Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25P-154-2012.pdf
PDF · 79.44 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-25P/154/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou Mgr. Janou Koščovou v právnej veci starostlivosti o maloletú M. Č., I.. XX.X.XXXX, bytom L. X, N., zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice IV, dieťaťa rodičov W. Č., I.. X.X.XXXX, bytom L. X, N., a W. R., I.. X.X.XXXX, bytom N., H. XX, N., v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností takto
rozhodol:
Maloletá SF. Č., I.. XX.X.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať, spravovať jej majetok.
Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletej M. sumou 30 % z výšky životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa počnúc právoplatnosťou rozsudku vždy do 15.dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky.
odôvodnenie:
Matka návrhom podaným súdu 5.6.2012 žiadala, aby súd určil výživné na jej maloletú M. Č., I.. XX.X.XXXX zo strany otca. Na pojednávaní dňa 18.10.2012 matka upresnila návrh tak, že žiada zveriť maloletú M. do jej osobnej starostlivosti a zo strany otca určiť minimálne výživné počnúc právoplatnosťou rozsudku.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, výpoveďou rodičov a zistil tento skutkový stav:
Z vyjadrenia kolízneho opatrovníka zo dňa 26.9.2012 vyplýva, že rodina maloletej F. Č. je evidovaná od roku 2005 na úrade práce z dôvodu zverenia maloletej F. do starostlivosti starej matky. Matka maloletej M. má staršiu dcéru F. Č., I.. XX.X.XXXX, ktorá je zverená do starostlivosti starej matke. Maloletá M. Č. pochádza z družobného pomeru matky s W. R., ktorý je posledné tri roky vo výkone trestu a neprispieva na výživu maloletej M. na výživné. Matka je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi vo výške 119,-Eur, je evidovaná na úrade práce, poberá rodinné prídavky na dve deti. Maloletá M. navštevuje materskú školu E. park, kde matka uhrádza stravné 5,-Eur, nakoľko je v hmotnej núdzi. Matka nemá zvýšené výdavky v súvislosti so zdravotným stavom maloletej M.. V čase keď otec nebol vo výkone trestu, tento sa o maloletú zaujímal, kupoval jej veci, ktoré potrebovala. Kolízny opatrovník by doporučil zveriť maloletú M. do osobnej starostlivosti matky, zo strany otca určiť výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima, v prípade, že sa rodičia dohodnú, navrhol schváliť rodičovskú dohodu.
Z výpovede matky vyplynulo, že s otcom maloletej M. nežije v spoločnej domácnosti asi tri roky, toho času je nezamestnaná, evidovaná na úrade práce, poberá dávku v hmotnej núdzi 142,-Eur, nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Maloletá M. navštevuje materskú školu. Výdavky na maloletú M. má matka 5,- Eur ako doplatok za stravu mesačne a ostatné sú bežné výdavky na stravu, ošatenie, hygienu. Nemá
zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť. Toho času býva v M. N. R., kde prispieva na bývanie sumou 62,-Eur. V októbri 2012 otec prispel maloletej sumou 20,-Eur.
Z výpovede otca pred dožiadaným súdom v B. dňa 20.9.2012 vyplýva, že s návrhom matky na zverenie maloletej M. do jej osobnej starostlivosti súhlasí. Otec má ďalšie tri vyživovacie povinnosti na R. R., I.. XX.XX.XXXX, W. O., I.. XX.X.XXXX F. V. O., I.. XX.XX.XXXX. Na všetky maloleté deti uhrádza minimálne výživné. Momentálne je vo výkone trestu zaradený do pracovného pomeru, z mesačnej odmeny dostáva 10-15,-Eur vreckové. Naposledy pracoval v Čechách s čistým mesačným príjmom 500-600,-Eur, polrok predtým než nastúpil do výkonu trestu len brigádoval. Nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani hnuteľné veci väčšej hodnoty. Pôžičku má na podnájom, ktorú spláca, iné dlhy nemá. Do výkonu trestu nastúpil v júli 2009, predpokladané podmienečné prepustenie bude vo februári 2013. Pred nástupom do výkonu trestu sa zdržiaval u matky, ktorej aj prispieval na domácnosť. Na potreby maloletej M. pred nástupom do výkonu trestu prispieval aj prispieva ako sa dá. Matka maloletej M. spolu s maloletou ho pravidelne navštevujú každé dva týždne. Zároveň uviedol, že súhlasí, aby súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti.
Podľa oznámenia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v B. otec dosiahol čistú mzdu v mesiaci apríl 2012 103,54 Eura, v máji 2012 - 109,17 Eura, v júni 2012- 117,63 Eura, v júli 2012 - 122,15 Eura a v auguste 2012 - 122,41 Eura.
Podľa § 36 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa ust. § 24 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa ust. § 25 ods. 1,2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že boli dané zákonné predpoklady pre úpravu rodičovských práv a povinností zo strany rodičov k maloletej M. v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, nakoľko rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti. Súd vychádzajúc z výpovedí matky, ako aj vyjadrenia kolízneho opatrovníka zveril maloletú M. do osobnej starostlivosti matky, ktorá aj dosiaľ zabezpečuje starostlivosť o dieťa. Pri určení výšky výživného súd prihliadal na oprávnené potreby maloletého dieťaťa, ako aj na zárobkové možnosti a majetkové pomery na strane povinného rodiča - otca a na jeho ďalšie vyživovacie povinnosti, pričom ako primerané výživné súd určil minimálne výživné v súlade s ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine.
Styk otca s maloletou M. súd neupravoval, nakoľko rodičia úpravu styku nežiadali a zároveň styk v súčasnej situácii, keď sa otec nachádza vo výkone trestu, je nerealizovateľný.
O trovách konania súd v zmysle ust. § 151 ods. 1 O.s.p. nerozhodoval, nakoľko účastníci nežiadali náhradu priznať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2 O.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).