Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoP/37/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táni Rapčanovej a členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a Mgr. Petra Straku, vo veci starostlivosti o maloleté deti: E. O., nar. XX.XX.XXXX a G. O., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom, deti rodičov - matky: N. J. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX B. L. XXX, zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou: JUDr. Jana Šálková ml., advokátka, so sídlom K. XXX, XXX XX J. a otca: E. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B.. XXX/X, XXX XX B., zastúpeného splnomocneným zástupcom: JUDr. Ján Reptiš, advokát, so sídlom G. M. A. X, XXX XX J. G. I., o zvýšenie výživného pre maloleté deti a zmenu úpravy styku otca s maloletými deťmi, o odvolaní matky detí proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -199 zo dňa 13. apríla 2023, takto

rozhodol:

rozsudok okresného súdu vo výrokoch I., II., III., IV., VI. m e n í tak, že otec detí je povinný prispievať na výživu maloletého E. O., nar. XX.XX.XXXX sumou 215,- eur mesačne a na výživu maloletej G. O., nar. XX.XX.XXXX sumou 215,- eur mesačne, počnúc dňom 22.12.2022, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky detí. Zameškané výživné za obdobie od 22.12.2022 do 31.03.2023 na maloletého E. O. v sume 380,32 eur, je otec detí povinný zaplatiť v splátkach po 35,- eur mesačne, spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, pod stratou výhody splátok. Zameškané výživné za obdobie od 22.12.2022 do 31.03.2023 na maloletú G. O. v sume 373,55 eur, je otec detí povinný zaplatiť v splátkach po 35,- eur mesačne, spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, pod stratou výhody splátok. Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -17 zo dňa 08.09.2015 v časti výšky výživného na maloleté deti. Vo výroku V., ktorým súd styk otca s maloletými deťmi neupravuje, ponecháva sa na dohode rodičov a vo výroku VI., ktorým týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hornom č. k. -17 zo dňa 08.09.2015 v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi, zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý . Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Žiar nad Hronom ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „okresný súd“) rozsudkom č. k. -199 zo dňa 13.04.2023 rozhodol, že I. otec je povinný platiť zvýšené výživné na mal. E. O., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 90,- eur mesačne na sumu 200,- eur mesačne a na mal. G. O., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 80,- eur mesačne na sumu 230,- eur mesačne splatné vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc od 22.12.2022. II. Vo zvyšnej časti súd návrh matky zamietol. III. Zameškané výživné za obdobie od 22.12.2022 do 31.03.2023 na mal. E., nar. XX.XX.XXXX vo výške 326,95 eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky v mesačných splátkach v sume 30,- eur mesačne

spolu s bežným výživným až do zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok, počnúc mesiacom po právoplatnosti tohto rozsudku. IV. Zameškané výživné za obdobie od 22.12.2022 do 31.03.2023 na mal. G., nar. XX.XX.XXXX vo výške 425,68 eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky v mesačných splátkach v sume 40,- eur mesačne spolu s bežným výživným až do zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok, počnúc mesiacom po právoplatnosti tohto rozsudku. V. Súd styk otca s maloletými deťmi neupravuje, ponecháva na dohode rodičov. VI. Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -17 zo dňa 08.09.2015 v časti výšky výživného na maloleté deti a úpravy styku otca s maloletými deťmi. VII. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 1.1 Rozhodnutie odôvodnil tým, že návrhom doručeným súdu dňa 22.12.2022 sa matka dieťaťa domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k maloletému E. na sumu 240,- eur a na maloletú G. na sumu 270,- eur mesačne, počnúc mesiacom december 2022 splatné vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zároveň žiadala zmenu oprávnenia otca stretávať sa s maloletými deťmi tak, že úprava styku otca s nimi sa ponechá na dohode rodičov. Návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -17 zo dňa 08.09.2015 súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej boli maloleté deti zverené do jej osobnej starostlivosti, ktorá je oprávnená deti zastupovať a spravovať ich majetok a otec bol zaviazaný na plnenie výživného vo výške 90,- eur mesačne na maloletého E. a vo výške 80,- eur mesačne na maloletú G. so splatnosťou do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Styk bol upravený tak, že otec je oprávnený sa s maloletými deťmi stýkať každý párny týždeň od piatka od 17:00 hod. do nedele 17:00 hod. Odo dňa poslednej úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom sa zmenili osobné, rodinné a majetkové pomery rodičov ako aj maloletých detí. Čo sa týka úpravy styku otca s maloletými deťmi navrhla túto ponechať na dohode rodičov, keďže otec aktuálne nariadenú úpravu styku nedodržiava, pričom ona mu v kontakte s deťmi nebráni a nebránila. Otec detí navrhol schváliť rodičovskú dohodu, na základe ktorej by hradil zvýšené výživné na maloletého E. sumou 125,- eur mesačne a na maloletú G. taktiež v sume 125,- eur mesačne, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku. Kolízny opatrovník detí navrhol návrhu matky detí ohľadom zvýšenia výživného a zmeny úpravy styku otca s deťmi vyhovieť. 1.2 Pri rozhodovaní okresný súd vychádzal z ust. , , , , , , , , o rodine (ďalej len „“). 1.3 Na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že od obdobia predchádzajúceho rozhodovania súdu o výživnom na maloleté deti nastala podstatná zmena pomerov, a to na strane všetkých účastníkov konania. Výživné na maloleté deti bolo určované rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -17 zo dňa 08.09.2015, a to počnúc dňom 02.10.2015, kedy rozsudok nadobudol právoplatnosť, teda pred takmer ôsmimi rokmi. Týmto rozsudkom boli maloleté deti zároveň zverené do osobnej starostlivosti matky. V čase rozhodovania o výživnom navštevovali maloleté deti predškolské zariadenie. Otec detí bol zamestnaný ako vodič v SAD J., kde dosahoval čistý mesačný príjem cca 740,- eur. Matka bola v tomto čase živnostníčka s mesačným príjmom cca 500,- eur. Od r. 2015 došlo k zásadnému zvýšeniu vyživovacích potrieb maloletých detí, predovšetkým z dôvodu ich vyššieho veku, školskej dochádzky, a to nástupu maloletých detí na II. stupeň základnej školy, nákladov súvisiacich so zdravotnou starostlivosťou, záujmovými aktivitami ako aj nárastu celkových životných nákladov. Súd mal preukázané, že maloletý E. je žiakom 6. ročníka základnej školy a maloletá G. je žiačkou 5. ročníka základnej školy. Matka dieťa u maloletého E. vyčíslila najzákladnejšie mesačné výdavky v sume cca 461,- eur a u maloletej G. v sume 539,- eur. U maloletej G. má matka zvýšené výdavky so zakúpením liekov z dôvodu jej zhoršeného zdravotného stavu a návštevou tanečnej školy v L. O. Z.. Matka má okrem vyživovacej povinnosti k týmto dvom deťom aj vyživovaciu povinnosť k synovi L. J., nar. XX.XX.XXXX a E. C., nar. XX.XX.XXXX pochádzajúceho zo vzťahu s terajším manželom (správne s partnerom - poznámka odvolacieho súdu). Maloletý L. J. bol na čas po rozvode manželstva matky detí (pochádzajúci z manželstva matky detí - poznámka odvolacieho súdu) zverený do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, a to otcovi G. J. bez povinnosti úhrady výživného počas striedavej osobnej starostlivosti (rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -31 zo dňa 08.04.2019). U matky detí došlo k nepatrnej zmene pomerov, v súčasnosti nepracuje, je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 412,60 eur mesačne, externe študuje na vysokej škole (aktuálne v 3. ročníku bakalárskeho vzdelania). Jej partner dosahuje čistý mesačný príjem cca 1.500,- - 1.600,- eur. Otec detí je u terajšieho zamestnávateľa zamestnaný od 01.01.2020, kde dosahuje priemernú čistú mzdu vo výške 1.555,14 eur. Je vlastníkom 3-izbového bytu v J. G. I., ktorý prenajíma v čistom 250,- eur mesačne. U otca detí možno podľa súdu konštatovať, že od posledného rozhodnutia súdu o výživnom v r. 2015 došlo k výraznému zvýšeniu jeho príjmu a to 1.805,14 eur v čistom (pracovný príjem a nájom za prenájom). Pokiaľ otec v rámci svojho vyjadrenia vyčíslil výšku pravidelných mesačných platieb v

rodine ako hypoúver, ďalšie úvery, nájom za byt, elektrina, náklady na pohonné hmoty, poistenie auta, sporenie, telefón v predloženom rozpise vo výške 1.288,- eur a výšku ďalších platieb za stravu a hygienu v sume 200,- eur, kde nie je započítané výživné na maloleté deti, mal súd za to, že výdavky v rodine otca prevyšujú preukázateľne jeho príjmy. Nezohľadnil vyčíslené výdavky otca na úver, pôžičky, pohonné hmoty, poistky na autá, sporenia poukazom na ust. . Pri určovaní výživné súd vychádzal z celkového príjmu spolu s nájomným za byt vo výške 1.805,14 eur. Potom podľa zaužívanej súdnej praxe platí, že výživné rodiča na dieťa by malo byť určené v rozsahu 20 % - 30 % z jeho čistého príjmu, berúc do úvahy všetky jeho vyživovacie povinnosti. V danom prípade výživné predstavuje výšku do 25 % z priemerného čistého mesačného príjmu otca vzhľadom na vek detí (25 % z 1.805,14 eur je 451,- eur), súd tak dospel k záveru, že je dôvodným zvýšiť výživné pre maloletého E. zo sumy 90,- eur mesačne na sumu 200,- eur mesačne a u maloletej G. zo sumy 80,- eur mesačne na sumu 230,- eur mesačne, ktorú vyživovaciu povinnosť zvýšil odo dňa podania návrhu matky na súd od 22.12.2022 do budúcna, keďže už v tom čase bolo zvýšenie výživného pre maloleté deti dôvodné. U maloletej G. určoval vyššie výživné, i keď je mladšia ako maloletý E., keďže prihliadol na zvýšené výdavky súvisiace s návštevou tanečného krúžku v L. O. Z. (mesačné úhrady na tanečnú 24,- eur a za pohonné hmoty vozením maloletej na tanečnú do J. G. I. a späť do miesta bydliska 4 až 5x do mesiaca cca v sume 25,- eur mesačne). Tiež dôvodom bola aj častá chorobnosť maloletej s čím narástli jej zvýšené výdavky na zakúpenie vitamínov ako aj liekov cca v sume 45,- Eur mesačne. Súd mal za to, že určené výživné je primerané vzhľadom na vek, uznané potreby detí ako aj finančné možnosti otca, aj keby otcov príjem bol vyšší, neznamená to, že výživné by malo byť neúmerne vysoké vzhľadom na potreby maloletých detí. Takto určené výživné v rozsahu do 25 % z čistého príjmu otca zohľadňuje sociálnu a finančnú situáciu otca, ktorá je lepšia ako finančná situácia matky vzhľadom na vlastníctvo nehnuteľnosti otca (3- izbového bytu v J. G. I.) ako aj troch motorových vozidiel. Matka detí nevlastní žiadne nehnuteľnosti. Pri určení výšky výživného neprihliadol na potencionalitu príjmu z predchádzajúcich zamestnaní, keďže príjem otca u predchádzajúcich zamestnávateľov bol nižší ako u terajšieho zamestnávateľa. Vo zvyšnej časti súd návrh matky zamietol. 1.4 Otcovi detí vznikol za obdobie od podania návrhu, t.j. 22.12.2022 do 31.03.2023, nedoplatok na výživnom vo výške 326,95 eur na maloletého E. a vo výške 425,68 eur na maloletú G., keďže výživné za obdobie apríl 2023 ešte nebolo splatné, ktorý povolil splácať otcovi detí v splátkach ( , ďalej len „CSP“ pod hrozbou straty výhody splátok. 1.5 Ďalej pri rozhodovaní o návrhu matky detí na zmenu úpravy styku súd vychádzal z ust. , . Konštatoval, že rodičia maloletých detí zhodne na pojednávaní navrhli zmeniť pôvodný rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -17 zo dňa 08.09.2015 v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi tak, aby styk otca s nimi nebol upravovaný a bol ponechaný na rozhodnutie rodičov. Keďže doterajšia nariadená úprava styku otca s deťmi sa nedodržiava, obaja rodičia vyslovili súhlas s jej neupravovaním a ponechaním na dohode rodičov, súd v tejto časti návrhu matky na zmenu styku otca s maloletými deťmi vyhovel. 1.6 V zmysle ust. zároveň rozhodol o zmene rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -17 zo dňa 08.09.2015 v časti výšky výživného a úpravy styku otca s maloletými deťmi. 1.7 O trovách konania rozhodol podľa (ďalej len „“) tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko v konaní nezistil ani okolnosti, s prihliadnutím na ktoré by bolo priznanie náhrady trov konania spravodlivé a ani jeden z účastníkov sa tejto náhrady trov konania nedomáhal.

2. Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie zo dňa 17.05.2023 matka detí prostredníctvom splnomocneného zástupcu, a to do výrokov I., II., III. a IV., odvolávajúc sa na dôvody uvedené v ust. , , . 2.1 V odvolaní uviedla, že si neuplatnila prehnane vysoké výživné, ale uplatnila si také výživné, ktoré je v súlade s princípmi a zároveň odzrkadľuje reálne potrebné financie na pokrytie potrieb detí, aby mali zabezpečené právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pokiaľ súd uviedol, že v nej došlo k nepatrnej zmene pomerov, tak oná má za to, že v jej prípade na jej strane je podstatná zmena a to v tom, že má ďalšie 2 vyživovacie povinnosti a je na rodičovskej dovolenke. Jej aktuálne objektívna nemožnosť dosahovať príjem a podieľať sa na výživnom v rovnakom pomere ako otec, by sa mala dostatočne zohľadniť aj vo výške výživného, t.j. v podiele druhého povinného rodiča na výživnom. Pokiaľ súd uznal výšku vyčíslených výdavkov na ňu v sume 450,- eur tak jej z celkového príjmu 902,- eur zostane suma 452,- eur, z ktorej má zabezpečiť výživným 4 maloleté deti. S ohľadom na výdavky detí, ktoré súd uznal kládla otázku z čoho má ona pokryť zvyšnú sumu. Mala za to, že súd hoci vykonal rozsiahle dokazovanie, na základe vykonaných dôkazov nesprávne rozhodol vo veci, resp. rozhodnutie

súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže výživné určené súdom sa jej javí ako nespravodlivé, pretože deťom nezabezpečuje to čo, majú mať garantované vzhľadom na ust. , , , , , . V neposlednom rade je potrebné zohľadniť aj zmenu otcovho postoja k deťom nakoľko im minimálne za posledné 2 roky prestal prispievať nad rámec bežného výživného, ani im nič okrem darčeka na sviatok nekúpil. Rozhodnutie súdu je tiež v rozpore s vyjadrením kolízneho opatrovníka. 2.2 Ďalej matka detí uviedla, že súd mal akceptovať jej návrhy a použiť ako východiskové kritérium pri zhodnotení príjmu otca potencionalitu príjmu. Aj ohľadom príjmu z prenájmu dokladovala aktuálnymi inzerátmi prenajímanie za vyššie sumy ako deklaroval ústne otec a súd ustálil len sumu 250,- eur. Otec nepriamo preukázal výšku príjmu z prenájmu už na prvom pojednávaní keď uviedol, že mu príjem z prenájmu pokrýva jeho splátky úverov a hypotéky. Prenajímaním bytu za nižšiu sumu ako je obvykle sa bez zbytočného dôvodu vzdal výhodnejšieho majetkového prospechu. Tiež preukázala, že otec má vyšší príjem lebo má aj prácu popri zamestnaní a práve preto nemá záujem zamestnať sa a dosahovať vyšší príjem ako tento aktuálne dosahuje t.j. od 2.000,- - 2.600,- eur. Nesúhlasila preto s rozhodnutím súdu ohľadom neprihliadania na potencionalitu príjmu pretože tvrdenie, že otcov príjem u predošlých zamestnávateľov bol nižší je v priamom rozpore s tým, čo otec uviedol. 2.3 Matka detí mala tiež za to, že v danom prípade sú splnené podmienky na to, aby bolo stanovené výživné v hornej hranici súdnou praxou vymedzeného kritéria 30 %. Okrem toho súd po vynesení rozsudku v rámci odôvodnenia uviedol, že takéto výživné určil s ohľadom na to, že otec má aj zameškané výživné, ktoré mu povolil splácať v splátkach popri bežnom výživnom, tak aby to nebola pre otca prílišná záťaž. Podľa nej výhoda splátok pre otca nemôže byť na úkor výšky výživného pre deti. Uviedla tiež, že dokazovaním sa potvrdilo, že v danom prípade je v súlade s judikatúrou určenie výživného v hornej hranici rozpätia 20 % - 30 % a to vzhľadom na vek maloletých a zistenie individuálnych okolností prípadu odôvodňujúcich posun k hornej hranici takéhoto rozpätia. Poukázala na rozhodovaciu prax súdov k otázke princípov dôležitých pre rozhodovanie o výživnom, s ktorými sa v plnej miere stotožňuje a navrhuje, aby ich zohľadnil aj odvolací súd pri svojom rozhodnutí. 2.4 V rámci odvolacieho návrhu matka detí navrhla rozsudok okresného súdu vo výroku I. zmeniť tak, že otec je povinný platiť zvýšené výživné na maloletého E. zo sumy 90,- eur mesačne na sumu 240,- eur mesačne a na maloletú G. zo sumy 80,- eur mesačne na sumu 270,- eur mesačne splatné vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc od 22.12.2022. Zároveň navrhla zmeniť aj nadväzujúce výroky II., III. a IV. a rozhodnúť o zameškanom výživnom. Ohľadom trov odvolacieho konania navrhla rozhodnúť tak, že ani jeden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

3. Otec detí prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení zo dňa 30.05.2023 s odvolaním matky detí nesúhlasil. 3.1 V prvom rade uviedol, že ani on nie je spokojný s rozhodnutím prvostupňového súdu v takej miere ako očakával a to majúc vplyv na ustálenie výšky výživného voči mojim maloletým deťom. Zvážil však, že deti okrem výživného nemajú iný príjem, z ktorého by nemohli existovať a je jeho povinnosťou, aby tieto zabezpečil. 3.2 Poukázal na to, že vo vyjadrení namietal udávané skutočnosti smerujúce k ľahkovážnemu postoju pri zmene zamestnávateľa, keď pracoval u druhých zamestnávateľov a snažil sa dostať čo najrýchlejšie domov, aby mal aj kľud a odpočinok a tiež určitý stupeň pohodlnosti a ktoré poskytuje vlastná domácnosť a nie ubytovanie na slobodárňach. Čuduje sa preto odkiaľ právna zástupkyňa matky detí čerpá istotu pri tvrdení o tom, že mal ostať pracovať v Bratislave, že išlo o výhodnejšiu prácu z vyššími odmenami a mzdou, keď nepredložila súdu žiadne potvrdenia, ktoré by nasvedčovali tejto skutočnosti. Podľa neho je rozdiel bývať v byte, ktorý mu patrí, prípadne doma u svojich najbližších ako byť odkázaný sám na seba a v čase osobného voľna snažiť sa nejakým spôsobom pokryť svoje potreby. On nemenil zamestnanie zo špekulatívnych dôvodov. Viac by privítal kritický prístup matky detí, ktorá teoreticky ovláda získanie vyšších príjmoch a nepozerá na to, že dve detí chodia do školy pričom žiadnu prácu si nehľadá, hoci tvrdí, že nemá dostatok peňazí pre výživu detí. Podľa neho by mohla umiestniť maloleté deti do škôlky a mohla by aj ona prispieť výkonom prác pre príjem rodiny. Toto však ponecháva vyložene len na výživné, ktoré je určené pre deti a nie pre ňu. Pokiaľ matka detí tvrdí, že nie je schopná sa podieľať na výžive maloletých detí doklad o tom nepredložila. Tak ako to vyplýva z prejednávanej veci nesúhlasila s tým, aby deti cestovali hromadnou dopravou, musia byť vozené autom a z toho dôvodu sa zvyšujú náklady na zabezpečenie detí. Toto sú jednoducho len jej názory ničím nepodložené a keď môžu z B. L. deti chodiť autobusom a nie len jedno dieťa, ale skutočne plný autobus, jeho deti nie sú výnimkou a môžu tak isto lebo im nič nebráni cestovať aj takýmto spôsobom.

3.3 Ďalej otec detí uviedol, že pokiaľ matka detí v rámci podávaného odvolania udáva príjmy, ktoré má mať a to najmä z prenájmu bytu vo výške 400,- eur, tak dáva do pozornosti že na začiatku bol určený nájom 400,- eur ale v celom rozsudku mu chýba vyčíslenie nákladov s predmetným bytom (nájom 175,- eur, elektrika 45,- eur, plyn 5,- eur, poistka za byt 15,- eur, internet a pevná linka 60,- eur). V súvislosti s vlastníctvom bytu stále trvá i hypotekárny úver, ktorý bol zobratý za účelom nadobudnutia predmetného bytu, kde zostatok je cca 59.000,- eur, ktorý spláca po 225,- eur mesačne. Takže mu zo sumy 400,- eur neostane ani euro keďže náklady sú 525,- eur. Byt by nechcel predávať a podobne, lebo by nemal kde bývať a rozhodne počítal s tým, že byt pripadne deťom keď dorastú. V súčasnej dobe dostal výpoveď z nájomnej zmluvy, stratil nájomníka a momentálne nemá nikoho kto by si ho prenajal pričom pri určovaní výšky výživného na maloleté deti sa vychádzalo z uvedeného príjmu. K vyjadreniu pripojil fotokópiu výpovede o nájme z bytu podľa ktorej nájom končí dňom 31.07.2023. 3.4 Tiež otec detí uviedol, že doposiaľ bol matkou detí informovaný o dobrom zdravotnom stave detí. Pre potreby v danom konaní však matka detí tvrdila, že má zvýšené náklady na zabezpečenie zdravotného stavu dcéry G.. Jeho dopytom na ošetrujúcu lekárku zistil, že zdravotný stav maloletej je veľmi dobrý. Nevie prečo i túto skutočnosť nepodložila dôkazmi ale nie fingovaným výpisom z karty, kde by sa dalo preveriť, či vznikajú náklady v súvislosti s liečbou alebo zdravotným stavom. Podľa neho prvostupňový súd sa uspokojil s tvrdeniami matky bez prevedenia dokazovania týchto údajov. Podľa všetkého tieto údaje sú účelové so zámerom zvýšiť náklady krytia potrieb maloletej. 3.5 Na záver otec detí uviedol, že so svojimi deťmi mal dobrý vzťah. Vďaka rodičovskému vedeniu matky došlo k naštrbeniu týchto vzťahov a deti zmenili postoj k jeho osobe. To je výsledok konania, myslenia a vedený matkou. Je to nesprávny postoj, lebo môže sa stať čokoľvek a deti budú odkázané na neho a pri tom bude vytvorená bariéra medzi ním a nimi v živote. Trval preto na tom, aby matka detí svoj postoj ohľadom výchovy detí zmenila. 3.6 Považoval preto odvolanie podávané matkou detí vyložene za účelové. Navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť a odvolanie matky detí zamietnuť.

4. Kolízny opatrovník detí vo vyjadrení zo dňa 30.05.2023 uviedol, že sa k uvedeným skutočnostiam vyjadroval na pojednávaní konanom dňa 13.04.2023 ako i v správe zo dňa 27.02.2023. Zotrváva na svojom písomnom a ústnom vyjadrení.

5. Matka detí prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení doručenom súdu dňa 02.06.2023 poukázala na zavádzajúce a rozporuplné tvrdenia otca ohľadom nájmu bytu a príjmu z neho plynúceho v tom, že počas celého konania otec súdu nepredložil nájomnú zmluvu a účelovo menil svoje výpovede ohľadom výšky nájmu. Aktuálne sa snaží presvedčiť súd, že už nemá žiadny príjem z prenájmu, a to kvôli výpovedi nájomníka, ktorú údajne dostal v deň po poslednom pojednávaní. Ona toto jeho tvrdenie považuje za účelové. Zároveň nič to ale nemení na fakte potencionality príjmu z prenájmu. Za koľko sa v danej lokalite prenajímajú porovnateľné nehnuteľnosti, v konaní už dokladala. Čo sa týka zlého zdravotného stavu dcéry G., toto preukazovala jednak vysvedčeniami, kde je uvedený počet vymeškaných hodín fotokópiou žiackej knižky a výpisom z účtu poistenca Dôvera. Tvrdenia otca o údajnom zdravotnom stave detí, a to najmä maloletej G. sa nezakladajú na pravde. Aktuálny počet vymeškaných hodín kvôli zdravotným problémom maloletej G. súdu dokladuje fotokópiou žiackej knižky a aktuálnym výpisom z edupage, z ktorého je zrejmé, že maloletá za tento školský rok vymeškala 183 hodín. K ostatným tvrdeniam sa už vyjadrila počas konania, keďže ich tento niekoľkokrát uvádzal už aj počas konania.

6. Otec detí na vyjadrenie matky detí kolízneho opatrovníka detí písomne nereagovali. Rovnako ani matka detí nereagovala na vyjadrenie kolízneho opatrovníka detí. Kolízny opatrovník detí nereagoval na vyjadrenie matky detí.

7. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( , , ďalej len „CSP“, ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, účastníkom konania (, , ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), preskúmal rozsudok okresného súdu bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ) s prihliadnutím na vady konania, iba ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ) a rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch o výživnom zmenil ( ).

7. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že otec je povinný platiť zvýšené výživné na maloletého E. zo sumy 90,- eur mesačne na sumu 200,- eur mesačne a na maloletú G. zo sumy 80,- eur mesačne na sumu 230,- eur mesačne splatné vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc od 22.12.2022 (výrok I.). Vo zvyšnej časti súd návrh matky zamietol (výrok II.). Zameškané výživné za obdobie od 22.12.2022 do 31.03.2023 na maloletého E. vo výške 326,95 eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky v mesačných splátkach v sume 30,- eur mesačne spolu s bežným výživným až do zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok, počnúc mesiacom po právoplatnosti tohto rozsudku (výrok III.). Zameškané výživné za obdobie od 22.12.2022 do 31.03.2023 na maloletú G. vo výške 425,68 eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky v mesačných splátkach v sume 40,- eur mesačne spolu s bežným výživným až do zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok, počnúc mesiacom po právoplatnosti tohto rozsudku (výrok IV.). Súd styk otca s maloletými deťmi neupravuje, ponecháva na dohode rodičov (výrok V.). Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -17 zo dňa 08.09.2015 v časti výšky výživného na maloleté deti a úpravy styku otca s maloletými deťmi (výrok VI.). Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok VII.).

8. Proti rozsudku okresného súdu a to do výrokov o výživnom I. II. a súvisiacom zameškanom výživnom III. a IV. podala odvolanie matka detí.

9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, ktorý v danom prípade nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bolo posúdiť, či súd rozhodol vecne správne keď napadnutým rozsudkom zvýšil výživné na maloleté deti v určenej výške.

10. Matka detí v odvolacích námietkach namietala: - na jej strane je podstatná zmena pomerov (má ďalšie 2 vyživovacie povinnosti, je na rodičovskej dovolenke), - súd mal použiť ako východiskové kritérium pri zhodnotení príjmu otca potencionalitu príjmu, - prenajímaním bytu za nižšiu sumu ako je obvykle sa bez zbytočného dôvodu otec detí vzdáva výhodnejšieho majetkového prospechu, - otec má aj prácu popri zamestnaní, - výživné malo byť stanovené v hornej hranici súdnou praxou vymedzeného kritéria 30 %.

11. Rozhodnutie o výživnom nie je rozhodnutím nemenným. Priznané výživné možno v zmysle zmeniť v prípade, ak sa zmenia pomery. Citované zákonné ustanovenie vychádza z predpokladu, že výživné sa vždy určuje podľa stavu, ktorý existuje v čase, keď súd rozhoduje o výživnom. Plynutím času však môže nastať zmena pomerov ako na strane detí, tak aj na strane rodičov.

12. Pri rozhodovaní o zmene výživného je nevyhnutné previesť porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho, ako i nového rozhodovania a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Je pritom potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne, napríklad vývojom životných nákladov. K zmene potrieb oprávneného môže dôjsť najmä v súvislosti s pribúdajúcim vekom (fyzickým vyspievaním, počínajúc so školskou dochádzkou, ďalšími formami prípravy na budúce povolania). Môže nastať aj zmena v možnostiach povinného plniť vyživovaciu povinnosť v dovtedajšom rozsahu, napríklad v dôsledku vzrastu, alebo aj poklesu jeho príjmu, poprípade v dôsledku zúženia alebo rozšírenia okruhu osôb, ku ktorým má rodič vyživovaciu povinnosť. Musí ísť o zmenu závažnejšieho charakteru, nielen o zmenu prechodnú a zmena sa musí týkať naviac skutočností, na ktorých je založené predchádzajúce rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti k dieťaťu.

13. Pokiaľ ide o určenie výživného na maloleté dieťaťa odvolací súd poukazuje na to, že neurčuje konkrétnu výšku výživného (okrem minimálneho, ktoré je každý rodič bez ohľadu na svoje možnosti a schopnosti povinný platiť), stanovuje iba kritériá, z ktorých má súd rozhodujúci o vyživovacej povinnosti rodiča vychádzať. V je určený základ nároku dieťaťa na výživné od svojho rodiča až do doby, kým nie je schopné sám sa živiť a v odseku 2 tohto zákonného ustanovenia je určená rodičom povinnosť prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov s výslovným zakotvením, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd prihliadať podľa na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. V prikazuje súdu, aby

nebral do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Výšku výživného reguluje aj v odôvodnenými potrebami oprávneného.

14. Súd prvej inštancie aplikujúc ust. pri rozhodovaní v danej veci vychádzal z porovnania pomerov v čase posledného rozhodovania o výživnom na maloleté detí a súčasných pomerov na strane maloletých detí a na strane výživou povinného otca detí, pričom dospel k záveru o dôvodnosti návrhu matky detí na zvýšenie výživného na maloleté deti, i keď nie v rozsahu požadovanom matkou detí. 15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, celého spisového materiálu ako aj konania, ktoré mu predchádzalo mal za to, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam. Správne tiež uzavrel, že v danej veci došlo k zmene pomerov na strane maloletých detí i rodičov keďže od posledného rozhodnutia o výživnom uplynula pomerne značná doba (8 rokov). Rovnako ako konštatoval okresný súd, nemožno súhlasiť s odvolaním matky detí v tom, že by sa malo u otca detí prihliadať na potencionálny príjem, teda príjem ktoré by mal, resp. mohol dosahovať pri existencii objektívne preukázaných skutočností (vek, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zameranie, zdravotný stav, schopnosti, prax, dopyt na trhu práce a podobne). Z vykonaného dokazovania vyplýva, že otec detí je u terajšieho zamestnávateľa zamestnaný od 01.01.2020 a nebolo preukázané, že by sa vzdal výhodnejšieho zamestnania či pracovnej pozície. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že pokiaľ ide o ust. , tento dopadá predovšetkým na prípady, kedy dôjde k zmene zamestnania výživou povinnej osoby, na základe ktorej sa zníži príjem povinnej osoby. Čo sa týka matky detí je pravdou, že jej od posledného rozhodnutia o výživnom pribudli dve vyživovacie povinnosti (jedno z maloletých detí pochádzajúce z manželského vzťahu sa nachádza v striedavej osobnej starostlivosti bez určenia výživného, druhé z detí pochádzajúce zo súčasného partnerského vzťahu je v osobnej starostlivosti oboch rodičov) pričom v súčasnej dobe je poberateľkou rodičovského príspevku. K uvedenému však je potrebné uviesť, že rodič, ktorý má už trvajúcu vyživovaciu povinnosť s logickou perspektívou jej rastu musí pristupovať k vytváraniu si ďalších vyživovacích povinností už s vedomím existencie tých skorších. Zvýšenie počtu osôb odkázaných výživnou kladie aj zvýšené nároky na jeho schopnosť riadne uspokojiť všetky takéto vyživovacie povinnosti. Nemôže byť preto v celom rozsahu uvedené zohľadňované vyšším podielom druhého povinného rodiča na výživnom. Vo vzťahu k ďalšiemu synovi matky detí a to L. J. možno uviesť, že neurčenie výživného v prípade zverenia maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti by malo v zmysle ust. relevanciu v prípadoch približne rovnakých pomerov na strane oboch rodičov, t.j. približne rovnakých majetkových pomerov matky a otca a rovnakej dĺžky osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v rámci osobnej striedavej starostlivosti. V tomto smere u matky detí, ktorá je na rodičovskej dovolenke zrejme tento pomer s otcom tohto dieťaťa nebude rovnaký. Čo sa týka príjmu otca detí z prenájmu bytu, tak odvolací súd nesúhlasí s tým, aby bolo prihliadané na výšku prenájmu podľa aktuálnych inzerátov. Táto totiž závisí od jednotlivého bytu a dohody prenajímateľa a nájomcu. Okrem toho je potrebné prihliadať aj na výdavky spojené s užívaním bytu tak ako na to otec detí vo vyjadrení dôvodne poukazuje. Výkon aj inej práce otcom detí v konaní nebol preukázaný. Napokon k názoru matky detí o potrebe určiť výživné v hornej hranici súdnou praxou vymedzeného kritéria a to 30 % odvolací súd uvádza, že každý prípad sa posudzuje s prihliadnutím na individuálne okolnosti.

16. Napriek vyššie uvedeným záverom však odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil. Dôvodom bolo, že sa nestotožnil s podstatne rozdielnou výškou zvýšeného výživného na maloleté deti, ktoré sú blízkeho veku a školského zaradenia (v čase rozhodovania okresného súdu 12 a 10 rokov, 5. a 6. ročník základnej školy - II. stupeň základnej školy). Okrem toho u maloletej vekovo mladšej G. neboli lekárskymi správami preukázané také vážne dôvody v súvislosti s jej zdravotným stavom, pre ktoré by malo byť určené výživné vyššie ako u staršieho E. až o 30,- eur. Vymeškané hodiny podľa žiackej knižky nie sú dostatočným dôkazom. Naopak vážne zdravotné onemocnenie (ekzém) má práve maloletý E.. Na strane maloletej G. však odvolací súd prihliadol na mimoškolskú aktivitu, ktorou je tanečný krúžok mimo miesta bydliska. Ani všetky výdavky detí nepovažoval za opodstatnené na to, aby určil výživné vo výške navrhovanej matkou detí. Napr. poplatok za mobil v sume 27,- eur mesačne pre každé dieťa považuje za značný. Oblečenie a obuv v sume 60,- eur síce pripúšťa pre každé dieťa ale nie mesačne, ale dvojmesačne. Odvolací súd preto uvedenú rozdielnosť vyjadruje zmeňujúcim rozhodnutím okresného súdu ohľadom výšky výživného tak, že za primeranú považuje u maloletého E. sumu 215,- eur mesačne a u maloletej G. sumu 215,- eur mesačne. Čo sa týka príjmu otca detí tento aj keď v odvolacom konaní preukázal ukončenie príjmu z prenájmu, dosahuje od posledného súdneho rozhodnutia príjem zvýšený v podstate o jedennásobok. Takže je v schopnostiach otca detí platiť takto určené výživné. Pri

výške výživného prihliadol aj na to, že časť potrieb detí je krytá aj rodinnými prídavkami. Vzhľadom na uvedené určená výška výživného a zohľadňujúc rodinné prídavky (60,- eur mesačne na každé dieťa) potom podľa názoru odvolacieho súdu predstavuje plnenie vo výške, ktorá dokáže zabezpečiť základné a odôvodnené potreby detí pre ich výchovu a zdravý vývoj. Okrem toho celková suma (275,- eur na každé dieťa) tak predstavuje nakoniec sumu vyššiu ako bola matkou detí požadovaná. V tomto smere treba konštatovať aj to, že v budúcnosti napr. aj nástupom na strednú školu sa budú výdavky detí ešte podstatne zvyšovať.

17. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výrokoch I. a II. zmenil tak, že otec detí je povinný prispievať na výživu maloletého E. sumou 215,- eur mesačne a na výživu maloletej G. sumou 215,- eur mesačne, počnúc dňom podania návrhu na začatie konania ( vety druhej ) t.j. 22.12.2022, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky detí.

18. Vzhľadom na zmenu rozsudku okresného súdu vo výroku o výživnom došlo aj k zmene rozsudku vo výrokoch III. a IV. o zameškanom výživného za čas od 22.12.2022 do 31.03.2023. Odvolací súd k výpočtu zameškaného výživného u maloletého E. dospel nasledovne: za čas od 22.12.2022 do 31.12.2022 - 40,323 eur (rozdiel medzi určeným výživným 215,- eur a naposledy rozhodnutým výživným 90,- eur =125,- eur : 31 dní x 10 dní), 1/ - 3/2023 - 375 eur (215,- eur - 90,- eur x 3 mesiace), spolu 415,323 eur. Po odpočítaní výživného zaplateného otcom detí naviac 35,- (v 3/2023 zaplatil 125,- eur) rozdiel predstavuje sumu = 380,323 eur zaokrúhlene 380,32 eur. K výpočtu u maloletej G. dospel nasledovne: za čas od 22.12.2022 do 31.12.2022 - 43,548 eur (rozdiel medzi určeným výživným 215,- eur a naposledy rozhodnutým výživným 80,- eur =135 eur : 31 dní x 10 dní), 1/ - 3/2023 - 405,- eur (215,- eur - 80,- eur x 3 mesiace), spolu 448,548 eur. Po odpočítaní výživného zaplateného otcom detí naviac a teda o sumu 75,- eur (za čas od 12/2022 do 2/2023 platil výživné 90,- eur takže naviac 12/2023 - 10,- eur, 1/2023

- 10,- eur, 2/2023 - 10,- eur a v 3/2023 zaplatil 125,- eur, takže naviac o 45,- eur) rozdiel predstavuje sumu 373,548 eur zaokrúhlene 373,55 eur. Zameškané výživné uložil otcovi detí zaplatiť v splátkach po 35,- eur mesačne na každé dieťa, spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, pod stratou výhody splátok, t.j. v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky sa stane celý nedoplatok splatným naraz.

19. Týmto rozsudkom dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -17 zo dňa 08.09.2015 v časti výšky výživného na maloleté deti.

20. Vo výrokoch V., ktorým súd styk otca s maloletými deťmi neupravuje, ponecháva sa na dohode rodičov a vo výroku VI., ktorým týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -17 zo dňa 08.09.2015 v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi, zostáva nedotknutý nakoľko nebol napadnutý odvolaním.

21. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa a , podľa ktorého ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. Podľa , rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Nevidel dôvod na použitie výnimky podľa ust. .

22. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak

rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) (, ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).