhlasí s dodacími podmienkami, je na faktúre potvrdená podpisom navrhovateľa. V spodnej časti faktúry je zároveň príjmový pokladničný doklad, ktorým odporca potvrdil zaplatenie kúpnej ceny zo strany navrhovateľa.
Podľa reklamačného listu zo dňa 14.03.2011 reklamoval navrhovateľ u odporcu rozpáranie sedačky po švíkoch s tým, že pri používaní zistil, že to nie je celokožený výrobok. Podľa druhej strany reklamačného listu odporca reklamovaný tovar prešetril a zistil, že páranie vo švoch nastalo bežným používaním a opotrebovaním tovaru. Na základe dohovoru reklamáciu uznali a reklamovaný výrobok vyviezli do Belgicka ku výrobcovi na odstránenie opravou tovaru, s čím zákazník súhlasil. Výrobok je celokožený v kombinácii koža + bicast koža. Z reklamačného listu ďalej vyplýva, že po oprave navrhovateľ tovar prevzal dňa 22.03.2011.
Podľa odporcom predložených dokladov bola sedačka zaslaná na opravu do Belgicka.
Listom zo dňa 31.03.2011 vyzýval navrhovateľ odporcu na odstránenie vady predmetu kúpy s tým, že ho zároveň upozornil na možné odstúpenie od kúpnej zmluvy. Tento list adresoval navrhovateľ odporcovi na adresu A. K. Č.. XXXX/X, Ž..
Listom zo dňa 28.04.2011 navrhovateľ odstúpil od kúpnej zmluvy a zároveň vyzval odporcu na vrátenie kúpnej ceny sedačky. Podľa podacieho lístka aj tento list bol odporcovi doručovaný na adresu A. K. Č.. XXXX/X, Ž..
Podľa inšpekčného záznamu Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v Žiline, bola dňa 29.03.2011 vykonaná kontrola v prevádzkarni odporcu. Podľa záznamu si spotrebiteľ zakúpil sedaciu súpravu Nitro 3+2+TAB, ktorú reklamoval dňa 14.03.2010. Reklamácia bola zaevidovaná v evidencii reklamácií s tým, že bola uznaná a zaslaná na opravu výrobcovi. Výrobok bol na prevádzkarni opravený a pripravený k prevzatiu spotrebiteľom dňa 17.03.2011 a spotrebiteľ si ho prevzal dňa 22.03.2011. Reklamácia tak bola vybavená v zmysle zákona.
Listom zo dňa 30.11.2011 navrhovateľ vyzýval odporcu na odstránenie vady predmetu kúpy s upozornením na možné odstúpenie od kúpnej zmluvy. Podľa listu žiadal o odstránenie vád v dodatočnej primeranej lehote 30-tich dní s tým, že inak od zmluvy odstúpi. Tento list bol odporcovi zaslaný na adresu: L. Č.. XX, Ž., kde bol odporcom prevzatý.
Listom zo dňa 30.01.2012 navrhovateľ odstúpil od kúpnej zmluvy, čo odôvodnil tým, že v dodatočnej primeranej lehote vady sedačky neboli odstránené. Zároveň odporcu vyzval na vrátenie kúpnej ceny. Odstúpenie od zmluvy bolo rovnako odporcovi adresované na adresu: L. XX, Ž..
Podľa definície bicast kože z voľnej encyklopédie Wikipédia sa jedná o štiepenku s vrstvou polyuretánu aplikovanú na povrch. Použitie termínu 100 %-ný kožený v súvislosti s touto bicast úpravou nie je povolené vo Veľkej Británii a na Novom Zélande a je považované za zavádzajúce.
Podľa výpisu zo živnostenského registra na odporcu, mal odporca miesto podnikania na adrese A. K. Č.. X/XX, Ž. do 25.01.2010. Aktuálne miesto podnikania je Ž. - E., L. XXXX/XX a aktuálna adresa prevádzkarne odporcu je Y. XXX/X, Ž..
Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní trval na návrhu. Odporca uznal reklamáciu, pričom zo žiadneho z ďalších dôkazov nevyplýva, že by splnil svoju povinnosť a vady odstránil. Výzva na odstránenie vád a odstúpenie od zmluvy boli odporcovi doručované a boli navrhovateľovi vrátené ako neprevzaté v odbernej lehote. Neboli teda vrátené s tým, že je adresát neznámy. Na predmetnej faktúre je rovnaká adresa, ako adresa, na ktorú navrhovateľ tieto listy doručoval. Aj podľa §-u 266 ods. 6 Obchodného zákonníka je rozhodné to sídlo miesta podnikania, ktoré je uvedené v zmluve, dokiaľ zmena nie je oznámená druhej strane. Po reklamácii bola sedačka navrhovateľovi vrátená neopravená a rozpáraná. Ďalšia námietka, že sa nejedná o celokožený výrobok, už v ďalšom reklamačnom konaní nebola navrhovateľom uplatňovaná, nakoľko bolo jednoduchšie reklamovať sedačku v dôsledku rozpáraných švíkov, ktoré neboli odporcom odstránené. Na ďalšom pojednávaní právny zástupca navrhovateľa predložil list zo dňa 30.11.2011, ktorým navrhovateľ odporcu vyzýval na odstránenie vád, a odstúpenie od zmluvy podľa ďalšieho listu. Počas ohliadky právny zástupca navrhovateľa uviedol, že vady, ktoré sú na sedačke počas ohliadky, boli aj v čase, kedy bola vrátená z reklamácie. Všetky tieto poškodenia boli navrhovateľom pôvodne reklamované. Na pôvodnej objednávke nebolo uvedené IČO a DIČ navrhovateľa. Vystavená faktúra ani nebola daná navrhovateľom do účtovníctva. V rámci záverečného prednesu uviedol, že navrhovateľ od zmluvy odstúpil potom, ako napriek výzve odporca vady sedačky neodstránil. Toto právo mal bez ohľadu na to, či sa zmluva spravuje Obchodným alebo Občianskym zákonníkom. Ak by sa jednalo o úpravu podľa Občianskeho zákonníka, tak podľa Zákona o ochrane spotrebiteľov nesmie trvať vybavenie reklamácie dlhšie ako 30 dní. Výrobok nikdy nebol opravený a reklamácia nebola vybavená do 30-tich dní. Aj z tohto dôvodu vzniklo právo odstúpiť od zmluvy.
Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že si u odporcu objednal sedačku, ktorá mu bola doručená po zaplatení zálohy. Používaním došlo k jej poškodeniu tak, že sa rozchádzali švíky, párali sa a v tom čase zistili, že sedačka nie je celokožená, nakoľko vyzerala ako koženka. V januári 2011 uplatnil reklamáciu, odporca sedačku prevzal a odviezol. Keď po reklamácii sedačku preberal, bola zabalená, a preto jej stav
nekontroloval. Stav zistil až potom, ako bola rozbalená. Zistili, že sedačka bola neodborne opravená, niektoré vady neboli opravené vôbec. Následne to riešil s odporcom a jeho synovia prišli k navrhovateľovi domov a sedačku odfotili. Jeden z nich povedal, že ak nie je spokojný, má podať opakovanú reklamáciu. Toto odmietol s tým, že ešte nebola vybavená ani prvá reklamácia. Ďalej s ním nekomunikovali, a preto zaslal písomnú výzvu. Po reklamácii niektoré detaily neboli opravené, niektoré švíky boli ako keby niečím zalepené a zafénované, takže to zostalo tvrdé a neopravené. Z jednotlivých rozpáraných švíkov bolo vidieť, že sa nejedná o kožený výrobok. Kožená je len tá časť, kde sa sedí. Ostatné bočné časti, podrúčky a zadná časť je len z koženky. Navrhovateľ nemá žiadne osobitné vzdelanie na posúdenie tejto otázky, avšak za tie roky má skúsenosti s výrobkami a vie rozoznať, čo je koženka a čo koža. Po návrate z opravy sedačka vyzerala z estetického hľadiska hrozne, nakoľko na prvý pohľad bolo vidieť miesta, ktoré boli opravované. Tieto mali odlišnú farbu, bol tam iný pigment. Na ohmatanie boli tieto miesta úplne iné a boli tvrdé. Sedačku nekupoval na podnikanie, ale ako súkromná osoba. Na firmu bola faktúra vystavená z toho dôvodu, že syn odporcu sa pýtal, na čo to má dať, akým spôsobom to má fakturovať. Keďže 20 rokov podniká na živnosť, automaticky oznámil svoje IČO a DIČ s tým, že s týmito údajmi bola vystavená aj faktúra. Faktúru nedal do účtovníctva, ani z nej neuplatnil odpočet DPH. Tieto údaje sa riešili až v čase, keď sa vystavovala faktúra. Pri objednávke sa tieto záležitosti neriešili.
Právny zástupca odporcu žiadal návrh zamietnuť. Zo strany navrhovateľa nebolo preukázané doručenie odstúpenia od zmluvy, keďže adresa A.I. K. X je adresou, na ktorej mal odporca pôvodné miesto podnikania. Odporca nemôže niesť zodpovednosť za chybu pošty, ktorá nesprávne uviedla, že zásielka v odbernej lehote nebola vyzdvihnutá. Živnostenský register je verejný register, do ktorého mal navrhovateľ možnosť nahliadnuť a zistiť aktuálnu adresu odporcu. Podľa záznamu o reklamácii navrhovateľ po reklamácii sedačku prevzal. Podľa inšpekčného záznamu SOI táto nezistila žiadne závady pri vybavovaní reklamácie. Z predložených fotografii nie je možné ustáliť, či tieto vady boli na sedačke aj v čase reklamácie, či sa vyskytli neskôr alebo boli pôvodne reklamované. Odporca popiera, že by v čase po reklamácii mala sedačka takéto vady. Ďalšie listy predložené navrhovateľom sú v poradí tretí a štvrtý list, a teda zrejme samotný navrhovateľ je toho názoru, že pred podaním žaloby na súd nedošlo z jeho strany k platnému odstúpeniu. Podľa Obchodného zákonníka pritom treba odstúpiť bez zbytočného odkladu, čo nebolo naplnené, keďže od skutočnosti, ktorá by mala zakladať dôvod pre odstúpenie, uplynulo už 8 mesiacov a v prípade druhého listu, takmer rok. Podľa §-u 427 ods. 3 Obchodného zákonníka bol navrhovateľ ako kupujúci povinný po tom, ako mu bola sedačka vrátená z reklamácie, vykonať jej prehliadku a upozorniť na prípadné nedostatky. Toto navrhovateľ nesplnil a sedačku prezrel až potom, ako ju doviezol späť do svojho domu. V rámci záverečného prednesu uviedol, že jednostranné odstúpenie od navrhovateľa je nedostatočné, pretože tam opísaný dôvod pre odstúpenie neexistuje. K odstúpeniu nedošlo v zákonnej lehote, nebolo riadne a včas doručené predávajúcemu, a teda je neplatné. Tvrdenie, že vzťah by sa mal upravovať podľa Občianskeho zákonníka je účelové a bolo uplatnené až na konci pojednávania, keď sa ukázalo, že nie sú splnené podmienky, ktoré Obchodný zákonník pre odstúpenie vyžaduje. Podmienkou pre odstúpenie podľa Obchodného zákonníka je, aby bola vrátená vec, ktorá bola predmetom zmluvy v takom stave, v akom ju prevzal. Táto skutočnosť však nie je splniteľná, a preto odstúpenie nie je prípustné.
Odporca na pojednávaní uviedol, že navrhovateľ u neho sedačku reklamoval a následne išli na ohliadku na miesto, kde bola sedačka používaná. Navrhovateľ namietal rozpáranie sedačky vo švíkoch a takéto vady sa tam v podstate ani nenachádzali. Na niektorých miestach bola sedačka mierne poškodená, tým, že bolo povolené štepovanie. Jednalo sa len o malé kúsky a toto poškodenie nebránilo užívaniu sedačky. Z jeho strany bola určitá veľkorysosť, že to riešili tak, že sedačka bola zaslaná na opravu do Belgicka. Po oprave si navrhovateľ sedačku prevzal, pričom ju zbežne skontroloval tak, že nahliadol pod zabalenie a skontroloval stav vykonanej opravy. Na druhý deň telefonoval, že sedačka nebola riadne opravená. Preto tam hneď odporca poslal syna, aby to skontroloval. Ten sa však vyjadril v tom smere, že sedačka je v poriadku a všetko bolo opravené. Ďalší kontakt zo strany navrhovateľa už nebol. Bezprostredne potom prišla na kontrolu obchodná inšpekcia, ktorá sa zaujímala práve o túto reklamáciu. Pri vybavovaní nezistili žiadne pochybenie. Čo sa týka adresy, na ulici A. K. je byt, kde pôvodne býval a mal aj adresu podnikania. Potom s manželkou postavili dom, do ktorého sa presťahovali a kde presunul aj svoje aktivity a zmenil aj adresy vo všetkých registroch. Byt na ulici A. K. im naďalej patrí a niekedy v ňom býva syn. Na ulici L. bývajú asi 2 - 3 roky. Na ulici A. K. sa od vtedy nezdržiava a niekedy tam nie je aj pol roka. Na tejto adrese sa zdržiava syn v čase, keď nie je v zahraničí. Syn u neho nepracuje, len občas vypomáha. Nie je mu zrejmé, že prečo navrhovateľ zasielal poštu na adresu A. K., nakoľko reklamáciu uplatnil osobne
v prevádzkarni na Y. F.. Na tejto prevádzkarni má odporca riadne uvedenú adresu podnikania. Ak by navrhovateľ poštovú zásielku zaslal na Y. F., tak by s preberaním nebol problém. Navrhovateľ vôbec nehovoril o tom, že by mal požiadavku na celokožený výrobok. Tieto výrobky sú väčšinou urobené na báze prírodnej, resp. umelej kože. Námietku, že sa nejedná o celokožený výrobok uplatnil navrhovateľ až jeden a pol roka potom, ako mu výrobok bol predaný. Bicast koža je menej kvalitná koža a má štruktúru ako bežná koža, je to však hovädzia koža. Počas ohliadky odporca uviedol, že vady pod sedákom na sedačke neboli v čase, kedy bola reklamovaná. Na sedačke sú miesta, ktoré sú vyšúchané a majú svetlejšiu farbu, ktoré však neboli predmetom reklamácie a vznikli vplyvom používania.
Svedok P. Z., syn odporcu, na pojednávaní uviedol, že býva na adrese ul. A. K.. Otec na tejto adrese nebýva a odsťahoval sa asi pred 4 rokmi, od vtedy svedok byt užíva a majiteľom bytu je naďalej otec. Otec do bytu chodí veľmi málo, približne raz za rok alebo trištvrte roka. Otcovi pri podnikateľskej činnosti vypomáha a rieši niektoré vzťahy, napr. prípadné reklamácie. U navrhovateľa bol na ohliadku sedačky potom, ako bola vrátená z opravy. Jeho podpis je aj na reklamačnom liste. Navrhovateľ po oprave otcovi volal, že nie je spokojný s vybavením reklamácie. Preto išiel k navrhovateľovi a posudzovali stav sedačky. Podľa jeho názoru bola sedačka opravená riadne. Zarazilo ho, že sedačka bola poškodená najmä na takých miestach, ktoré vôbec nie sú namáhané. Skôr to vyzeralo, ako keby bolo úmyselne poškodené. K aktuálnym fotografiám sedačky uviedol, že v čase reklamácie tam vady neboli. Nevie sa vyjadriť k tomu, ako bola sedačka opravovaná, keďže ju poslali na opravu do Belgicka a nevie, ako ju výrobca opravoval. Výrobok je celokožený a je zložený z kože a bicast kože. Bicast koža je tenká vrstva kože podšitá látkou a používa sa na niektorých častiach napr. dozadu, nakoľko je lepšie odolná voči zmenám teploty a môže byť otočená ku zdrojom tepla. Sedačka bola pre navrhovateľa objednávaná a v tom čase mali rovnaký typ sedačky aj v predajni. Žiadne zásielky určené pre otca nepreberá. Otec mal už 2 alebo 3 roky na pošte nahlásenú zmenu adresy a žiadne zásielky mu tam nechodia. Na sedačke boli 2 alebo 3 vady. Jedna alebo dve vady boli naspodku na bokoch sedákov a druhá navrchu v časti operadla. Vady boli na miestach, kde sa sedačka moc nepoužíva a nezaťažuje. Po oprave táto sedačka nemala žiadne estetické vady a všetky vady boli odstránené, nebolo vidno ani žiadnu zmenu farby na miestach, kde sa to opravovalo. Akékoľvek zmeny bolo vidno len pri pohľade zblízka. Na fotografiách vidieť, že vady boli odstránené, že to bolo nejakým spôsobom zacelené. Počas ohliadky svedok uviedol, že vady sedačky pod sedákom na nej neboli v čase, kedy bola reklamovaná. Svetlejšie, vyšúchané miesta neboli predmetom reklamácie a vznikli vplyvom používania. Vady dvojkresla boli upravené, je však na nich vidieť, že medzičasom sa sedačka používala. Čo sa týka vád medzi opierkami a zadnou časťou trojkresla, tieto vyzerajú, ako keby boli opätovne poškodené. Na trojkresle boli vady úplne odstránené a neboli viditeľné. Medzičasom zrejme používaním došlo k opätovnému poškodeniu sedačky. Poškodenie z čelného pohľadu pod ľavým sedákom tam nebolo v čase reklamácie a jedná sa o nové poškodenie.
Svedok P. A., bratranec navrhovateľa, uviedol, že sedačku prvýkrát videl, keď ju navrhovateľ kúpil a pomáhal mu ju vyniesť do domu. Opakovane ju videl pri návštevách a minulý rok ho navrhovateľ poprosil, aby mu ju pomohol odniesť po návrate z reklamácie. Sedačka bola pripravená, zabalená, naložili ju a odviezli do Kotrčinej Lúčky. Po rozbalení zistili, že bola opravená amatérskym spôsobom. Viditeľné časti boli zošité a pretreté nejakou farbou na kožu. Časti, ktoré neboli viditeľné, neboli opravené vôbec a naďalej boli roztrapkané. Takúto sedačku by po reklamácii neprevzal, nejednalo sa ani o celokožený výrobok, keďže niektoré časti boli len z tenkej koženky. Pri preberaní sedačky túto navrhovateľ nekontroloval, nakoľko bola odborne zabalená a kontroloval ju až po vynesení do domu. Hneď potom kontaktoval odporcu s tým, že nie je riadne opravená. Sedačku videl aj pred reklamáciou a všetky namáhané časti boli poškodené. Sedačka bola poškodená predovšetkým v časti prechodu medzi lakťovou opierkou a operadlom a poškodenia boli na všetkých štyroch opierkach. Poškodenia na ostatných miestach boli viditeľné až po návrate z opravy, kedy mu navrhovateľ tieto miesta ukázal. Opravované boli len tie štyri časti, ostatné časti podľa jeho názoru opravené neboli. Rozsah opravy nevie posúdiť, nakoľko nevie, čo presne bolo reklamované. To, čo bolo viditeľné, bolo opravované. Po odtiahnutí matracu zistili, že spodná časť bola roztrhnutá a nebola opravovaná. Podľa fotografie je zrejmé, že sa nejedná o celokožený výrobok a je zrejmé tiež ako bola opravovaná - je tam viditeľné, že je nanesená nejaká hrubá vrstva farby, ktorá mala prekryť zošívanie. Počas ohliadky svedok uviedol, že sedačka vyzerala rovnako ako vtedy, keď sa vrátila z reklamácie. Boli poškodené boky medzi opierkami a zadnou časťou a boli roztrhnuté aj dve časti na trojkresle pod sedákmi. Tieto časti pod sedákmi, podľa jeho názoru vôbec neboli opravované. Opravované boli len časti na dvoj- a trojkresle, ktoré sú medzi opierkou a zadnou časťou, ktoré boli zaliate nejakým materiálom.
Podľa §-u 261 Obchodného zákonníka (ďalej len OBZ) - táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa §-u 266 ods. 6 OBZ - ak podľa tejto časti zákona je rozhodné sídlo, miesto podnikania, miesto závodu, alebo prevádzkarne alebo bydlisko strany zmluvy, je rozhodné miesto, ktoré je v zmluve uvedené, pokiaľ nie je zmena oznámená druhej strane.
Podľa §-u 344 OBZ - od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento, alebo iný zákon.
Podľa §-u 346 ods. 1 OBZ - ak omeškanie dlžníka alebo veriteľa znamená nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti, môže druhá strana odstúpiť od zmluvy v prípade, že strana, ktorá je v omeškaní, nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorá jej na to bola poskytnutá.
Podľa §-u 349 ods. 1 OBZ - odstúpením od zmluvy, zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy, je doručený druhej strane.
Podľa §-u 351 ods. 1 OBZ - odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy.
Podľa odseku 2 - strana, ktorá jej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa §-u 502.
Podľa §-u 409 ods. 1 OBZ - kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
Podľa §-u 420 ods. 1 OBZ - predávajúci je povinný dodať tovar v množstve, akosti a vyhotovení, ktoré určuje zmluva a musí ho zabaliť alebo vybaviť na prepravu spôsobom určeným v zmluve.
Podľa odseku 2 - ak zmluva neurčuje akosť alebo vyhotovenie tovaru, je predávajúci povinný dodať tovar v akosti a vyhotovení, ktoré sa hodí na účel určený v zmluve, alebo ak tento účel nie je v zmluve určený na účel, na ktorý sa takýto tovar spravidla používa.
Podľa §-u 422 ods. 1 OBZ - ak predávajúci poruší povinnosti ustanovené v §-e 420, má tovar vady.
Podľa §-u 427 ods. 1 - kupujúci je povinný prezrieť tovar podľa možnosti, čo najskôr po prechode nebezpečenstva škody na tovare, pričom sa prihliadne na povahu tovaru.
Podľa odseku 3 - ak kupujúci tovar neprezrie alebo nezariadi, aby sa prezrel v čase prechodu nebezpečenstva škody na tovare, môže uplatniť nároky z vád zistiteľných pri tejto prehliadke len keď preukáže, že tieto vady mal tovar už v čase prechodu nebezpečenstva škody na tovare.
Podľa §-u 428 ods. 1 OBZ - právo kupujúceho z vád tovaru sa nemôže priznať v súdnom konaní, ak kupujúci nepodá správu predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu potom, čo:
a) kupujúci vady zistil,
b) kupujúci pri vynaložení odbornej starostlivosti mal vady zistiť pri prehliadke, ktorú je povinný uskutočniť podľa §-u 427 ods. 1 a 2, alebo
c) sa vady mohli zistiť neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do 2 rokov od doby dodania tovaru.
Podľa §-u 429 ods. 1 OBZ - zárukou za akosť tovaru preberá predávajúci písomne záväzok, že dodaný tovar bude po určitú dobu spôsobilý na použitie na dohodnutý, inak na obvyklý účel, alebo že si zachová dohodnuté inak obvyklé vlastnosti.
Podľa §-u 430 OBZ - ak z obsahu zmluvy alebo záručného vyhlásenia nevyplýva niečo iné, začína záručná doba plynúť odo dňa dodania tovaru. Ak je predávajúci povinný odoslať tovar, plynie záručná doba odo dňa dôjdenia tovaru do miesta určenia. Záručná doba neplynie po dobu, po ktorú kupujúci nemôže užívať tovar pre jeho vady, za ktoré zodpovedá predávajúci.
Podľa §-u 437 ods. 1 OBZ - ak je dodaním tovaru s vadami zmluva porušená nepodstatným spôsobom, môže kupujúci požadovať buď dodanie chýbajúceho tovaru a odstránenie ostatných vád tovaru alebo zľavu z kúpnej ceny.
Podľa §-u 441 ods. 1 OBZ - kupujúci nemôže odstúpiť od zmluvy, ak vady včas neoznámil predávajúcemu.
Podľa odseku 2 - účinky odstúpenia od zmluvy nevzniknú alebo zaniknú, ak kupujúci nemôže vrátiť tovar v stave, v akom ho dostal.
Podľa odseku 4 - ustanovenie odseku 2 neplatí, ak pred objavením vád, kupujúci tovar alebo časť predal, alebo tovar úplne alebo sčasti spotreboval, alebo ho pozmenil pri jeho obvyklom použití. V tomto prípade je povinný vrátiť nepredaný alebo nespotrebovaný tovar alebo pozmenený tovar a poskytnúť predávajúcemu náhradu do výšky, v ktorej mal z uvedeného použitia tovaru prospech.
Predmetom návrhu podaného navrhovateľom je vrátenie kúpnej ceny sedačky, ktorú navrhovateľ zakúpil u odporcu. Odporca sa v konaní bráni tým, že odstúpenie navrhovateľa od zmluvy je neplatné pre rozpor so zákonom. V priebehu súdneho konania bola medzi účastníkmi sporná aj skutočnosť, či sa jedná o vzťah medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti, alebo či sa jedná o vzťah navrhovateľa ako fyzickej osoby, nepodnikateľa s odporcom ako podnikateľom. Túto otázku je potrebné vyriešiť predovšetkým s ohľadom na skutočnosť, či sa daný právny vzťah spravuje ustanoveniami Obchodného alebo Občianskeho zákonníka.
Z vykonaných dôkazov súd zistil, že objednávka, ktorou navrhovateľ u odporcu sedačku objednal, obsahuje identifikáciu navrhovateľa len ako fyzickej osoby. Podľa vyjadrenia navrhovateľa a svedka Z., ktorý objednávku spisovali, je zrejmé, že pri objednávke túto okolnosť neriešili. Následne pri dodávke sedačky svedok Z. žiadal navrhovateľa o vyjadrenie, či má byť faktúra vystavená na navrhovateľa ako podnikateľa, alebo nie. Navrhovateľ potvrdil, že žiadal faktúru vystaviť na svoje IČO a DIČ DPH. Navrhovateľ teda sám pri uzatváraní zmluvného vzťahu s odporcom vystupoval ako podnikateľ s tým, že žiadal vystaviť faktúru na svoje údaje živnostníka, teda podnikateľa -fyzickej osoby. Obdobným spôsobom bola vystavená aj ďalšia faktúra, ktorou odporca navrhovateľovi fakturoval dodávku ďalšieho nábytku s určitým časovým odstupom po dodávke sedačky. Tvrdenie navrhovateľa, že tieto údaje odporcovi oznámil len z dôvodu, že viac ako 20 rokov podniká a automaticky oznámil takéto údaje, podľa názoru súdu neobstojí. Navrhovateľ ako podnikateľský subjekt si musí byť vedomý toho, či do záväzkovo-právnych vzťahov s tretími osobami vystupuje ako podnikateľ, teda pri výkone svojej podnikateľskej činnosti, alebo na druhej strane ako fyzická osoba nepodnikateľ. Ak teda navrhovateľ odporcovi oznámil svoje údaje vrátane údajov identifikujúcich navrhovateľa ako podnikateľa, je súd toho názoru, že samotný navrhovateľ vystupoval pri uzatváraní tejto kúpnej zmluvy ako podnikateľ pri svojej podnikateľskej činnosti. Tento záver súdu potvrdzuje aj následná činnosť navrhovateľa a samotný návrh na začatie súdneho konania. Z obsahu výzvy, ktorou navrhovateľ vyzýval odporcu na odstránenie vád po prvej reklamácii, a tiež z obsahu odstúpenia od zmluvy, je podľa názoru súdu zrejmé, že sa jedná o právne úkony, ktoré navrhovateľ urobil podľa Obchodného zákonníka. Navrhovateľ používa
termíny ako „primeraná doba na odstránenie vád“ s tým, že ak nebudú vady v tejto dobe odstránené, je pripravený odstúpiť od zmluvy. Terminologicky sa tak podľa názoru súdu jedná o dodatočnú primeranú lehotu v zmysle ustanovenia §-u 346 ods. 1 Obchodného zákonníka. O tom, že sa jednalo o vzťah medzi podnikateľmi pri podnikateľskej činnosti jednoznačne svedčí aj návrh na začatie konania, v ktorom navrhovateľ sám seba označil ako podnikateľa s uvedením svojho IČO. Rovnako tak návrh na začatie konania je odôvodnený odstúpením od zmluvy v zmysle §-u 351 Obchodného zákonníka a navrhovateľ požaduje plnenie podľa §-u 351 ods. 2 Obchodného zákonníka a úrok z omeškania podľa §-u 369 Obchodného zákonníka. To, že navrhovateľ podľa svojho vyjadrenia následne faktúru za dodanú sedačku nevložil do svojho účtovníctva a neuplatnil odpočet DPH, je podľa názoru súdu bez právneho významu. Skutočnosť, či sa jedná alebo nejedná o vzťah medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti je daná pri kreovaní tohto zmluvného vzťahu a následná činnosť navrhovateľa vo vzťahu k vystaveným účtovným dokladom, je pre toto posúdenie bez právneho významu. Pre odporcu, ktorý je druhou zmluvnou stranou, musí byť nepochybne zrejmé, či vzťah uzatvára s navrhovateľom ako podnikateľom alebo s navrhovateľom ako fyzickou osobou - nepodnikateľom. K zmene charakteru tohto právneho vzťahu za nijakých okolností nemôže dôjsť následnou činnosťou, resp. nečinnosťou navrhovateľa v závislostí od toho, či vystavený účtovný doklad vloží alebo nevloží do svojho účtovníctva. Ak by sa mal právny charakter vzťahu zmeniť len v dôsledku toho, či navrhovateľ faktúru zaúčtuje alebo nie, došlo by k narušeniu princípu právnej istoty druhej zmluvnej strany, teda odporcu, nakoľko otázka právneho posúdenia daného vzťahu by závisela výlučne od následnej jednostrannej činnosti navrhovateľa.
Na základe všetkých týchto skutočností potom súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi sa jedná o vzťah medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti, a preto právne vzťahy účastníkov boli posúdené podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.
Predmetom uplatneného nároku, ako už bolo uvedené, je návrh navrhovateľa na uloženie povinnosti odporcovi vrátiť prijatú kúpnu cenu po odstúpení od zmluvy. Konajúci súd sa potom predovšetkým zaoberal otázkou, či zo strany navrhovateľa došlo k riadnemu odstúpeniu od zmluvy a či boli na strane navrhovateľa naplnené predpoklady na platné odstúpenie od zmluvy podľa Obchodného zákonníka.
Navrhovateľ v súdnom konaní uplatnil ako dôvod odstúpenia neodstránenie reklamovaných vád dodanej sedačky. V samotnej reklamácii pritom ako dôvod uvádzal tiež skutočnosť, že sa nejedná o celokožený výrobok. V priebehu súdneho konania však na tejto svojej námietke navrhovateľ netrval.
Z vykonaných dôkazov súd zistil, že v priebehu záručnej doby, ktorá bola podľa faktúry v dĺžke 24 mesiacov, sa na sedačke dodanej navrhovateľovi zo strany odporcu vyskytli vady, ktoré navrhovateľ reklamoval. Skutočnosť, že tieto vady v tomto čase na sedačke boli, nebola medzi účastníkmi sporná. Odporca vady uznal tým, že reklamáciu akceptoval a následne sedačku zaslal na opravu výrobcovi. Reklamácia bola uplatnená dňa 18.02.2011, pričom podľa faktúry, ktorá zároveň slúžila ako dodací list, bol tovar dodaný 29.04.2009. V čase uplatnenia reklamácie tak dvojročná záručná doba ešte neuplynula. Podľa záznamu Slovenskej obchodnej inšpekcie sa sedačka z opravy vrátila 17.03.2011 a výrobok bol k tomuto dátumu pripravený na prevzatie navrhovateľom. Následne si navrhovateľ výrobok prevzal dňa 22.03.2011. Tieto okolnosti však medzi účastníkmi neboli sporné. Spornou skutočnosťou bolo tvrdenie navrhovateľa, že aj po návrate sedačky z opravy táto sedačka naďalej vykazovala pôvodné vady. Navrhovateľ v tejto súvislosti uvádzal, že ho syn navrhovateľa vyzval, aby sedačku opätovne reklamoval, čo odmietol, keďže podľa jeho názoru ani pôvodná reklamácia vybavená nebola. Súd sa potom zaoberal ako rozhodujúcou otázkou tým, či po návrate z opravy sedačka bola alebo nebola opravená, resp. či navrhovateľ preukázal svoje tvrdenie, že sedačka po návrate opätovne vykazovala pôvodne reklamované vady.
Za účelom preukázania tejto skutočnosti bolo vykonané dokazovanie vypočutím účastníkov a svedkov, vykonaním ohliadky a oboznámením fotodokumentácie. Z výsledkov tohto dokazovania súd konštatuje, že navrhovateľ svoje dôkazné bremeno neuniesol. Čo sa týka predložených fotografii, z týchto nie je možné jednoznačne ustáliť, kedy boli fotografie zosnímané. Medzi účastníkmi bolo nesporné, že fotografiami, ktoré zachytávali stav sedačky po návrate z opravy, sú fotografie, ktoré boli predložené
svedkovi Z. na pojednávaní dňa 02.03.2012, a ktoré sú žurnalizované na č. l. 67 a nasledujúcich súdneho spisu. Podľa týchto fotografii vady, ktoré mala predmetná sedačka, boli odstraňované. Zo žiadnej z predložených fotografii nie je zrejmé, že by niektorá časť sedačky mala byť roztrapkaná, alebo že by mali byť poškodené jej švíky tak, ako to tvrdí navrhovateľ. Jedná sa pritom o fotografie, ktoré boli zosnímané za účasti tak navrhovateľa, ako aj svedka Z., nakoľko svedok Z. sa vyjadril, že na fotografiách sú zachytené aj ruky navrhovateľa. Z týchto fotografii tak súd nezistil žiadne vady sedačky po tom, ako sa sedačka vrátila z opravy. Ďalšie fotografie, ktoré boli predkladané predovšetkým navrhovateľom, už túto skutočnosť bez ďalšieho preukázať nemôžu najmä z toho dôvodu, že nie je zrejmé, kedy tieto fotografie boli zosnímané. Pri týchto fotografiách sa jedná len o jednostranne predložené doklady zo strany navrhovateľa, ktoré nie sú nijakým spôsobom akceptované alebo potvrdené druhou stranou, na rozdiel od fotografií, ktoré boli zosnímané pri ohliadke po návrate sedačky. Z ďalších dôkazov vykonaných ohľadom tejto skutočnosti vyplýva, že navrhovateľ tvrdil, že sedačka opravená nebola, kdežto odporca na druhej strane tvrdil, že vady boli odstránené. Tento rozpor v tvrdení účastníkov nebol odstránený ani vypočutím svedkov. Svedok Z., ktorého v konaní ako svedka navrhol odporca, uviedol, že vady odstránené boli, čo potvrdil aj pri vykonanej ohliadke. Svedok A., ktorého navrhol navrhovateľ, naopak tvrdil, že po rozbalení sedačky po návrate z opravy mala sedačka ďalej vady, ktoré neboli odstránené a toto svoje tvrdenie rovnako potvrdil aj pri ohliadke sedačky. Dôkaznú situáciu tak možno vyhodnotiť tak, že sa jedná o tvrdenie navrhovateľa proti tvrdeniu odporcu, resp. tvrdenie svedka navrhnutého navrhovateľom oproti tvrdeniu svedka navrhnutého odporcom. Aj s prihliadnutím na vyššie uvedené fotografie je však súd toho názoru, že vady sedačky po návrate z opravy preukázané neboli. Neobstojí tvrdenie navrhovateľa a svedka A., že niektoré vady odstraňované neboli vôbec, nakoľko takáto skutočnosť zo žiadneho z iných vykonaných dôkazov nevyplýva. Je nepochybné, že sedačka opravovaná bola, čo potvrdil aj navrhovateľ a aj svedok A., ktorí uviedli, že sedačka bola opravovaná, avšak neodborne s tým, že opravované miesta boli neesteticky zacelené a prekryté farbou s odlišným pigmentom. Dôkazné bremeno ohľadom preukázania skutočnosti, že po návrate z opravy, sedačka nebola opravená a naďalej vykazovala pôvodne reklamované vady v celom rozsahu nesie navrhovateľ. Jedná sa o tvrdenie, od ktorého navrhovateľ následne odvodzuje svoje ďalšie právne úkony, a to výzvu na odstránenie vád a odstúpenie od zmluvy. Navrhovateľ tak musí predložiť alebo navrhnúť súdu vykonanie takých dôkazov, ktoré ním tvrdené skutočnosti preukážu. Ako už bolo uvedené vyššie, z vykonaných dôkazov súd tieto tvrdenia navrhovateľa považuje za nepreukázané. Navrhovateľ tak svoje dôkazné bremeno neuniesol a nepreukázal, že by odporca porušil svoju povinnosť tým, že by vady neodstránil. Tento záver súdu je potom rozhodujúci aj pre posúdenie následných právnych úkonov navrhovateľa.
Navrhovateľ uvádzal, že potom, ako bola svedkom Z. vykonaná ohliadka sedačky po jej návrate z opravy, s ním odporca prestal komunikovať. Tento jeho záver mal byť preukázaný listami, ktoré zasielal odporcovi na adresu jeho pôvodného miesta podnikania. Súd sa preto zaoberal spornou okolnosťou, či možno zásielky zasielané odporcovi na jeho pôvodnú adresu miesta podnikania považovať za doručené odporcovi. Z vykonaných dôkazov a predovšetkým živnostenského listu odporcu vyplýva, že odporca miesto podnikania zmenil od 25.01.2010, teda viac ako jeden rok predtým, ako navrhovateľ na túto pôvodnú adresu zasielal výzvu a následné odstúpenie. Skutočnosť, že v čase doručovania týchto písomností sa odporca na adrese A. K. nezdržiaval, je jednoznačne potvrdené jednak jeho vyjadrením a jednak vyjadrením svedka Z.. Z týchto vyjadrení vyplýva, že odporca sa na tejto adrese nezdržiaval a navštevuje ju len sporadicky niekoľkokrát za rok. Aj z občianskeho preukazu odporcu vyplýva, že má zmenené trvalé bydlisko na novú adresu, ktorá je totožná s adresou podnikania, teda L. Č.. XX, Ž.. V tomto prípade neobstojí ani poukaz právneho zástupcu navrhovateľa na ustanovenie §-u 266 ods. 6 Obchodného zákonníka. Toto ustanovenie sa totižto týka len tých ustanovení v obchodných záväzkoch, v ktorých je ako rozhodné sídlo, miesto podnikania, miesto závodu alebo prevádzkarne, prípadne bydlisko zmluvnej strany. Zákon tu ráta s eventualitou, že dôjde k zmene uvedených skutočností, a preto stanovuje, že v tomto prípade je rozhodujúce miesto, ktoré je uvedené v zmluve. Podľa názoru súdu však toto ustanovenie treba vnímať tak, že sa jedná o ustanovenie, ktoré upravuje povinnosť oznámiť zmenu rozhodujúcich skutočností v čase trvania obchodno-záväzkového právneho vzťahu. V tomto prípade predmetom vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom bol záväzok z kúpnej zmluvy. Tento záväzok bol naplnený tým, že navrhovateľ zaplatil kúpnu cenu dodaného tovaru potom, ako mu bola odovzdaná sedačka - tovar zo strany odporcu. Tým bol obchodný záväzkový vzťah z kúpnej zmluvy naplnený a zanikla povinnosť odporcu oznamovať prípadnú zmenu sídla. Túto povinnosť by tak odporca mal len v čase medzi uzatvorením kúpnej zmluvy a jej naplnením realizáciou odovzdaním tovaru a zaplatením
kúpnej ceny. V opačnom prípade by iný výklad tohto ustanovenia viedol k tomu, že by akýkoľvek účastník zmluvných vzťahov musel doručovať oznámenie o zmene miesta svojho sídla alebo podnikania všetkým svojim obchodným partnerom, s ktorými vstupoval do obchodno-právnych záväzkových vzťahov v minulosti bez ohľadu na to, že tieto vzťahy už boli medzičasom ukončené. Vzťahy, ktoré vznikli medzi účastníkmi na základe reklamácie odporcu, sú osobitným vzťahom vyplývajúcim z uplatneného nároku na odstránenie vád dodaného tovaru a ohľadom týchto vzťahov už nemôže platiť povinnosť odporcu oznamovať zmenu svojho sídla navrhovateľovi. Treba tiež poukázať na to, že ustanovenie §-u 266 ods. 6, sa týka len tých ustanovení, ktoré považujú za rozhodné miesto, sídlo, miesto podnikania, miesto závodu alebo prevádzkarne. Ustanovenie §-u 428 ods. 1 pritom hovorí len o povinnosti podať správu o vadách tovaru a túto neviaže na sídlo druhej strany. Okrem toho navrhovateľ v čase, kedy mienil uplatniť reklamáciu sedačky, nemal problém odporcu kontaktovať na adrese jeho prevádzkarne, ktorá sa medzičasom nezmenila. Napriek tomu zasielal výzvy a odstúpenie od zmluvy na pôvodné miesto podnikania odporcu bez toho, aby zistil v živnostenskom registri, ktorý je verejne prístupným zoznamom, že došlo k zmene tejto adresy.
Na základe uvedených skutočností tak súd dospel k záveru, že v tomto prípade doručovaním výzvy na odstránenie vád a odstúpenia od zmluvy na adresu pôvodného miesta podnikania odporcu nedošlo k účinnému doručeniu týchto dokladov zo strany navrhovateľa. Je zrejmé, že sa odporca na tejto adrese nezdržiaval a nemal tam ani miesto bydliska a ani miesto podnikania. Preto nemôže byť analogicky použité ustanovenie o náhradnom doručení v dôsledku nevyzdvihnutia týchto listín v odbernej lehote. Neobstojí ani tvrdenie navrhovateľa, že sa tieto listiny dostali do sféry dispozície odporcu, nakoľko sa odporca na tejto adrese nezdržiaval, a teda nemožno hovoriť o tom, že adresa A. K. je adresou, ktorá patrí do dispozičnej sféry odporcu.
Na základe týchto skutočností tak súd zasielanie písomností na túto adresu vyhodnotil ako neúčinné a dospel k záveru, že výzva zo dňa 31.03.2011 a následné odstúpenie od zmluvy zo dňa 28.04.2011 neboli navrhovateľom odporcovi doručené. Ustanovenie §-u 349 ods. 1 OBZ pritom viaže účinky odstúpenia od zmluvy na doručenie tohto prejavu vôle druhej strane. Odstúpenie od zmluvy zo dňa 28.04.2011 tak nikdy nebolo odporcovi doručené, a preto nemôže mať vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom žiadne účinky.
Následne v priebehu súdneho konania navrhovateľ opätovne zaslal výzvu a odstúpenie od zmluvy, pričom tieto boli doručované odporcovi na jeho aktuálnu adresu a boli odporcom aj riadne prevzaté. Súd sa potom zaoberal otázkou, či v dôsledku tohto odstúpenia od zmluvy došlo k zániku zmluvného vzťahu uzavretého medzi účastníkmi. V týchto listinách navrhovateľ opätovne uvádza, že vady sedačky odstránené neboli a poskytuje odporcovi dodatočnú primeranú lehotu na ich odstránenie. Ako už bolo uvedené vyššie, súd dospel k záveru, že navrhovateľ toto svoje tvrdenie o neodstránení vád nepreukázal. Už na základe tohto záveru tak možno konštatovať, že výzva zasielaná odporcovi bola nedôvodná a rovnako nedôvodné je aj následné odstúpenie od zmluvy. Okrem toho však súd považuje za potrebné uviesť aj to, že tieto listiny boli navrhovateľom odporcovi zasielané až po uplynutí záručnej doby. Ako už bolo uvedené vyššie, záručná doba začala plynúť dňom 30.04.2009, teda potom ako bola dňa 29.04.2009 sedačka odporcom odovzdaná navrhovateľovi. V prípade, ak by nedošlo k reklamácii, uplynula by záručná doba ku dňu 29.04.2011. V tomto prípade však navrhovateľ pre preukázané a odporcom uznané vady nemohol sedačku užívať v období od 18.02.2011 do 17.03.2011, kedy sa sedačka vrátila z opravy, a navrhovateľ bol odporcom vyzvaný na jej prevzatie. Celkovo sa jedná o obdobie 27 dní, o ktoré sa v zmysle ustanovenia §-u 430 tretia veta Obchodného zákonníka záručná doba predĺžila. Záručná doba tak uplynula ku dňu 26.05.2011. Po tomto dátume už odporca nenesie zodpovednosť ani za prípadné vady, ku ktorým došlo po prechode nebezpečenstva škody na sedačke. Odporca tak už nebol povinný reagovať na výzvu navrhovateľa na odstránenie vád zo dňa 30.11.2011, a to tiež s prihliadnutím na skutočnosť, že navrhovateľ tvrdené vady po oprave nepreukázal ani v súdnom konaní. Odporca tak na základe tejto výzvy nebol povinný vady v dodatočne určenej primeranej lehote odstrániť a nesplnením, teda neodstránením týchto vád, nemohlo navrhovateľovi vzniknúť právo odstúpiť od zmluvy. Súd je potom toho názoru, že v tomto prípade odporca nenaplnil ustanovenia Obchodného zákonníka, ktoré by mu umožňovali odstúpiť od uzatvorenej zmluvy, a teda odstúpenie od zmluvy zo dňa 30.01.2012 je neplatným právnym úkonom.
Vo vzťahu k odstúpeniam, ktoré navrhovateľ zasielal odporcovi, tak možno uzavrieť, že prvé odstúpenie od zmluvy nebolo odporcovi riadne doručené, a teda bez ohľadu na jeho dôvodnosť či nedôvodnosť sa jedná o neúčinný úkon, v dôsledku ktorého kúpna zmluva nezanikla. Druhé odstúpenie od zmluvy bolo realizované v čase, kedy už uplynula záručná doba na dodaný tovar a jedná sa tak o odstúpenie, ktoré je neplatným právnym úkonom. Na základe žiadneho z týchto odstúpení teda uzatvorená kúpna zmluva nezanikla a odporcovi nevznikla povinnosť vrátiť prijaté plnenie, teda kúpnu cenu.
Súd považuje za potrebné vyjadriť sa ešte k námietke navrhovateľa, že sedačka mala byť celokožená a celokoženou nebola. Treba poukázať na to, že v priebehu súdneho konania nebolo preukázané, že by pri objednávke sedačky navrhovateľ jednoznačne vymienil, že sa má jednať o celokožený výrobok z prírodnej kože. V objednávke je síce uvedené, že sa jedná o béžovú kožu, avšak na druhej strane sa nikde neuvádza, že by sa malo jednať o 100%-ne kožený výrobok. Rovnako navrhovateľ nepreukázal a ani netvrdil, že by si vymienil to, že sa sedačka má skladať výlučne zo 100 % prírodnej kože. Z vykonaného dokazovania pritom vyplýva, že za kožu, aj keď umelú, možno označiť aj bicast kožu, z ktorej bola časť sedačky. Okrem toho súd je toho názoru, že v tomto prípade, ak by aj bolo preukázané, že mal byť dodaný celokožený 100%-ne prírodný výrobok, by navrhovateľ ako kupujúci bol povinný pri odbornej starostlivosti podľa §-u 428 a podľa §-u 427 Obchodného zákonníka zistiť takúto ním tvrdenú vadu. Navrhovateľ však túto vadu voči odporcovi uplatnil až v reklamácii takmer 2 roky po prevzatí sedačky, a preto ani v prípade, ak by navrhovateľ aj na základe tejto vady uplatňoval svoje nároky, nedošlo by k zmene právneho posúdenia vecí zo strany súdu. Navrhovateľ nepreukázal, že si takúto vlastnosť sedačky výslovne pri jej kúpe vymienil. Uplatňovať takúto vadu, ktorá mala byť zistená pri prehliadke v čase prechodu nebezpečenstva škody na tovare, po takmer dvoch rokoch užívania sedačky je v rozpore s citovanými ustanoveniami Obchodného zákonníka, a preto z takejto vady navrhovateľovi nemohlo vzniknúť právo žiadať jej odstránenie, resp. následné právo od zmluvy odstúpiť.
Čo sa týka prípadných estetických vád sedačky, ktoré boli konštatované aj pri ohliadke, teda zmena farby v dôsledku používania a ošúchania jednotlivých častí, v tomto prípade by sa jednalo len o estetické vady, ktoré nebránili použitiu sedačky na jej účel v zmysle ustanovenia §-u 429 Obchodného zákonníka. Použitiu sedačky na jej účel nebránila ani námietka ohľadom skutočnosti, že sa nejedná o celokožený výrobok.
Právne závery súdu by boli totožné aj v prípade, ak by súd dospel k záveru, že sa jedná o kúpnu zmluvu podľa Občianskeho zákonníka, boli by. Aj vtedy by navrhovateľ musel preukázať, že sedačka po oprave mala vady, ktoré tvrdí, a rovnako by súd musel konštatovať, že odstúpenie od zmluvy nebolo odporcovi riadne doručené, resp. že ďalšie odstúpenie od zmluvy bolo uskutočnené po uplynutí záručnej doby. Rovnako neobstojí ani tvrdenie právneho zástupcu navrhovateľa, že nebola dodržaná zákonná 30-dňová lehota podľa Zákona o ochrane spotrebiteľa. Tento záver jednoznačne vyplýva z inšpekčného záznamu Slovenskej obchodnej inšpekcie, podľa ktorej bola reklamácia vybavená riadne a včas, keďže sedačka bola už 17.03.2011, teda menej ako 30 dní po uplatnení reklamácie, k dispozícii v predajni odporcu na prevzatie navrhovateľom. Ani prípadné posúdenie tohto vzťahu podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a Zákona o ochrane spotrebiteľa by tak na právnom závere nič nezmenilo.
Na základe uvedených skutočností tak súd konštatuje, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Navrhovateľ nepreukázal, že na jeho strane vznikol dôvod, na základe ktorého by bol oprávnený odstúpiť od zmluvy, a nepreukázal ani platné a účinné odstúpenie od zmluvy doručené odporcovi. Preto súd návrh navrhovateľa, ktorým žiadal vrátenie kúpnej ceny zaplatenej za dodanú sedačku, ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.
Podľa §-u 148 ods. 1 OSP - štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.
V tomto prípade štátu vznikli trovy spojené s vykonanou ohliadkou sedačky u navrhovateľa. Tieto trovy predstavujú náhradu cestovných výdavkov za použitie služobného motorového vozidla vo výške 7,46 Eur a sumu 1,40 Eur za vyhotovenie fotografií z ohliadky. Spolu tak štátu vznikli trovy vo výške 8,86 Eur. V konaní bol pritom v celom rozsahu neúspešný navrhovateľ, pričom u neho neboli zistené žiadne predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov. Preto mu súd ako neúspešnému účastníkov uložil povinnosť nahradiť Slovenskej republike na účet konajúceho súdu trovy konania vo výške 8,86 Eur.
O trovách konania medzi účastníkmi bolo rozhodnuté podľa §-u 142 ods. 1 OSP a súd priznal úspešnému odporcovi právo na ich náhradu. Tieto trovy predstavujú cestovné výdavky spojené s účasťou odporcu na ohliadke a trovy právneho zastúpenia. Cestovné výdavky boli priznané za cestu zo Žiliny do Kotrčinej Lúčky a späť v dĺžke 20 km, pri spotrebe 6,6 l na 100 km, cene PHM 1,54 Eur za 1 l a základnej náhrade 0,183 Eur za 1 km, čo spolu predstavuje 5,72 Eur. Tieto trovy právny zástupca odporcu vyčíslil ako súčasť trov právneho zastúpenia. Podľa predloženého osvedčenia o evidencii však bolo použité motorové vozidlo evidované na vlastníka: Zdenka Vatrtová, teda osobu odlišnú od právneho zástupcu odporcu. Je tak zrejmé, že sa jedná o trovy účastníka a nie o trovy právneho zastúpenia. Preto súd náhradu týchto trov odporcovi priznal ako náhradu trov konania. Trovy právneho zastúpenia boli priznané za 10 úkonov právnej služby (príprava a prevzatie, písomné vyjadrenie k návrhu, 5-krát účasť na pojednávaní, účasť na ohliadke, 2-krát porada s klientom) vo výške 8 x 91,28 Eur a 2 x 60,85 Eur (odmena vo výške 2/3 základnej sadzby za poradu s klientom presahujúcu jednu hodinu). Právnemu zástupcovi ďalej patrí režijný paušál vo výške 2 x 7,41 Eur a 8 x 7,63 Eur. Za účasť na ohliadke patrí právnemu zástupcovi odporcovi tiež náhrada za stratu času za 2 polhodiny po 12,71 Eur. Trovy právneho zastúpenia tak vrátane DPH vo výške 20% zodpovedajú spolu sume 1.143,87 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Odvolanie nemôže podať účastník, ktorý sa práva na podanie odvolania výslovne vzdal.