Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27CoCsp-29-2023.pdf
PDF · 85.51 KB
Case nature
Area
Subarea
27CoCsp/29/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Martiny Trnavskej a sudcov Mgr. Ivana Kubínyiho a JUDr. Aleny Záhumenskej v spore žalobcu Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova ul. č. 8, 821 09 Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpeného Bobák, Bollová a spol., s.r.o. advokátska kancelária, IČO: 35 855 673, so sídlom v Bratislave, Ul. Dr. Vl. Clementisa č. 10 proti žalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX, s pobytom A. C. o zaplatenie 152,67 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 5. júna 2023, č.k. 13Csp/30/2022-89, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom zo dňa 5.júna 2023 č.k. 13Csp/30/2022-89 súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému zaplatiť istinu vo výške 46,- Eur a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 152,67 Eur od 01.08.2021 do zaplatenia, a zmluvnú pokutu vo výške 106,67Eur zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Vychádzal zo skutkového zistenia, že medzi žalobcom a žalovaným došlo dňa 14.01.2021 k uzavretiu zmluvy o poskytovaní verejných služieb cez pevné pripojenie, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal využívať program služieb Home Premium 4G; zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. Cena za poskytované služby bola dohodnutá s poukazom na Cenník verejných elektronických komunikačných služieb cez pevné pripojenie. Súd prvej inštancie konštatoval, že predmetná zmluva bola uzavretá v predpísanej forme, avšak tak ako bola predložená súdu, neobsahuje o.i. údaj o cene za služby, ktoré mali byť poskytované, a to nielen s ohľadom na cenu zvoleného programu služieb, ale aj ostatných poplatkov, ktoré si žalobca predloženými faktúrami účtoval. Cena dohodnutého zvoleného programu služieb bola dohodnutá odkazom na cenník, ktorý však súdu predložený nebol. Súd vzhľadom na nepreukázanie dohodnutej ceny za poskytované služby a ostatné poplatky žalobu v časti fakturovaných súm za poskytované služby a poplatky zamietol. Žalobca si žalobou uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 106,67 Eur. Vzhľadom na neunesenie dôkazného bremena žalobcu o porušení povinnosti žalovaného platiť cenu za služby (keď práve výška ceny nebola preukázaná) nie je možné ani prijať záver o oprávnenosti účtovania zmluvnej pokuty, a preto tento nárok žalobcu zamietol.
2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalovaného zaviaže na náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania. Namietal voči dôvodom zamietnutia jeho žaloby (nepreukázaná výška ceny) a argumentoval, že z predložených faktúr jednoznačne vyplýva, o platbu za aký konkrétny produkt - o akú poskytnutú službu ide, a podotkol, že vo faktúre nie sú uvedené žiadne iné poplatky
ako len úhrada za poskytnutý druh služby. Zo žaloby je podľa neho tiež zrejmé, že žalovaný zaplatil predchádzajúce faktúry a fakturovanú sumu nikdy nenamietal. Podľa neho, pokiaľ súd prvej inštancie posudzoval uzavretú zmluvu v zmysle ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka a súčasne mal pochybnosti o výške fakturovanej sumy, mal ho vyzvať na preukázanie tvrdení, aj keď je podľa neho otázne, či súd má právo zasahovať do práv a povinností strán sporu v prípade, ak tieto nie sú spochybnené a nie sú tak sporné a sú vymáhané na základe platne uzavretej zmluvy. K zmluvnej pokute uviedol, že Dohoda o zmluvnej pokute obsahuje všetky podstatné náležitosti v zmysle § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka a nemožno ju považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože aj zákazník získa profit vo forme zníženej ceny jemu poskytnutej služby. Zmluvná pokuta bola riadne dojednaná ako sankcia za porušenie zmluvných povinností ako zabezpečovací prostriedok za účelom dosiahnutia väčšej istoty, že žalovaný zotrvá v zmluvnom vzťahu a že si bude svoje zmluvné povinnosti plniť. V tejto súvislosti poukázal na § 2 ods. 2 a § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z prepojenia všeobecného ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka so špeciálnym ust. § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka podľa neho vyplýva, že špeciálne ustanovenie má prednosť pred všeobecným ustanovením v každom právnom predpise tak, že zmluvná pokuta v spotrebiteľských veciach, pokiaľ má byť skutočne neprijateľnou zmluvnou podmienkou, musí byť súčasne sankčná a musí byť vzhľadom na okolnosti prípadu vždy neprimerane vysokou sumou.
3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.
4. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa §§ 379 a 380 Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:
5. Odvolací súd sa stotožňuje s procesným postupom súdu prvej inštancie ako i s právnym posúdením veci v napadnutom rozhodnutí.
6. Odvolací súd sa najskôr zaoberal splnením procesnej podmienky právomoci slovenského súdu vzhľadom na skutočnosť, že v spore je medzinárodný prvok; žalovaný je cudzincom (občanom Srbskej republiky), ktorý mal podľa registra obyvateľov vydané povolenie na pobyt na území Slovenskej republiky platné do 28.12.2021. Súd prvej inštancie sa touto procesnou podmienkou v písomnom odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal. Podľa ustanovenia § 131i zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov platnosť prechodného pobytu, trvalého pobytu alebo tolerovaného pobytu, ktorá by inak uplynula počas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 (ďalej len „krízová situácia“), alebo ktorého platnosť by sa skončila do jedného mesiaca od odvolania krízovej situácie, sa predlžuje až do uplynutia dvoch mesiacov od odvolania krízovej situácie. Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 446 zo dňa 13. septembra 2023 bola odvolaná mimoriadna situácia v súvislosti s ohrozením verejného zdravia II. stupňa z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným korona vírusom SARS-CoV-2 na území Slovenskej republiky, ktorá bola vyhlásená od 12. marca 2020. Odvolanie mimoriadnej situácie nadobudlo účinnosť dňa 15. septembra 2023. Povolený pobyt žalovaného na území Slovenskej republiky podľa citovaných ustanovení toho času trvá. Žalovaný tu má bydlisko. Je tak daná právomoc slovenského súdu na konanie a rozhodovanie vo veci s cudzím prvkom podľa čl. 18 ods. 2 v spojení s čl. 4 ods. 2 nariadenia EÚ č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.
7. Súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu neunesenia dôkazného bremena o výške ceny za poskytnuté služby. Žalobca sa domáha zaplatenia ceny za žalovanému poskytnuté verejné služby cez pevné pripojenie, ktorej výška bola dohodnutá v zmluve v čl. 6 ods. 2 odkazom na platný cenník žalobcu, ktorý je podľa čl. 2 zmluvy jej neoddeliteľnou súčasťou. Cenník platný v čase dodania služby však žalobca súdu nepredložil, a tak nepreukázal správnosť výšky požadovanej pohľadávky, čo súd prvej inštancie viedlo k zamietnutiu žaloby.
8. Žalobca namietal voči postupu súdu prvej inštancie, ktorý podľa neho rozhodol na základe skutočností, ktoré neboli sporné. Poukazoval, že žalovaný zaplatil za poskytnuté služby predchádzajúce faktúry a fakturovanú sumu nikdy nenamietal. Tvrdil, že to vyplýva zo žaloby. Takáto skutočnosť nebola žalobcom v žalobe tvrdená ani preukazovaná, no aj keby sa preukázala, nie je pre rozhodnutie vo veci významná.
Na inom mieste odvolania spresnil túto svoju námietku a spochybňoval, či súd má právo zasahovať do práv a povinností strán sporu v prípade, ak tieto nie sú spochybnené a nie sú tak sporné.
9. K uvedenej námietke odvolací súd poukazuje na charakter daného sporu. V danej veci ide o spotrebiteľský spor, pre ktorý sa uplatňuje osobitný procesný režim (§ 290 a nasl.) definovaný tým, že ide o spor s ochranou slabšej strany - spotrebiteľa. Odvolací súd dospel k záveru, že postup súdu prvej inštancie bol v súlade so zásadami, na ktorých tento druh sporu spočíva, najmä v súlade s ustanovením § 295 C.s.p., podľa ktorého súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, ak skutkovú okolnosť - výšku ceny skúmal z úradnej povinnosti aj bez návrhu sporových strán, hoci sa daná okolnosť javila žalobcovi ako nesporná. Súd je totiž vždy povinný ex offo poskytnúť ochranu spotrebiteľovi ako slabšej zmluvnej strane, a to aj v prípade, že sa spotrebiteľ svojich práv v konaní nedovoláva (pozri R 6/2022 publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 2/2022). Z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (C-40/08, C-618/10, C-243/08) vyplýva, že v spotrebiteľských sporoch je relativizovaná nielen dôkazná povinnosť spotrebiteľa, ale aj jeho povinnosť tvrdenia. Toto pravidlo neplatí jedine vtedy, ak spotrebiteľ s takýmto postupom nesúhlasí, teda prejaví vôľu byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou naďalej viazaný (Števček, M, Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H. Beck, 2016, 1030-1031 s.). Námietku žalobcu o nespornosti ním tvrdených skutočností z dôvodu chýbajúcich protitvrdení spotrebiteľa odvolací súd preto považuje za neopodstatnenú.
10. Ďalej žalobca namietal, že mal byť súdom prvej inštancie vyzvaný na doplnenie dôkazu - cenníka. V odpovedi na túto námietku poukazuje odvolací súd na zápisnicu o pojednávaní, z ktorej vyplýva, že na pojednávaní, ktorého sa žalovaný napriek predvolaniu nezúčastnil, súd prvej inštancie oznámil svoje predbežné právne posúdenie veci a výslovne do zápisnice uviedol, že cit. „nie je jasné, aká cena bola dohodnutá medzi sporovými stranami za programy telekomunikačných služieb, nakoľko táto bola uzavretá s odkazom na cenník, ktorý však súdu predložený nebol“. Účasť na pojednávaní nie je pre sporové strany povinná a majú právo zhodnotiť, či sa pojednávania zúčastnia. Ak sa nezúčastnia, súd môže rozhodnúť aj v ich neprítomnosti, pričom strany znášajú riziko, že nebudú môcť reagovať na predbežné právne posúdenie veci súdom, ktoré tento vykoná na pojednávaní. Zároveň potom v prípade, že súd vykoná iné predbežné právne posúdenie veci, než očakávali, nemôžu namietať, že rozhodnutie súdu je prekvapivé. Z uvedeného dôvodu nepovažoval odvolací súd postup súdu prvej inštancie, ktorý vo veci rozhodol po vykonanom predbežnom právnom posúdení veci v neprítomnosti žalobcu, ktorý sa bez ospravedlnenia pojednávania nezúčastnil, na základe skutkového stavu zisteného z dovtedy označených a predložených tvrdení a dôkazov sporových strán za taký, ktorým by bolo porušené právo na spravodlivý súdny proces, ktorý je zákonným dôvodom pre zrušenie rozhodnutia.
11. Ďalej sa odvolanie žalobcu týkalo nepriznaného nároku na zmluvnú pokutu. Žalobca v odvolaní rozoberal, prečo nejde o neprijateľnú alebo neplatnú zmluvnú podmienku. Súd prvej inštancie však svoj záver o zamietnutí zmluvnej pokuty nepostavil na neprijateľnosti alebo neplatnosti dohody o zmluvnej pokute. Zamietnutie žaloby v tejto časti odôvodnil rovnako, neunesením dôkazného bremena žalobcu o porušení povinnosti žalovaného platiť cenu za poskytnuté služby vzhľadom na nepreukázanú výšku tejto ceny.
12. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na akcesorický charakter zmluvnej pokuty, ktorý nepopiera ani žalobca, keď v odvolaní popisuje zmluvnú pokutu ako zabezpečovací prostriedok na vynútenie splnenia hlavnej povinnosti žalovaného - spotrebiteľa. Aj keď zmluvná pokuta je samostatným majetkovým nárokom, ide o akcesorický zabezpečovací právny vzťah, ktorého existencia je závislá na existencii platného hlavného záväzkového vzťahu, zmluvnou pokutou zabezpečovaného. Ak dôjde k nepriznaniu nároku z hlavného záväzkového vzťahu, nemôže sa taký právny následok nevzťahovať k záväzku vedľajšiemu. Právo na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty po nepriznaní zabezpečenej pohľadávky nemožno priznať. Ak nemôže byť v dôsledku neunesenia dôkazného bremena právo na plnenie súdom priznané, nemôže rovnako porušenie tohto nepriznaného práva (resp. porušenie jemu odpovedajúcej povinnosti) založiť priznanie týchto nárokov súdom.
13. Žalobcom uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie potom nebolo možné považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.
14. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj o náhrade trov konania.
15. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
16. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 251 C.s.p. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v zásade patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania. Zo spisu však nevyplynuli žiadne odôvodnené a preukázané trovy žalovaného v zmysle § 251 C.s.p., preto odvolací súd rozhodol, že mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
18. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).